Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75T-26-2025.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
75T/26/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom dňa 10.07.2025, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaní: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bydlisko C. XXXX/XXX, B., na slobode,
2) D. E., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bydlisko F. XXX, na slobode,
s ú v i n n í, ž e
v presne nezistenom čase od 21,00 hod. dňa 17.12.2024 do 14,00 hod. dňa 18.12.2024, v obci Častkovce v osobnom motorovom vozidle zn. Kia STINGER, EČV: B., VIN: G., po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez povolenia príslušného štátneho orgánu spoločne prechovávali v taške zelenej farby, položenej na strane spolujazdca vpredu, plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 240,64 g, ktorý obsahoval účinnú látku kokaín s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaínu 64,4 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou prokaínu, obsahujúci 154,972 g absolútneho kokaínu, pričom kokaín je v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny omamných látok, a čiernu plastovú tašku s obsahom sušiny rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 11,786 g (z toho 11,514 g upotrebiteľného rastlinného materiálu) a s priemernou koncentráciou celkovo dostupného - tetrahydrokanabinolu (THC) 16,4 % hmotnostného, obsahujúce 1,888 g celkovo dostupného - THC, ako aj v bunde, ktorú mal A. B. v tom čase na sebe oblečenú, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope, s hmotnosťou 1,593 g, (z toho 1.540 g upotrebiteľného rastlinného materiálu) a s priemernou koncentráciou celkovo dostupného – tetrahydrokanabinolu ( THC) 16,9 % hmotnostného, obsahujúce 0,257 g celkovo dostupného - THC, pričom v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka - tetrahydrokanabinol do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
obaja obžalovaní
- spoločným konaním neoprávnene obchodovali s omamnou látkou, uvedený čin spáchali v značnom množstve,
č í m s p á c h a l i
obaja obžalovaní
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaný 1) A. B.
Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný
zaväzuje v skúšobnej dobe sa podriadiť výzve probačného a mediačného úradníka, prípadne príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie kontroly dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného
dohľadu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného dohľadu ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to: mobilný telefón, zn. Apple Iphone 13 Pro, svetlomodrej farby v čiernom silikónovom puzdre, IMEI1: 359663600628467, IMEI2: 359663600259669, s 1 ks micro SIM spol. Telefonica O2 s tel. č. XXXX XXX XXX a externý pevný disk zn. Seagate 4 TB s výrobným č. SN: NB18D42M, ktorý tvorí prílohu ZP KEU PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2025/360.
Obžalovaný 2) D. E.
Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný
zaväzuje v skúšobnej dobe sa podriadiť výzve probačného a mediačného úradníka, prípadne príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie kontroly dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného
dohľadu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného dohľadu ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to: mobilný telefón, zn. H. I. XX, čiernej farby v silikónovom puzdre, IMEI1: 359676581414442, IMEI2: 359676581202243, s 1 ks micro SIM spol. Telefonica O2 s tel. č. XXXX XXX XXX.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 24.04.2025 bola Okresnému súdu Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 688/24/3304 zo dňa 23.04.2025, na obvinených A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. a na D. E., nar. XX.XX.XXXX v B., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2025 za účasti oboch obžalovaných a ich obhajcov a zistil nasledovné:
Po otvorení hlavného pojednávania samosudkyňa zistila, že medzi prokurátorom a obžalovanými nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní neodoprel vypovedať, po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 688/24/3304-51 zo dňa 23.04.2025, doručenej súdu dňa 24.04.2025, právne kvalifikovaného ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. Zákona účinného od 06.08.2024. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný A. B. rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu (7-15 rokov). Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného A. B. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora ako aj obhajcu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere, príp. rozhodnutia o ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného A. B. k jeho osobe, oboznámením záverov znaleckých posudkov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubice Ondrisovej, oboznámením listinných dôkazov a trestných znakov. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenými.
Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní neodoprel vypovedať, po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 688/24/3304-51 zo dňa 23.04.2025, doručenej súdu dňa 24.04.2025, právne kvalifikovaného ako zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. Zákona účinného od 06.08.2024. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný D. E. rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu (7-15 rokov). Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného D. E. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora ako aj obhajcu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere, príp. rozhodnutia o ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného D. E. k jeho osobe, oboznámením záverov znaleckých posudkov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubice Ondrisovej, oboznámením listinných dôkazov a trestných znakov. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenými.
Obaja obžalovaní ako subjekty spĺňali podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ich nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne ich zmenšenej príčetnosti. Obžalovaní boli schopní v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať, čo vyplýva zo záverov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. J. E.. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konali obžalovaní evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mali vedomosť o tom, že sa z ich strany jedná o protiprávne konanie. Objektom je ochrana ľudského života a zdravia pred konzumáciou a škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, na nakladanie s ktorými nemal obžalovaný príslušné povolenie. Objektom je aj záujem spoločnosti na ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. Tento záujem bol konaním obžalovaných porušený, nakoľko obžalovaní naplnili aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaní spoločným konaním neoprávnene obchodovali s omamnou látkou, uvedený čin spáchali v značnom množstve. Súd dospel k záveru, že obžalovaní svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a čin spáchali formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Konaním obžalovaných boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaných, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona úč. od 6.8.2024, kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 173 ods. 3 písm. e) Trestného zákona úč. od 6.8.2024, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom množstve.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Vzhľadom na vyhlásenie oboch obžalovaných, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení obhajcov obžalovaných prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaných opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere, ochrannom liečení, podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom liečení, a to výsluchom obžalovaných k ich osobe, oboznámením záverov znaleckých posudkov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. J. E. č. 5/2025 zo dňa 05.02.2025 č.l. 163-187, oboznámením listinných dôkazov: č. l. 207 zápisnica o vydaní veci D. E., č. l. 208 zápisnica o vydaní veci A. B., dohoda o pracovnej činnosti a lekárska správa D. E., aktuálne lustrácie na oboch obžalovaných – RT, GP, databáza súdov, ZVJS, CESDaP, RO, SP a oboznámením trestných znakov: mobilný telefón, zn. Apple Iphone 13 Pro, svetlomodrej farby v čiernom silikónovom puzdre, IMEI1: 359663600628467, IMEI2: 359663600259669, s 1 ks micro SIM spol. Telefonica O2 s tel. č. XXXX XXX XXX a externý pevný disk zn. Seagate 4 TB s výrobným č. SN: NB18D42M, ktorý tvorí prílohu ZP KEU PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2025/360, mobilný telefón, zn. H. I. XX, čiernej farby v silikónovom puzdre, IMEI1: 359676581414442, IMEI2: 359676581202243, s 1 ks micro SIM spol. Telefonica O2 s tel. č. XXXX XXX XXX. Súd po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovné: Z výpovede obžalovaného A. B. vyplynulo, že obžalovaný skutku ľutuje. Aktuálne pracuje u otca od rána do večera. Vyplatil si všetky dlhy. Dodržiava všetky obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu, ktoré mu súd uložil pri nahradení väzby. Býva na adrese Banka, E. XX, E. B.. Zmenil postoj na život, nestretáva sa s ľuďmi, ktorí užívajú drogy. Žije riadny život. S drogami nechce mať už v živote nič spoločné. Z výpovede obžalovaného D. E. vyplynulo, že obžalovaný skutku ľutuje. Aktuálne pracuje u otca, aj cez víkendy. Má priateľku a plánuje si založiť rodinu. Dodržiava všetky obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu, ktoré mu súd uložil pri nahradení väzby. Zmenil postoj na život, nestretáva sa s ľuďmi, ktorí užívajú drogy. Žije riadny život. S drogami nechce mať už v živote nič spoločné. Takmer 6 mesačný pobyt vo väzbe bol pre neho zdrvujúci. Začal navštevovať psychológa, kde bol 2 – krát, bude pokračovať v sedeniach. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2025 znalca A. J. E. zo dňa 05.02.2025 na č. l. 163-187, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ohľadom vyšetrenia duševného stavu oboch obžalovaných vyplýva, že obaja obžalovaní v čase spáchania trestného činu netrpeli žiadnou duševnou poruchou, obaja boli schopní v čase spáchania trestného činu rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť činu a boli spôsobilí svoje konanie ovládať, teda ich rozpoznávacia a ovládacia schopnosť v čase spáchania trestného činu narušená nebola. V súčasnosti netrpia duševnou poruchou. Ich pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. U oboch obžalovaných nebola zistená závislosť na alkohole ani na drogách. Nie je potrebné im ukladať ochranné liečenie. Ani jeden z obžalovaných nemá sklony k agresivite, táto nie je ich prirodzenou osobnostnou výbavou. Obaja sú schopní chápať zmysel trestného konania a sú schopní sa obhajovať. Netrpia žiadnou duševnou poruchou ani poruchou z okruhu závislostí. Nie je u nich dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného A. B. vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Obžalovaný D. E. má jeden záznam v registri trestov vo veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/50/2022 za majetkovú trestnú činnosť, krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého trestnosť činu zanikla v dôsledku novely Tr. zák., teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z lustrácie evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. sa dopustil 5 priestupkov, z toho 1 majetkový, 1 proti verejnému poriadku – čistote, ostatné na úseku cestnej premávky. Z lustrácie evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný D. E. sa dopustil 9 priestupkov, a to na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové pokuty.
Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný A. B. pracoval do 14.7.2023 v spol. CBDpredajna s.r.o.. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný D. E. pracuje od 16.5.2025 v spol. Plus mont, s.r.o., čo vyplýva aj z predloženej Dohody o pracovnej činnosti z 16.5.2025.
Obžalovaný D. E. podľa správy A. D. K., klinického psychológa, zo dňa 8.7.2025, absolvoval psychoterapeutické sedenie v dňoch 18.6.2025 a 8.7.2025, ktoré sedenia obsahovali psychodiagnostické, psychoterapeutické a experienciálne komponenty.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Trestný zákon ustanovuje v § 173 ods. 3 za zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou a psychotropnou látkou, trest odňatia slobody na sedem rokov až pätnásť rokov.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u oboch obžalovaných existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Obžalovaný D. E. má jedno predchádzajúce odsúdenie zahladené, nakoľko zanikla trestnosť činu. Pri rozhodovaní o výmere trestu samosudkyňa tunajšieho súdu musela vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu a prevahu jednej poľahčujúcej okolnosti u oboch obžalovaných. Súd
v danom prípade aplikoval u oboch obžalovaných mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona úč. od 6.8.2024, a to z dôvodu, že obaja obžalovaní boli v čase spáchania trestného činu osobami blízkymi veku mladistvých (obž. B. mal v čase skutku 19 rokov a obž. E. 21 rokov) v zmysle § 127 ods. 2 Tr. zák. Tiež súd aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu z dôvodu, že obaja obžalovaní po prepustení z väzby odvolacím súdom vedú riadny život, obaja riadne pracujú, chcú sa zaradiť do života a založiť si rodiny. U oboch obžalovaných sa jednalo o prvé odsúdenie za drogovú trestnú činnosť, v minulosti neboli za drogovú trestnú činnosť súdení. Okrem drobných priestupkov a u obž. Ondrejku jedného odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť, ktorej trestnosť činu zanikla, sa nedopustili inej trestnej činnosti a protiprávneho konania. Súd má za to, že uloženie nepodmienečného trestu u oboch obžalovaných by pre nich bolo neprimerane prísne, pričom trestná sadza za žalovaný zločin je 7 – 15 rokov, aj s poukazom na to, že väzba v rozsahu 5 mesiacov mala na ich prevýchovu dostatočný vplyv a bola pre nich poučením, aby sa v budúcnosti vyvarovali obdobnej trestnej činnosti a akéhokoľvek protiprávneho konania. Súd má za to, že ak by obom obžalovaným uložil nepodmienečný trest, sťažil by tým ich zaradenie sa do riadneho života s poukazom na ich aktuálny vek 20 rokov a 21 rokov. Zároveň súd poukazuje na závery znaleckého posudku, kde ani u jedného nebola zistená závislosť na akýchkoľvek návykových látkach, neboli zistené sklony k agresivite, pobyt oboch obžalovaných na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné im ukladať žiadne liečenie. Súd má za to, že uložený podmienečný trest v maximálnej zákonnej hranici bude pre oboch obžalovaných dostatočné prísny, nakoľko budú pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, nemôžu sa dopustiť žiadneho protiprávneho konania či už priestupku alebo trestného činu, inak by im súd premenil trest na trest nepodmienečný. Z uvedených dôvodov súd pristúpil u oboch obžalovaných k uloženiu podmienečného trestu vo výmere 4 (štyri) roky, s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe vo výmere 5 (päť) rokov, podľa aktuálneho Trestného zákona úč. od 6.8.2024, ktorý je pre obžalovaných priaznivejší. Zároveň im uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, v povinnosti podriadiť výzve probačného a mediačného úradníka, prípadne príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie kontroly dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
V zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku rozsudku, ktoré boli použité na spáchanie žalovanej trestnej činnosti.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľov, najmä s prihliadnutím na ich doterajší život a prostredie, v ktorom žijú, motív ich konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.