Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/3589/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 47,17 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu E. X, XXX XX E., ktorý ju vedie pod sp. zn. 146EX 562/21, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 26.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.05.2025 uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, vydanému dňa 17.01.2025 súdnym exekútorom v časti výzvy na úhradu trov súdneho exekútora a vrátil výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 146EX 562/21 zo dňa 17.01.2025 súdnemu exekútorovi na prepracovanie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami /, a prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2/ V odôvodnení ďalej uviedol, že pri čiastočnom uspokojení exekúcie patria podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku exekútorovi trovy len v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov. Plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má následne nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinného), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného).

3/ Vyšší súdny úradník sa nestotožnil s argumentáciou súdneho exekútora, že v zmysle ust. § 22 ods. 1 patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. Dané exekučné konanie bolo začaté

dňa 28.10.2021, a teda sa spravuje v znení účinnom do 31. 03.2023, pričom podľa patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že poverený súdny exekútor v čase pred zastavením exekúcie vymohol časť pohľadávky vo výške 60 EUR, ktorá bola následne prerozdelená tak, že v prospech oprávneného súdny exekútor vymohol sumu vo výške 45,60 EUR, pričom zostávajúcu časť t.j. sumu vo výške 14,40 EUR si započítal na svoju odmenu. Na základe vyššie uvedeného sa suma 14,40 EUR s DPH započítava do náhrady výdavkov v zmysle v spojení s Exekučného poriadku, teda súdny exekútor má nárok na náhradu výdavkov v zostávajúcej výške 57UR s DPH - 14,40 EUR s DPH). Preto námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov s poukazom na Exekučného poriadku vyhovel a vrátil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie sp. zn. 146EX 562/21 zo dňa 17.01.2025 v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť súdny exekútor. Poukázal na to, že dôvodom zastavenia exekúcie a vydania upovedomenia o jej zastavení bol konkurz vyhlásený na majetok povinného. V upovedomení súčasne vyzval oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 60,- EUR, a nie 72,- EUR ako uvádza oprávnený. Nesúhlasil s výkladom súdu, že súdny exekútor má nárok iba na rozdiel paušálu 60 EUR a vymožených trov exekúcie vo výške 14,40 EUR. Z ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak exekútor prijal čiastočné plnenie, patria mu aj trovy exekúcie z prijatého plnenia. Zákonodarca nepochybne určuje, že okrem paušálu, ktorý je vo výške 60,- EUR patria exekútorovi aj trovy, ktoré si vymohol. V konaní došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného ešte v novembri 2024, vymožená čiastka bola vo výške 60,- EUR, rozvrh uskutočnený v súlade s § 60 Exekučného poriadku na pohľadávku 45,60 EUR a na trovy exekúcie 14,40 EUR. Podanými námietkami sa oprávnený chce iba vyhnúť plateniu trov exekúcie, preto si svojvoľne vykladá ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd sa podľa neho pri vydaní uznesenia tiež dopustil chýb pri vyčísľovaní trov exekúcie, keďže súdny exekútor nie je platcom DPH, a teda pri výpočte malo byť správne uvedené 45,60 EUR (60 EUR - 14,40 EUR). Na základe uvedeného žiadal zrušiť uznesenie vyššieho súdneho úradníka a zamietnuť námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.

9/ Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

10/ Podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

11/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

12/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2).

13/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť súdneho exekútora nie je dôvodná.

15/ Vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu záveru, že pokiaľ exekútor vymohol časť pohľadávky oprávneného, z ktorej časť použil na svoje trovy v podobe odmeny, nemá nárok na náhradu (paušálnych) hotových výdavkov v plnej sume. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na určenou náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku je nepochybné, že pri zastavení exekúcie, exekútor v prípadoch čiastočného vymoženia (prijatia plnenia) nároku, má nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ustanovením , a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Uvedené znamená, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale majú byť pokryté (uhradené) najprv z prípadne čiastočne vymoženého plnenia (podľa Exekučného poriadku). Samotné ustanovenie Exekučného poriadku upravuje poradie uspokojenia vymáhaných nárokov, podľa ktorého sa ako prvé z prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora (), pričom v je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť (maximálne 24% plnenia). Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť podľa názoru sudcu iný záver ako ten, že súdny exekútor má nárok na (maximálne) 24% percent prijatého (vymoženého) plnenia povinným (teda exekútor môže na svoje trovy započítať aj menej), pričom je bezvýznamné, či prislúchajúcu časť z uvedeného plnenia exekútor použije na svoju odmenu alebo náhradu hotových výdavkov.

16/ Obdobný právny názor už bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho súdu (napr. sp. zn. z 19.03.2020, sp. zn. z 06.04.2020, sp. zn. z 06.04.2020, sp. zn. z 14.07.2022, atď.). Takú prax nepovažuje za ústavne nekonformnú ani Ústavný súd SR, ktorý napr. v rozhodnutí zo dňa 14.06.2023 v obdobnej veci vyjadril, že „nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri výpočte trov súdneho exekútora mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia, keď nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné, alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené“. Aj v ďalšom svojom rozhodnutí rozhodnutím sp. zn. zo dňa 21.11.2024 uviedol, že „...§ 60 ods. 1 Exekučného poriadku používa pojem trovy exekútora, ktorými sú podľa § 196 Exekučného poriadku odmena exekútora a náhrady výdavkov, pričom podľa § 198 ods. 1 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi len náhrada výdavkov. Z týchto ustanovení nemožno rozumne vyvodiť, že exekútorovi pri zastavení exekúcie vzniká nárok na odmenu alebo ním podľa Exekučného poriadku ponechané čiastky sú jeho odmenou. Práve naopak, zastavením exekúcie exekútorovi vzniká nárok na náhradu výdavkov, ktorých výška je paušálne určená v ods. č. . Výklad, podľa ktorého sa čiastky prijaté a vymožené z majetku povinného započítajú do náhrady paušálnych nákladov, tak nemožno vnímať ako zjavne mylný.“

17/ V danom prípade súdny exekútor pred zastavením exekúcie z čiastočne vymoženej sumy 60,- EUR si na svoje trovy ponechal sumu 14,40 EUR (24%). Ďalší postup určenia výšky trov exekútora pri zastavení exekúcie je potom upravený v už uvedenom § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Na výpočet trov súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku treba použiť vzorec, podľa ktorého z celkového nároku súdneho exekútora na trovy zastavenej exekúcie (t.j. 60 EUR) je potrebné odpočítať sumu, ktorú si už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal podľa § 60 Exekučného poriadku (14,40 EUR). Vzhľadom na to, že v danom prípade ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych hotových výdavkov, zostáva oprávnenému povinnosť v zmysle ustanovenia § 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatiť zvyšnú časť trov súdneho exekútora, na ktoré má nárok, t.j. 45,60 EUR.

18/ V súvislosti s výpočtom trov exekútora pri započítaní sumy vymoženého plnenia ponechaného na trovy, musí súhlasiť s tvrdením súdneho exekútora, že celková výška trov súdneho exekútora uvedeného vo výzve na úhradu trov, ktorá je súčasťou upovedomenia o zastavení exekúcie 146EX 562/21 vydaného dňa 17.01.2025 pozostáva len z paušálnej náhrady vo výške 60 EUR. Jej súčasťou nie je DPH, keďže súdny exekútor nie je platcom DPH. Napriek tomu, že vyšší súdny úradník vychádzal zo sumy paušálnych nákladov zvýšenej o DPH, táto okolnosť sa nepremieta do nesprávnosti výroku napadnutého uznesenia, ktorým vracia výzvu na úhradu trov súdnemu exekútorovi na prepracovanie, keďže ten neobsahuje konkrétnu sumu trov, na ktorú má súdny exekútor nárok.

19/ Vzhľadom na uvedené sudca sťažnosť súdneho exekútora vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).