Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-39Er-720-2011.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/720/2011
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, 042 11 Košice, IČO: 30 794 536, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie uloženej povinnosti 497,85 eur ako dlžné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010 a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, PhD., so sídlom Južná trieda č. 93, Košice trovy exekúcie vo výške 40,82 eur.
III. Nariaďuje učtárni Mestského súdu Košice vyplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, PhD., so sídlom Južná trieda č. 93, Košice priznanú sumu 40,82 eur zo štátneho rozpočtu po doručení právoplatného uznesenia na bankový účet IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v D. D., E., variabilný symbol: 9522011.
IV. Mestský súd Košice nemá právo na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice II na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2011 a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti 497,85 eur ako dlžné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010. Súdny exekútor prevzal poverenie dňa 20.04.2011.
2. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 23.05.2025 oznámil, že na základe vykonaných lustrácií povinného nebol zistený exekvovateľný hnuteľný ani nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ani platiteľ príjmu povinného. Vymáhaná pohľadávka nebola uhradená ani čiastočne. Oprávnený neoznámil úhradu vymáhanej pohľadávky. Na základe uvedeného súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Lustráciou v evidenčných pomôckach súd zistil, že povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Súd vykonanými lustráciami majetku povinného v Sociálnej poisťovni, nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo, preto má súd právomoc rozhodnúť o podanom podnete exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami lustrácií vykonaných súdnym exekútorom (zisťovanie hnuteľného a nehnuteľného majetku povinného) a súdom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne) a stavu vymáhania pohľadávky.
12. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nepoberá žiaden príjem, v období posledných 5 rokov nebol vedený v Sociálnej poisťovni. Povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku.
13. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011 a je vedené bez vymoženia pohľadávky od povinného po dobu 14 rokov.
14. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako 14 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
15. Za tejto situácie považuje súd za dostatočne preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať, keďže povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov exekúcie. Zisťovaniu majetku povinného bola venovaná dostatočná doba a vzhľadom k tomu, že v konaní neboli súdnym exekútorom zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad dosahovania príjmu v blízkej budúcnosti a bolo dostatočne preukázané, že povinný nedosahuje majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie, je dôvodné zastavenie exekúcie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na súčasnú právnu úpravu Exekučného poriadku (platnú od 01.04.2017), kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi právomoc vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovanie majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúcie, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
16. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
17. K doručovaniu podnetu súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.05.2021, v ktorom vyslovil, že samotné doručenie podnetu na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného ako procesný úkon súdneho exekútora žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného a netvorí tak materiálny obsah jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že predmetný procesný úkon súdneho exekútora (podnet na zastavenie exekúcie) žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného, pričom jeho účinok spočíva v tom, že príslušný exekučný súd je povinný sa ním náležite zaoberať a následne aj na základe vlastných zistení vyvodiť relevantné dôsledky. Ústavný súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oprávnený sa môže proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie účinne brániť podaním odvolania a v tejto procesnej obrane mu žiadnym spôsobom nebráni, že mu nebol doručený sporný procesný úkon súdneho exekútora. Z týchto podstatných dôvodov vyplýva, že (ne)doručenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nemôže tvoriť v okolnostiach prípadu materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 40,83 eur (33,19 eur + DPH). Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 do 31.03.2017 takto:
Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky: (minimálna) 33,19 eur DPH (23% z odmeny exekútora) 7,63 eur
21. Súd na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 40,82 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a išlo o vymáhanie pohľadávky na výživnom súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie Mestský súd Košice a zároveň rozhodol, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II., III., IV. nie je prípustné odvolanie.