Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Csp-55-2025.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Subarea
21Csp/55/2025
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Felvidékyová, s.r.o. so sídlom Plynárenská 3B, Bratislava, IČO: 56 625 961, proti žalovanému: Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords K67NY94, Co. Dublin, Írsko, IČO: 104547 o zaplatenie 250,- eur, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňaa sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 02.07.2025 domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 250,- Eur titulom náhrady za omeškanie letu č. FR9028 zo dňa 20.10.2024 z Viedne do Capodichino (Neapol) a to podľa článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004.
2. V predmetnej veci ide o spor s cudzím prvom, nakoľko žalobkyňa má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaný je letecký dopravca so sídlom v Írsku. Súd preto skúmal, či je v tomto spore daná právomoc súdu na konanie.
3. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze sa na účely uplatňovania tohto nariadenia právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.
4. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa v zmysle čl. 66 tohto nariadenia vzťahuje na konania začaté po 10.01.2015 (a ktoré nahradilo zrušené nariadenie č. 44/2001), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť;
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);
6. Podľa oddielu 4, čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, 1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 2. Ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte. 3. Tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.
7. Podľa oddielu 4, čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
8. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď c) ich let má meškanie.
9. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
10. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia súd pri skúmaní právomoci dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemá právomoc konať. V tomto prípade sa jedná o cezhraničný súdny spor, ktorý sa pokiaľ ide o právomoc a uplatnený nárok spravuje Nariadením č. 1215/2012 a Nariadením č. 261/2004. Vo všeobecnosti podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 má právomoc konať súd štátu, kde má žalovaný bydlisko (v tomto prípade súd v Írsku). Ďalej možno žalovaného žalovať, pokiaľ predmet sporu tvorí zmluva alebo nároky zo zmluvy, na súde miesta, kde záväzok, o ktorý sa jedná, bol alebo mal byť splnený; miestom plnenia záväzku sa v prípade poskytovania služieb rozumie miesto na území členského štátu, kde služby podľa zmluvy boli alebo mali byť poskytnuté (čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012). V tomto prípade sa však služby neposkytovali na území SR, keďže letecká služba bola poskytovaná z odletového letiska vo Viedni (Rakúsko) s príletom na letisku do Capodichino (Neapol, Taliansko). Ďalej, v danom prípade síce žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, keďže uplatnený nárok na kompenzáciu sa týka a má svoj základ z prepravnej zmluvy uzatvorenej mimo rámca jej podnikania alebo obchodnej činnosti s profesionálnym dodávateľom - leteckým prepravcom. Vo vzťahu k právomoci vo veciach spotrebiteľských sporov (sporov zo spotrebiteľských zmlúv) Nariadenie č. 1215/2012 má teda síce v oddieli 4 osobitné ustanovenia na určenie právomoci tak, aby právomoc mal súd štátu podľa miesta bydliska spotrebiteľa, avšak na tomto mieste súd zdôrazňuje, že Nariadenie č. 1215/2012 v čl. 17 ods. 3 vylučuje aplikáciu ustanovení oddielu 4 o právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv na prepravné zmluvy, akou je i zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným (zmluva zahŕňala len zabezpečenie dopravy). Tieto ustanovenia, ktoré by zakladali právomoc súdu v členskom štáte podľa bydliska spotrebiteľa - žalobkyne teda použiť nemožno, čo vylučuje právomoc slovenského súdu. Vychádzajúc z týchto pravidiel tak právomoc má buď súd v Írsku (podľa sídla žalovaného), alebo v
Rakúsku (podľa miesta odletu), alebo v Taliansku (podľa miesta príletu), pričom voľba medzi týmito tromi súdmi je plne v dispozícii žalobkyne.
11. Súd len pre doplnenie poukazuje aj na bod 8.1 Výkladových usmernení k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a k nariadeniu Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd, zmenenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002, Pri letoch z jedného členského štátu do iného členského štátu uskutočňovaných na základe zmluvy uzavretej s jediným leteckým dopravcom, ktorý je prevádzkujúcim dopravcom, môže navrhovateľ podľa vlastnej voľby uplatniť nárok na náhradu podľa nariadenia podaním žaloby na vnútroštátnom súde, ktorý je príslušný buď pre miesto odletu, alebo miesto príletu uvedené v prepravnej zmluve v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 ("Brusel I"). Podľa ustanovenia článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel I sa cestujúcim ponecháva aj možnosť predložiť vec súdu, ktorý je príslušný miestu bydliska odporcu (leteckého dopravcu).
12. Na základe uvedeného súd konštatuje, že slovenské súdy, a teda ani Okresný súd Trenčín, nemajú právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. žalobkyňa tým, že podala žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinila zastavenie konania a preto nesie procesné zavinenie na zastavení konania, s čím je spojená povinnosť v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému však zo spisu žiadne trovy nevyplývajú (o podanej žalobe zatiaľ nemá vedomosť). Keďže žalovanému žiadne trovy v spore nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania..
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.