Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-1910-2021.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Subarea
36Ek/1910/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10/10, 813 60 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 322 051, práv. zast.: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti povinným: 1/ mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C. D., 2/ mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C. D., 3/ mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C. D., všetci zák. zast.: C. G., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 409,67 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 35 678 691, pod č. 45EX 697/21, rozhodujúc o spoločnom návrhu povinných 1/ až 3/ na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd spoločný návrh povinných 1/ až 3/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 35,26 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.05.2021 domáhal od právneho predchodcu povinných vymoženia 409,67 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12C/44/2020 zo dňa 05.01.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.03.2021 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 23.06.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 35 678 691, ktorý predmetnú exekúciu vedie pod č. 45EX 697/21.
3. Pôvodný povinný E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu z pôvodného povinného na súčasných povinných. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z Uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 12D/81/2022-170, Dnot 165/2022 zo dňa 10.08.2023, na základe čoho dňa 20.03.2024 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
4. Dňa 13.11.2024 zákonná zástupkyňa maloletých povinných doručila súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie povinných 1/ až 3/, v ktorom uviedli, že exekúciu navrhujú zastaviť z dôvodu, že nevlastnia žiaden majetok, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená. Ďalej uviedli, že zdedili po otcovi nehnuteľnosť, ale tá bola vydražená dňa 25.04.2024 a výťažok z dražby bol použitý na výplatu voči Slovenskej sporiteľni. Iný majetok, ktorý by mohol byť použitý na vyplatenie zdedených dlhov, nezdedili. Zároveň uviedli, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky zdedeného majetku. Tým, že došlo
k speňaženiu celého zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, nemajú povinnosť vyplácať ďalšie dlhy nad hodnotu zdedeného majetku. Preto žiadajú, aby bola exekúcia zastavená.
5. K návrhu povinných sa vyjadril aj oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že v danom prípade nie sú dané zákonné dôvody zastavenia exekúcie. Dôkazné bremeno v tvrdeniach povinných uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažujú povinné subjekty. Súd môže prihliadať len tie skutočnosti , ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Oprávnený ďalej uviedol, že tvrdenia zákonnej zástupkyne maloletých povinných subjektov považuje za nepreukázané, pôvodným oprávneným subjektom bol pán E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom pohľadávka oprávneného bola prihlásená zo strany súdneho exekútora do pasív dedičstva po uvedenom poručiteľovi. Uznesením Okresného súdu Zvolen 12D/81/2022 právoplatného 10.08.2023 nadobudli dedičstvo po poručiteľovi a teda aj poručiteľove pasíva do výšky nadobudnutého dedičstva maloletí dedičia. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinní ako dedičia prijali dedičstvo, čoho dôkazom je Uznesenie o dedičskom konaní, má oprávnený za to, že v zmysle ust. § 470 OZ zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zo strany povinných neeviduje úhradu predmetnej pohľadávky, navrhuje aby Exekučný súd návrh zákonného zástupcu povinných na zastavenie exekúcie zamietol a priznal právnemu zástupcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
12. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
13. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
14. Podľa § 470 ods. 2 OZ, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
15. Podľa § 482 ods. 1 OZ, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
16. Podľa § 482 ods. 2 OZ, ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
17. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu povinných na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinných podaný v zákonnej lehote. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Zákonnej zástupkyni povinných bolo Upovedomenie o pokračovaní exekúcie zo dňa 17.04.2024 doručené dňa 22.04.2024.
18. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohla zákonná zástupkyňa povinných podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, bol deň 07.05.2024. Návrh povinných 1/ až 3/ na zastavenie exekúcie datovaný ku dňu 11.11.2024 bol na exekútorský úrad doručený dňa 13.11.2024. Rešpektujúc zákonnú koncentráciu konania vyjadrenú v ustanovení § 61k Exekučného poriadku, môže súd v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie prihliadnuť len na skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, t. j. v tomto prípade po 07.05.2024. Skutočnosti uvádzané zákonnou zástupkyňou povinných (dražba nehnuteľnosti dňa 25.04.2024) nastali pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a preto súd na túto námietku nemohol prihliadnuť.
19. Súd tiež poukazuje na to, že aj keby zákonná zástupkyňa povinných 1/ až 3/ svoje námietky uplatnila včas, nebol by daný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko z podstaty dedenia ako univerzálnej sukcesie vyplýva, že dedič smrťou poručiteľa nenadobúda len aktíva (majetkový prospech), ale aj pasíva majúce za následok zodpovednosť dediča za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa (tie dlhy poručiteľa, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú), pričom nie je rozhodujúce, či o týchto dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskoršie, príp. i po skončení dedičského konania. Občiansky zákonník pri úprave zodpovednosti dedičov podľa § 470 ods. 1 vychádza zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku (pro viribus hereditatis). Cena dedičstva je zisťovaná v dedičskom konaní a za cenu dedičstva, v rozsahu ktorej dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, sa v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje cena zanechaného majetku tak ako je zistená v dedičskom konaní, t. j. aktíva dedičstva, k čomu sa prikláňa i odborná literatúra napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník - Veľký komentár, 3. zväzok, Eurokódex, 2015, str. 88; Cirák J. a kol.: Dedičské právo, KEY Publishing s.r.o, 2010, str. 74. Z uvedeného je zrejmé, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky všeobecnej hodnoty dedičstva a nie len do výšky čistej hodnoty dedičstva.
20. V prejednávanej veci nie je sporné, že povinní sú na základe univerzálnej sukcesie právnymi nástupcami neb. E. B., zomr. XX.XX.XXXX. Zároveň nie je sporné, že v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 12D/81/2022, Dnot 165/2022 zo dňa 10.08.2023, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, vydanom JUDr. Zuzanou Koukalovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom vo Zvolene, na základe poverenia Okresného súdu Zvolen bola stanovená všeobecná cena majetku poručiteľa na sumu 79.000,48 Eur, výška dlhov poručiteľa na sumu 43.017,65 Eur a čistá hodnota dedičstva na sumu 35.982,83 Eur. Základná námietka, ktorou povinní odôvodnili svoj návrh na zastavenie exekúcie, je, že došlo k speňaženiu celého zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, pričom dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky zdedeného majetku.
21. Na tomto mieste exekučný súd uvádza, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v exekučnom konaní, ktorého predmetom je spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie, sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúciu, je potom povinný tou osobou, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie o neexistencii dlhu, resp. zániku dlhu. Keďže povinní k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložili žiaden listinný dôkaz o speňažení celého zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, exekučný súd uzatvára, že povinní nepreukázali úhradu poručiteľových dlhov, za ktoré zodpovedajú do výšky všeobecnej hodnoty dedičstva.
22. V neposlednom rade povinní prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne namietali svoju nemajetnosť (nevlastnia žiaden majetok). Tieto tvrdenia povinných nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazujú na svoju momentálnu nepriaznivú finančnú situáciu, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť či nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinných súdnym exekútorom, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Súd s poukazom na uvedené vyhodnotil túto námietku povinných ako nedôvodnú, nakoľko nemajetnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
23. Súd má za to, že povinní 1/ až 3/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinných 1/ až 3/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa §199e Exekučného poriadku, k je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. O trovách účastníkov konania rozhodol exekučný súd tak, že v konaní úspešnému oprávnenému priznal proti povinným nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu právnej služby z titulu podaného vyjadrenia k spoločnému návrhu povinných na zastavenie exekúcie vo výške 14,94 Eur (tarifná hodnota: 409,67 Eur), 1x režijného paušálu vo výške 13,73 Eur za rok 2024 a 23 % DPH, t. j. v súhrne 35,26 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na výkon exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.