Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-7-2024.pdf
PDF · 122.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, D. E. – okolie 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D. E. – D., o zaplatenie sumy 3.868,27 EUR s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.868,27 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 165,66 EUR od 19.11.2022 až do zaplatenia, zo sumy 3.510,61 EUR od 25.05.2023 až do zaplatenia a zo sumy 192 EUR od 11.06.2023 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .
III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne peňažné plnenie, uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, žalovaný v 1.rade je držiteľom a prevádzkovateľom motorového vozidla zn.Peugeot EVČ: E., prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na majetku iných osôb a žalovaný v 2. rade bol vodičom tohto motorového vozidla, keď jeho prevádzkou dňa 21.5.2022 zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na motorových vozidlách iných osôb. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému motorovému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi ako právnickej osobe zriadenej zákonom č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodeným osobám z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodeným poistné plnenie dňa 14.10.2022, dňa 19.4.2023 a dňa 5.5.2023 spolu vo výške 3.868,27 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi vznikol podľa ust. § 24 ods. 7 cit.zákona voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu toho, čo za nich plnil v prospech poškodených osôb. Žalovaný v 1.rade je subjekt, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 cit. zákona v spojení s ust. § 427 a nasl. Obč. zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla a žalovaný v 2.rade je subjekt, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú
zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 24 ods. 2 cit. zákona v spojení s ust. § 420 ods.1 Obč. zákonníka ako vodič motorového vozidla.
3. Žalovaní nárok žalobcu neuznali, pričom nepodali žiadne vyjadrenie k žalobe. Vyjadrili sa až na prvom pojednávaní konanom dňa 24.4.2025, na ktorom v prvom rade namietali, že im nebola doručená žaloba, ani výzva na vyjadrenie k žalobe; doručené im bolo len predvolanie na pojednávanie. Ďalej žalovaný v 1.rade namietal výšku škody. Uviedol, že po tom, čo jeho vnuk (žalovaný v 2.rade) nehodu spôsobil, prišlo upovedomenie o škode len vo výške cca 700 EUR. Na jeho aute, ako aj na ostatných autách bolo len poškodenie vo forme odlúpenia laku. Žalovaný v 2.rade vnuk na aute prišiel normálne domov, nebolo rozbité čelné sklo, nebola na ňom žiadna veľká škoda. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že auto kúpil od kolegu z práce, ktorý mu povedal, že poistku mal zaplatenú na celý rok a nehoda sa stala v čase, kedy bola poistka zaplatená.
4. Čo sa týka námietky žalovaných, že im nebola riadne doručená žaloba a jej prílohy, súd poukazuje na čl. 88 a 89 spisu, kde sa nachádza doručenka svedčiaca o tom, že obaja žalovaní prevzali dňa 27.11.2024 žalobu, výzvu na vyjadrenie k žalobe a listinné dôkazy pripojené k žalobe. Súd na základe námietky žalovaných vykonal následné šetrenie okolností doručovania na pošte. Podľa správy poštového doručovateľa (č.l.110,111) žalovaní prevzali žalobu s prílohami ako aj výzvu na vyjadrenie k žalobe dňa 27.11.2024, doručenky podpísali, pričom ich totožnosť bola overená na základe občianskeho preukazu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietku žalovaných vyhodnotil ako nedôvodnú.
5. V priebehu konania súd zistil, že uznesením Mestského súdu Košice č.k.30Odk/48/2015-26 zo dňa 2.6.2025 bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz a zároveň bol žalovaný v 1.rade zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze; konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2025.
6. Podľa ust. § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, citovaného zákona, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
7. Podľa ust. § 167e ods. 1 cit. zákona, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
8. Podľa § 166a ods. 1 písm. a), b) a c) cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
9. Podľa § 166b ods. 1 cit. zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
10. Vo vyššie citovanom ust. § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je upravený účinok vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník. Ak ide o konania, v ktorých sa uplatňuje buď nárok, ktorý treba prihlásiť (t.j. pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom podľa ust. § 166a cit.zákona) alebo nárok vylúčený z uspokojenia (tzv.nevymáhateľné pohľadávky podľa ust. § 166b cit.zákona), tieto konania je potrebné ex offo zastaviť.
11. Rozlišovacím kritériom pre posúdenie, či súd súdne konanie ex offo zastaví alebo či súdne konanie bude prebiehať ďalej, je teda ustálenie otázky, či vymáhaná pohľadávka v konkrétnom súdnom konaní je tzv. pohľadávkou uspokojovanou v konkurze, ktorú je potrebné prihlásiť (§ 166a cit.zákona) alebo pohľadávka nevymáhateľná t.j. vylúčená z uspokojenia (§ 166b cit.zákona) alebo nedotknutá pohľadávka ( § 166c cit.zákona).
12. V danom spore je z obsahu žaloby a ďalších súdom zistených skutočností zrejmé, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu (veriteľa) voči žalovanému v 1.rade ako fyzickej osobe, na majetok ktorého súd po podaní žaloby vyhlásil konkurz. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1.rade má svoj základ v ust. § 24 pds.7 v spojení s ust. § 24 opds.2 písm.b) zákona č.381/2001 Z.z., ktoré zakotvuje právo žalobcu na postih proti subjektom, ktoré zodpovedajú za škodu. Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 18.11.2022, dňa 24.5.2023 a dňa 10.6.2023, t.j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobou uplatnená pohľadávka voči žalovanému v 1.rade predstavuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, tak ako to vyplýva z ust. § 166a ods.1 písm.a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd preto v zmysle ust. § 167e ods. 1 cit. zákona konanie voči žalovanému v 1.rade zastavil.
14. Súd pokračoval v konaní vo veci samej len voči žalovanému v 2.rade, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, nariadené na 10.7.2025.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
16. V konaní nebolo sporné a súd mal zo správy o nehode zo dňa 21.5.2022, správy OR PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia dopravných nehôd zo dňa 31.8.2022, ako aj oznámení poškodených o vzniku škodovej udalosti za preukázané, že žalovaný v 2.rade ako vodič osobného motorového vozidla zn.Peugeot EVČ: E. dňa 21.5.2022 jeho prevádzkou spôsobil nehodu, pri ktorej došlo ku kolízii s motorovým vozidlom zn. Peugeot 3008 EČV: E. držiteľky G. C., ako aj autobusom zn.SOR NB18 EČV: XXXXX držiteľa Dopravného podniku mesta Košice, a.s.
17. K nehode došlo tak, že žalovaný v 2.rade pri odbočovaní doľava nedal prednosť protiidúcemu vozidlu držiteľky G. C., pričom došlo k ich stretu a následne ho odhodilo do stojaceho autobusu držiteľa DPMK, a.s. Podľa správy polície žalovaný v 2.rade porušil ust. § 19 ods.4 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods.1 písm.l) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch. K zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholu u vodičov zistené nebolo.
18. Z evidencie Slovenskej kancelárie poisťovateľov súd zistil, že predchádzajúci držiteľ motorového vozidla zn.Peugeot EVČ: E. H. I. mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) platné do 16.5.2022. Po uvedenom dátume sa novým držiteľom vozidla stal žalovaný v 1.rade, ktorý poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenú nemal. Žalovaný v 1.rade uvedenú skutočnosť ani nespochybňoval.
19. Podľa oznámenia poškodeného DPMK a.s. zo dňa 22.7.2022 predpokladaná výška škody na autobuse, ktorého nákupná hodnota v roku 2014 predstavovala 287.157 EUR, je 1.465,46 EUR. Podľa oznámenia a zápisu o poškodení (Slovexperta, zo dňa 30.5.2022) na autobuse bol poškodený (zlomený) predný nárazník a denné svetlo. Podľa oznámenia poškodenej C. C., na jej vozidle bola spôsobená parciálna škoda na prednej časti vozidla (okrem predného skla).
20. Spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. listom zo dňa 13.10.2022 oznámila poškodenému DPMK, a.s., že mu poukazuje náhradu škody za poškodené vozidlo vo výške 165,66 EUR, podľa vyúčtovania č.144/06/2022 zo dňa 20.6.2022. Uvedená suma zahŕňa náklady za prácu (6,5 hod. x 24,33 EUR) vo výške 158,15 EUR a náklady na použitý materiál vo výške 7,51 EUR. Listom zo dňa 13.10.2022 spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že uspokojila nárok poškodeného DPMK a.s. na náhradu škody vo výške 165,66 EUR. Z výpisu z účtu žalobcu vo VÚB a.s. súd zistil, že žalobca uhradil uvedenú sumu 165,66 EUR na účet spoločnosti Allianz – Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 14.10.2022.
21. Spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. listom zo dňa 18.4.2023 oznámila poškodenej C. C. (J.), že jej poukazuje náhradu škody za poškodené vozidlo vo výške 3.510,61 EUR na účet servisu FRANCE-TECH Košice, s.r.o. a to podľa faktúry č.223030487 zo dňa 17.4.2023. Uvedenou faktúrou servis vyúčtoval poškodenej cenu za vykonanú opravu vo výške 3. 510,61 EUR, z toho 2.198,16 EUR za materiál, 320,16 EUR za prácu (karosárske, elektrikárske a lakýrnické), 43,67 EUR za režijný materiál a 363,52 EUR za lakovací materiál. Listom zo dňa 18.4.2023 spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že uspokojila nárok poškodenej C. J. na náhradu škody vo výške 3.510,61 EUR. Z výpisu z účtu žalobcu vo VÚB a.s. súd zistil, že žalobca uhradil uvedenú sumu 3.510,61 EUR na účet spoločnosti Allianz – Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 19.4.2023.
22. Spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. listom zo dňa 27.4.2023 oznámila poškodenej C. C. (J.), že jej poukazuje náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 192 EUR na účet servisu FRANCE-TECH Košice, s.r.o. a to podľa faktúry č.223030519 zo dňa 24.4.2023 (5 dní x 32 EUR+DPH). Zo zmluvy o krátkodobom nájme náhradného motorového vozidla č.2602 uzavretej medzi prenajímateľom FRANCE-TECH Košice, s.r.o. a C. J. zo dňa 28.3l.2023 súd zistil, že poškodená si prenejala náhradné motorové vozidlo 2008 GT 1.56 BlueHDi 110k na dobu počas opravy svojho poškodeného vozidla, počnúc od 28.3.2023 za nájomné vo výške 32 EUR (+ 20 % DPH) za každý začatý deň nájmu. Listom zo dňa 27.4.2023 spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že uspokojila nárok poškodenej C. J. na náhradu škody titulom nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 192 EUR. Z výpisu z účtu žalobcu vo VÚB a.s. súd zistil, že žalobca uhradil uvedenú sumu 192 EUR na účet spoločnosti Allianz – Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 5.5.2023.
23. Žalobca listami zo dňa 18.10.2022, zo dňa 24.4.2023 a zo dňa 10.5.2023 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu poistného plnenia vo výške 165,66 EUR, 3.510,61 EUR a 192 EUR. Podľa doručeniek žalovaný v 1.rade prevzal výzvu zo dňa 18.10.2022 dňa 20.10.2022, výzvu zo dňa 24.4.2024 neprevzal v odbernej lehote a výzvu zo dňa 10.5.2023 prevzal dňa 15.5.2023. Žalovaný v 2.rade výzvu zo dňa 18.10.2022 neprevzal v odbernej lehote, výzvu zo dňa 24.4.2024 prevzal dňa 28.4.2023 a výzvu zo dňa 10.5.2023 prevzal dňa 15.5.2023.
24. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.
25. Podľa ustanovenia § 3 ods.3 citovaného zákona, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
26. Podľa ustanovenia 4 ods.1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
27. Podľa ustanovenia § 4 ods.2 písm.b) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
28. Podľa ustanovenia § 24 ods.2 písmena b/ citovaného zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
29. Podľa ustanovenia § 24 ods.3 citovaného zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škodu proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
30. Podľa ustanovenia § 24 ods.5 veta prvá citovaného zákona, kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
31. Podľa ustanovenia § 24 ods.7 citovaného zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písmena a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.
32. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu, vychádzajúci z ustanovenia § 24 ods.7 zákona č.381/2001 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 24 ods.2 písmena b/ citovaného zákona. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca je povinný poskytnúť z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
33. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané a v konaní nebolo sporné, že dňa 21.5.2022 došlo k dopravnej nehode, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zn.Peugeot EVČ: E., ktorého prevádzkovateľom, resp. držiteľom bol v danom čase žalovaný v 1.rade. V konaní zároveň nebolo sporné a z databázy žalobcu mal súd za preukázané, že predmetné vozidlo v čase nehody nebolo predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Žalovaný v 1.raede síce namietal, že vozidlo bolo poistené, ale toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.
34. Uvedená povinnosť, t.j. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle pritom vyplýva z ustanovenia § 3 ods.1 citovaného zákona, podľa ktorého je držiteľ motorového vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorá sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
35. Ďalším predpokladom pre poskytnutie poistného plnenia z poistného garančného fondu v zmysle ustanovenia § 24 ods.2 písmena b/ citovaného zákona je záver o zodpovednosti osoby bez poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu. 36. Podľa ustanovenia § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia § 427 ods.2 citovaného zákona, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 37. Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. 38. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 39. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
40. Súd mal na základe výsledkov dokazovania za to, že boli splnené všetky vyššie uvedené predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho
s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži, t.j. prevádzateľ. Prevádzateľom je taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Zodpovednosť prevádzateľa v zmysle tohto zákonného ustanovenia vzniká, ak ide o dopravný prostriedok – motorové vozidlo, ktoré je poháňané motorickou silou (auta). Okolnosť, že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku sama o sebe nestačí pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa zákonného ustanovenia. Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke motorového vozidla. Prevádzateľ dopravného prostriedku nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. 41. Súd mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že žalovaný v 1.rade bol v čase nehody držiteľom vyššie špecifikovaného motorového vozidla, ako aj, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky tohto dopravného prostriedku. Uvedený záver je zrejmý z listinných dôkazov – Správy o nehode, správy polície, ako aj oznámení poškodených o vzniku škody a nenamietal to ani žalovaní. Ku škode došlo počas pohybu – prevádzky motorového vozidla, v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu vodiča tohto dopravného prostriedku, ktorým bol žalovaný v 2.rade. 42. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1.rade nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto dopravného prostriedku v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ tohto dopravného prostriedku.
43. V danom prípade neboli preukázané žiadne okolnosti v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovali zbavenie sa zodpovednosti žalovaného v 1.rade ako prevádzateľa motorového vozidla. Naopak, bolo preukázané, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, pričom tejto zodpovednosti sa žalovaný v 1.rade ako prevádzateľ vozidla nemôže zbaviť.
44. Čo sa týka zodpovednosti žalovaného v 2.rade za škodu, súd konštatoval, že jeho zodpovednosť je daná podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 45. Žalovaný v 2.rade zodpovedá za škodu ako vodič predmetného vozidla. Protiprávny úkon žalovaného v 2.rade spočíval v porušení dôležitých povinností uložených mu zákonom ako vodičovi motorového vozidla a to základných pravidiel prevádzky motorových vozidiel v zmysle zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Uvedený záver nesporne vyplynul zo správy OR PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia dopravných nehôd zo dňa 31.8.2022, podľa ktorej žalovaný v 2.rade pri odbočovaní doľava nedal prednosť protiidúcemu vozidlu držiteľky G. C. (J.), pričom došlo k ich stretu a následne ho odhodilo do stojaceho autobusu držiteľa DPMK, a.s. Žalovaný v 2.rade porušil ust. § 19 ods.4 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom idúcim súbežne s cestou a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Žalovaný v 2.rade sa dopustil priestupku podľa § 22 ods.1 písm.l) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch.
46. Z vyššie uvedeného opisu nehodového deja je zároveň zrejmé, že v príčinnej súvislosti (vecnej i časovej) s týmto protiprávnym konaním žalovaného v 2.rade bola spôsobená škoda na majetku dvoch subjektov – C. J. a DPMK a.s., pričom išlo o zavinené (nedbanlivostné) konanie. 47. Súd mal za preukázaný aj ďalší predpoklad pre záver o zodpovednosti žalovaných a to existenciu škody. Škodou sa chápe ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. V zmysle ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa hradí skutočná škoda. Právna teória i súdna prax za skutočnú škodu považujú zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody a teda ujmu, ktorá znamená zníženie hodnoty veci v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením. Náhrada škody v peniazoch potom predstavuje buď náklady (majetkové hodnoty), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu napr. náklady na opravu veci. 48. V danom prípade škodu predstavujú jednak náklady na uvedenie poškodených vozidiel do pôvodného stavu (t.j. poškodenými vynaložené náklady na opravu) a jednak náklady jednej z poškodených, C. J. na prenájom náhradného motorového vozidla. Podľa ustálenej súdnej judikatúry a súdnej praxe škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady na vypožičanie osobného motorového vozidla za situácie, kedy nemohol použiť svoje motorové vozidlo v dôsledku protiprávneho
úkonu škodcu alebo v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. 49. Skutočnosť, že škoda vznikla, mal súd za preukázanú z vyššie uvedených listinných dôkazov (zápis o nehode, vyúčtovanie DPMK a.s., faktúra servisu, zmluva o prenájme náhradného vozidla) a jej existenciu nespochybňovali ani žalovaní. Žalovaní namietali len výšku škody, ktorá sa im javila vysoká. Žalovaní však neuviedli žiadnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá relevantne spochybniť žalobcom deklarovanú výšku škody a ani neoznačili a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že škoda bola spôsobená v nižšom rozsahu. 50. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z poistného garančného fondu žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods.2 písmena b/ zákona č.381/2001 Z.z. 51. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom poverená spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa a.s. poukázala náhradu škody v celkovej výške 3.868,27 EUR na účet poškodeného DPMK a.s., ako aj na účet servisu poškodenej C. J.. Zároveň bolo preukázané, že žalobca uvedenú sumu zaplatil na účet spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa a.s.
52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom v zmysle ustanovenia § 24 ods.7 zákona č.381/2001 Z.z. vzniklo žalobcovi právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia voči žalovaným, ako osobám, ktoré zodpovedajú za vzniknutú škodu.
53. Žalobca dôvodne využil svoje právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči viacerým subjektom – žalovanému v 1.rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý zodpovedá za škodu podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka a žalovanému v 2.rade ako vodičovi motorového vozidla, ktorý súbežne zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Oba subjekty sú solidárne zodpovedné. Keďže konanie voči žalovanému v 1.rade muselo byť zastavené, súd zaviazal už len žalovaného v 2.rade na zaplatenie sumy 3.868,27 EUR.
54. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania príslušenstva k pohľadávke. V zmysle ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania.
55. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
56. V zmysle ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
58. Z vyššie citovaného ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi v prípade omeškania dlžníka so splnením dlhu patria úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu a teda, úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v zákone č.381/2001 Z.z. pri nároku na vrátenie poistného plnenia, poskytnutého z poistného garančného fondu, nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.
59. Žalovaní ako dlžníci boli povinní zaplatiť dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 18.10.2022 vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu vo výške 165,66 EUR v lehote do 18.11.2022. Vychádzajúc z predložených doručeniek, s použitím fikcie doručenia súd konštatoval, že predmetná výzva bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného v 2.rade dňa 14.11.2022. Keďže splatnosť dlhu bola stanovená vo výzve na zaplatenie na 18.11.2022, prvým dňom omeškania je nasledujúci deň, t.j.
19.11.2022. Súd preto zaviazal žalovaného v 2.rade na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 165,66 EUR počnúc od 19.11.2022 až do zaplatenia.
Čo sa týka ďalšej dlžnej sumy 3.510,61 EUR, bolo preukázané, že žalobca listom zo dňa 24.4.2023 vyzval žalovaných na zaplatenie tohto dlhu v lehote do 24.5.2023. Z doručenky vyplýva, že predmetná výzva bola doručená žalovanému v 2.rade dňa 28.4.2023. Keďže splatnosť dlhu bola stanovená vo výzve na zaplatenie na 24.5.2023, prvým dňom omeškania je nasledujúci deň, t.j. 25.5.2023. Súd preto zaviazal žalovaného v 2.rade na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.510,61 EUR počnúc od 25.5.2023 až do zaplatenia.
Čo sa týka ďalšej dlžnej sumy 192 EUR, bolo preukázané, že žalobca listom zo dňa 10.5.2023 vyzval žalovaných na zaplatenie tohto dlhu v lehote do 10.6.2023. Z doručenky vyplýva, že predmetná výzva bola doručená žalovanému v 2.rade dňa 15.5.2023. Keďže splatnosť dlhu bola stanovená vo výzve na zaplatenie na 10.6.2023, prvým dňom omeškania je nasledujúci deň, t.j. 11.6.2023. Súd preto zaviazal žalovaného v 2.rade na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 192 EUR počnúc od 11.6.2023 až do zaplatenia.
60. Výška úrokov z omeškania je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 %. Po zvýšení o 5 perc.bodov je vo výške 5 %.
61. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
64. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade v rozsahu 100 %.
65. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods.1 CSP. Súd konštatuje, že z procesného hľadiska zastavenie konania privodil žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade sa k žalobe nevyjadril a teda, nárok, uplatnený žalobou nespochybnil ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Následne sa dostavil na prvé pojednávanie vo veci konané dňa 24.4.2025, na ktorom (nepravdivo, nedôvodne) spochybnil skutočnosť, že mu bola doručená žaloba, v dôsledku čoho súd musel odročiť pojednávanie a túto námietku prešetriť u poštového doručovateľa. Súd pojednávanie odročil na 10.7.2025. Medzitým, dňa 27.5.2025 žalovaný v 1.rade podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok a na zbavenie všetkých dlhov. Súd vyhlásil konkurz a zbavil žalovaného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a to uznesením zo dňa 2.6.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť ešte pred začatím druhého pojednávania vo veci (10.7.2025). Súd podotýka, že žalovaný v 2.rade uvedenú skutočnosť konajúcemu súdu v tejto veci ani len neoznámil. Súdu preto na pojednávaní konanom dňa 10.7.2025 neostávalo iné, ako voči žalovanému v 1.rade konanie zastaviť.
66. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. aj 2.rade a to spoločne a nerozdielne, vychádzajúc z hmotnoprávne založenej solidárnej zodpovednosti žalovaných za škodu podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).