Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-65-2020.pdf
PDF · 120.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Q. súd O. N. sudkyňou Z.. X. D. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. O. N., nar. XX.XX.B., bytom O. N., W.. G. XX, v konaní zastúpené B. práce, sociálnych vecí a rodiny O. N., dieťa rodičov: matka - M. H., nar. XX.XX.B., trvale bytom O. N., ul. G. XX a otec - V. N., nar. XX.XX.B., trvale bytom G., I. B./XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. S. V. O. N., nar. XX.XX.B. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.
II. Q. maloletého j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého V.G. O. N., nar. XX.XX.B. vo výške B.,- eur mesačne k rukám matky, vždy do XX. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
F.. N. styk otca s maloletým V. O. N., nar. XX.XX.B. ponecháva b e z o b m e d z e n i a.
IV. L. z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. J. doručeným Q. súdu K. dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému V. O.. J. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach budú oprávnení obaja rodičia, otca žiadala zaviazať k plateniu výživného vo výške B.,- eur mesačne a styk upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend od piatku do nedele. Z návrhu vyplýva, že matka s otcom maloletého žili v partnerskom vzťahu, v spoločnej domácnosti štyri roky, pričom v roku XXXX sa matka maloletého odsťahovala k svojej matke do S., nakoľko ju mal partner napadnúť. V čase, keď bývala u svojej matky, bol s ňou aj maloletý syn, potom si ho zobral otec a nechcel jej ho vrátiť. V roku XXXX sa matka presťahovala do S., kde bývala v byte spolu s priateľovou rodinou a od septembra XXXX si maloletého začali s otcom maloletého striedať. S. v návrhu ďalej uvádza, že od marca XXXX začala pracovať, pričom keď mala krátky týždeň, maloletý bol s ňou, keď mala dlhý týždeň, maloletý bol so svojim otcom. V čase podania návrhu (jún XXXX) matka nepracuje, o syna sa väčšinou stará ona sama. Q. jej doniesol maloletého koncom mája XXXX a odvtedy sa o neho stará výlučne ona. K. mal syna v starostlivosti otec, vždy sa o maloletého dokázal postarať, alebo mu niekto pomohol. U otca maloletý nikdy nebol hladný, alebo špinavý. N. sa otca však matka považuje za nezodpovedné, nakoľko otec maloletému nasľubuje, že príde, a napokon nepríde a dieťa je z toho smutné. S. ďalej uvádza, že nebude brániť v stretávaní sa otca s maloletým, avšak otec sa správa vulgárne a nadáva jej. K návrhu doložila rodný list dieťaťa.
2. Q. sa k návrhu nevyjadril. G. vyzvaný, aby sa k návrhu matky písomne vyjadril v lehote XX dní a predložil súdu výplatné pásky za obdobie od XX/XXXX až doposiaľ. Na túto výzvu súdu otec maloletej nijak nereagoval, k návrhu a nevyjadril, žiadne listiny ani dôkazy súdu nepredložil.
3. Q. súd K. požiadal tamojší B. práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“) o prešetrenie pomerov v rodine a o podanie správy. Zo správy úradu z XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že matka sa aj s maloletým odsťahovala do O. N., kde má aj trvalý pobyt a býva tam spolu so svojim otcom v X- izbovom rodinnom dome. Od júla XXXX sa matka zamestnala v hoteli M. v G. ako chyžná, maloletý je k septembru XXXX prijatý do materskej školy v O. N.. Q. sa s dieťaťom aktuálne nestretáva, nevolá mu, na dieťa ničím neprispieva. S. na otca nemá kontakt, komunikuje len sporadicky s priateľkou otca maloletého cez sociálne siete. Q. si poštu nikdy nepreberá, matka nevie, kde sa otec zdržuje, údajne otec občas prespáva na čierno v ubytovni v G. u svojej matky. I. matka na maloletého uviedla nasledovné: XX,- eur mesačne škôlka, ďalej má výdavky na oblečenie, stravu doma a na bývanie. V súčasnosti matke finančne vypomáha rodina. S otcom sa úradu práce spojiť nepodarilo, nakoľko telefónne číslo bolo nefunkčné a iný kontakt nevedela uviesť ani matka maloletého.
4. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX na Q. súde K., sa dostavila matka, otec aj procesný opatrovník dieťaťa, pričom všetci menovaní súhlasili s prenesením príslušnosti na tunajší súd. W. č.k. B./XX/B.-XX z XX.XX.XXXX Q. súd K. preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd. I., ako aj celý spisový materiál týkajúci sa maloletého dieťaťa, boli tunajšiemu súdu doručené dňa XX.XX.XXXX a zapísané pod sp.zn. XXP/XX/XXXX.
5. Z lustrácie v systéme V. obyvateľov SR bolo zistené, že v priebehu konania, v i čase vyhlásenia tohto rozsudku, otec maloletého má trvalý pobyt evidovaný na adrese: I. XX/B., G. - K.. Z lustrácie v systéme L. bolo zistené, že v priebehu konania i v čase vyhlásenia tohto rozsudku, otec maloletého je na slobode.
6. Zo zadováženého potvrdenia o príjme matky dieťaťa (č.l. XX) vyplýva, že v období XX/XXXX, XX/ XXXX a XX/XXXX pracovala v spoločnosti S.-A. spol. s.r.o., O. J.. X, G., s netto príjmom za XX/B.X - XXX,XX eur, XX/B.X - XXX,XX eur a XX/B.X - XXX,XX eur. 7. Zo správy N. poisťovne z XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že otec ani matka nie sú v čase vydania potvrdenia poberateľmi dávok vyplácaných N. poisťovňou. Z potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že rodičia maloletého nie sú poberateľmi dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, ani dávok v nezamestnanosti a garančného poistenia.
8. Zo zadováženého potvrdenia o príjme matky dieťaťa (č.l. XX) vyplýva, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracovala v spoločnosti I. s. r. o., S., s priemerným netto príjmom na úrovni B.,XX eur mesačne.
9. Zo zadováženej lustrácie v systéme N. poisťovne na otca maloletého dieťaťa (č.l. XXX) vyplýva, že otec maloletého má len krátkodobé pracovné pomery, pripadne brigády. Z lustrácie ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vyplýva, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval pre F. J. N..V..Q.., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval pre U. N.. V.. Q.., v období do XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval pre N. E., s.r.o., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pre spoločnosť Č., N.. N..V..Q.., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (X dni!) pre S. Z., s.r.o., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pre Š. N., s.r.o.. V čase vyhlásenia tohto rozsudku otec maloletého zamestnávateľa evidovaného v systéme N. poisťovne nemá.
XX. Zo zadováženého potvrdenia o príjme otca dieťaťa (č.l. XX) vyplýva, že v spoločnosti U. N..V..Q.. mal v období XX/B.X čistý príjem XXX,XX eur a XX/B.X mal čistý príjem XXX,XX eur. Z potvrdenia o príjme (č.l. XX) otca maloletého dieťaťa vyplýva, že v spoločnosti F. J. N..V..Q.. mal za obdobie XX/ B.X hrubú mzdu B.,XX eur, čistú mzdu XXX,XX eur z toho zrážky XX,XX eur, pričom prostredníctvom uvedenej pracovnej agentúry pracoval ako operátor výroby v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
XX. Y. súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX s tým, že na neho predvolal účastníkov konania, na pojednávanie sa nedostavila matka maloletého, ktorá zásielku mala stále uloženú na pošte, t.j. nemala predvolanie riadne a včas doručené. J. sa ani otec maloletého dieťaťa, pričom zásielky, ktoré mu súd zasielal na všetky zo spisu a z lustrácií dostupné adresy, sa súdu vracali späť s oznámením pošty „adresát neznámy“. J. po odročenom pojednávaní bola telefonicky kontaktovaná matka dieťaťa,
ktorá potvrdila, že naďalej býva aj s maloletým v O. N. a oznámila telefónne číslo na otca dieťaťa (úradný záznam z č.l. XXX). J. súd vytýčil pojednávanie vo veci na XX.XX.XXXX, kde sa dostavila matka a kolízny opatrovník dieťaťa. Q. maloletého sa na pojednávanie nedostavil, na žiadnej z adries poštu nepreberal, na telefonát zo súdu nereagoval, telefón nedvíhal. Z vyjadrenia jeho bývalého zamestnávateľa vyplýva, že inú adresu (okrem adresy evidovaného trvalého pobytu) otca nemajú k dispozícii (č.l. XXX). Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka uviedla, že v predchádzajúci deň s otcom telefonovala a ten povedal, že na pojednávanie nepríde. S. uviedla, že má vedomosť o tom, že otec dieťaťa by mal pracovať v sklade v G. na L. K., údajne by sa mal zdržiavať u svojej matky na ubytovni na H. ulici v G.. I. na uvedené, súd kontaktoval otca maloletého dieťaťa i jeho matku s cieľom zistiť, kde sa otec zdržiava, či a kde pracuje a kde preberá poštu, avšak bezúspešne. I. na uvedené súd doručoval otcovi maloletého dieťaťa návrh s prílohami, poučenia súdu postupom podľa § 116 ods. X C.s.p.
XX. Z úradného záznamu z XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že otec dieťaťa v telefonickom rozhovore bral na vedomie termín pojednávania vytýčeného na deň XX.XX.XXXX o XX:XX hod., s tým, že na pojednávanie sa dostaví. N. uviedol, že býva na H. X, G., t.č. nepracuje nakoľko mal covid-XX a poštu preberá na adrese K. Š. Č.. B.. Na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa však otec dieťaťa nedostavil. J. sa ani matka maloletého dieťaťa, ktorá termín brala na vedomie (!), preto súd pojednávanie odročil na XX.XX.XXXX a vyzval matku, aby súdu oznámila, či na podanom návrhu trvá.
XX. Zo správy Q. G. N. S. - východ zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že bolo vykonané viacnásobné šetrenie v rôznych denných aj nočných dobách na adrese H. X, G., avšak na uvedenej adrese otec dieťaťa zastihnutý nebol, ani jeho matka (stará matka malol. dieťaťa).
XX. Z úradného záznamu zo XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že otec dieťaťa v telefonickom rozhovore opätovne bral na vedomie termín pojednávania vytýčeného na deň XX.XX.XXXX o XX:XX hod., s tým, že oznámil, že nevie, či sa dostaví, nakoľko pracuje v V., termín odročiť nežiadal. Na adrese K. Š. Č.. B., ktorú otec dieťaťa sám súdu oznámil, ani na adrese H. X, G., a taktiež ani na adrese evidovaného trvalého pobytu si zásielky nevyzdvihol v odbernej lehote. V. tak ani matka maloletého dieťaťa si zásielku nevyzdvihla v odbernej lehote, telefón mala dňa XX.XX.XXXX (viď úradný záznam č.l. XXX) vypnutý, na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. sa nedostavila.
XX. N. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu spisového materiálu, najmä listinných dôkazov a to predovšetkým návrhu a príloh k nemu, rodného listu, zadovážených zárobkových výkazov matky a otca, lustráciami na osobu matky i osobu otca maloletého dieťaťa vykonaných súdom v dostupných registroch, so správou kolízneho opatrovníka, ďalej aj s ostatným podstatným obsahom spisového materiálu a pripojených spisov. N. vo veci vykonal dňa XX.XX.XXXX pojednávanie, pričom vec dňa XX.XX.XXXX prejednal a rozhodol v prítomnosti kolízneho opatrovníka dieťaťa, v neprítomnosti riadne predvolaných, no neospravedlnených matky a otca maloletého dieťaťa, nakoľko na to boli splnené podmienky, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
XX. Z listín nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že účastníci konania sú rodičmi maloletého dieťaťa, čo nepochybne vyplýva z rodného listu maloletého. K. vyjadrenia matky dieťa je fakticky v jej osobnej starostlivosti, otec sa s dieťaťom aktuálne nestretáva, hoci v minulosti sa o neho aj striedavo staral. K. vyjadrenia matky, otec jej na dieťa ničím neprispieva, preto podala návrh na súd. S. maloletého dieťaťa nie je s otcom maloletého dieťaťa v žiadnom kontakte, nemá o ňom žiadne informácie, ani kde žije, či a kde pracuje, nemá na neho ani kontakt. Q. podľa súdom vykonaného šetrenia poštu nepreberá ani na adrese trvalého pobytu, ani na adrese v K. Š., ktorú sám súdu oznámil, a napokon ani na adrese na H. ulici v G., kde sám uviedol, že sa zdržiava. V čase vyhlásenia rozsudku otec vo výkone trestu ani vo výkone väzby sa nenachádza, v systéme N. poisťovni evidovaný nie, činnosť N. nevykonáva. S. je fakticky v osobnej starostlivosti matky a to aj napriek tomu, že doposiaľ neexistuje súdne rozhodnutie v tomto smere. S. navštevuje materskú školu, má X rokov, výdavky na neho sú bežné a primerané jeho veku.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že aktuálne šetrenie v bydlisku matky nebolo možné zrealizovať, najskôr pre protipandemické obmedzenia a napokon, keď sa do bydliska matky dostavili, nikto neotváral, zanechali preto predvolanie aj kontakt, avšak do dnešného
dňa sa matka neozvala. Na telefónnom čísle, ktoré matka sama uviedla, je nedostupná. K. sa týka jej návrhu, v tomto smere úrad navrhol maloletého zveriť matke, keďže sa podľa obsahu spisu nachádza v starostlivosti matky, výživné otcovi určiť podľa zákonných kritérií a styk s otcom úrad navrhol ponechať neupravený, nakoľko zo spisu vyplýva, že otec sa s maloletým aktuálne nestretáva, je tu možné ponechať priestor na prípadnú dohodu rodičov.
XX. K. ust. § 36 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „L. o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. W. § 2X, § 25 a XX sa použijú primerane.
XX. K. ust. § 24 ods. 4 L. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. N. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
XX. K. ust. § X5 ods. 1, 2 L. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
XX. K. ust. § 62 ods. X L. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. K. ust. § 6X ods. 2 L. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
XX. K. ust. § 62 ods. X L. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
XX. K. ust. § 62 ods. X L. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. K. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
XX. K. ust. § 65 ods. X L. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
XX. K. ust. § 75 ods. X L. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
XX. V čl. XX ods. X O. o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodiča majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
XX. V čl. XX U. základných práv D. únie ods. X je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci ale i alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. K. ods. X každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
XX. V zmysle čl. XX ods. X B. N. republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
XX. K. čl. X O. o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
XX. I. dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, vo veci úpravy práv a povinností k ich maloletému dieťaťu, aj napriek tomu, že už dovŕšilo X rokov, doposiaľ meritórne rozhodnuté nebolo, nakoľko medzi rodičmi fungovala dohoda z minulosti, v zmysle si dieťa nejaký čas striedali, bez potreby súdneho rozhodnutia. S. sa však obrátila v júni XXXX na súd (Q. súd K.), nakoľko otec dieťaťa podľa jej tvrdenia sa o dieťa osobne nestará, dieťa si už nestriedajú a na dieťa jej ničím neprispieva. S. sa matka aj s maloletým odsťahovali do O. N.. Z uvedeného dôvodu bolo potom na návrh matky potrebné komplexne upraviť práva a povinnosti rodičov k ich maloletému synovi. V tomto smere súd vychádzal z návrhu matky, najmä však z obsahu spisu a pripojených spisov, zo správy úradu práce, z obsahu vyjadrenia kolíznej opatrovníčky i z obsahu vykonaných lustrácií. Z uvedených dôvodov, keďže maloletý je fakticky v starostlivosti matky, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že by sa matka o dieťa riadne nestarala, pričom zároveň otec dieťaťa sa k návrhu nijakým spôsobom nevyjadril, nič z návrhu ani z predložených listín nesporoval ani nespochybňoval, súdne výzvy a predvolania ignoroval, nič do spisu nedoložil napriek výzve súdu, pričom predvolania súdu ignoroval na pojednávania sa neunúval dostaviť, a napokon ani zásielky na ním uvedených adresách nepreberal, preto súd i s poukazom návrh kolíznej opatrovníčky rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V otázke stretávania sa otca s maloletým súd rozhodol tak, že styk na návrh úradu práce ponechal bez obmedzenia, resp. aktuálne bez potreby bližšej úpravy, a to tak, aby sa styk mohol realizovať kedykoľvek po dohode rodičov, resp. s prihliadnutím na vek a režim maloletého, pretože matka v návrhu nekonkretizovala časový rámec ňou navrhovaného styku, pričom podľa obsahu jej tvrdení, otec sa v súčasnosti ani s dieťaťom nestretáva a nejaví o neho záujem. N. matka však udáva, že otcovi v styku brániť nebude, preto v prípade, že otec prejaví záujem o styk s dieťaťom, je na rodičoch, aby sa v tejto otázke dohodli. A až v prípade, že dohoda možná nebude, môže na návrh ktoréhokoľvek z rodičov o tejto otázke rozhodnúť súd. K. však vždy má dohoda rodičov tak, aby to bolo v najlepšom záujem maloletého dieťaťa (výrok I. a F..).
XX. N. pri rozhodovaní o výživnom musí nielen celistvo zhodnotiť pomery účastníkov a prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ale aj zhodnotiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca dieťaťa). V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení preskúmal pomery na strane všetkých účastníkov konania, odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. otca).
XX. K. vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Q. rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. H. rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. K. určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. I. má prednosť pred inými výdavkami rodičov. K. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ XX L. o rodine).
XX. I. výživného je ovplyvňovaná jednak faktormi na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby, s ohľadom na skutočnosť, že dieťa má zo zákona právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. S. odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu, výšku a spôsob poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa
prihliada tiež na jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Q. toho je potrebné vyhodnotiť i majetkové pomery oboch rodičov a na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.
XX.X M. už bolo konštatované vyššie, otec maloletého bol v priebehu celého súdneho konania pasívny, nečinný, výzvy súdu nerešpektoval, na pojednávania sa nedostavoval, hoci súdne zásielky mu boli doručované v súlade s príslušnými ustanoveniami U. sporového poriadku a bol riadne zo strany súdu poučený jednak o svojich procesných právach a povinnostiach podľa U. mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) a jednak tiež aj konkrétne vo výzve, ktorú mu súd zasielal s cieľom zabezpečiť jeho vyjadrenie k návrhu matky, s cieľom zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní a najmä s cieľom zdokladovať, resp. preukázať jeho osobné a majetkové pomery. Q. v tomto smere nevyvinul žiadnu iniciatívu, neposkytoval žiadnu súčinnosť a to aj napriek tomu, že súd sa s otcom snažil skontaktovať i telefonicky, a to mnohokrát, ako to vyplýva z vyššie spomínaných úradných záznamov. XX.X K. ust. § 31 C.m.p. súd v konaní pokračuje aj keď sú účastníci nečinní. B. sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. XX.X N. v zmysle čl. X a ust. § 36 C.m.p. má súd postupovať v súlade s tzv. vyšetrovacou zásadou, s cieľom zistiť a zabezpečiť všetky potrebné podklady pre súdne rozhodnutie, aj keď ich účastníci sami neoznačili, nenavrhli, nepredložili, či dokonca konanie ignorovali, tak ako tomu bolo nepochybne v tomto konaní v prípade otca maloletého. XX.X H. vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú aj podľa rozvrhu práce tunajšieho súdu veci prednostné, v ktorých sa má konať a rozhodovať plynulo, bez zbytočných prieťahov. A to v súlade s tam stanovenými kritériami pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť väčšou rýchlosťou stanovenými rozhodovacou praxou I. orgánov ochrany práva. XX.X V. tak čl. X C.m.p. hovorí, že súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. XX.X Aj podľa čl. XX C.m.p. súd postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočný prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
XX. K. sa týka výšky výživného na maloletého, matka v návrhu žiadala určiť výživné vo výške B.,- eur mesačne. Q. sa k návrhu nevyjadril, žiadne dôkazy o svojich majetkových a sociálnych pomeroch nepredložil. N. preto teda sám vykonal dokazovanie s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a zistil, že otec aktuálne v priebehu konania ako i ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa údajov zistených v N. poisťovni nemá taký príjem, ktorý by bol evidovaný v systéme N. poisťovne. Z uvedeného sa dá usudzovať, že otec nepracuje, resp. ak pracuje, tak pracuje tým spôsobom, že subjekt, pre ktorý pracuje, ho nezaevidoval do systému N. poisťovne. Q. aktuálne obmedzený na slobode nie je. V minulosti podľa lustrácie v systéme N. poisťovne mal (oficiálne) len krátkodobé pracovné pomery resp. brigády. J. žiadne dávky ani príspevky. Z. majetkové pomery známe nie sú, taktiež ani osobné. Z lustrácie v systéme V. však súd zistil, že okrem maloletého V. O. iné deti otec nemá. I. dokazovaním bolo preukázané, že výdavky tak ako ich označila matka (XX,- eur mesačne výdavky v súvislosti so škôlkou a napokon bežné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie, bývanie) sú vzhľadom na vek dieťaťa v plnom rozsahu dôvodné. I. matky na maloletého otec nijak neposporoval, súd ich považuje za v celom rozsahu dôvodné, vzhľadom na vek a s tým spojené potreby maloletého. Je nepredstaviteľné a zároveň vylúčené, aby samotná matka zo svojho príjmu v celom rozsahu vyživovala maloletého výlučne sama, pričom o tohto sa aj osobne stará a zabezpečuje pre neho všetky veci dennej potreby, vykonáva pre neho všetky činnosti v súvislosti s jeho osobnou starostlivosťou (nákupy, varenie, pranie atď.) a to bez akéhokoľvek finančného či osobného podieľania sa otca maloletého.
XX. I. dokazovaním bolo preukázané, že otec dieťaťa zamestnaný nie je, takisto nevykonáva ani činnosť N.. Z čoho pokrýva svoje bežné mesačné výdavky (ani v akej sú výške) súdu nepreukázal, takisto nezdokladoval ani svoje majetkové pomery, keďže výzvy súdu nerešpektoval a počas konania bol pasívny. Je potrebné zhrnúť, že otec maloletého je muž v aktívnom veku, v novembri t.r. bude mať XX rokov, a keďže v konaní neboli tvrdené ani zistené také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by mal mať dôvody, pre ktoré nemôže vykonávať činnosť, z ktorej by mohol dosahovať príjem, je potrebné ustáliť, že otcove schopnosti a možnosti mu umožňujú riadne sa zamestnať, resp. vykonávať
takú prácu, za ktorú bude dosahovať adekvátny príjem tak, aby mohol v prvom rade pokryť výživu svojho maloletého syna, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti rodiča je jeho zákonná povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. J. celé bremeno vyživovania dieťaťa ležať len na pleciach jedného z rodičov (v danom prípade matky). Q. toho z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplynulo, že pre jedného zo svojich zamestnávateľov otec v roku XXXX pracoval ako operátor výroby, teda nič nenasvedčuje tomu, že by nemohol riadne vykonávať napríklad fyzickú prácu. O. má X rokov, navštevuje materskú školu, je vo veku, kedy sa rýchlo vyvíja a rastie, otec na jeho výživu ničím neprispieva, ani sa na nej nijak inak nepodieľa. V uvedenom prípade teda súd dospel k záveru, že suma B.,- eur mesačne titulom výživného zo strany otca je adekvátna, zodpovedajúca odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pričom podľa názoru súdu je táto suma v otcových možnostiach a schopnostiach, bez potenciálneho ohrozenia jeho vlastnej výživy a existencie. Y. mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a tiež skutočnosť, že výživa maloletého je sčasti krytá i prídavkom na dieťa. I. k tomu, že styk sa nerealizuje, otec s dieťaťom nie sú v kontakte, nemožno ani hovoriť o tom, že by sa mohol zohľadniť aj otcov (prípadný) podiel na osobnej starostlivosti, ktorá by sa realizovala formou pravidelného styku. N. teda vychádzal z možností otca, a prihliadal teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že (aj napriek nepriaznivej situácii ohľadne U.-XX) je v súčasnosti dostatok voľných pracovných miest na trhu práce, pričom podľa údajov I. úradu SR, priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok B.X bola X.XXX,- eur, minimálna mzda bola na úrovni XXX,- eur, v roku XXXX bola minimálna mzda na úrovni XXX,- eur. V konaní nebolo preukázané (ani tvrdené), že by otec nemohol vykonávať akúkoľvek fyzickú alebo aj inú ako fyzickú prácu, naopak preukázateľne nejaký čas pracoval aj ako operátor výroby. Q. môže i zvyšovať svoju kvalifikáciu, resp. sa aj rekvalifikovať tak, aby dosiahol príjem adekvátny nielen svojim potrebám, ale aj potrebám svojho maloletého dieťaťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Q. však zotrváva v pozícii, že nemá evidovaný akýkoľvek legálny príjem, a teda napriek tomu, že nemá dostatočný (resp. žiaden preukázaný) príjem a dobrovoľne v tejto situácii zotrváva, dopúšťa sa konania, ktorým sa vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a berie na seba neprimerané majetkové riziká.
XX. N. tak uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa pracovať a dosahovať adekvátny príjem, najmenej vo výške minimálnej mzdy. N. tu vychádzal predovšetkým zo štatistických ukazovateľov a z aktuálnej situácie na trhu práce. N. uzavrel že v danom prípade je potrebné vychádzať z jeho objektívnych možností a schopností, nakoľko povinný rodič (tu otec dieťaťa) musí vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti na zabezpečenie výživného pre svoje dieťa. N. preto v danom prípade vychádzal zo mzdy orientačne určenej pomocou štatistických ukazovateľov a ustálil schopnosť otca dosahovať mzdu vo výške minimálne B.,- eur mesačne. N. má teda za to, že suma B.,- eur mesačne titulom výživného zo strany otca je adekvátna, zodpovedajúca veku i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pričom podľa názoru súdu je táto suma v otcových možnostiach a schopnostiach, bez potenciálneho ohrozenia jeho vlastnej výživy a existencie. N. je preto toho názoru, že súdom určené výživné, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, za daných zistení skutočného stavu v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti takéhoto rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa a zodpovedá i ustálenej rozhodovacej praxi. N. otca zaviazal k plateniu výživného počnúc od právoplatnosti rozsudku, nakoľko matka podľa obsahu návrhu výživné spätne určiť nežiadala.
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku). Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.