Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-12-2020.pdf
PDF · 156.14 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX M., zastúpený zákonnými zástupcami: 1/ B.. M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX M. a 2/ G.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX M., právne zastúpený: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7862/2020/OŠ-9 zo dňa 17.08.2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Banskobystrického samosprávneho kraja č. 7862/2020/ OŠ-9 zo dňa 17. augusta 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa riaditeľa Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej č. 5/2020/GMKR-49 zo dňa 3. júla 2020 z r u š u j e.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca si podal prihlášku na štúdium na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej a bol pozvaný na prijímacie skúšky, ktoré úspešne absolvoval, následkom čoho riaditeľ Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 5/2020/GMKR-41 z 15.06.2020 prijal žalobcu na denné štúdium do 1.ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej za predpokladu, že úspešne ukončí 5. ročník základnej školy a bude zapísaný do 1.ročníka tohto gymnázia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že po posúdení predpokladov uchádzača o štúdium, s osobitným zreteľom na výsledky prijímacích skúšok, žalobca prijatiu vyhovel tým, že sa umiestnil v poradí celkovo na 8. mieste, ktoré neprevyšuje stanovený počet možných prijatých žiakov. Maximálny počet prijatých žiakov je stanovený riaditeľom školy a umiestnenie sa uchádzača po vyhodnotení v takom poradí, ktoré neprevyšuje určený počet, je podmienkou k prijatiu. Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) je v kompetencii riaditeľa školy so súhlasom zriaďovateľa a po prerokovaní v pedagogickej rade školy stanoviť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, ako aj formu a kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky, a taktiež ostatné podmienky prijatia na toto štúdium.
2. Usmernením zo dňa 09.06.2020 Banskobystrický samosprávny kraj, odbor školstva ako zriaďovateľ upozornil prvostupňový orgán, že nebude súhlasiť s udelením výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre školský rok 2020/2021 podľa § 33
ods. 7 školského zákona, pričom minimálny počet žiakov v triede je 17. Uviedol, že výnimka bola udelená minulý školský rok s upozornením, že v ďalších školských rokoch už s udelením výnimky zriaďovateľ nebude súhlasiť, nakoľko financovanie mzdových a prevádzkových nákladov pri tak nízkom počte žiakov je neefektívne. Súčasne upozornil, že v prípade nesplnenia zákonnej podmienky o minimálnom počte žiakov má škola neodkladne informovať zákonných zástupcov o neotvorení triedy 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu.
3. Prvostupňový orgán dňa 17.06.2020 e-mailom oznámil na e-mailovú adresu zákonného zástupcu žalobcu, že na základe prihlášky zasiela rozhodnutie o prijatí na štúdium na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej s upozornením, že vzhľadom na to, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo 10 žiakov a na otvorenie ročníka je potrebných 17 žiakov, bude žiadať zriaďovateľa o udelenie výnimky, ktorú zriaďovateľ nemusí schváliť. Preto zákonného zástupcu upozornil, že v prípade neudelenia výnimky sa trieda neotvorí a bude zaslané rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prijatí.
4. Žiadosťou zo 19.06.2020 požiadal riaditeľ gymnázia o udelenie výnimky z počtu žiakov v triede „Prima“. Z odpovede na túto žiadosť zo dňa 30.06.2020 vyplýva, že Banskobystrický samosprávny kraj nesúhlasil s otvorením triedy „Prima“ v osemročnej forme štúdia v školskom roku 2020/2021 s počtom žiakov 10 na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej, nakoľko bola škole v predchádzajúcom školskom roku udelená výnimka z počtu žiakov 8 za podmienky, že v prípade nenaplnenia počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku 2020/2021 v zmysle § 33 ods. 7 písm. a/ školského zákona, výnimka na nižší počet žiakov udelená nebude.
5. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa dňa 03.07.2020 vydal rozhodnutie č. 5/2020/GMKR-49, ktorým zrušil rozhodnutie č. 5/2020/GMKR-41 z 15.06.2020 o prijatí žalobcu na denné štúdium do 1. ročníka Gymnázia Martina Kukučína, pretože zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 8 a podľa § 33 ods. 7 školského zákona. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prijímacie skúšky do 1. ročníka osemročného vzdelávacie programu absolvovalo 10 žiakov, čo je pod stanovenú hranicu, a preto požiadal zriaďovateľa o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zákonných zástupcov odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v prvom ročníku. Po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa do 1. ročníka osemročného gymnázia hlási, a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia. Preto mal žalobca za to, že bola udelená výnimka na nižší počet žiakov v 1.ročníku podobne ako v rokoch 2019, 2018, 2017. Poukázal aj na § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona, podľa ktorého sa počet žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom určuje podľa počtu žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. V školskom roku 2019/2020 bolo na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej prijatých 8 žiakov, v školskom roku 2018/2019 - 10 žiakov, v školskom roku 2017/2018 - 12 žiakov. Vzhľadom k počtu žiakov v prvých ročníkoch gymnázia v predchádzajúcich rokoch bol žalobca v domnení, že počet žiakov pre školský rok 2020/2021 je priemerom žiakov za predchádzajúce tri školské roky, a preto argument počtu žiakov pre zrušenie rozhodnutia považoval za nezrozumiteľný. Poukázal na to, že osemročný vzdelávací program na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej nebol zrušený, t.j. nedošlo k celkovému zrušeniu osemročného programu na Gymnáziu Martina Kukučína, avšak len v školskom roku 2020/2021 nebude 1. ročník osemročného gymnázia otvorený, z čoho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium, budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu. Celý postup označil žalobca za neadekvátny, nekonzistentný a v rozpore so školským zákonom, na základe čoho žiadal o prehodnotenie všetkých krokov a nápravu, ktorá bude v súlade so školským zákonom.
7. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 7862/2020/OŠ-9 z 17.08.2020, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Navyše doplnil, že žalobca sa na denné štúdium v školskom roku 2020/2021 do „primy“ na Gymnázium Martina Kukučína Revúca, v osemročnej forme štúdia, neprijíma. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutím prvostupňového orgánu žiak nebol prijatý na štúdium v uvedenej škole, proti čomu podal zákonný zástupca odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav
ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a žalobca neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Vzhľadom k tomu sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil so závermi prvostupňového orgánu.
8. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1.stupňa. Namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, v ktorého výrokovej časti žalovaný síce uviedol, že odvolanie zákonného zástupcu sa zamieta, a že prvostupňové rozhodnutie sa potvrdzuje, avšak najmä pri odvolaní neuviedol akým dátumom bol tento opravný prostriedok datovaný. Neuviedol, aké rozhodnutie riaditeľa školy malo byť predmetom odvolacieho prieskumu, t.j. z akého dátumu a aké bolo číslo rozhodnutia. Tento postup považoval za zmätočný, pretože nebolo zrejmé, ktoré konkrétne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným potvrdzované.
9. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného s tým, že neobsahovalo náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/0967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nakoľko žalovaný vôbec nereagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, pričom neuviedol aspoň podstatný priebeh predmetného správneho konania, t.j. ako rozhodol v tejto veci prvostupňový orgán, z akých dôvodov napadol rozhodnutie prvostupňového orgánu žalobca, ako vyhodnotil správnosť a zákonnosť postupu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, na základe akých podkladov rozhodnutia rozhodol. Žalovaný ako odvolací orgán len v jedinej vete uviedol, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým orgán zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej.
10. Žalobca ďalej namietal postup žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Poukázal na to, že bolo vypísané prijímacie konanie do 1. ročníka („Primy“) na osemročné Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo celkovo 10 detí vrátane žalobcu. Všetkých 10 detí úspešne absolvovalo prijímacie konanie a všetkým úspešným uchádzačom bolo zaslané rozhodnutie prvostupňového orgánu o prijatí na štúdium. Nezákonným spôsobom došlo následne k zrušeniu tohto rozhodnutia tým istým správnym orgánom, bez akéhokoľvek podnetu účastníka konania, a to z dôvodu, že zriaďovateľom školy - žalovaným nebola udelená výnimka podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona na nižší počet žiakov v triede. Došlo k závažnému pochybeniu prvostupňového orgánu, ktorý z nepochopiteľných príčin aj napriek skutočnosti, že vedel koľko uchádzačov sa prihlásilo na prijímacie konanie, resp. koľko uchádzačov cez toto prijímacie konanie úspešne prešlo, a napriek tomu, aby si po týchto skutočnostiach ešte pred samotným vypísaním prijímacieho konania zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy, tak v rozpore s týmto vydal rozhodnutie o prijatí žiakov na predmetné štúdium. Následne po vydaní tohto rozhodnutia si zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy o udelenie výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov, ktoré bolo negatívne. Takto v rozpore s inštančným postupom zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o prijatí žiaka na školu. Prvostupňový správny orgán nesprávne atrahoval na seba právomoc odvolacieho správneho orgánu, keď rozhodol sám v rámci tzv. autoremedúry a zrušil si svoje vlastné pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, pričom tak konal v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1, resp. § 65 a nasl. Správneho poriadku.
11. Ďalšou podstatnou vadou konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku je, že stanovisko zriaďovateľa o neudelení výnimky na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona nebolo žalobcovi v priebehu konania doručené.
12. Žalobca vyjadril nesúhlas s aplikáciou § 33 ods. 7 a 8 školského zákona, najmä ustanovenia § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona. Namietal, že ani v jednom rozhodnutí sa neodcitovalo celé znenie relevantného paragrafu dopadajúceho na stanovenie výnimky podľa § 33 školského zákona. Podstatné je, že sa v tomto smere jednalo o správnu úvahu konajúcich správnych orgánov, najmä žalovaného, ktorá nebola nijakým spôsobom vo vydaných rozhodnutiach riadne a náležite zdôvodnená. Konkrétne prečo nepovažoval žalovaný otvorenie 1. ročníka na osemročnom Gymnáziu Martina Kukučína v školskom roku 2020/2021 za osobitný prípad v zmysle § 33 ods. 8 školského zákona, a to i napriek podstatnej skutočnosti, že v školskom roku 2017/2018 bolo prijatých na toto štúdium 12 žiakov, v školskom roku 2018/2019 bolo prijatých 10 žiakov a v školskom roku 2019/2020 bolo do 1. ročníka prijatých 8 žiakov,
teda vždy nižší počet žiakov vyžadujúci výnimku zriaďovateľa školy ako zákonom predpokladaný najnižší počet žiakov pre dané štúdium. Žalovaný tak nezdôvodnil, prečo boli v minulých troch školských rokoch tieto prvé tri triedy osemročného gymnázia na Gymnáziu Martina Kukučína otvorené, aj keď na to žalobca vo svojom odvolaní výslovne poukázal. Postup správnych orgánov bol podľa žalobcu rozporný so zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca ďalej argumentoval, že splnil všetky procesné podmienky na prijatie na štúdium podľa § 62 ods. 2 školského zákona a bolo mu doručené rozhodnutie o prijatí na osemročné štúdium, čím nadobudol legitímne očakávania v správnosť postupu prvostupňového orgánu.
13. Podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v 1. ročníku. Vzhľadom na to, že po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ školy mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa hlási do 1. ročníka osemročného gymnázia, a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia, žalobca mohol dôvodne predpokladať, že bola automaticky udelená výnimka na nižší počet žiakov v 1. ročníku, podobne ako tomu bolo v minulých rokoch, a že škola aj zriaďovateľ školy majú dohodu a plán na proces prijímania žiakov do osemročného gymnázia, keď žiak a jeho zákonný zástupca neboli vopred upovedomení o iných podmienkach na prijímacie skúšky a prijatie žiaka.
14. Žalobca ďalej poukázal na § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona, podľa ktorého platí, že počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. Osemročný vzdelávací program na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej nebol zrušený, t.j. nedochádza k celkovému zrušeniu osemročného programu na tomto gymnáziu, avšak len v školskom roku 2020/2021 nebude otvorený 1. ročník osemročného gymnázia. Z toho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium, budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu, čo možno považovať za výrazne diskriminačné, najmä vo vzťahu k uchádzačom o toto štúdium v roku 2017 až 2019. Celkový postup správnych orgánov možno označiť za nezákonný, nespravodlivý a diskriminačný. Tento zasiahol predovšetkým do záujmu a rozvoja maloletých detí a možno ich ďalších plánov v budúcnosti. Možno to označiť aj ako detské sklamanie a podkopanú dôveru v regionálne školstvo, pričom Gymnázium Martina Kukučína je jediným plnohodnotným gymnáziom v regióne revúckeho okresu, kde aj pre takýto prístup kompetentných môže pre okres Revúca znamenať budúci možný odliv žiakov do iných gymnázií v iných miestach, a to napríklad v krajoch Rožňava, Poprad a pod., ktorých zriaďovateľmi sú iné samosprávne kraje ako žalovaný, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj stratu určitých finančných náležitostí pre daný región.
15. Žalobcovi a ďalším úspešným uchádzačom je zrejmé, že týmto podaním v konečnom dôsledku možno nezmenia svoj status študenta základnej školy na status študenta osemročného gymnázia pre krátkosť času, avšak takéto rozhodnutie žalovaného nemôže zostať bez povšimnutia, nakoľko by zakladal nebezpečný precedens aj v iných obdobných prípadoch. Minimálne, ak sa ukáže postup správnych orgánov v tejto veci ako nezákonný, ktorý zrejme neodčiní už aj tak výraznú ujmu maloletých detí, môže to zakladať nárok žalobcu a ostatných poškodených na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca upozornil na možnosť uplatnenia inštitútu uspokojenia žalobcu v zmysle § 101 SSP.
16. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP žalobca poukázal na to, že rozhodnutie zo dňa 03.07.2020 bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. Orgán verejnej správy 1. stupňa si na seba nesprávne atrahoval právomoc odvolacieho orgánu.
17. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP žalobca uviedol, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa neriadili § 47 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, žalobca nebol oboznámený so všetkými podkladmi rozhodnutia, postup orgánov verejnej správy bol v rozpore s § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku.
18. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobca zopakoval námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a o aplikácii ust. § 33 ods. 7 a 8 školského zákona.
19. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalobca zopakoval námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave v nadväznosti na to, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami.
20. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP žalobca odkázal na odôvodnenie predošlých žalobných bodov, najmä k § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
21. Taktiež pri žalobnom bode podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca odkázal na odôvodnenie predchádzajúcich žalobných bodov, najmä na vytýkané procesnoprávne pochybenia orgánov verejnej správy.
22. Na základe uvedeného žalobca žiadal rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna úvaha správneho orgánu predstavuje spôsob, akým sa správny orgán riadil pri vydaní rozhodnutia, pričom je povinný uviesť v odôvodnení všetky podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a odôvodnenie musí byť presvedčivé v takej miere, aby správny orgán presvedčil o nevyhnutnosti svojho rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú odôvodnené v dostatočnej miere, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžk 3/2017, v zmysle ktorej odôvodnenie musí byť natoľko presvedčivé, aby strana, ktorej bola uložená nejaká povinnosť a vo veci nebola úspešná, bola ochotná na podklade dôvodov rozhodnutia uloženú povinnosť dobrovoľne splniť.
24. K nezdôvodneniu postupu podľa § 33 ods. 7 školského zákona uviedol, že sa s námietkami žalobcu nemôže stotožniť a považuje ich za neopodstatnené, nakoľko prvostupňový orgán doručil dňa 17.06.2020 na e-mailovú adresu zákonného zástupcu žalobcu rozhodnutie, ktorým prijal žalobcu na denné štúdium do 1. ročníka, pričom v tomto zákonného zástupcu oboznámil so skutočnosťou, že bude postupovať v zmysle zákonných ustanovení tak, že požiada žalovaného - zriaďovateľa dotknutého gymnázia o udelenie výnimky z minimálneho počtu žiakov, ako to vyplýva z § 33 ods. 7 v spojení s § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona. Rovnako prostredníctvom predmetného e-mailu zákonného zástupcu upozornil na možnosť, že v prípade neudelenia tejto výnimky sa 1. ročník neotvorí.
25. K námietke porušenia § 62 ods. 2, ako aj § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona uviedol, že žalobca si nesprávne vyložil ustanovenie § 62 ods. 2 školského zákona, nakoľko toto predstavuje možnosť prijatia uchádzača do osemročného vzdelávacieho programu za splnenia vyššie uvedených podmienok, nie však povinnosť prijatia uchádzača do 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu gymnázia. Uvedené porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu preto nenastalo a toto tvrdenie o porušení zákonného stanovenia žalobca ani nepreukázal.
26. Vo vzťahu k porušeniu § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne citoval, že v čase konania prijímacích skúšok mala mať škola schválený počet žiakov v 1. ročníku, nakoľko dané ustanovenie je potrebné vnímať komplexne, a to tak, že počet žiakov 1. ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje nielen podľa počtu žiakov 1. ročníka gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku, ale aj podľa ostatných kritérií, ktoré mali zohľadňovať kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, uvedených pod písmenom a/ až g/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o porušení tohto ustanovenia, nakoľko žalobca si mylne vykladá predmetné ustanovenie, a to, že už v čase konania prijímacích skúšok mal byť schválený počet žiakov, nakoľko toto ustanovenie poukazuje aké kritériá sa zohľadňujú pri určovaní počtu žiakov. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uviedol, že prvostupňový orgán sa v otázkach priebehu prijímacieho konania a s tým súvisiacich termínov riadil rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 25.05.2020 č. 2020/12091:1-A2200.
27. Podľa žalovaného obe rozhodnutia napadnuté žalobou sú odôvodnené v dostatočnej miere a spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je odôvodnené v dostatočnej miere, je presvedčivé a jasne a zrozumiteľne z neho vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých žalovaný neudelil výnimku pre nižší počet žiakov 1. ročníka dotknutého gymnázia, pričom na túto možnosť prvostupňový orgán upozornil v e-mailovej komunikácii z 17.06.2020. Ďalej mal žalovaný za to,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky okolnosti, ktoré považoval za podstatné, preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu, pričom uviedol, že v odvolaní žalobcu neboli uvedené žiadne nové okolnosti, ktoré by posúdené neboli. Podľa žalovaného správny orgán posudzuje iba právny a skutkový stav veci, nie však osobný. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v plnej miere preskúmateľné a tvrdenia žalobcu považoval za neopodstatnené.
28. Žalobou napádané rozhodnutia vychádzajú z úplne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Skutočnosť, že žalobca nie je stotožnený so záverom neotvorenia 1. ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej, automaticky nespôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav veci, na základe čoho boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný poukázal na nejaký e-mail, ktorý mal byť zaslaný zo strany prvostupňového orgánu zákonnému zástupcovi žalobcu, minimálne už takýto postup zasielania konečného rozhodnutia sa javí ako neštandardný s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku, ktorý doručovanie e-mailovou formou ani nepozná. Ak žalovaný polemizuje o tom, že je rozdiel medzi povinnosťou prijatia žiaka na štúdium a možnosťou prijatia žiaka na štúdium, tak z textu e-mailu, ktorý žalovaný v tejto veci priložil k svojmu vyjadreniu vyplýva, že zákonnému zástupcovi bolo zaslané rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a tento žiak bol už prijatý na uvedenú školu, keď zároveň prvostupňový orgán v tomto e-maile požiadal i o zaslanie záväzného potvrdenia o nastúpení alebo nenastúpení žiaka na štúdium. Toto záväzné potvrdenie o nastúpení žiaka bolo zo strany žalobcu prvostupňovému orgánu riadne zaslané a teda žalobca ako žiak osemročného gymnázia bol nielenže prijatý na uvedené štúdium, ale mal byť zároveň aj zapísaný do 1. ročníka. Ak bol prijatý na toto štúdium a mal byť aj zapísaný do 1. ročníka, a to rozhodnutím vydaným v správnom konaní prvostupňovým orgánom, voči ktorému bol síce prípustný riadny opravný prostriedok, avšak voči ktorému nebol podaný žiadnym z účastníkov konania takýto opravný prostriedok, žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého právneho základu prvostupňový orgán zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a nahradil ho novým rozhodnutím o neprijatí žiaka na štúdium, čo nevysvetlil žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe.
30. Myšlienkový postup, ktorý žalovaný vyjadril vo vyjadrení k žalobe, mal byť v prvom rade obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a nie odôvodňovať takýmto spôsobom svoje arbitrárne rozhodnutia ex post. Žalovaný nevysvetlil, ktoré z kritérií uvedené v § 64 ods. 8 písm. a/ až g/ školského zákona nemohol mať objektívne vyhodnotené pre schválenie konkrétneho počtu žiakov pre otváraný 1. ročník osemročného gymnázia už v čase konania prijímacích skúšok. Tieto kritériá boli nielenže rozpoznateľné v čase vykonávania prijímacích skúšok na dané štúdium, ale mohli byť jednoznačne určené už v čase ukončenia termínu pre podávanie prihlášok na dané štúdium.
31. Vo duplike žalovaný vyjadril nesúhlas s názorom, ktorý žalobca vyjadril v replike, a to že nepostupoval v súlade so zákonom pri doručovaní rozhodnutia. Odkázal na postup v zmysle rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 25.05.2020 č. 2020/12091:1-A2200, v zmysle ktorého riaditeľ strednej školy najneskôr do 24. júna 2020 doručí uchádzačovi rozhodnutie o prijatí cez informačný systém školy (napr. EduPage), odoslaním naskenovaného tlačiva prostredníctvom e- mailu alebo poštou. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím, nakoľko týmto bolo umožnené predmetné rozhodnutie zasielať aj prostredníctvom e-mailu, a to s poukazom na existenciu mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením koronavírusu COVID19.
32. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 07.07.2021. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných podaní.
33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, podľa § 191 ods. 1 písm. b), d) a g) SSP zrušil.
34. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
37. Podľa § 191 ods. 1 SSP; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
38. Podľa § 33 ods. 7 školského zákona; Najnižší počet žiakov v triede strednej školy je a/ 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia, b/ 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.
39. Podľa § 33 ods. 8 školského zákona; Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje a/ zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10, b/ výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania, c/ výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody, d/ stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo, e/ ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
40. Podľa § 62 ods. 2 školského zákona; Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 64 ods. 2, 5, 6 a 7 školského zákona; (2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory.
Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí. (5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"). (6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní. (7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
42. Podľa § 67 ods. 1 školského zákona; O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
43. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 a 4 školského zákona; (1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. (2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1. (3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné. (4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
44. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“); Riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a/ prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, b/ oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
c/ oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, d/ umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu, e/ povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, f/ prerušení štúdia, g/ povolení zmeny študijného alebo učebného odboru, h/ preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, i/ povolení opakovať ročník, j/ uložení výchovných opatrení, k/ povolení vykonať komisionálnu skúšku, l/ priznaní štipendia, m/ určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení, n/ individuálnom vzdelávaní žiaka, o/ vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.
45. Podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy a/ zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje podľa siete stredné školy, b/ určuje pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia podľa osobitého predpisu.36a)
46. Podľa § 9 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa odseku 1 (§ 5 ods. 4).
47. Podľa § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; Na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
48. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 49. Podľa § 46 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca na základe právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa bol prijatý na denné štúdium do 1. ročníka Gymnázia M. Kukučína v Revúcej v osemročnej forme štúdia za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a bude zapísaný do 1. ročníka gymnázia. Rozhodnutie o prijatí na štúdium bolo doručené zákonnému zástupcovi žalobcu aj elektronicky spolu s upozornením, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo 10 žiakov a pre otvorenie triedy je potrebných minimálne 17 žiakov, preto bude žiadané o udelenie výnimky, ktorú zriaďovateľ nie je povinný udeliť. Zároveň bol zákonný zástupca upozornený, že v prípade neudelenia výnimky bude rozhodnuté o zrušení rozhodnutia o prijatí žalobcu na štúdium. Po neudelení výnimky zriaďovateľom došlo k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, a to k vydaniu rozhodnutia riaditeľom gymnázia (orgán verejnej správy 1. stupňa) o zrušení jeho predošlého rozhodnutia o prijatí žalobcu na štúdium, a následne k vydaniu rozhodnutia žalovaného, ktorým na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a doplnil, že žalobca
sa neprijíma na štúdium v školskom roku 2020/2021 do Primy na Gymnáziu Martina Kukučína Revúca, v osemročnej forme štúdia.
52. Za dôvodnú a najpodstatnejšiu považuje správny súd žalobnú námietku obsiahnutú v správnej žalobe, v ktorej žalobca namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia, ktorým rozhodol o zrušení svojho predošlého rozhodnutia o prijatí žalobcu na štúdium, čím konal v rozpore so Správnym poriadkom a vydal rozhodnutie, na ktoré nemal právomoc. Táto vytýkaná vada v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa je takou vadou v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaného, na ktorú by správny súd musel prihliadnuť aj vtedy, ak by túto vadu žalobca preskúmavaným rozhodnutiam v správnej žalobe nevytýkal, a to podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP (správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený).
53. Riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni, keď rozhoduje o veciach vymedzených v § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (ako orgán verejnej správy 1. stupňa). V zmysle § 5 ods. 4 písm. a) tohto zákona rozhoduje aj o prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, a v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie o neprijatí žiaka na štúdium na strednú školu. Podľa § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa na rozhodovanie podľa § 5 ods. 4 tohto zákona vzťahuje Správny poriadok, a rovnako aj na konanie podľa § 9 ods. 5 tohto zákona, ktoré sa týka rozhodovania v druhom stupni vo veciach, v ktorých prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa § 5 ods. 4.
54. Právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je možné v rámci administratívneho konania zrušiť len niektorým zo spôsobov vymedzeným v Správnom poriadku, a to prostredníctvom obnovy konania (§62 až 64 Správneho poriadku), v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§65 až 68 Správneho poriadku) alebo na základe protestu prokurátora podľa § 69 Správneho poriadku. Z ust. § 57 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, je oprávnený svoje vlastné rozhodnutie zrušiť len v takom prípade, ak je voči jeho rozhodnutiu podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako toho, kto podal odvolanie, alebo ak s takýmto rozhodnutím ostatní účastníci konania súhlasia (autoremedúra). V iných prípadoch nesvedčí orgánu verejnej správy právomoc zrušiť svoje vlastné rozhodnutie. Preto pochybil nielen orgán verejnej správy 1. stupňa, keď vydal rozhodnutie, na ktoré nemal právomoc, ale aj žalovaný, keď rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil a neprihliadol na nezákonnosť tohto rozhodnutia spočívajúcu v nedostatku právomoci orgánu verejnej správy 1. stupňa, v dôsledku čoho toto rozhodnutie nebolo v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
55. Rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium na strednú školu mohlo byť zrušené len cestou riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, nie však takým spôsobom, aký zvolil v prejednávanej veci orgán verejnej správy prvého stupňa, pretože na vydanie rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o prijatí žiaka na štúdium nebol žiadnym právnym predpisom zmocnený.
56. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa, ktorý na vydanie takéhoto rozhodnutia nebol zákonom oprávnený, a žalovaný takto vydané nezákonné rozhodnutie potvrdil, čím bol daný zákonný dôvod pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Uvedený nedostatok v postupe orgánov verejnej správy je takým nedostatkom, ktorý postihol vadou nezákonnosti celé administratívne konanie a v ňom vydané rozhodnutia. Preto aj keď správny súd uznáva dôvodnosť aj niektorých ďalších žalobných námietok žalobcu, je potrebné uviesť, že ak by aj v ďalšom bol postup orgánov verejnej správy súladný s ustanoveniami školského zákona, zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a so Správnym poriadkom, ani takto súladný postup by neprivodil zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože podstatnou vadou, majúcou za následok nezákonnosť administratívneho konania a rozhodnutí v ňom vydaných, je, že rozhodnutie vydal orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, a žalovaný takéto nezákonné rozhodnutie potvrdil.
57. Pokiaľ žalobca vytýkal, že v rozhodnutí žalovaného nie je uvedený dátum odvolania a číslo a dátum prvostupňového rozhodnutia, tieto formálne nedostatky by neboli sami o sebe spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pretože pri komplexnom náhľade na administratívne konanie a pri zhodnotení, že v administratívnom konaní bol len jeden účastník konania - žalobca, bolo aj bez bližšej identifikácie zrejmé vo vzťahu k akému rozhodnutiu podal žalobca ako účastník administratívneho konania odvolanie a aké rozhodnutie žalovaný v odvolacom konaní posudzoval. Pre naplnenie požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je ale potrebné zotrvať na požiadavke, aby rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolacieho konania, bolo identifikované číslom a dátumom jeho vydania, aby bolo zrejmé, aké rozhodnutie bolo napadnuté účastníkom konania a akým rozhodnutím sa odvolací orgán zaoberal.
58. Žalobca v prvom rade vytýkal rozhodnutiu žalovaného, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Aj tieto žalobné námietky považuje správny súd za dôvodné. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný obmedzil len na to, že uviedol, že rozhodnutím riaditeľa strednej školy žiak nebol prijatý na štúdium na uvedenej škole a proti tomuto rozhodnutiu podal zákonný zástupca žiaka odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a žalobca ako odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Preto sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a rozhodol tak ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
59. Zo stručného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného teda nie je zrejmé, z akého skutkového stavu žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal, akú úvahu použil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci. Žalovaný neuviedol argumentáciu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a navyše konkrétne sa nevysporiadal ani so žalobcom vznesenými odvolacími námietkami a neuviedol konkrétne odpovede na žalobcom v odvolaní nastolené námietky. Rozhodnutie žalovaného preto trpí vadou nepreskúmateľnosti a nenapĺňa kritériá, ktoré sú na odôvodnenie rozhodnutia kladené. Správny súd ale považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by žalovaný uviedol podrobné dôvody svojho rozhodnutia, ani vydanie rozhodnutia s náležitosťami požadovanými Správnym poriadkom voči odôvodneniu, by nemohlo prelomiť záver o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa z toho dôvodu, že toto rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol na to zo zákona oprávnený a žalovaný na tento nedostatok v odvolacom konaní neprihliadol. Podstatným nedostatkom v postupe žalovaného preto bolo, keď odvolanie žalobcu vyhodnotil tak, že toto nie je dôvodné a nezohľadnil, že orgán verejnej správy prvého stupňa nemal právomoc na vydanie rozhodnutia o zrušení svojho predošlého rozhodnutia o prijatí žiaka na štúdium na strednú školu.
60. Za dôvodnú považoval správny súd aj tú žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť si svoje návrhy. Taktiež musia účastníkom konania správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pri neznalosti právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je orgán verejnej správy povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu ich spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa podaním zo dňa 19.06.2020 žiadal Banskobystrický samosprávny kraj o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e) školského zákona. Banskobystrický samosprávny kraj ako zriaďovateľ zaslal odpoveď zo dňa 30.06.2020, v ktorej oznámil, že požiadavke o udelenie výnimky nevyhovel. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by orgán verejnej správy prvého stupňa umožnil žalobcovi pred vydaním svojho rozhodnutia oboznámiť sa s odpoveďou Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 30.06.2020, ktorá bola podstatný, podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pretože odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo založené práve na skutočnosti vyplývajúcej z tejto odpovede, a to, že nebola udelená výnimka pre otvorenie prvého ročníka osemročného štádia na gymnáziu z ust. § 33 ods. 7 písm. a) školského zákona.
Preto aj takýmto postupom orgánu verejnej správy bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Tento nedostatok nebol odstránený ani žalovaným pred vydaním druhostupňového rozhodnutia.
61. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v tom smere, že neboli uvedené dôvody, pre ktoré zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov pre prvý ročník Gymnázia Martina Kukučína v osemročnom vzdelávacom programe v školskom roku 2020/2021, tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Rozhodovanie o udelení resp. neudelení výnimky pre otvorenie ročníka s nižším počtom žiakov, ako je minimálny počet žiakov stanovený zákonom, nebolo predmetom preskúmavaných rozhodnutí. Z výroku preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že nebolo rozhodované o neudelení výnimky, preto v tomto smere nebolo potrebné uvádzať skutkové okolnosti a právne posúdenie ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Neudelenie výnimky bolo výsledkom postupu Banskobystrického samosprávneho kraja ako zriaďovateľa školy v administratívnom akte, ktorý bol zaslaný ako odpoveď na základe žiadosti riaditeľa gymnázia. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia týkajúce sa zrušenia rozhodnutia o prijatí žalobcu na štúdium, v ktorých otázka udelenia alebo neudelenia výnimky nebola riešená. Žalovaný vystupoval v administratívnom konaní, ktorého výsledkom boli preskúmavané rozhodnutia, ako orgán vykonávajúci štátnu správu v školstve v druhom stupni, teda ako orgán verejnej správy oprávnený na rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy v školstve vydanom v 1. stupni, a nie v pozícii zriaďovateľa. Stanovisko Banskobystrického samosprávneho kraja ako zriaďovateľa bolo podkladom rozhodnutia v tomto administratívnom konaní. Aj keď ide o totožný orgán (v pozícii zriaďovateľa a v pozícii orgánu verejnej správy 2. stupňa funkčne príslušného na rozhodnutie o odvolaní), ani táto skutočnosť nemá za následok požiadavku odôvodniť neudelenie výnimky v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, keď udelenie resp. neudelenie výnimky nebolo predmetom administratívneho konania.
62. Žalobca v správnej žalobe a aj v prednese petitu na pojednávaní pred správnym súdom žiadal, aby správny súd vec vrátil žalovanému resp. orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Túto požiadavku správny súd považuje za nedôvodnú, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol žiadnym právnym predpisom oprávnený, čo má za následok nezákonnosť celého administratívneho konania, ktoré nebolo začaté spôsobom stanoveným v Správnom poriadku. Preto v tejto veci chýba legálne začaté administratívne konanie, do ktorého by bolo možné vec vrátiť na ďalšie konanie. Ďalej sa žiada uviesť, že je pravdou, že po zrušení preskúmavaných rozhodnutí zostane rozhodnutie o prijatí žalobcu na štúdium nezmenené, ale na podklade takého rozhodnutia sa žalobca nemôže domáhať prijatia na štúdium. Rozhodnutie o prijatí žalobcu na štúdium stanovovalo podmienky v podobe úspešného ukončenia piateho ročníka základnej školy a v podobe zápisu do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej. Prvá podmienka v podobe dokončenia piateho ročníka bola zrejme splnená, avšak z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by bola splnená druhá podmienka v podobe zápisu žalobcu do prvého ročníka gymnázia. Podľa § 68 ods. 3 školského zákona, posledná veta: Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné. Navyše zápis žalobcu do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej by už pre plynutie času a pre fakt, že ročník otvorený nebol, možné nebolo, čoho si bol žalobca v čase podania správnej žaloby vedomý, nakoľko to uviedol aj v podanej správnej žalobe.
63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). 64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.