Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-65-2025.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/65/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., na. 15.01.2000 v C., D., občan D., trvale bytom E. D. F. XX, E., D. G. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 09. júla 2025 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/21/2025 zo dňa 18.03.2025 a takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/17/2023 zo dňa 18.05.2023 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/17/2023 zo dňa 18.05.2023 bol A. B. odsúdený pre zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a iné na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 18.05.2023, a ktorý má predpokladane (po započítaní doby väzby od 13.06.2022 do 18.05.2023) vykonať dňa 13.06.2026.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/21/2025 zo dňa 18.03.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bol výrokom I. odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu bola výrokom II. podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil, pričom v prípade odsúdeného namietal najmä nesplnenie materiálnych podmienok týkajúcich sa plnenia si povinností a správanie sa v rámci výkonu trestu odňatia slobody a prognózy vedenia riadneho života na slobode po jeho prepustení. Opierajúc sa o hodnotenie vypracované riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody bol toho názoru, že postoj odsúdeného sa javí ako čiastočne kritický, pričom resocializačná prognóza po prepustení odsúdeného z výkonu trestu je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Podľa prokurátora s tým odporučaním sa súd však pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení neriadil, a to aj napriek tomu, že odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený spĺňa podmienky a či odporúča podmienečné prepustenie je pre súd prvoradé ohľadne toho, ako rozhodne o samotnom návrhu na podmienečné prepustenie. Pritom z obsahu hodnotenia ústavu je podľa prokurátora zrejmé, že u odsúdeného sa počas výkonu väzby vyskytli dva nedostatky, a následne po
nástupe do výkonu trestu odňatia slobody boli zistené dve porušenia, za čo boli prijaté zo strany ústavu potrebné opatrenia. Ústav popísal správanie odsúdeného ako kolísavé, striedajú sa u neho obdobia, kedy si svoje povinnosti plní s obdobiami, kedy sa dopúšťa porušení povinností. Ďalej prokurátor uviedol, že zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (po uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody) a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má podľa prokurátora význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu rozhodnutia o sťažnosti krajský súd neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.
Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti ani nenamietala existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že vykonal zákonom požadovanú pomernú časť uloženého úhrnného trestu odňatia slobody a počas jeho doterajšieho výkonu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.
K otázke posúdenia preukázania polepšenia sa odsúdeného krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa však navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale ani nie jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.
V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní polepšenia odsúdeného došlo podľa názoru krajského súdu k nedostatočnému vyhodnoteniu zistených nedostatkov odsúdeného počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Z hľadiska preukázania polepšenia sa preto podľa názoru krajského súdu vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dopustil viacerých porušení ústavného poriadku v podobe porušenia interných predpisov, ktoré boli vyriešené pohovormi alebo prijatím potrebných opatrení aj vo forme dvoch disciplinárnych trestov, ktoré má aktuálne zahľadené. Doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno preto hodnotiť len ako „podpriemerný“. Rozhodnou skutočnosťou je však to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, pričom formálne svoje konanie ľutuje, priznáva sa k trestnej činnosti (konkr. k trestnému činu prevádzačstva) a proklamuje záujem o riadny spôsob života, avšak na druhej strane u neho zľahčuje drogovú trestnú činnosť pre jeho etnický pôvod (konkr. arabský pôvod a s ním spojené tradície). Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie
a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Krajský súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv. Odsúdený síce navonok prezentuje „kritický“ postoj, svoju trestnú činnosť do istej miery neospravedlňuje, avšak tento jeho postoj považuje krajský súd za účelový a nie celkom úprimný, ktorého cieľom má byť len navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Navyše program zaobchádzania odsúdený plní len čiastočne v časti edukácia z dôvodu nielen jeho čiastočne kritického postoju k spáchanej trestnej činnosti, ale predovšetkým z dôvodu opakujúcich sa porušení povinností v ústave na výkon trestu. Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému neplní svoj účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Napokon ústav na výkon trestu odňatia slobody ani neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Preto podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal dostatočné polepšenie.
Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade sú pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich z hodnotenia ústavu, na ktoré krajský súd poukázal vyššie.
Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v budúcnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.
Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie vo výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík u odsúdeného, možno očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Je potrebné zdôrazniť, že riziko recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na okolnosti prípadu a osobnosť odsúdeného. V prejednávanom prípade je odsúdený vo výkone trestu okrem zločinu prevádzačstva aj za závažnú drogovú trestnú činnosť, a rizikové faktory, ktoré vyplynuli z celkového dokazovania pred okresným súdom nedávajú doposiaľ žiadnu, resp. ani minimálnu záruku v tom, že u odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému zlyhaniu a nedopustí sa už viac trestnej činnosti či iného, hoci i menej závažného protispoločenského konania.
Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený i naďalej vykonával.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok. 2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.