Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-37-2025.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/37/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. František Kyšeľa, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, matka: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXX, XXX XX H., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/111/2023 zo dňa 18.01.2024 v II. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany matky A. G., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje pre mal. A. B. zo sumy 50,- eur na sumu 75,- eur mesačne, ktoré výživne je matka povinná uhrádzať vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca F. B., počnúc dňom 04.03.2025.
II. Dlžné výživné za obdobie od 04.03.2025 do 30.06.2025 v sume 97,60 eur je matka p o v i n n á zaplatiť do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 04.03.2025 domáhal zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2P/111/2023 zo dňa 18.01.2024 a to zvýšenia výživného zo strany matky pre mal. A. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že dieťa od 01.09.2024 začalo navštevovať materskú škôlku za ktorú platí 20 eur mesačne a na stravu priemerne 40,- eur mesačne. Do škôlky ho vozí autom s čím sú spojené náklady na cestovné, tiež potrebuje viac oblečenia ako keď bol doma. Dieťa je plienkované, mesačne ho plienky stoja cca 30,- eur. K návrhu pripojil prehľad transakcii, potvrdenie o návšteve školy.
2. Súd uznesením č.k. 2P/37/2025-11 zo dňa 12.03.2025 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, matku a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili a pozval ich na informatívne stretnutie v rámci programu cochem. Informatívne stretnutie sa uskutočnilo dňa 10.04.2025, matka dieťaťa sa ho nezúčastnila, keďže pozvánku si neprevzala.
4. Matka dieťaťa sa k návrhu, ktorý jej bol doručený mu bol doručený dňa 20.06.2025 písomne nevyjadrila. Napriek opakovaným výzvam svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázala.
5. Pojednávania vytýčeného na deň 15.07.2025 sa rodičia nezúčastnili napriek riadne a včas vykázanému predvolaniu, matka svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, neúčasť otca ospravedlnil jeho právny zástupca, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností rodičov mal. dieťaťa.
6. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na návrhu na zvýšení výživného zdôraznil, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo do materskej škôlky. K zmene pomerov na strane navrhovateľa nedošlo, podotkol, že matka sa o dieťa nezaujíma, na jeho výživu neprispieva.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Mal za to, že je v záujme dieťaťa zvýšiť výživne, keďže celá starostlivosť o dieťa je na otcovi, matka o dieťa neprejavuje záujem, nestará sa o neho, na jeho výživu neprispieva, pričom podľa vyčíslenia otca náklady na starostlivosť o dieťa sú v sume 318 eur mesačne.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/118/2024, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/111/2023-55 zo dňa 18.01.2024 bol I. výrokom mal. A. zverený do osobnej starostlivosti otca, II. výrokom bola uložená povinnosť matke prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, počnúc 18.09.2023, III. výrokom bolo vyčíslené dlžné výživné a IV. výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2024.
10. Zo správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 08.04.2025 vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu A. G. F. B.. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2P/111/2023 bol mal. A. B. vo februári 2024 zverený do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať sumou 50,- eur mesačne na výživu mal dieťaťa. Maloletý A., podľa uvedenia otca, navštevuje Materskú školu Za vodou v Starej Ľubovni. Je často chorý. Naposledy bol hospitalizovaný v nemocnici 22.03.2025 s podozrením na zápal pľúc. V minulosti mal podozrenie na cystickú fibrózu, ktorá sa nepotvrdila. Po poslednej hospitalizácii lekári navrhli odborné pľúcne, neurologické a krčné vyšetrenia. Jeho ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Eva Starinská v Novej Ľubovni. Podľa vyjadrenia otca má absolvované všetky pravidelné lekárske prehliadky a očkovania. Celkové náklady na mal. A., podľa uvedenia otca boli vyčíslené v sume cca 318,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú: ošatenie eur 60,- eur mesačne, strava doma 40,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 40,- eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 30,- eur mesačne, strava v škole 40,- eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 30,- eur mesačne, pľúcny inhalátor 20,- eur jednorazovo, ZRPŠ 15,- eur ročne, bývanie 75,- eur mesačne. Zo správy ďalej vyplýva, že mal. A. sa na úrad dostavil v sprievode otca. Počas rozhovoru s otcom sa hral v detskom kútiku, občas vyžadoval pozornosť otca. Bol bez známok nepokoja a stresu, spokojný v spoločnosti otca. Jeho správanie bolo primerané jeho veku. Na otázky adresované mal. A. odpovedal prikývnutím hlavy, napr. Chodíš do škôlky? S kým sa hrávaš? Neverbálne ukazoval na prítomného otca. Bol čisto a primerane oblečený. Otec mal. dieťaťa uviedol, že má stredné odborné vzdelanie bez maturity. V súčasnosti pracuje ako logista v spoločnosti Panasonic, Stará Ľubovňa. Jeho čistý príjem je vo výške cca 900,- eur mesačne. Úrad vypláca otcovi mal. dieťaťa rodičovský príspevok vo výške 470,- eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne a náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne. Otec si taktiež si uplatňuje daňový bonus. Iný prijem nemá. Trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného, pretože sa zmenili podmienky v starostlivosti o mal. dieťa. Maloletý A. začal navštevovať Materskú školu Za vodou v Starej Ľubovni, čím sa zvýšili náklady spojené s ošatením a prepravou do škôlky. Podľa vyjadrenia otca sa matka o syna nezaujíma, nenavštevuje ho a neplatí výživné určené súdom. Nedvíha mu ani telefón. Sociálnym šetrením bolo zistené, že otec spolu s mal. dieťaťom a starými rodičmi mal. dieťaťa žijú v rodinnom dome v Novej Ľubovni. Dom je v osobnom vlastníctve starého otca mal. dieťaťa. Majú k dispozícii jednu izbu, ostatné priestory užívajú spoločne. Na poschodí býva brat otca mal. dieťaťa spolu s rodinou. Domácnosť je kompletne zariadená novším funkčným nábytkom. Mal. dieťa má vytvorený priestor na oddych, pokojný spánok a voľnočasové aktivity.
Otec mal. dieťaťa prispieva na výdaje svojim rodičom. Výdaje na domácnosť sú cca 495,- eur mesačne: nájom 150,- eur mesačne, strava doma 100,- eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur mesačne, internet 23,- eur mesačne, telefón 20,- eur mesačne, pôžičky 66,- eur mesačne, pohonné hmoty 100,- eur mesačne, TKO 20,- eur ročne. Matka mal. dieťaťa žije v rodinnom dome v obci Hniezdne. Na predvolanie úradu sa nedostavila, na telefonáty nereaguje. Počas sociálneho šetrenia v mieste jej bydliska nebol nikto zastihnutý. 11. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa do augusta 2023 (vrátane) poberala rodičovský príspevok v sume 473,30 eur a rodinné prídavky v sume 60,- eur. Od 03.10.2023 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberala dávku nezamestnanosti za mesiac október v sume 374,40 eur a za mesiac november v sume 387,40 eur.
12. Matka dieťaťa napriek opakovaným výzvam svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nezdokladovala. Súd zistil, že v období od 03.10.2023 do 26.02.2024 a od 31.01.2025 do 23.03.2025 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola dňa 24.03.2025 vyradená pre nespoluprácu. Aktuálne poberá dávku v hmotnej núdzi 87,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
13. Otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako skladník v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o. Stará Ľubovňa s čistým mesačným príjmom 1 020,- eur, od septembra 2023 mu bol vyplácaný rodičovský príspevok 345,20 eur a rodinné prídavky 60,- eur. Spolu s mal. A. býval v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým na chod domácnosti prispieval sumou 150,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.
14. V súčasnosti otec dieťaťa pracuje v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o. pričom jeho čistý mesačný príjem za obdobie 1-3/2025 bol v sume 879,- eur. Poberá rodinné prídavky, náhradné výživné a do júla 2025 poberal rodičovský príspevok. Naďalej, spolu s mal. synom býva v rodinnom dome svojich rodičov. Náklady na chod domácnosti vyčíslil sumou 495,- eur mesačne.
15. V čase poslednej úpravy mal. A. bol v osobnej starostlivosti otca, nenavštevoval žiadne zariadenie, náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia otca boli v sume cca 300,- eur mesačne.
16. Od septembra 2024 mal. A. navštevuje materskú škôlku v Starej Ľubovni, býva často chorí, má absolvovať odborné vyšetrenia pľúcne, neurologické a krčné. Náklady na jeho starostlivosť sú v sumce 318,- eur .
17. Matka výživné neplatí, otec poberá náhradné výživné, o mal. syna sa nezaujíma, nenavštevuje ho, na jeho výchove s nepodieľa.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
28. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
31. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
32. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
33. Predmetom konania je návrh otca na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne odo dňa podania návrhu.
34. Naposledy bolo o výživnom pre mal. dieťa právoplatne rozhodnuté vo februári 2024, teda pred cca 1,5 rokom.
35. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
36. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).
37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
38. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu.
39. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému detí nie je sú zverené) konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
40. Súd zohľadnil skutočnosť, že otec poskytuje maloletému synovi osobnú starostlivosť, pričom matka sa na tejto starostlivosti vlastným pričinením dlhodobo vôbec nepodieľa. Matka sa so synom nekontaktuje, otca kontaktuje sporadický.
41. Otec mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného tým, že mal. dieťa nastúpilo do materskej škôlky s čím došlo k zvýšeniu nákladov na jeho starostlivosť.
42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od februára 2024 došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. Dieťa vyrástlo, nastúpilo do materskej škôlky, ktorá sa nenachádza v mieste jeho bydliska. S nástupom do škôlky otcovi vzrástli náklady na školné, stravu v škôlke, cestovné do škôlky, ale aj na ošatenie, obuv. Dieťa býva často choré v dôsledku čoho otec s ním musí absolvovať rôzne lekárske vyšetrenia, hospitalizácie, má náklady na medikamentóznu liečbu, zdravotnícke pomôcky. Naviac u otca dieťaťa v dôsledku využívania OČR dochádza k poklesu príjmu.
43. Matka dieťaťa výzvy súdu na preukázanie osobných majetkových a zárobkových pomerov odignorovala k návrhu sa nevyjadrila. Súd zistil, že z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená pre nespoluprácu.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 36, 43) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu matky, nie z faktického príjmu, (dávky v hmotnej núdzi v sume 87,- eur). Matka dieťaťa bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vedeného úradom práce vyradená pre nespoluprácu, teda sama vlastným správaním sa pripravila o možnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd dieťa má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a
nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti.
45. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z toho, že matka dieťaťa, keďže bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe vlastného nezodpovedného správania, je schopná a je v jej možnostiach dosiahnuť príjem zodpovedajúci sume minimálnej mzdy, ktorá pre rok 2025 predstavuje sumu 663,50 eur v čistom a z tohto príjmu vychádzal pri zvýšení výživného pre mal. A..
46. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné zvýšiť výživné pre mal. dieťaťa, keďže na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktoré túto potrebu odôvodňuje. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. dieťaťa (náklady na jeho starostlivosť cca 320,- eur), ako aj možnosti a schopnosti povinného – matky (príjem cca 663,50 eur) ako aj skutočnosť, že rodičia nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. A. na sumu 75,- eur mesačne čo predstavuje cca 11 % z čistého príjmu matky. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ale aj schopnostiam a možnostiam jeho matky.
47. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 04.03.2025.
48. Súd zároveň zaviazal matku dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 04.03.2025 do 30.06.2025 vo výške 97,60 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
49. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného o 25 eur čo za uvedené obdobie činí sumu 97,60 eur ( 3/25- 28 dní – 22,60 eur , 4 -6/25, t.j. 3 x 25 čo je 75 spolu 97,60 eur 618,90 eur).
50. Keďže otec podaným návrhom žiadal zvýšiť výživné na sumu 100,- eur mesačne, nad sumu 75,- eur mesačne súd tretím výrokom návrh zamietol ako nedôvodný.
51. Matka sa o maloletého syna vôbec nezaujíma, nepodieľa sa na jeho starostlivosti a výchove. Výživné neplatí. V tejto súvislosti súdu nedá poukázať na ľahkovážny a nezodpovedný prístup matky k plneniu jej rodičovských povinnosti. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.04.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
Trovy konania
52. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Právny zástupca navrhovateľa a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.