Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_pre_zmeškanie_16Csp-88-2020.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/88/2020
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Monikou Šabľovou, v právnej veci žalobcu: H. U., X.. XX.X.XXXX, L. H. J., práv.zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: HYPOREAL s. r. o., Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 44 155 077, v konaní o zaplatenie 2 024,70 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 024,70 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.11.2020 domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 024,70 eur ako aj aby mu nahradil vzniknuté trovy konania z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Csp/51/2019 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 17Csp/51/2019, zo dňa 18.9.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2019 (ďalej len Základné konanie). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
- odôvodnenie 6.: „Listom zo dňa 24.3.2014 žalovaný v 1.rade vyzval zamestnávateľa žalobkyne, Nemocnicu Poprad, a.s. na realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne, teda na zrážanie mesačnej čiastky v najvyššej zákonnej výške až do úplného zaplatenia dlhu, ktorý činil 663,80 € titulom istiny z úveru, 331,94 € titulom zmluvnej pokuty, ktorú v žiadosti o zrážky zo mzdy odôvodnil, ako aj ďalšej zmluvnej pokuty vo výške 1028,89 €, a to na účet vedený vo VÚB, a.s., ktorý žalovaný v žiadosti uviedol.“
- odôvodnenie 14.: „V danom prípade súd prejudiciálne skúmal najprv rozsah záväzku žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a to v tej súvislosti, či veriteľ má nárok aj na úroky a poplatky alebo má nárok len na zaplatenie istiny úveru. V danom prípade v zmluve nie je konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, priemerná RPMN. Súd sa nižšie zaoberá podrobnejšie rozčlenením splátky na istinu, úroky a poplatky, nakoľko táto problematika bola riešená aj na úrovni Súdneho dvora ES... To nič nemení na skutočnosti, že ďalšie obligatórne náležitosti, tak, ak sú už uvedené, zmluva neobsahuje.“
- odôvodnenie 27.: „Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, pričom umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.“
- odôvodnenie 28.: „Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“
- odôvodnenie 29.: „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.“
- odôvodnenie 34.: „Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v Základnom konaní. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 2 024,70 eura, keďže žalovaný dňa 24.3.2011, požiadal jej zamestnávateľa o výplatu zrážok zo mzdy vo výške 2 024,70 eura, na ktorú nemal právo. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/51/2019, zo dňa 18.9.2019 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, ani rozširovať, ani zužovať.
2. Súd žalobu s prílohami a uznesením doručoval na vyjadrenie žalovanému v súlade s § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný sa však k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
3. Súd nariadil pojednávanie na 7.7.2021 a predvolanie riadne doručil právnemu zástupcovi žalobcu, kedy právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 5.6.2021 a žalovaný 20.6.2021, ktorým dňom uplynula úložná lehota na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk s fikciou doručenia. Na pojednávaní dňa 7.7.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorá nebola ospravedlnená rozhodol v zmysle § 274 CSP a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4.Rozsudok pre zmeškanie predstavuje následok procesnej pasivity, v danom prípade žalovaného, keď žalovaný má v spore obstáť musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Súd v danom prípade uplatnil princíp procesnej zodpovednosti sporových strán za priebeh procesu. Sporové strany majú procesnú povinnosť spolu pôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany. Rozsudkom pre zmeškanie podľa vyššie citovaného § 274 CSP možno rozhodnúť vtedy ak sú podmienky normované v tomto ustanovení splnené kumulatívne, čiže musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní ak sú súčasne splnené všetky podmienky, nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného.
Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.“
5.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6.V konaní bol úspešný žalovaný, keďže žalobu súd zamietol, a teda mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 ods.1 písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.