Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Pu-19-2025.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/19/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. F. G. XXXX/X, D., štátny občan, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica H. H., G. E. XX, H., takto
r o z h o d o l :
K prevzatiu A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ulica Sv. Cyrila a Metoda 2871/4, Senica, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 9.7.2025 o 11.15 hod. zo zákonných dôvodov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 9.7.2025 o 12:47 hod. oznámila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku súdu v zmysle ust. § 253 ods. 1 C.m.p., že A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ulica Sv. Cyrila a Metoda 2871/4, Senica (ďalej len „umiestnený“), ktorý bol do zdravotníckeho zariadenia dobrovoľne prijatý dňa 6.7.2025 o 16:00 hod., t. j. bol prijatý na základe svojho písomného informovaného súhlasu, dňa 9.7.2025 o 11:15 hod. odvolal svoj skorší poskytnutý súhlas s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení. Uznesením č. k. 4Pu 19/2025-2 zo dňa 9.7.2025 začal súd konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia podľa ust. § 253 ods. 1 C.m.p.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekára umiestneného, ktorý vypovedal, že ide o opakovanú hospitalizáciu, naposledy marec/apríl 2025. Umiestnený je psychiatricky liečený s diagnózou organická afektívna depresívna porucha. Umiestnený bol privezený dňa 6.7.2025 do PN PP sanitkou pre halucinácie a pokus o samovraždu /RZP privolali jeho kamaráti, keď im neotváral byt, v ktorom ho následne našli a privolali pomoc/ Pacient tvrdil, že doma zabil svoje 3 deti, následne na oddelení naďalej psychotický, s paranoidno-psychotickými bludmi /ža zabil deti a za to ho niekto chce obesiť/, naďalej priznáva samovražedné myšlienky, že takto sa žiť nedá. Údajne nedodržiaval liečbu antidepresívami, preto je dôvodné predpokladať, že sa u neho následkom toho rozvinula psychóza.
Bez hospitalizácie, spojenej s nastavením liečby je umiestnený hrozbou sám sebe, keď sám deklaruje myšlienky na seba poškodzovanie.
6. Súd sa pokúsil o výsluch umiestneného, ktorý však len niečo nesúvisle a nezrozumiteľne mumlal / s pomocou prítomnej sociálnej sestry vyslovil: „nejde mu to v hlave, nevie dobre rozmýšľať, hrával hry, bol na liečení...“/, preto ho súd vzhliadol, pričom subjektívne sa javil utlmený, spomalený, nevnímajúci okolie, spomalene reagujúci a neschopný sa zrozumiteľne vyjadriť.
7. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestneného súd zistil, že umiestnený bol pôvodne dňa 6.7.2025 hospitalizovaný, resp. vyšetrený na urgentnom príjme vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica a.s., kam bol dovezený posádkou RZP ako halucinácia a pokus suuicidu, sám uvádzal, že ho nebaví život a chce sa zabiť, že dvere kamarátom neotvoril, lebo zabil doma 3 deti. Po interných vyšetrenia bol dňa 6.7.2025 prevezený na hospitalizáciu do PN PP. Pri vstupnom ambulantnom psychiatrickom vyšetrení bol bol trochu roztržitý, reč ťažko zrozumiteľná, na kladené otázky reagoval s latenciou, tichšie, vedomie neporušené, afektivita plochšia, nálada depresívna, neodkloniteľná, hypobúlia, hypohedónia, priznáva suicidálne ideácie, v správaní hypoaktivita, znížená sebestačnosť, farmako-nonkompliance, gambling v remisii, dyssomnia, osobnosť v séniu, alterovaná v emočne behaviorálnej oblasti. Diagnostický záver: organická afektívna porucha, demencia bližšie neurčená. Podľa zápisu v dennom dekurze umiestnený dňa 9.7.2025 „referoval“ o svojich plánoch prepustenia z nemocnice do domáceho prostredia, preto ošetrujúci lekár vzhľadom k psychotickej alterácii a masívnemu riziku suicidálneho konania zvážil hlásenie nedobrovoľného vstupu o 11.15 hod.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 253 ods. 1 C.m.p., zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
15. Podľa § 253 ods. 2 C.m.p., ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
16. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
17. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
18. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.
19. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
20. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a) osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b) táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu.
21. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára, výsluch/ vzhliadnutie umiestneného, oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného/ súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že umiestnený v čase odvolania súhlasu s hospitalizáciou v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti trpel príznakmi duševnej poruchy /organická afektívna porucha, demencia/, pod vplyvom ktorej ohrozoval primárne svoju osobu /pokus o samovraždu, deklarovanie samovražedných úmyslov a ich realizácie/, čím boli naplnené zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o prevzatí umiestneného do zdravotníckeho zariadenia dňa 9.7.2025 o 11.15 hod. zo zákonných dôvodov. Pojem prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho informovaného súhlasu z procesného hľadiska v sebe zahŕňa aj použitie obmedzovacích prostriedkov /§ 253 ods. 2 C.s.p./.
22. Na potvrdenie správnosti uvedených záverov súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 170/2019-29 zo dňa 30.10.2019, v ktorom odvolací súd rozhodol v obdobnej veci tak, že potvrdil odvolaním umiestneného napadnuté uznesenie tun. súdu /č. k. 4Pu 11/2019-9 zo dňa 11.07.2019/, ktorým súd vyslovil, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo
zákonných dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú / dočasnú/ liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného pacienta, ale aj jeho okolia, teda uprednostniť nastavenie liečby a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.