Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-1784-2025.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Subarea
33Ek/1784/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35724803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53255739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: 95501 Topoľčany o vymoženie pohľadávky vo výške 745,76 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.06.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 745,76 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Ro/559/2010 zo dňa 09.12.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.01.2011 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"): „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.“
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“
4. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.“ 5. Návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu (ex ante skúmanie z úradnej povinnosti). V prípade, ak súd zistí také nedostatky podania, v dôsledku ktorých je návrh na vykonanie exekúcie nejasný alebo neúplný, a ide o také nedostatky podania, ktoré možno odstrániť, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby tieto nedostatky v stanovenej lehote odstránil prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a poučí ho o následkoch neodstránenia vád.
6. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preto dňa 26.06.2025 vyzval oprávneného, aby v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy doplníte v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku spotrebiteľskú zmluvu a všetky dokumenty s ňou súvisiace. Predmetná výzva bola doručená oprávnenému do elektronickej schránky dňa 07.07.2025.
7. Oprávnený dňa 10.07.2025 doručil súdu opravu návrhu, v ktorej uviedol, že: „Oprávnený v tejto súvislosti dáva súdu do pozornosti, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK. Ak je súd toho názoru, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) aj ust. § 48 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a dodatočne náležitosti uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, tak predmetný názor oprávnený považuje za nesprávny z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti možno v prvom rade poukázať na gramatický výklad zákonného znenia, kedy ust. § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predložene k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a) EP. Teda ak by mal zákonodarca za to, že ust. § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. Ďalej je potrebné poukázať na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, podľa ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). logického i gramatického výkladu, je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“ ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských – napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Oprávnený pripomína, že aj ust. § 54 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je Lex specialis derogat legi generali (špeciálny/konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Záverom oprávnený poukazuje aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, kedy je potrebné si uvedomiť aj základne súvislosti spojené s takouto požiadavkou súdu, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou, pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia z pred obdobia 01.04.2017, na základe exekučného titulu s tým, že bolo riadne vydané upovedomenie začatí exekúcie. Veriteľ predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a veriteľ (ako už oprávnený z exekučného konania, právoplatne priznaného exekučného titulu) bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), čo podľa názoru oprávneného nemôže ísť na ťarchu veriteľa pohľadávky. Exekučný súd nemôže zasahovať do legitímne nadobudnutých práv veriteľa, ktorý legitímne očakával, že bude rešpektovaná právna norma a rovnako jeho judikované právo, ktoré už prešlo exekúciou v minulosti. Oprávnený ma za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil (teda ich nevyžaduje, lebo v uvedených prípadoch to zväčša ani nie je dobre možné).“
8. Je nesporné, že pokiaľ sa návrhom na vykonanie exekúcie uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy je predloženie spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje obligatórnou náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, s výnimkou, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na
vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní čo však nie je tento prípad. Nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku je predloženie spotrebiteľskej zmluvy a ďalších dokumentov zákonom ustanovenou náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie, súd v prípade nepredloženia exekučného súdu, a to ani na výzvu súdu, musí považovať podaný návrh bez predloženia zákonom ustanovených dokumentov za podaný v rozpore so zákonom.
9. V nadväznosti na vyjadrenie oprávneného súd poznamenáva, že ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že predloženie žiadaných dokumentov sa nevyžaduje v rámci opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ku ktorému sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a ďalšie s ňou súvisiace dokumenty, resp. že sa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku nepoužije, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Ba práve naopak znenie § 10 ods. 1 ZoUNEK jednoznačne a striktne stanovuje, že ak zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia teda jasne vyplýva, že na postup podľa ZoUNEK sa použijú všetky ustanovenia Exekučného poriadku s výnimkou § 53 ods. 3 písm. g), čo znamená, že aj v rámci opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa vyžaduje predloženie všetkých zákonom stanovených dokumentov, ktoré sa pripájajú k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie. Bolo teda povinnosťou oprávneného predložiť súdu uvedené prílohy, tak ako to vyžaduje Exekučný poriadok.
10. Súd len záverom poznamenáva, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK je potrebné v celosti posudzovať ako samostatný, nový návrh na vykonanie exekúcie a práve preto takýto návrh na vykonanie exekúcie musí spĺňať náležitosti podľa § 48 Exekučného poriadku.
11. Keďže návrh na vykonanie exekúcie obsahoval vadu, ktorú oprávnený v stanovenej lehote v súlade s výzvou súdu nedoplnil, resp. neopravil, v dôsledku čoho je návrh podaný v rozpore so zákonom, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.