Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobkyne: U.. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/ X, XXX XX E., zast. zák. zástupcami: C.. Y. Y., P.., nar. XX.XX.XXXX a E.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX . E., právne zastúpená: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX/OŠ-XX zo dňa XX. R. XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Banskobystrického samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX/OŠ-J. zo dňa XX. R. XXXX a jemu predchádzajúce rozhodnutie Riaditeľa T. U. M. v E.. X/XXXX/T.-XX zo dňa X. L. XXXX z r u š u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v sume, aká bude určená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku, v lehote 15 dní od právoplatnosti unesenia o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. U.. W. Y. (ďalej len „žalpbkyňa“), žiačka piateho ročníka základnej školy, v zastúpení otcom ako zákonným zástupcom, si podala prihlášku na štúdium na T. U. M. v E. (ďalej aj len „T.“) v osemročnom ročnom vzdelávacom programe na strednej škole v školskom roku XXXX/XXXX.

2. Riaditeľ Gymnázia U. M. v E. (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. X/XXXX/GMKR- XX z XX.XX.XXXX, po úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok konaných dňa XX.XX.XXXX, prijal žalobkyňu na denné štúdium do prvého ročníka T. U. M. v E. za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a „je“ zapísaná do prvého ročníka tohto gymnázia. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že zápis prijatých uchádzačov sa uskutoční prostredníctvom „Záväzného potvrdenia o nastúpení/ nenastúpením na štúdium“, ktoré je potrebné doručiť na T. najneskôr do XX.XX.XXXX. Jeho nedoručenie sa považuje za nezáujem o štúdium, pričom v zmysle o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“ alebo „“) ak sa uchádzač nezapíše na štúdium na strednej škole, rozhodnutie, ktorým bol prijatý je neplatné.

3. Rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že po posúdení predpokladov uchádzača o štúdium, vzhľadom na výsledky prijímacích skúšok, keď sa žalobkyňa umiestnil v poradí na 3. mieste, čo

neprevyšuje stanovený počet možných prijatých žiakov, žalobkyňa splnila podmienky prijatia. Poukázal na to, že podľa ustanovenia , a je v kompetencii riaditeľa školy so súhlasom zriaďovateľa a po prerokovaní v pedagogickej rade školy stanoviť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, ako aj formu a kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky a taktiež ostatné podmienky prijatia na toto štúdium.

4. Banskobystrický samosprávny kraj, odbor školstva ako zriaďovateľ, písomným Usmernením z XX.XX.XXXX, upozornil prvostupňový orgán, že nebude súhlasiť s udelením výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre školský rok 2020/2021 podľa § 33 ods. 7 školského zákona, pričom minimálny počet žiakov v triede je 17. Uviedol, že výnimka bola udelená minulý školský rok s upozornením, že v ďalších školských rokoch už s udelením výnimky zriaďovateľ nebude súhlasiť, nakoľko financovanie mzdových a prevádzkových nákladov pri tak nízkom počte žiakov je pre Banskobystrický samosprávny kraj neefektívne. Žiadal, aby ihneď po prijímacom konaní (najneskôr do 30.06.2020) bol školou informovaný o počte prijatých žiakov. Súčasne prvostupňový orgán upozornil, že v prípade nesplnenia zákonnej podmienky o minimálnom počte žiakov má škola neodkladne informovať zákonných zástupcov o neotvorení triedy 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu.

5. Zo zápisnice zo zasadnutia Rady školy pri Gymnáziu U. M. v E. konalnej dňa XX.X.XXXX - uznesenie č. 4 - vyplýva, že rada školy odporučila riaditeľovi školy podať žiadosť o výnimku z počtu žiakov, a to po tom, čo informoval radu, že sa prihlásilo do prvého ročníka osemročného štúdia len 10 žiakov.

6. Prvostupňový orgán dňa XX.XX.XXXX. oznámil na e-mailovú adresu zákonného zástupcu žalobcu, že na základe prihlášky zasiela rozhodnutie o prijatí na štúdium na Gymnázium U. M. v E. s upozornením, že vzhľadom na to, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo 10 žiakov a na otvorenie ročníka je potrebných 17 žiakov, bude žiadať zriaďovateľa o udelenie výnimky, ktorú zriaďovateľ nemusí schváliť. Preto zákonného zástupcu upozornil, že v prípade neudelenia výnimky z počtu žiakov sa trieda neotvorí a zašle rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prijatí.

7. Žiadosťou z XX.XX.XXXX požiadal riaditeľ T. o udelenie výnimky z počtu žiakov v triede „P.“. V odpovedi na túto žiadosť z XX.XX.XXXX., Banskobystrický samosprávny kraj nesúhlasil s otvorením triedy „P.“ v osemročnej forme štúdia v školskom roku XXXX/XXXX s počtom žiakov 10 na Gymnáziu U. M. v E., nakoľko bola škole v predchádzajúcom školskom roku udelená výnimka z počtu žiakov 8 za podmienky, že v prípade nenaplnenia počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku XXXX/XXXX v zmysle § 33 ods. 7 písm. a) školského zákona, výnimka na nižší počet žiakov udelená už nebude.

8. Súčasťou administratívneho spisu je zoznam prijatých a zapísaných žiakov do P. osemročného štúdia vyhotoveného a potvrdeného Gymnáziom U. M. v E. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedená aj žalobkyňa.

Prvostupňové rozhodnutie

9. Následne prvostupňový orgán dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie č. X/XXXX/GMKR-XX, ktorým zrušil rozhodnutie č. X/XXXX/GMKR-XX zo dňa XX.XX.XXXX o prijatí žalobkyne na denné štúdium do 1. ročníka T. na základe toho, že zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 8 a podľa § 33 ods. 7 školského zákona. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prijímacie skúšky do 1. ročníka osemročného vzdelávacie programu absolvovalo 10 žiakov, čo je pod stanovenú hranicu, a preto správny orgán požiadal zriaďovateľa o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e) školského zákona. Zriaďovateľ udelenie výnimky zamietol a oznámenie doručil dňa XX.XX.XXXX..

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala mal. žalobkyňa, prostredníctvom otca ako zákonného zástupcu odvolanie, ktoré zákonný zástupca odôvodnil tým, že podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v prvom ročníku. Po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa do 1. ročníka osemročného gymnázia hlási a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia. Preto mali za to, že bola udelená výnimka na nižší počet žiakov v prvom ročníku podobne ako v rokoch XXXX, XXXX, XXXX.. Poukázal aj na § 64 ods. 8 písm. c) školského zákona, podľa ktorého sa počet žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom určuje podľa

počtu žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. V školskom roku XXXX/XXXX bolo na T. prijatých 8 žiakov, v školskom roku XXXX/XXXX - 10 žiakov, v školskom roku XXXX/XXXX - 12 žiakov. Vzhľadom na počet žiakov v prvých ročníkoch gymnázia v predchádzajúcich rokoch mali za to, že počet žiakov pre školský rok XXXX/XXXX je priemerom žiakov za predchádzajúce tri školské roky, a preto argument počtu žiakov pre zrušenie rozhodnutia pre nich nebol zrozumiteľný. Poukázal na to, že osemročný vzdelávací program na Gymnáziu U. M. v E. nebol zrušený, t. j. nedošlo k celkovému zrušeniu osemročného programu na tejto strednej škole, avšak len v školskom roku XXXX/XXXX sa ide aplikovať neotvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia, z čoho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium, budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu. Celý postup označil za neadekvátny, nekonzistentný a v rozpore so školským zákonom, na základe čoho žiadali o prehodnotenie všetkých krokov a nápravu, ktorá bude v súlade so školským zákonom. Za dôležité tiež považoval to, aby sa pri celkovom posudzovaní prihliadalo na školský zákon, na emočné prežívanie žiakov, ktorí prešli celým procesom prijatia. Tento proces označil za veľmi necitlivý voči deťom a ich detskej duši, ktoré prejavili záujem o osemročné gymnázium a absolvovali celý proces a bolo im oznámené, že boli prijaté, a následné zrušenie celého procesu predstavovalo neskutočné detské sklamanie. Poukázal tiež na celkovú koncepciu ďalšieho fungovania Gymnázia U. M. v regióne revúckeho okresu, ktoré je v súčasnej dobe jediným gymnáziom v okrese, na nekonzistentné vynechanie jedného ročníka osemročného gymnázia, čo ponúka úvahy o dvojitom štandarde k deťom, keďže jednému ročníku sa umožní výnimka a inému ročníku sa neumožní, pričom samotné vynechanie jedného ročníka gymnázia nepovedie k náprave veci.

Druhostupňové rozhodnutie

11. Banskobystrický samosprávny kraj, ako odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaný“) o odvolaní žalobkyne rozhodol rozhodnutím č. XXXX/XXXX/OŠ-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým jednak odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jednak rozhodol - doplnil, že žalobkyňa sa na denné štúdium v školskom roku XXXX/XXXX . do „primy“ na Gymnázium U. M. E., v osemročnej forme štúdia, neprijíma.

12. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým riaditeľ strednej školy žiaka na štúdium na uvedenej škole neprijal, preskúmal v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Preto sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil so závermi prvostupňového orgánu.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne

13. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý navrhol rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z dôvodov ich nezákonnosti v zmysle , , , , a . Namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný neuviedol, aké rozhodnutie riaditeľa školy malo byť predmetom odvolacieho prieskumu, t. j. z akého dátumu a aké bolo číslo rozhodnutia, neuviedol ani dátum odvolania. Tento postup považoval za zmätočný. Žalobkyni nebolo zrejmé, ktoré konkrétne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným potvrdzované.

14. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré neobsahovalo náležitosti v zmysle o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nakoľko žalovaný vôbec nereagoval na námietky uvedené v odvolaní, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal, pričom neuviedol aspoň podstatný priebeh predmetného správneho konania, t. j. ako rozhodol v tejto veci prvostupňový orgán, z akých dôvodov napadla rozhodnutie prvostupňového orgánu žalobkyňa, ako vyhodnotil správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, na základe akých podkladov rozhodnutia rozhodol. Žalovaný ako odvolací orgán len v jedinej vete uviedol, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Podľa žalobkyne sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej.

15. Žalobkyňa namietala tiež postup žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, akým bolo v tejto veci so žalobkyňou konané. Poukázala na to, že bolo vypísané prijímacie konanie do 1. ročníka („P.“) na osemročné Gymnázium U. M. v E., ktorého sa zúčastnilo celkovo 10 detí vrátane žalobkyne. Všetkých 10 detí úspešne absolvovalo prijímacie konanie a všetkým úspešným uchádzačom bolo zaslané rozhodnutie prvostupňového orgánu o prijatí na predmetné štúdium. Následne však z nepochopiteľných dôvodov nezákonným spôsobom došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia tým istým správnym orgánom, bez akéhokoľvek podnetu účastníka konania, a to z dôvodu, že zriaďovateľom školy - žalovaným nebola udelená výnimka podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona na nižší počet žiakov v triede. Už tu došlo k závažnému pochybeniu prvostupňového orgánu, ktorý z nepochopiteľných príčin aj napriek skutočnosti, že vedel koľko uchádzačov sa prihlásilo na prijímacie konanie, resp. koľko uchádzačov cez toto prijímacie konanie úspešne prešlo, a napriek tomu, aby si po týchto skutočnostiach ešte pred samotným vypísaním prijímacieho konania zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy, tak v rozpore s týmto vydal rozhodnutie o prijatí žiakov na predmetné štúdium. Následne po vydaní tohto rozhodnutia žiadal zriaďovateľa školy o udelenie výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov (ktorého stanovisko bolo negatívne), aby takto v rozpore s inštančným postupom zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o prijatí žiaka na školu.

16. Prvostupňový správny orgán nesprávne atrahoval na seba právomoc odvolacieho správneho orgánu, keď rozhodol sám v rámci tzv. autoremedúry a zrušil si svoje vlastné pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, pričom tak konal v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1, resp. § 65 a nasl. Správneho poriadku. Ďalšou podstatnou vadou konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku je, že stanovisko zriaďovateľa o neudelení výnimky na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona nebolo žalobkyni v priebehu konania doručené.

17. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s aplikáciou § 33 ods. 7 a 8 školského zákona, najmä ustanovenia § 33 ods. 8 písm. e) školského zákona, tak ako bola vykonaná správnymi orgánmi. Namietala, že ani v jednom rozhodnutí sa neodcitovalo celé znenie relevantného paragrafu dopadajúceho na stanovenie výnimky podľa § 33 školského zákona, avšak čo je podstatné, jednalo sa v tomto smere o správnu úvahu konajúcich správnych orgánov, najmä žalovaného, ktorá nebola nijakým spôsobom vo vydaných rozhodnutiach riadne a náležite zdôvodnená. Konkrétne, prečo nepovažoval žalovaný otvorenie 1. ročníka na osemročnom Gymnáziu U. M. v školskom roku XXXX/XXXX . za osobitný prípad v zmysle § 33 ods. 8 školského zákona, a to i napriek podstatnej skutočnosti, že v školskom roku XXXX/XXXX bolo prijatých na toto štúdium 12 žiakov, v školskom roku XXXX/XXXX. bolo prijatých 10 žiakov a v školskom roku XXXX/XXXX bolo do 1. ročníka prijatých 8 žiakov, teda vždy nižší počet žiakov vyžadujúci výnimku zriaďovateľa školy ako zákonom predpokladaný najnižší počet žiakov pre dané štúdium. Žalovaný tak nezdôvodnil prečo boli v minulých troch školských rokoch tieto prvé tri triedy osemročného gymnázia na Gymnáziu U. M. otvorené, aj keď na to žalobkyňa vo svojom odvolaní výslovne poukázala. Postup správnych orgánov bol podľa žalobkyne rozporný so zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

18. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že splnila všetky podmienky na prijatie na štúdium podľa § 62 ods. 2 školského zákona a bolo jej doručené rozhodnutie o prijatí na osemročné štúdium, čím minimálne musela nadobudnúť legitímne očakávania v správnosť postupu prvostupňového orgánu.

19. Podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v 1. ročníku. Vzhľadom na to, že po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ školy mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa hlási do 1. ročníka osemročného gymnázia, a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia, žalobkyňa mohla dôvodne predpokladať, že bola automaticky udelená výnimka na nižší počet žiakov v 1. ročníku, podobne ako tomu bolo v minulých rokoch, a že škola aj zriaďovateľ školy majú dohodu a plán na proces prijímania žiakov do osemročného gymnázia, keď žiak a jeho zákonný zástupca neboli vopred upovedomení o iných podmienkach na prijímacie skúšky a prijatie žiaka.

20. Žalobkyňa ďalej poukázal na § 64 ods. 8 písm. c) školského zákona, podľa ktorého platí, že počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. Osemročný vzdelávací program na Gymnáziu U. M. v E. nebol zrušený, t. j. nedochádza k celkovému zrušeniu osemročného programu na tomto gymnáziu, avšak len v školskom roku XXXX/XXXX. nebude otvorený 1. ročník osemročného gymnázia. Z toho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium, budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu, čo možno považovať za výrazne diskriminačné, najmä vo vzťahu k uchádzačom o toto štúdium v roku XXXX až XXXX. Celkový postup správnych orgánov možno podľa žalobkyne označiť za nezákonný, a bol aj nespravodlivý a diskriminačný voči nej a ďalším úspešným uchádzačom o predmetné štúdium. Tento zasiahol predovšetkým do záujmu a rozvoja maloletých detí a možno ich ďalších plánov v budúcnosti. Možno to označiť aj ako detské sklamanie a podkopanú dôveru v regionálne školstvo, pričom Gymnázium U. M. je jediným plnohodnotným gymnáziom v regióne E. okresu, kde aj pre takýto prístup kompetentných môže pre okres E. znamenať budúci možný odliv žiakov do iných gymnázií v iných miestach, a to napríklad v krajoch E., P. a pod., ktorých zriaďovateľmi sú iné samosprávne kraje ako žalovaný, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj stratu určitých finančných náležitostí pre daný región.

21. Žalobkyni a ďalším úspešným uchádzačom je zrejmé, že týmto podaním v konečnom dôsledku možno nezmenia svoj status študenta základnej školy na status študenta osemročného gymnázia pre krátkosť času, avšak takéto rozhodnutie žalovaného nemôže zostať bez povšimnutia, nakoľko by zakladalo nebezpečný precedens aj v iných obdobných prípadoch. Minimálne, ak sa ukáže postup správnych orgánov v tejto veci ako nezákonný, ktorý zrejme neodčiní už aj tak výraznú ujmu maloletých detí, môže to zakladať nárok žalobkyne a ostatných poškodených na náhradu škody v zmysle Žalobkyňa upozornila na možnosť uplatnenia inštitútu uspokojenia žalobcu v zmysle .

22. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXX.0 bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. Orgán verejnej správy 1. stupňa si na seba nesprávne atrahoval právomoc odvolacieho orgánu, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa . Žalobkyňa uviedla, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa neriadili Správneho poriadku, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, žalobkyňa nebola oboznámená so všetkými podkladmi rozhodnutia, postup orgánov verejnej správy bol v rozpore s druhá veta Správneho poriadku, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa . V rámci žalobného bodu podľa žalobkyňa zopakovala námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a s aplikáciou ustanovenia a školského zákona

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe trval na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. K tvrdenému porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že správna úvaha správneho orgánu predstavuje spôsob, akým sa správny orgán riadil pri vydaní rozhodnutia, pričom je povinný uviesť v odôvodnení všetky podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a odôvodnenie musí byť presvedčivé v takej miere, aby správny orgán presvedčil o nevyhnutnosti svojho rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú odôvodnené v dostatočnej miere, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžik X/XXXX, v zmysle ktorej odôvodnenie musí byť natoľko presvedčivé, aby strana, ktorej bola uložená nejaká povinnosť vo veci a nebola úspešná, bola ochotná na podklade dôvodov rozhodnutia uloženú povinnosť dobrovoľne splniť.

24. K nezdôvodneniu postupu podľa § 33 ods. 7 školského zákona uviedol, že sa s námietkami žalobkyne nemôže stotožniť a považuje ich za neopodstatnené, nakoľko prvostupňový orgán doručil dňa XX.XX.XXXX na e-mailovú adresu zákonného zástupcu žalobkyne rozhodnutie, ktorým prijal žalobkyňu na denné štúdium do 1. ročníka, pričom v tomto zákonného zástupcu oboznámil so skutočnosťou, že bude postupovať v zmysle zákonných ustanovení tak, že požiada žalovaného - zriaďovateľa dotknutého gymnázia o udelenie výnimky z minimálneho počtu žiakov, ako to vyplýva z § 33 ods. 7 v spojení s § 33 ods. 8 písm. e) školského zákona. Rovnako zákonného zástupcu prostredníctvom predmetného e- mailu z XX.XX.XXXX upozornil na možnosť, že v prípade neudelenia tejto výnimky sa 1. ročník neotvorí.

25. K námietke porušenia § 62 ods. 2, ako aj § 64 ods. 8 písm. c) školského zákona uviedol, že žalobkyňa si nesprávne vykladá ustanovenie § 62 ods. 2 školského zákona, nakoľko toto predstavuje možnosť prijatia uchádzača do osemročného vzdelávacieho programu za splnenia vyššie uvedených podmienok, nie však povinnosť jeho prijatia. Preto k uvedenému porušeniu zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo a zároveň uviedol, že uvedené tvrdenie žalobkyňa nepreukázala.

26. Vo vzťahu k porušeniu § 64 ods. 8 písm. c) školského zákona žalovaný uviedol, že žalobkyňa nesprávne citovala, že v čase konania prijímacích skúšok mala mať škola schválený počet žiakov v 1. ročníku, nakoľko dané ustanovenie je potrebné vnímať komplexne, a to tak, že počet žiakov 1. ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje nielen podľa počtu žiakov 1. ročníka gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku, ale aj podľa ostatných kritérií, ktoré mali zohľadňovať kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, uvedených pod písmenom a) až g). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o porušení tohto ustanovenia, nakoľko žalobkyňa si podľa žalovaného mylne vykladá predmetné ustanovenie, a to, že už v čase konania prijímacích skúšok mal byť schválený počet žiakov, nakoľko toto ustanovenie poukazuje aké kritériá sa zohľadňujú pri určovaní počtu žiakov. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uviedol, že prvostupňový orgán sa v otázkach priebehu prijímacieho konania a s tým súvisiacich termínov riadil rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXXX:X-AXXXX.

27. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktoré žalobkyňa označila za arbitrárne, žalovaný uviedol, že obe rozhodnutia napadnuté žalobou sú odôvodnené v dostatočnej miere a spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je odôvodnené v dostatočnej miere, je presvedčivé a jasne a zrozumiteľne z neho vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých žalovaný (zriaďovateľ) neudelil výnimku pre nižší počet žiakov prvého ročníka dotknutého gymnázia, pričom na túto možnosť riaditeľ školy upozornil v e-mailovej komunikácii z XX.XX.XXXX. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol všetky okolnosti, ktoré považoval za podstatné, preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu, pričom uviedol, že v odvolaní žalobkyne neboli uvedené žiadne nové okolnosti, ktoré by posúdené neboli. Žalovaný podotkol, že správny orgán posudzuje iba právny a skutkový stav veci, nie však osobný. Na základe uvedeného považoval žalovaný správnou žalobou napadnuté rozhodnutia za preskúmateľné, a tvrdenia žalobkyne za neopodstatnené.

28. K spochybňovanému rozsahu skutkového stavu žalovaný uviedol, že žalobou napádané rozhodnutia vychádzajú z úplne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je stotožnená so záverom neotvorenia 1. ročníka Gymnázia U. M. v E. automaticky nespôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav veci, na základe čoho, správne orgány oboch stupňov vydali napadnuté rozhodnutia.

29. Napokon žalovaný konštatoval, že skutkový stav, ktorý bol základom pre rozhodnutie je v súlade s príslušnými administratívnymi spismi. Ani žalobnú námietku ohľadom tvrdeného podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nepovažoval za relevantnú pre vyhovenie žalobe.

Replika žalobkyne na vyjadrenie žalovaného

30. V replike žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, ktorú považovala za dôvodnú. Uviedla, že tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie postrádajú akékoľvek dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie a absentuje v nich minimálne uvedenie priebehu správneho konania, akým spôsobom bolo začaté, aké dôkazy boli v tomto konaní vyprodukované a k akým záverom na základe vykonaných záverov konajúce orgány dospeli. Prečo nedošlo k udeleniu výnimky na nižší počet žiakov pre otvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia, nie je ani v jednom z týchto rozhodnutí vôbec vysvetlené. Žalovaný poukázal na nejaký e-mail, ktorý mal byť zaslaný zo strany prvostupňového orgánu zákonnému zástupcovi žalobkyne, minimálne už takýto postup zasielania konečného rozhodnutia sa javí ako neštandardný s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku, ktorý doručovanie e-mailovou formou ani nepozná. Ak žalovaný polemizuje o tom, že je rozdiel medzi

povinnosťou prijatia žiaka na štúdium a možnosťou prijatia žiaka na štúdium, tak z textu e-mailu, ktorý žalovaný v tejto veci priložil k svojmu vyjadreniu vyplýva, že zákonnému zástupcovi bolo zaslané rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a tento žiak bol už prijatý na uvedenú školu, keď zároveň prvostupňový orgán v tomto e-maile požiadal i o zaslanie záväzného potvrdenia o nastúpení alebo nenastúpení žiaka na štúdium. Toto záväzné potvrdenie o nastúpení žiaka bolo zo strany žalobcu prvostupňovému orgánu riadne zaslané a teda žalobkyňa bola nielenže prijatá na uvedené štúdium, ale mala byť zároveň aj zapísaná do 1. ročníka. Ak bola prijatá na toto štúdium a mala byť aj zapísaná do 1. ročníka, a to rozhodnutím vydaným v správnom konaní prvostupňovým orgánom, voči ktorému bol síce prípustný riadny opravný prostriedok, avšak voči ktorému nebol podaný žiadnym z účastníkov konania takýto opravný prostriedok, žalobkyni nie je zrejmé, na základe akého právneho základu prvostupňový orgán zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a nahradil ho novým rozhodnutím o neprijatí žiaka na štúdium, čo nevysvetlil žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe.

31. Myšlienkový postup, ktorý žalovaný vyjadril vo vyjadrení k žalobe mal byť v prvom rade obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia, a nie odôvodňovať takýmto spôsobom svoje arbitrárne rozhodnutia ex post. Žalovaný nevysvetlil to, ktoré z kritérií uvedené v § 64 ods. 8 písm. a) až g) školského zákona nemohol mať objektívne vyhodnotené pre schválenie konkrétneho počtu žiakov pre otváraný 1. ročník osemročného gymnázia už v čase konania prijímacích skúšok. Tieto kritériá boli nielenže rozpoznateľné v čase vykonávania prijímacích skúšok na dané štúdium, ale mohli byť jednoznačne určené už v čase ukončenia termínu pre podávanie prihlášok na dané štúdium.

Duplika žalovaného

32. Žalovaný v duplike vyjadril nesúhlas s názorom, ktorý žalobkyňa vyjadrila v replike, a to, že nepostupoval v súlade so zákonom pri doručovaní rozhodnutia. Odkázal na postup v zmysle rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXXX:X-AXXXX, v zmysle ktorého riaditeľ strednej školy najneskôr do XX. L. XXXX doručí uchádzačovi rozhodnutie o prijatí cez informačný systém školy (napr. EduPage), odoslaním naskenovaného tlačiva prostredníctvom e- mailu alebo poštou. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím, nakoľko týmto bolo umožnené predmetné rozhodnutie zasielať aj prostredníctvom e-mailu, a to s poukazom na existenciu mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, či už v čase konania prijímacích skúšok, ako aj v čase doručovania príslušných rozhodnutí. V ďalších častiach sa pridržal svojho pôvodného vyjadrenia. V prílohe priložil rozhodnutie Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR č. XXXX/XXXXX:X-AXXXX z XX.XX.XXXX.

33. Žalobkyňa podala spolu so správnou žalobou aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd uznesením č. k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tento návrh podľa 188 (ďalej len „“) zamietol, pretože nezistil v danej veci dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených tak v , ako aj v , a to z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.

34. Na prejednanie veci správny súd na návrh žalobkyne nariadil pojednávanie podľa , na deň XX.XX.XXXX. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ktorej navrhol vyhovieť. Žiadal zrušiť tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a podľa úvahy súdu vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a v celom rozsahu sa pridržiavala písomne podaných vyjadrení v predmetnej veci.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

35. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na predmetné konanie ( a ), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (, ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil z dôvodov podľa , a v spojení s .

36. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

38. Podľa ; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.

39. Podľa ; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

40. Podľa ; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

41.Podľa § 33 ods. 7 školského zákona; najnižší počet žiakov v triede strednej školy je a/ 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia, b/ 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.

42. Podľa § 33 ods. 8 školského zákona; zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje a/ zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b)) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10, b/ výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania, c/ výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody, d/ stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo, e/ ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.

43. Podľa § 62 ods. 2 školského zákona; do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 64 ods. 2 školského zákona; riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

45. Podľa § 64 ods. 5 školského zákona; zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve

bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").

46. Podľa § 64 ods. 6 školského zákona; zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní.

47. Podľa § 64 ods. 7 školského zákona; rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

48. Podľa § 67 ods. 1 školského zákona o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

49. Podľa § 68 ods. 1 školského zákona; riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.

50. Podľa § 68 ods. 2 školského zákona; riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1.

51. Podľa § 68 ods. 3 školského zákona; uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné.

52. Podľa § 68 ods. 4 školského zákona; proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

53. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a/ prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, b/ oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, c/ oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, d/ umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu, e/ povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí,

f/ prerušení štúdia,

g/ povolení zmeny študijného alebo učebného odboru, h/ preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, i/ povolení opakovať ročník, j/ uložení výchovných opatrení, k/ povolení vykonať komisionálnu skúšku, l/ priznaní štipendia, m/ určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení, n/ individuálnom vzdelávaní žiaka, o/ vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.

54. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy a/ zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje podľa siete stredné školy, b/ určuje pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia podľa osobitého predpisu.36a)

55. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa odseku 1 ().

56. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; na rozhodovanie podľa okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, a , druhej vety, , , a , , , až 18 a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

57. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný jednak potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa gymnázia o zrušení rozhodnutia riaditeľa gymnázia o prijatí žalobcu na štúdium s odôvodnením, že zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7 a ods. 8 školského zákona a navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil výrok, že žalobkyňa sa na denné štúdium v školskom roku 2020/2021 do „P.“ na Gymnázium U. M. v Revúcej v osemročnej formy štúdia, neprijíma.

58. Je zrejmé, že prvostupňový orgán z dôvodu, že nebola zriaďovateľom udelená výnimka pre nižší počet žiakov, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. X/XXXX/GMKR-XX zrušil svoje vlastné rozhodnutie č. X/XXXX/GMKR-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým pôvodne prijal žalobkyňu na štúdium. Správny súd považuje za podstatnú, zásadnú žalobnú námietku, že prvostupňový orgán nebol oprávnený, aby sám rozhodol o zrušení vlastného rozhodnutia o prijatí žalobkyne na štúdium, čím konal v rozpore so Správnym poriadkom. Zrušenie rozhodnutia môže byť len dôsledkom zákonom upraveného postupu, pričom zo žiadneho ustanovenia ani Správneho poriadku, ani školského zákona nevyplýva oprávnenie riaditeľa gymnázia vydať rozhodnutie, ktorým zruší svoje predchádzajúce rozhodnutie.

59. Orgány verejnej správy sú povinné v rámci správneho konania dodržiavať základné postuláty, zakotvené v § 3 Správneho poriadku ako základné pravidlá konania. V ustanovení § 3 ods. 1 Správneho poriadku je premietnutý ústavný princíp legality do všeobecnej úpravy správneho konania a deklaruje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom tento súlad je tak v kontexte procesného ako aj hmotného práva, osobitne v nadväznosti na požiadavky kladené na rozhodnutia vydávané v správnom konaní - § 46, § 47 Správneho poriadku.

60. Právna teória pozná štyri základné vlastnosti rozhodnutia, s ktorými sú spojené príslušné právne účinky, a to platnosť, účinnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť. Správny poriadok bližšie špecifikuje iba právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Z dôvodu, že prvostupňovým rozhodnutím došlo k zrušeniu vlastného rozhodnutia, správny súd považuje za potrebné poukázať na všetky vlastnosti rozhodnutia, nakoľko je zrejmé že prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX súvisí so skorším rozhodnutím riaditeľa gymnázia zo dňa XX.XX.XXXX, obsahom ktorého v spojení s potvrdzujúcim napadnutým

rozhodnutím žalovaného je diametrálne odlišné rozhodnutie, keď prvým rozhodnutím žalobkyňu na štúdium prijal a druhým (v dvojinštančnom konaní) neprijal.

61. Platnosť rozhodnutia vyjadruje právnu existenciu rozhodnutia, tzn., že rozhodnutie už nemožno zmeniť alebo zrušiť z iniciatívy správneho orgánu bez toho, aby aplikoval mimoriadne opravné prostriedky. Rozhodnutie je platné okamihom (dňom) oznámenia rozhodnutia účastníkovi konania, a to za predpokladu, že bolo vydané kompetentným správnym orgánom. Platnosť rozhodnutia zaniká uplynutím času, na ktorý bolo vydané, zrušením rozhodnutia zo zákona alebo rozhodnutím príslušného orgánu o zrušení rozhodnutia. Účinnosť rozhodnutia je schopnosť rozhodnutia vyvolať zamýšľané právne dôsledky (účinky). Rozhodnutie sa stáva účinným buď dňom určeným v rozhodnutí alebo splnením podmienky, ak je účinnosť právne viazaná na splnenie konkrétnej podmienky v budúcnosti (napríklad zápis žiaka, pri rozhodnutí o prijatí na štúdium). Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že akt už nemôže byť napadnutý riadnymi opravnými prostriedkami (formálna právoplatnosť) a relatívnu nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia, vytvára prekážku res iudicata (materiálna právoplatnosť). Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia ktorá sa spája s plnením povinnosti uloženej v rozhodnutí.

62. Podľa riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni, čo ho oprávňuje rozhodovať o prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, zároveň v zmysle a školského zákona aj na vydanie rozhodnutia o neprijatí. Zo žiadneho ustanovenia školského zákona však prvostupňovému orgánu neprináleží zrušiť svoje vlastné rozhodnutie o prijatí.

63. V postupe prvostupňového orgánu, ktorý zrušil svoje vlastné rozhodnutie, súd vidí zásadné pochybenie v správnom konaní. Rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium malo pritom povahu rozhodnutia platného a právoplatného.

64. Zrušiť rozhodnutie o prijatí nemohol prvostupňový orgán ani v rámci autoremedúry, pretože autoremedúra znamená opravu vlastného rozhodnutia na základe odvolania, tzn., že správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal môže sám rozhodnúť o odvolaní, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia (§ 57 ods. 1 Správneho poriadku). V predmetnej veci však žiadne odvolanie proti rozhodnutiu o prijatí žiaka podané nebolo. Nebol teda splnený základný predpoklad pre takýto postup. Správny orgán pri uplatnení autoremedúry síce môže vydať rozhodnutie, ktorým pôvodné rozhodnutie úplne zruší, ak nemalo byť vydané vôbec, ale musí mať k tomu odvolanie, v ktorom táto skutočnosť je namietaná (v plnom rozsahu by odvolacej námietke mohol vyhovieť), čo v predmetnej veci nebolo.

65. Zrušiť rozhodnutie o prijatí žalobkyne na štúdium je možné len právne korektným spôsobom, na základe opravných prostriedkov, a to riadneho alebo mimoriadneho. Riadny opravný prostriedok - odvolanie nebol podaný, neexistoval ani subjekt, ktorý by ho podal, keďže žalobkyňa ako účastníčka konania bola s rozhodnutím spokojná, bolo vydané v jej prospech. Do úvahy preto prichádzali len mimoriadne opravné prostriedky, a to preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 65 a nasl. Správneho poriadku), resp. obnova konania (§ 62 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) v spojení s § 63 ods. 1 Správneho poriadku). V administratívnom konaní by bolo možné eventuálne dosiahnuť nápravu aj na základe prostriedku dozoru - protestu prokurátora, ktorý právna teória tiež radí medzi mimoriadne opravné prostriedky. Akýkoľvek iný postup zrušenia tohto rozhodnutia, než využitie riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku nebolo súladné so zákonom. Prvostupňový orgán napriek tomu rozhodnutie o prijatí na štúdium žalobkyne postupom mimo zákon, mimo rámca svojej právomoci zrušil prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím. Tým, že žalovaný rezignoval na nápravu predmetného pochybenia prvostupňového orgánu, zaťažil aj svoje rozhodnutie nezákonnosťou, v dôsledku čoho boli naplnené dôvody pre zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí podľa , nakoľko prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

66. V ustanovení sú uvedené dôvody zrušenia rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci, mimo zákonom zverenú právomoc. Právna teória takéto rozhodnutie označuje aj za nulitné, alebo ničotné, hovorí o paakte, ktorý je neplatný od samého začiatku (ex tunc). Súdny prieskum ďalších námietok je v zásade už nadbytočný, keďže táto skutočnosť už sama o sebe je dôvodom zrušenia rozhodnutia. Navyše, ako vyplýva zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžr/XX/XXXX

z XX.XX.XXXX, ak správny súd zistí, že správny orgán vydal nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce rozhodnutie, nezaoberá sa prípadnými ďalšími námietkami, pretože možno skúmať len zákonnosť toho aktu, ktorý existuje. Keďže na otázku, ktoré akty orgánu verejnej správy treba považovať za nulitné, sú aj v odbornej právnej literatúre rozdielne názory (okrem nedostatku kompetencie, či právomoci orgánu verejnej správy vydať akt, neurčitosť či nezmyselnosť aktu, absolútny nedostatok predpísanej formy aktu, rozhodnutie trpiace vadami, ktoré ho robí zjavne vnútorne rozporným alebo právne, či fakticky neuskutočniteľným), takýmto aktom môže byť aj existujúci akt s vyššie uvedenými vadami. Preto sa správny súd, aj keď v zúženom rozsahu zaoberal aj ďalšími žalobnými námietkami.

67. Za opodstatnenú považuje správny súd aj žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle .

68. Postupom orgánu verejnej správy pri rozhodovaní a vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania štátnych orgánov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z , ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle ustanovení a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má účastník konania právo na také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa orgán verejnej správy jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

69. V zmysle ustanovenia § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Jednou z obsahových náležitostí rozhodnutia je odôvodnenie. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ak žalovaný ako odvolací orgán len v jedinej vete uviedol, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Takéto odôvodnenie je nedostatočné a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na odvolacie námietky. Ide o absenciu akýchkoľvek právnych záverov k relevantným otázkam týkajúcich sa práv, na ktorých sa žalobkyňa cíti byť ukrátená, preto bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa odvolacími námietkami, a to, ako sa s nimi žalovaný vysporiadal, náležite v rozhodnutí odôvodniť. Navyše prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním nebolo identifikované číslom a dňom vydania, čo spôsobilo aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť.

70. K námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, správny súd uvádza, že nemôže byť dôvodná námietka v časti, že chýbajú dôvody prečo nebola zriaďovateľom daná výnimka, t. j. ohľadom nesprávneho použitia ustanovenia § 33 ods. 7 písm. a), ods. 8 písm. e), resp. § 64 ods. 8 písm. c) školského zákona, pretože to nebolo predmetom konania a rozhodovania, výsledkom ktorého bolo preskúmavané prvostupňové a aj druhostupňové rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie o prijatí žalobkyne na denné štúdium v osemročnom vzdelávacom programe na gymnáziu U. M. v E., ktoré bolo dôsledkom rozhodnutia zriaďovatelia (nie je výsledkom rozhodovacej činnosti prvostupňového orgánu), iba ktorý mohol osobitným postupom určiť v prípade hodného osobitného zreteľa aj nižší počet žiakov v triede ako 17, t. j. najnižší možný počet v zmysle § 33 ods. 7 písm. a) školského zákona. Je potrebné rozlišovať medzi postupom žalovaného podľa § 33 ods. 8 písm. e) školského zákona a jeho postupom v odvolacom konaní v rámci výkonu štátnej správy v druhom stupni na základe § 9 ods. 5, § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v nadväznosti na § 58 a nasl. Správneho poriadku.

71. Za dôvodnú považuje správny súd aj žalobnú námietku ohľadom porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má orgán verejnej správy povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový orgán si nesplnil túto povinnosť, keď neumožnil žalobkyni pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa listinným podkladom, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia, a to list prvostupňového orgánu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žiadal žalovaného ako zriaďovateľa o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e) školského zákona a najmä odpoveď zriaďovateľa, ktorej požiadavke žalovaný listom z XX.XX.XXXX nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutie bolo v podstate založené na tom, že nedošlo k udeleniu žiadanej výnimky na nižší počet žiakov v triede, pričom k rozhodujúcemu podkladu rozhodnutia nebolo žalobkyni umožnené zaujať stanovisko, resp. k spôsobu jeho zaobstarania, resp. navrhnúť jeho doplnenie.

72. Postup v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku je zároveň porušením § 3 ods. 2 Správneho poriadku, jedného zo základných pravidiel správneho konania, a to povinnosť správnych orgánov postupovať v konaní v úzkej súvislosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Postup prvostupňového orgánu, ale aj žalovaného, ktorý v odvolacom konaní neodstránil predmetné pochybenie, je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

73. K ďalším dôvodom tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre ktoré sa žalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že pre súdny prieskum chýbala náležitá vecná argumentácia žalobkyne. Išlo o nekonkrétne námietky, ktoré boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobkyňu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.

74. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených, primárne z dôvodu, že prvostupňový orgán nebol oprávnený vydať rozhodnutie č. X/XXXX/GMKR-XX zo dňa XX.XX.XXXX o zrušení svojho skoršieho rozhodnutia č. X/XXXX/GMKR-XX zo dňa XX.XX.XXXX o prijatí žalobkyne na denné štúdium do 1. ročníka T., žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX/OŠ-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie č. X/XXXX/GMKR-XX zo dňa XX.XX.XXXX . zrušil. Rozhodnutie o prijatí nie je účinné, nakoľko k tomu, aby bolo schopné vyvolať zamýšľané právne dôsledky (účinky) sa vyžadoval zápis žiaka na štúdium, k čomu však preukázateľne zákonom upraveným spôsobom nedošlo, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu a túto skutočnosť potvrdili zástupcovia účastníkov konania aj na pojednávaní v obdobnom konaní vedenom na tunajšom správnom súde, vo veci iného žiaka ().

75. Pokiaľ žalobkyňa navrhla po zrušení rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, správny súd takto nepostupoval, pretože ide o rozhodnutie, na vydanie ktorého nebol prvostupňový orgán verejnej správy oprávnený (nebol oprávnený takto zrušiť svoje vlastné rozhodnutie), pričom žalovaný túto vadu neodstránil. Prvostupňový orgán nemal právomoc na začatie takéhoto konania, celé konanie bolo teda nelegálne, v rozpore so zákonom. Z logiky veci vyplýva, že neprichádza do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie podľa do konania postihnutého takouto vadou.

76. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle . Zrušenie rozhodnutia podľa je dôvodom pre obligatórne priznanie plnej náhrady trov úspešnému žalobcovi v zmysle .

77. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.