Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: XX XXX XXX, za účasti ďalšieho účastníka: V. Z., nar. XX.XX.XXXX., Z. V. XX, XXX XX O. O., zast.: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov žalovanej č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde, ako súde vecne a miestne príslušnom podľa a správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., krajskej pobočky Banská Bystrica, ktorým bola platiteľovi poistného V. Z. (v procesnom postavení ďalší účastník konania) uložená povinnosť uhradiť pohľadávku z ročného zúčtovania (ďalej „RZ“) za rok XXXX vo výške XXX,- Eur, ktoré ako nezákonné navrhoval zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

2. Poukázal na to, že v rámci súčinnosti podľa o prokuratúre preveroval u žalovanej ako bol právne posúdený príjem, ktorý predstavuje vyplatená sporná suma X.XXX.,- Eur, z ktorej následne bolo platiteľovi poistného V. Z. vyrubené dlžné poistné. Z podkladov predložených Všeobecnou zdravotnou poisťovňou prokuratúre dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že sporná suma, z ktorej bolo určené poistné, a ktorá bola podľa obsahu podnetu V. Z. vyplatená ako dividenda za rok XXXX, teda nie ako kapitálový a ostatný príjem, bola Všeobecnou zdravotnou poisťovňou určená ako vymeriavací základ na výpočet poistného z kapitálového ( o dani z príjmov v príslušnom znení) a ostatného príjmu ( tohto zákona). Prokuratúra ani z podkladov predložených poisťovňou nezistila, o aký konkrétny príjem poistenca išlo, a medzi ktorý z príjmov uvedených v ustanoveniach a o dani z príjmov v príslušnom znení, by mala vyplatená suma dividendy patriť. Rovnako nie je zrejmé, prečo VZP neaplikovala ustanovenie v spojení s o zdravotnom poistení (ďalej len „“ alebo aj „zákon o zdravotnom poistení“).

3. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť V. Z. uhradiť pre VZP pohľadávku z RZ verejného zdravotného poistenia za rok XXXX vo výške XXX,XX Eur je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

4. Uvádzal že, z odôvodnenia rozhodnutia VZP o proteste vyplýva, že dividendy za rok XXXX a predchádzajúce roky vyplatené po XX.XX.XXXX (po účinnosti ) nie sú dividendami podľa , a preto sa na ne nevzťahuje zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého najskôr v účtovnom období, ktoré začalo po XX.XX.XXXX. Podľa žalovanej sú dividendy zadefinované v len tie príjmy, ktoré predstavujú podiel na zisku za účtovné obdobie od účinnosti zákona o dani z príjmov, t. j. po XX.XX.XXXX.. Podiely na zisku za predchádzajúce obdobie podľa neho nemožno považovať za dividendy v zmysle z toho dôvodu, že toto ustanovenie odkazuje na a zákona o dani z príjmov, pričom podiely na zisku za účtovné obdobie predchádzajúce XX.XX.XXXX sú takými príjmami, na ktoré sa zákona o dani z príjmov podľa prechodného ustanovenia uvedeného zákona nepoužije.

5. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného vypláva, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na zužujúcom výklade textu zákona o zdravotnom poistení, ktorým činnosť zakladajúcu podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok XXXX a predchádzajúce vylúčil z činností uvedených v zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy.

6. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že odkaz na iný právny predpis v poznámke pod čiarou má len informatívny charakter. Z Z .z. vyplýva, že príjem spoločníka, ktorý sa podieľa na jej základnom imaní, je medzi príjmami, pre ktoré zákonodarca použil skratku dividendy. Vzhľadom na zákaz retroaktivity zákonodarca súčasne so zmenou a rozšírením druhov príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného zdravotného poistenia prijal prechodné ustanovenia tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej činnosti vykonanej pred jeho účinnosťou. Zužujúcim výkladom bol úmysel zákonodarcu zmarený. Súd poukázal na nutnosť prikloniť sa k ústavne konformnému výkladu právnej normy, pričom v danom prípade by výklad, k akému sa uchýlila žalovaná, je v rozpore s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 SR, teda, nikomu nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a ukladať povinnosti možno zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ak teda nie je jednoznačné, že povinnosť zákonom daná je, potom ju nemožno uložiť. Nebolo by v súlade s princípom právneho štátu, keby bola ako zárobková činnosť podliehajúca plateniu povinného poistenia, zahrnutá činnosť vykonaná pred účinnosťou zákona.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvala na stanovisku uvedenom v odôvodnení rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, t. j. na argumentácii uvedenej v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Ďalší účastník konania sa v písomnom stanovisku k žalobe stotožnil so žalobcom.

9. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom č. k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobe vyhovel a zrušil žalovanou vydaný výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola platiteľovi poistného V. Z. uložená povinnosť uhradiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok XXXX vo výške XXX,- Eur. Právne posúdenie veci správnym súdom vychádzalo zo záveru, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na zužujúcom výklade , ktorým činnosť zakladajúcu podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok XXXX a predchádzajúce roky vylúčil z činností uvedených v zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy v dôsledku čoho na príjmy žalobcu neaplikoval zákona o zdravotnom poistení. Súčasne so zmenou a rozšírením druhu príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného poistenia na verejné zdravotné poistenie, prijaté novelou bolo zároveň prijaté prechodné ustanovenie tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej činnosti vykonanej pred účinnosťou zákona. Správny súd v zhode so stanoviskom žalobcu zastával názor, že pokiaľ by bol akceptovaný výklad žalovanej, bol by tento úmysel zákonodarcu zmarený. Považoval za neudržateľný právny názor, podľa ktorého by bolo

možné ukladať fyzickej alebo právnickej osobe povinnosť len na základe nejasného výkladu zákona. Ak nie je v zákone jednoznačne určené, že povinnosť zákonom je daná, potom takúto povinnosť nemožno uložiť.

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podala žalovaná kasačnú sťažnosť namietajúc nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Najvyšší súd SR, ako kasačný súd, rozsudkom sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXSa/ XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX. a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie v zmysle .

11. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku správneho súdu a vrátení mu veci na ďalšie konanie vec bola na správnom súde zapísaná pod novou spisovou značkou. Správny súd vyzval účastníkov konania na oznámenie eventuálnej zmeny skutkovej situácie, či právneho prostredia, na ktoré by sa malo prihliadať v ďalšom konaní. Žalobca navrhol vo veci rozhodnúť vydaním meritórneho rozhodnutia, žalovaná navrhla rozhodnúť v zmysle právneho názoru vyslovenom v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. Ďalší účastník konania sa nevyjadril.

12. Správny súd po opätovnom prejednaní veci, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by mal nariadiť pojednávanie v zmysle až e) .

13. Podľa Z .z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa alebo poistenec štátu podľa , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti podľa .

14. Podľa zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa alebo poistenec štátu podľa , ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa a , má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.

15. Podľa zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len „dividendy“). Poznámka č. 24 odkazuje na a v znení neskorších predpisov.

16. Podľa o zdravotnom poistení účinného v r. XXXX (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od XX.XX.XXXX) povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.

17. Podľa o zdravotnom poistení účinného v r. XXXX zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, dosahovanie príjmu z ostatných

príjmov podľa osobitného predpisu23). Poznámka č. 23 k ustanoveniu odkazuje na o dani z príjmov.

18. Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku zaviazal správny súd povinnosťou rešpektovať vyslovený správny názor kasačným súdom, ktorým je správny súd viazaný v zmysle .

19. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplývajú nasledujúce právne závery (body 28 až 35, 39 rozsudku kasačného súdu): 20. „Je zrejmé, že na prejednávaný prípad sa nevzťahuje ustanovenie , definujúce dividendu ako zárobkovú činnosť v spojení s povinnosťou platiť poistné aj z dividend podľa uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje len na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 01.01.2011, teda od účinnosti novelizácie , ktorou bola do zákona definícia dividendy vložená.

21. Podľa o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane. Podľa tohto zákona ustanovenie sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

22. Kasačný súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovanej, že dividendu, na ktorú ďalšiemu účastníkovi vznikol nárok pred rokom XXXX a vyplatená bola v r. XXXX, je potrebné posúdiť podľa v spojení s

23. Nezdaňujú sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od vstupu do účinnosti. Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa podľa prechodného ustanovenia použije o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

24. Ďalšiemu účastníkovi vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, preto sa zdaniteľnosť uvedenej dividendy spravuje o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku XXXX považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností.

25. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku XXXX sa teda zdaňovala podľa a Z .z. v spojení s .

26. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku XXXX nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový , pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia . Ako takýto ho ďalší účastník aj priznal v daňovom priznaní.

27. Ostatné príjmy podľa sa považujú v súlade s o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.

28. Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy, na ktorú vznikol nároku do roku 2003 a bola vyplatená roku 2015 nemôže byť považovaná za pravú retroaktívnu, pretože účinný v roku 2015 akceptuje stav, ktorý nastal za účinnosti skoršej právnej úpravy (vznik práva na dividendu), ale tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy (v čase jej reálneho vyplatenia).“

29. Je zrejmé, že kasačný súd formuloval právne závery, ktoré vyplynuli zo zjednoteného právneho názoru vysloveného Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. XVs/X/XXXX z XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX, podľa ktorého „Podiel na zisku za účtovné obdobie do XX.XX.XXXX., ale vyplatený po XX.XX.XXXX podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné

poistenie podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný ( ).

30. Veľký senát konštatoval, že „dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol ďalšiemu účastníkovi nárok pred rokom XXXX a vyplatená bola v r. XXXX, je potrebné posúdiť podľa v spojení s , podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa a , má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. V odôvodnení uznesenia veľký senát ďalej uviedol, že: „Podľa uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa Z .z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa až 7, sú najmä). Použitím argumentu a contrario je potrebné pod zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich podľa ustanovení §-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (), ani príjmom z kapitálového majetku (). Podľa o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane. Podľa tohto zákona ustanovenie sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“

31. Veľký senát vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že: „Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa podľa prechodného ustanovenia použije o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda účastníkovi V. Z. vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala podľa a v spojení s Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový , pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia Ako takýto ho účastník V. Z. aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy podľa sa považujú v súlade s o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.“

32. Keďže správny súd je viazaný v predmetnej veci vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu, ktorý je navyše zjednoteným právnym názorom kľúčovej právnej otázky Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa , v spojení s .

33. V danom prípade konanie začalo podaním žaloby prokurátora, preto správny súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania v zmysle . Uvedené pravidlo sa uplatňuje aj v konaní pred kasačným súdom ( ), preto výrok rozhodnutia o náhrade trov konania sa vzťahuje aj na kasačné konanie, keďže kasačný súd uložil správnemu súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.