Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-44-2023.pdf
PDF · 179.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
19 15C/44/2023
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/44/2023- 168 IČS: XXXXXXXXXX
file_0.png
file_1.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, XXX XX H., zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Miloš Novák, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1.133,00 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
19 15C/44/2023
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/44/2023- 168 IČS: XXXXXXXXXX r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.133,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.133,00 Eur od 01.07.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
16 15C/44/2023
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/44/2023- 168 IČS: XXXXXXXXXX O d ô v o d n e n i e
1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 17.07.2023 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.133,00 Eur titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy, počítaný od 01.07.2023 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. O takto uplatnenom nároku okresný súd rozhodol platobným rozkazom č. k 15C/44/2023-61 zo dňa 07.08.2023 (ďalej len „platobná rozka“), ktorým uplatnenému nároku vyhovel v celom žalovanom rozsahu. Voči platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného podaný odpor.
3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že dňa 29.08.2021 v čase okolo 15:00 hod. v katastri obce Žemberovce, v lokalite Líščí kameň, počas prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru na 77. výročí osláv SNP organizovaných obcou Žemberovce, došlo vplyvom silného prúdenia vzduchu spôsobeného klesaním vrtuľníka Mi-171 k uvoľneniu rôznych súčastí stanov pre divákov a iných rozličných predmetov, ako aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30 cm, s dĺžkou približne 2,5 m, ktorý spadol z výšky na hlavu žalobcu. Týmto bolo žalobcovi spôsobené zranenie, a to tržná rana na hlave o veľkosti 15 cm spolu so silným otrasom mozgu a silným nárazom chrbtice s posunutím platničky s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 7 dní. Právny zástupca žalobcu v žalobe ďalej poukázal na to, že vo veci bolo na základe trestného oznámenie žalobcu začaté Obvodným oddelením PZ Levice pod číslom: ORP-739/LV-LV-2021 trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví. Spis bol listom - prečin ublíženia na zdraví – odstúpenie zo dňa 27.10.2021, odstúpený Úradu inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, ako vecne príslušnému útvaru PZ, pretože zo zabezpečených listinných dôkazov zo strany OO PZ a vyhodnotenia postupu pri služobnej činnosti príslušníkov Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa 29.08.2021 pri obci Žemberovce odborovom výcviku prezídia PZ PPZ-OV1-2021/054888-003 vyplynulo, že počas prezentácie malo dôjsť k pochybeniu zo strany príslušníka PPÚ, konkrétne vysadzovača a zároveň riadiaceho letovej prevádzky.
4. V konaní pod ČVS: G./OISZ-2021 bol pribratý na základe uznesenia zo dňa 01.02.2022 znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia MUDr. Miron Frajka, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 12/2022, zo dňa 06.03.2022 a určil bodové ohodnotenie za bolesť vo výške spolu 50 bodov s tým, že v roku 2021 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 22,66 Eur. Celková výška náhrady za bolesť potom bola stanovená na sumu 1.133,00 Eur.
5. Ďalej bolo uvedené, že na základe uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022 bola vec postúpená na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
6. Žalobca v žalobe ďalej poukazoval na to, že v uznesení boli zhrnuté skutkové zistenia nasledovne: A/ vyhodnotenie postupu v odborovom výcviku prezídia PZ PPZ-OV1-2021/054888-003 zo dňa 30.09.2021 je konštatované, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra, zo dňa 29.08.2021 bola realizovaná nedostatočne. Určenie vhodnej plochy a priestoru na vykonanie ukážky nebolo zvolené optimálne, a pri nalietavaní vrtuľníka na miesto výsadku v momente zistenia účinkov tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, mala byť činnosť ihneď a neodkladne ukončená určeným vysadzovačom, alebo určeným koordinátorom ukážky (riadiacim letovej prevádzky). Určený vysadzovač a koordinátor ukážky mali mať priestor výsadku zo svojej pozície pod kontrolou. Bezpečnostná situácia v priestore stanov a zúčastnených osôb počas konania ukážky bola vyhodnotená nedostatočne. Pokračovanie činnosti bolo vyhodnotené ako nesprávne. B/ Z úradného záznamu o operatívnej kontrole KRPZ–NR–OKS-92-006/2021-K vypracovaný KR PZ Nitra zo dňa 25.10.2021 vyplynulo, že počas prezentácie techniku PPU boli určené 2 zodpovedné osoby, ktorých úlohou bolo dohliadať na bezproblémový priebeh, a to I. J. J. (vysadzovač a zároveň riadiaci letovej prevádzky) a I. J. C. (koordinátor a zároveň moderátor ukážky). V žalobe bolo zároveň poukázané na to, že oddelenie kontroly vo svojom závere konštatuje a súhlasí s odborom výcviku PPZ, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra zo dňa 29.08.2021 bola vykonaná nedostatočne, pričom boli uvedené rovnaké dôvody ako sú už popisované vyššie. Zároveň bolo výslovne konštatované, že konaním príslušníkov PPU došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písmeno a), b) Zo SSPPZ. C/ Žalobca poukázal aj na správu PPU o splnení opatrení a o zistených nedostatkoch zo dňa 22.11.2021, z ktorej vyplynulo, že bolo vykonané preškolenie o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko poškodenia zdravia a majetku pod č. KZPZ-NR-OPP2-242/2021.
7. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že následne po zisteniach špecifikovaných v bode 8 žaloby bolo UIS výslovne ustanovené, že po vykonaní kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra ako aj odboru výcviku PPZ bolo jednoznačne preukázané, že tieto dve zodpovedné osoby pochybili, nakoľko ukážka mala byť ukončená bezodkladne potom, čo došlo k ohrozeniu divákov ešte pred samotným zlaňovaním príslušníkov PPÚ a to aj z dôvodu nepriaznivého počasia, ako aj nedostatočného upevnenia stanov v okolí miesta zlaňovania. Obe uvedené zodpovedné osoby mali zvážiť nebezpečenstvo vzniknutej situácie a správne vyhodnotiť následky príletu vrtuľníka na miesto zlaňovania, čo bolo vykonané nedostatočne a následkom bolo zranenie žalobcu. Nakoniec bolo UIS opäť konštatované, že je nutné vyvodiť záver, že došlo k pochybeniu riadiacich osôb PPÚ pri plnení úloh vyplývajúcich z ich služobnej činnosti. Keďže bola vec postúpená na disciplinárne konanie, žalobca sa domáhal zistenia výsledku tohto disciplinárneho konania - žiadosťou o oznámenie stavu disciplinárneho konania zo dňa 04.10.2022, na čo mu bola daná odpoveď listom - Podnet na disciplinárne konanie – odpoveď – zaslanie zo dňa 17.11.2022, že mu tieto informácie nemôžu byť poskytnuté z dôvodu, že nie je účastníkom konania vo veci služobného pomeru. Žalobca má mať ale informácie, že zodpovedným osobám mali byť uložené disciplinárne opatrenia v zmysle ZoSSPPZ.
8. Podľa právneho zástupcu žalobcu v danom prípade sú naplnené okolnosti pre náhradu škody s odkazom na § 420a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý bol v žalobe aj citovaný s tým, že v danom prípade nastali fyzikálne vplyvy, ktoré sa prejavili v účinku tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, a ktoré v príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že v danom prípade, čo má vyplývať aj zo záverov vyšetrovania, pri vzniku škody nedošlo k žiadnej neodvrátiteľnej udalosti, ktorá by nemala pôvod v prevádzke vrtuľníka alebo ku konaniu žalobcu, ktoré by viedlo k vzniku škody. S poukazom na uvedené preto protiprávnosť konania v tomto prípade nie je potrebné skúmať. Okrem toho sú pre tento prípad splnené aj predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1 OZ.
9. Podľa právneho zástupcu žalobcu, v zmysle uvedených skutočnosť a označených listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené prostredníctvom vyšetrovania OOPZ a neskôr UIS je nepochybné a preukázané, že zo strany príslušníkov PPÚ došlo k porušeniu ich právnych povinností, na čom sa zhodli aj jednotlivé útvary PZ ako aj vnútorné orgány PZ zabezpečujúce kontrolu plnenia povinností príslušníkov PZ, čo preukazuje aj fakt, že vo veci boli následne udelené disciplinárne opatrenia a rovnako zabezpečené preškolenie o spôsobe vysadzovania vrtuľníka.
10. Právny zástupca žalobcu bližšie zdôvodnil aj opodstatnenia právnej kvalifikácie s odkazom na § 420 ods. 2 OZ. Podľa tvrdení právneho zástupcu žalobcu sú zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody v zmysle § 420 OZ (v tomto prípade škoda na zdraví) preukázateľne splnené, a to nasledovne: A/ Zo strany príslušníkov PPÚ došlo k porušeniu ich právnych povinností pri výkone ich štátnej služby s služobnom pomere, čo podľa uvedeného v žalobe má byť jednoznačne preukázané. B/ U žalobcu bola spôsobená škoda na zdraví, ktorá bola špecifikovaná vo vypracovanom znaleckom posudku. C/ Medzi A. a B., t. j. medzi porušením povinnosti zo strany príslušníkov PPÚ a vznikom škody je príčinná súvislosť (kauzálny nexus), čo bolo potvrdené v samotnom Uznesením UIS na základe vykonaného vyšetrovania. Následne je zodpovednosť žalovaného ako služobného úradu daná v zmysle vyššie špecifikovaného § 420 ods. 2 OZ.
11. V žalobe bolo poukázané aj na to, že žalobca sa pokúsil vec riešiť mimosúdne, keď žalovanému adresoval výzvu na zaplatenie náhrady za bolesť zo dňa 05.06.2022 a následne aj vyjadrenie k odpovedi zo dňa 23.06.2023, pričom v oboch prípadoch prišla zo strany žalovaného negatívna odpoveď. Žalovaný v rámci doručených odpovedí argumentoval spôsobom, že v danom prípade neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. S takýmto tvrdením žalobca nesúhlasil z dôvodu, že uvedený nárok vzniká po splnení podmienok priamo zo zákona, pričom aj samotné súdne rozhodnutie bude mať v tomto prípade len deklaratórne účinky.
12. Žalobca si preto uplatnil nárok na plnenie tak, ako to vyplýva z odseku č. 1 tohto rozsudku.
13. Žalovaný v podanom odpore (čl. 67- 71), ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote uviedol, že neuznáva žalobcom požadovanú sumu 1.133,00 Eur s príslušným úrokom z omeškania a trovy konania, nakoľko uplatnený nárok žalobcu považuje žalovaný za neopodstatnený a nedôvodný. V bode I. a III. podaného odporu žalovaný zopakoval tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. V bode II poukázal na to, že vyšetrovateľ je oprávnený sa zaoberať iba trestným konaním a preto poukázal na samotný výrok uvedeného uznesenia, z ktorého vyplýva, že sa nejedná o trestný čin a mohlo by sa jednať o disciplinárne konanie. Disciplinárne konanie ale nespadá do kompetencie vyšetrovateľa Policajného zboru, služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej služby a preto ani takého rozhodnutie vyšetrovateľ Policajného zboru nemohol vydať. Preto bol vyšetrovací spis odstúpený s tým, že je potrebné predmetné konanie uvedené vo výrokovej časti uznesenia prešetriť v disciplinárnom konaní, Čo už žalobca ale vo svojej žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) neuviedol, bola to, že rozhodnutím veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZNR- OPP21-173-016/2022 bolo konanie v tejto veci zastavené, pretože nebolo preukázané, že by sa príslušník Policajného zboru dopustil disciplinárneho konania. Podľa žalovaného sa žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu mal uspokojiť s čiastkovým rozhodnutím vecne a miestne príslušného orgánu, avšak z meritórneho (konečného rozhodnutia) predmetnej veci vyplýva, že sa príslušník Policajného zboru nedopustil žiadneho disciplinárneho deliktu. Žalovaný je ďalej toho názoru, že neexistuje žiadne rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom závere konštatovalo porušenie zákona, alebo interných predpisov, alebo dokonca rozhodnutie, ktoré by určovalo náhradu za bolesť žalobcovi.
13.1. V závere podaného odporu žalovaný uviedol, že po vyhodnotení zabezpečených listinných dôkazov a to uznesenia ČVS:ÚIS-413/OISZ - 2021 vydaného vyšetrovateľom Policajného zboru, služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej službe a rozhodnutia veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZ-NR-OPP21-173-016/2022 má žalovaný- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za to, že z dôvodu neexistencie žiadneho rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom závere konštatovalo žalobcov nárok na náhradu za bolesť, tak jeho nárok nemôže byť daný. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť v celom žalovanom rozsahu.
14. Na výzvu súdu uznesením č. k. 15C/44/2023-77 zo dňa 17.08.2023 právny zástupca žalobcu reagoval svojim písomným podaním (čl. 81) v ktorom uviedol, že v žalobe poukazoval na dokumenty ako Úradný záznam o operatívnej kontrole KRPZ-NR-OKS-92-006/2021-K, Vyhodnotenia postupu pri služobnej činnosti príslušníkov Pohotovostného Policajného Útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa 30.09.2021, Uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022,
sp. zn. ČVS: G./OISZ-2021 z dôvodu, že ide o dokumenty, ktoré predstavujú konkrétne výstupy z prešetrovanie danej situácie a konania príslušníkov Pohotovostného Policajného Útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra. Všetky dokumenty viedli k jedinému záveru a to, že došlo k pochybeniu riadiacich osôb PPÚ pri plnení úloh vyplývajúcich z ich služobnej činnosti, pričom došlo k škode na zdraví žalobcu, o čom boli dokonca oboznámení. V danom prípade je tak irelevantné tvrdenie žalovaného, že vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby sa zaoberá len trestným konaním, nakoľko žalobca poukazoval na uznesenie vyšetrovateľa z dôvodu, že mapuje daný skutkový stav, ktorý bol zisťovaný odbornými, na to určenými osobami. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniam žalovaného, ktorý v rámci svojho odporu uviedol, že rozhodnutím veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZ-NR-OPP21-173-016/2022 bolo konanie v tejto veci zastavené, pretože nebolo preukázané, že by sa príslušník dopustil disciplinárneho konania uviedol, že už v žalobe jasne poukázal v bode 10 žaloby, že sa usiloval zistiť výsledok tohto disciplinárneho konania, čo mu bolo znemožnené, pričom má vedomosť, že príslušníkom boli uložené disciplinárne opatrenia. Podľa právneho zástupcu žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, či bolo zastavené konanie voči jednému alebo všetkým príslušníkom, ktorí boli disciplinárne stíhaní a predmetné rozhodnutie ani súdu nepredložil. Podľa právneho zástupcu žalobcu nárok v tomto prípade vzniká po splnení podmienok priamo zo zákona, pričom aj samotné súdne rozhodnutie bude mať len deklaratórne účinky. Právny zástupca žalobcu uviedol aj, že žiadne rozhodnutie na vznik nároku na náhradu škody na zdraví nie je potrebné a rozhodujúce je len splnenie podmienok, ktoré vyžaduje zákon. Právny zástupca žalobcu uviedol aj, že žalovaný vo svojom odpore nepoprel nijakým spôsobom spôsobenie škody žalobcovi, ani že škoda na zdraví mu bola spôsobená prevádzkovou činnosťou tak, ako uviedol žalobca v žalobe, že by medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou nebol kauzálny nexus a ani nepoukázal na žiadnu neodvrátiteľnú udalosť, ktorá by nemala pôvod v prevádzke, resp. že škodu si žalobca spôsobil vlastným konaním. Preto právny zástupca žalobcu vyslovil názor, všetky skutočnosti uvedené v žalobe sú nesporné. Bol zopakovaný aj odkaz na § 420a OZ, ktorý ani protiprávnosť konania nevyžaduje, je postačujúce spôsobenie škody inému prevádzkovou činnosťou. V závere právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti poukázal na body 11 -13 žaloby a 15 -18 žaloby.
15. Súd uznesením č.k. 15C/44/2023-84 zo dňa 05.10.2023 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. V následnej odpovedi (čl. 88 -91) žalovaný uviedol, že naďalej trvá na svojich vyjadreniach uvedených v podanom odpore a podľa žalovaného sa jedná len o domnelý nárok žalobcu. Znalecký posudok, ako aj trestné konanie vedené v tejto veci nepreukázalo, že by žalovaný skutočne spôsobil žalobcovi ujmu na zdraví, ktorá by bola podkladom na vyplatenie bolestného. Žalovaný poukázal aj na to, že oznamovateľ má síce zákonný nárok, aby sa jeho podaním (trestným oznámením) zaoberali na to príslušné orgány v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je nárok, či oprávnenie podávateľa, aby bol na základe jeho podnetu orgán činný v trestnom konaní povinný začať trestné stíhanie, vydať voči určitej osobe uznesenie o vznesení obvinenia, alebo dokonca podať voči podávateľom označenej osobe obžalobu. Nikto teda nemá právny nárok, aby sa jeho podnet vybavil čisto podľa jeho predstáv. Skutok, ktorý uvedie oznamovateľ v trestnom oznámení sa nestáva automaticky trestným činom len z dôvodu, že ho tak označil samotný oznamovateľ v podanom trestnom oznámení. Oznamovateľ disponuje právom na podanie trestného oznámenia a súčasne má nárok, aby sa jeho trestným oznámením orgány činné v trestnom konaní zaoberali a rozhodli o ňom, avšak posúdenie, či skutok opísaný v trestnom oznámení napĺňa, alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého v osobitnej časti Trestného zákona uvedeného trestného činu je v plnej kompetencii orgánov činných v trestnom konaní (Uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. III. US 287/2006). Podaným trestným oznámením žalobcu sa príslušné orgány činné v trestnom konaní zaoberali a dospeli k záveru, že nebola naplnená skutková podstata akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona (teda, že príslušníci Policajného zboru nespôsobili žalobcovi škodu), pričom nad rámec bolo oznámenie postúpené nadradenému s disciplinárnou právomocou za tým účelom, aby sa jednoznačne potvrdilo, alebo vylúčilo pochybenie príslušníkov Policajného zboru a následne prípadne prijalo disciplinárne opatrenie. Bolo zopakované, že nadriadený príslušníkov Policajného zboru disciplinárne konanie zastavil. Podľa žalovaného z uvedeného jasne vyplýva, že žalobcovi bola spôsobená ujma na zdraví, avšak nie je nijakým spôsobom preukázané, že mu ju spôsobili príslušníci Policajného zboru.
15.1. Žalovaný sa vyjadril aj k ustanoveniu § 420a OZ, podľa ktorého žalobca žiada vyplatiť bolestné, kde poukázal na to, že sa jedná o nové ustanovenie, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka
doplnené až novelou z roku 1991 (zákonom č. 509/1991 Zb.). Zvýrazňuje snahu zákonodarcu chrániť životné prostredie proti nepriaznivým vplyvom a zásahom z rôznych druhov prevádzkovej činnosti. Táto ochrana ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosť - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Poukázal aj na to, že stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie § 420a OZ bolo zaradené do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu, hoci tu vlastne nejde o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ale o jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá sa viaže na osobitné podmienky. Povahu všeobecnej zodpovednosti má táto zodpovednosť za škodu zrejme len preto, že medzi prípadmi osobitnej zodpovednosti za škodu sú viaceré druhy zodpovednosti, pri ktorých zodpovednosť vzniká takisto pri prevádzkovej činnosti. Tým, že § 420a OZ bol zaradený medzi prípady všeobecnej zodpovednosti, zákonodarca zrejme chcel vyjadriť vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a OZ a prípadmi osobitnej zodpovednosti, ktoré vznikajú pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovanej v citovaných ustanoveniach o osobitnej zodpovednosti. Pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené v týchto ustanoveniach na vznik zodpovednosti, treba aplikovať tieto osobitné ustanovenia. Podľa žalovaného ustanovenie § 420a OZ prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti. Ustanovenie § 420a OZ o všeobecnej zodpovednosti za škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou vyplnilo určitú medzeru všeobecnej zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkovou činnosťou. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Podľa odseku 1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou. Prípady uvedené v písmenách a), b), c) treba považovať za taxatívny výpočet. Žalovaný uviedol aj, že ich nemožno rozšíriť na ďalšie prípady, ktoré tu nie sú uvedené. Takéto rozšírenie nie je ani potrebné a to vzhľadom na to, že písmená a) až c) postihujú širokú paletu škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou. Prípady škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou uvedené v písmenách a) a b) sa vzťahujú na akékoľvek škody. Prípady uvedené v písmene c) sa vzťahujú len na škody spôsobené na nehnuteľnostiach. Na záver žalovaný uviedol, že sa domnieva, že žalobcom uvádzaný § 420a OZ, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na vyplatenie bolestného vôbec nesúvisí s jeho požadovaným nárokom na vyplatenie bolestného. Podľa žalovaného žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a teda je sporné, či ujmu na zdraví spôsobil sám žalobca svojim nezodpovedným správaním, alebo či mu ju spôsobili príslušníci Policajného zboru, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Samotné podanie trestného oznámenia bez záveru príslušného orgánu, ktorý by konštatoval, že škodu spôsobil žalovaný nezakladá žalobcovi nárokovať si bolestné a podľa žalovaného je iba v hypotetickej úvahe žalobcu. Taktiež časti znaleckého posudku vypracovaného pre trestné konanie sú podľa žalovaného vytrhnuté z kontextu a nemôžu za žiadnych okolností tvoriť podklad na vyplatenie bolestného. Pokiaľ žalobca disponuje dôkazmi (rozhodnutiami) príslušných orgánov, v ktorých závere by sa uvádzala skutočnosť, že mu vznikol nárok na náhradu škody za bolestné, o ktorých žalovaný nemá vedomosť, tak ich žalovaný žiada predložiť. V inom prípade považuje žalovaný nárok za bolestné iba v subjektívnom tvrdení žalobcu. Žalovaný zopakoval, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
16. Bez výzvy súdu bolo doručené ďalšie vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu (čl. 96-98), po tom, ako mu bola doručená replika žalovaného, v ktorom bol vyslovený nesúhlas s tvrdením žalovaného, že by nebolo preukázané, že došlo k spôsobeniu škody na zdraví, ktorá mala pôvod v prevádzke vrtuľníka v podobe účinkov tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku. Žalobca za týmto účelom už v samotnej žalobe uviedol jednotlivé správy z vykonaného vyšetrovania, kontroly a dokonca aj správu
Pohotovostného Policajného Útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra o vykonaní následného preškolenia o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko poškodenia zdravia a majetku pod číslom KZPZ-NR-OPP2-242/2021. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že samotné orgány v pôsobnosti žalovaného v rámci svojej kontrolnej a vyšetrovateľskej činnosti potvrdili, že došlo k pochybeniu konkrétne menovaných príslušníkov, na základe čoho došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Úrad inšpekčnej služby, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava ako vecne príslušný útvar PZ, v rámci Uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022, sp. zn. ČVS: G./OISZ-2021 uviedol, že vyšetrovateľ mal k dispozícii všetky potrebné dokumenty (na ktoré a žalobca odvolával), a boli dokonca vypočutí aj príslušníci PPÚ KR PZ Nitra – npor. Mgr. Masaryk a npor. Mgr. Oravec. Vo vyjadrení bolo z uznesenia citované nasledovné: „V priebehu vyšetrovania bolo vykonaných niekoľko procesných úkonov za účelom riadneho objasnenia veci. Vo veci bol vypočutý na zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného D. E., v procesom postavení svedka vypočutí príslušníci PPÚ KR PZ Nitra – I. J. J. E. I. J. C.. Do konania bol podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribratý znalec z odvetvia úrazová chirurgia za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené viaceré listinné dôkazy a to úradný záznam operatívnej kontroly oddelenia kontroly KR PZ Nitra č. KRPZ-NR-OKS-92/006/2021- K zo dňa 25.10.2021, správa PÚ o splnení opatrení o zistených nedostatkoch zo dňa 22.11.2021, vyhodnotenie postupu odborom výcviku Prezídia Policajného zboru č. PPZ-OV1-2021/054888-003 zo dňa 30.09.2021, lekárske správy k osobe poškodeného D. E., správa z Krajského operačného strediska ZZS Nitra, správa z Nemocnice AGEL Levice, s.r.o., zabezpečený znalecký posudok č. 12/2022 od znalca z odvetvia úrazová chirurgia a boli spracované úradné záznamy o zistených skutočnostiach súvisiacich s vyšetrovaným skutkom.“
16.1. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že zo samotných výpovedí dokonca vyplýva, že vypočutí príslušníci PPÚ KR PZ Nitra – npor. Mgr. Masaryk a npor. Mgr. Oravec sa z neoficiálnych zdrojov dozvedeli aj o tom, že niekomu bola spôsobená škoda na zdraví pádom konáru na hlavu. To je uvedené taktiež v rámci Uznesenia UIS zo dňa 04.05.2022, sp. zn. ČVS: G./OISZ-2021 (na strane č. 3, 9. riadok odspodu). Ďalej bolo dané do pozornosti, že už v rámci žaloby bolo poukazované na dané listinné dôkazy, kedy z dôvodu hospodárnosti konania požiadal súd, aby na ich predloženie vyzval žalovaného v prípade, ak žalovaný poprie skutkový stav uvádzaný žalobcom. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že žalovaný v odpore nepoprel skutkový stav, ktorý uviedol žalobca, pričom k tomu došlo len v rámci vyjadrenia potom, ako to žalobca uviedol v bode 4 jeho vyjadrenia k podanému odporu. V prípade, ak má teda súd pochybnosti o uvádzanom skutkovom stave, žalobca navrhol, aby súd požiadal žalovaného o predloženie dokumenty uvedené vo vyjadrení.
16.2. Ďalej právny zástupca žalobca vo vyjadrení uviedol, že v žiadnom prípade nemôže byť takto generálne stanovené, že konaním, ktoré nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu nemohla byť spôsobená škoda. Žalobca má za to, že v konaní bolo jasne preukázané, ako ku škode na zdraví žalobcu došlo, kedy uvedený skutkový stav bol dokonca zisťovaný na to odborne spôsobilými osobami, pričom žalobca jasne uviedol, že došlo k naplneniu všetkých podmienok vzniku nároku na náhradu škody. K zastaveniu disciplinárneho konania opäť žalobca uviedol, že je táto skutočnosť vzhľadom na objektívnu zodpovednosť irelevantná a žalovaný ju aj tak žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda nie je zrejmé ako je možné, že došlo k zastaveniu disciplinárneho konania, keď všetky dostupné dokumenty v podobe úradných záznamov o kontrolách a vyhodnoteniach postupu uvádzajú, že k pochybeniu došlo a na základe tohto pochybenia aj došlo k prijatiu nápravných opatrení napr. v podobe preškolenia príslušníkov.
17. V závere tohto vyjadrenia právny zástupca žalobcu uviedol aj, že na tento prípad by sa mohol vzťahovať aj prípad osobitnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 427a nasl. OZ, kedy ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Tu bolo uvedené, že osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že možné prekvalifikovanie na túto osobitnú zodpovednosť však v danom prípade nič na veci nemení, nakoľko ide opäť o objektívnu zodpovednosť, ktorá nevyžaduje zavinenie a nemá vplyv na to, že žalobca si riadne svoj nárok na náhradu škodu uplatnil, uviedol skutkový stav, ktorý žalovaný nepoprel a navrhol aj dôkazy na preukázanie tohto skutkového stavu. V danom prípade ide len o zmenu právneho posúdenia, ktorá nemá v končenom dôsledku žiadny vplyv na uplatnený nárok a
teda, že žalobcovi uplatnený nárok patrí avšak podľa iného druhu zodpovednosti za škodu – o to viac, že v danom prípade ide o osobitnú zodpovednosť, kedy žalobca pôvodne poukazoval na všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou, ktorá právne zahŕňa aj túto osobitnú zodpovednosť, avšak občiansky zákonník ju charakterizuje podrobnejšie. Právny zástupca žalobcu preto žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
18. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného návrhu a ďalších vyjadrení v tejto veci. Podľa tvrdenia žalobcu sú všetky predpoklady nároku uplatneného žalobou splnené a preukázané, a preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, vrátane povinnosti nahradiť trovy konania. Právny zástupca žalobcu odôvodnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý rovnako považuje za dôvodný, pretože žalovanému bol daný dostatočný časový priestor na plnenie v zmysle predchádzajúcej výzvy, ktorá podaniu žaloby musí predchádzať.
18.1. Osobitne sa právny zástupca žalobcu vyjadril k odseku 4 vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.10.2023 (na č.l. 90 p.v.), kde uviedol:
- 1/ nejedná sa vôbec o popretie skutkových tvrdení protistrany. Z takéhoto vyjadrenie nie je vôbec zrejmé v akom rozsahu, alebo ktoré skutkové tvrdenia žalobcu by žalovaný mal popierať a dokonca z tejto vety ani nevyplýva, žeby ich popieral. Inak povedané, žalovaný netvrdí, že sa veci nestali tak, ako uvádza žalobca, ale len špekuluje o tom, či sa nemohli stať inak.
- 2/ popretie skutkových tvrdení vo všeobecnosti vyžaduje pre svoju účinnosť, aby strana, ktorá skutkové tvrdenia popiera uviedla vlastné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania. Žalovaný prostredníctvom LUMV bol na mieste prítomný, avšak žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuviedol. Zmyslom ustanovenia CSP v takomto prípade je zabrániť neúčelnému „holému“ popretiu skutkových tvrdení bez toho, aby žalovaný sám aktívne objasňoval a uvádzal ním tvrdený skutkový stav.
- 3/ popretie skutkových tvrdení ako prostriedok procesnej obrany musí byť uplatnený riadne a včas. Podľa právneho zástupcu žalobcu nič nebránilo žalovanému, aby takúto skutočnosť uviedol už v odpore proti platobnému rozkazu, a preto uvádzanie akýchkoľvek prostriedkov procesnej obrany alebo útoku (v tomto prípade skôr obrany) vo vyjadrení z 20.10.2023 je v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, kde súd nemusí vôbec prihliadať na takto oneskorene uplatňované prostriedky procesného útoku alebo obranu.
18.2. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný nie je laickou fyzickou osobou, ani laickým podnikateľom, ale je Ministerstvo vnútra SR, ktoré okrem toho, že zastrešuje vyšetrovanie samotnej veci, disponuje rozsiahlym administratívnym aparátom, vrátane právnikov, a nie je žiadny dôvod na akúkoľvek „zhovievavosť“ voči ministerstvu v tomto smere. O to viac, že žalovaný sa vzhľadom na povinný postup predchádzajúci podaním žaloby s nárokom podrobne oboznámil na základe výzvy žalobcu, kde jediná obrana žalovaného spočívala v neustálom poukazovaní na to, že nie je vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by ich zaväzovalo zaplatiť. Z tohto dôvodu, podľa názoru žalobcu, nie je možné považovať vetu uvedenú v bode 4 vyjadrenia vôbec za popretie skutkových tvrdení protistrany, v žiadnom prípade nie za právne účinné popretie skutkových tvrdení protistrany a už vôbec nie za vykonané včas. Právny zástupca žalobcu považuje za hrubú neslušnosť samotné znenie vety uvedenej v článku 4, kde žalovaný uvádza, že žalobca má sám preukazovať, že sa správal zodpovedne, čo je absolútne nepochopenie základného princípu objektívnej zodpovednosti a podľa právneho zástupcu žalobcu je vyjadrením aj arogancie moci, keď žalovaný sám vyšetruje svoje vlastné správanie, sám si ho disciplinárne rieši a sám odmieta vziať zodpovednosť. Právny zástupca žalobcu sa nestotožnil s možnou aplikáciou rozhodnutia NS SR na ktorý poukázal žalovaný vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania, ktoré rozhodnutie podľa jeho názoru nie je aplikovateľné na toto konanie.
19. Na tomto pojednávaní sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiaval svojich písomných vyjadrení a na tieto odkázal. Naďalej sa nestotožnil s nárokom žalobcu, keďže nebolo zistené, že príslušník resp. príslušníci PZ sa dopustili disciplinárneho previnenia, nakoľko toto konanie bolo zastavené. Podľa žalovaného neexistuje žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktorý by konštatoval porušenie zákona alebo interných predpisov žalovaného, a ktoré by určovalo návrh za náhradu na bolesť. Žalovaný mal zato, že žalobca nepreukázal, žeby žalovaný spôsobil žalobcovi ujmu na zdraví konkrétne, žeby bola spôsobená príslušníkom PZ, pričom v tomto konaní má žalobca dôkazné bremeno. Bol poukázaný aj na nález Ústavného súdu SR - I.ÚS/24/2019, t. j. na stav non liquet. Čo sa týkalo nároku na úrok z omeškania, tento je podľa žalovaného rozporný tak so zákonom, ako aj s judikatúrou a žalovaný
zastáva názor, že v prípade obdobných konaní vzniká povinnosť nahradiť takúto ujmu až ku dňu právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, teda povinný sa môže dostať do omeškania až v prípade nesplnenia súdom uloženej povinnosti s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 zo dňa 14.03.2012. Vo vzťahu k popretiu skutkových tvrdení žalobcu odkázal predovšetkým na bod 4 dupliky, kde je výslovne uvedené, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, a teda je sporné, či ujmu na zdraví si spôsobil sám žalobca svojim nezodpovedným správaním, alebo mu ju spôsobili príslušníci PZ, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Zároveň žalovaný poukázal aj na všetky predchádzajúce písomné vyjadrenia.
20. Na pojednávaní konanom dňa 16.07.2025 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k úrokom z omeškania, kde zopakoval, že rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalovaný, je podľa právneho zástupcu žalobcu vydané podľa právneho predpisu ktorý už neexistuje, a týka sa skutkovo odlišného prípadu. Nespochybnil, že náhrada nemajetkovej ujmy ako určitého zadosťučinenia v peniazoch tam, kde nestačí morálna satisfakcia, je splatná až na základe rozhodnutia súdu, ktorý takýto nárok priznáva. Je to logicky aj z dôvodu, že výška takejto náhrady nie je žiadnym právnym predpisom stanovená a existujú len právnou vedou a judikatúrou vytvorené isté kritériá, podľa ktorých súd pri rozhodovaní o takejto náhrade nemajetkovej ujmy postupuje. Bolestné, ktoré síce nie je náhradou majetkovej škody, a môže sa teda javiť ako nemajetková ujma v širšom slova zmysle, však nemožno podľa týchto pravidiel posudzovať. Je tomu tak okrem iného z dôvodu, že výška bolestného je jednoznačne ustálená, vychádza z exaktných kritérií a odborného posúdenia, ktoré bolo vykonané ešte pred podaním žaloby, a preto žalovaný po celý čas vedel, akého nároku a v akej výške sa žalobca domáha. Žalovaný výšku tejto náhrady zo zjavných dôvodov ani nespochybnil, namietal len nedostatok zodpovednosti, teda pasívnej legitimácie. Podľa právneho zástupcu žalobcu za takýchto okolností by nepriznanie úrokov z omeškania bolo absolútne neprimeraným zásahom do práv žalobcu, ktorý je nútený sa nároku domáhať na súde, a zjavné účelové bránenie sa tomuto nároku zo strany žalovaného, by bolo žalovanému na prospech. V rámci záverečnej reči sa právny zástupca pridržiaval všetkého už uvedeného.
21. Žalovaný zotrval na neopodstatnenosti uplatneného nároku, ako aj nároku na úrok z omeškania s odkazom na už citované rozhodnutie NS SR. V prípade úspechu žalobcu požiadal o predĺženie paričnej lehoty na 15 dní, a to z dôvodu časovej náročnosti procesov na Ministerstve vnútra SR, keď nie je možné dodržať bežnú 3 dňovú paričnú lehotu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
22. Okresný súd na poslednom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi tvoriacimi obsah spisu v nasledovnom rozsahu:
čl. 1 – 7 žaloba, čl. 8 správa o stave konania – upovedomenie z 21.10.2021, čl. 9 kópia obálky ORPZ v Leviciach, čl. 10-11 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu z 15.10.2021, čl. 12-13 uznesenie ČVS:G./OISZ-2021 z 01.02.2022, čl. 14-17 uznesenie ČVS:G./OISZ-2021 z 04.05.2022, čl. 18 vyjadrenie k odpovedi z 23.06.2023, čl. 19 -20 výzva na zaplatenie náhrady za bolesť z 05.06.2023, čl. 21 žiadosť o oznámenie stavu disciplinárneho konania z 04.10.2022, čl. 22 – 33 znalecký posudok č. 12/2022 ČVS:G./OISZ-2021 z 06.03.2022 a ČVS:G./ OISZ-2021 z 01.02.2022, čl. 34 výzva na zaplatenie náhrady za bolesť – odpoveď z 14.06.2023, čl. 35 podnet na disciplinárne konania – odpoveď z 17.11.2022, čl. 36 výzva na zaplatenie náhrady za bolesť – odpoveď z 29.06.2023, čl. 37 prečin ublíženia na zdraví podľa §158 ods. 1 PZ – odstúpenie z 27.10.2021, čl. 38 kópia obálky ORPZ v LV, čl. 44 platobný rozkaz na tlačive, čl. 46 potvrdenie daňový úrad, čl. 48 vyčíslenie trov, čl. 61 platobný rozkaz Okresného súdu LV č. k. 15C/44/2023-61 z 07.08.2023, čl. 67 – 71 odpor voči platobnému rozkazu, čl. 77 uznesenie z 17.08.2023 výzva na vyjadrenie sa k podanému odporu, čl. 81 vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (k odporu) z 27.09.2023, čl. 84 uznesenie z 05.10.2023 výzva na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu, čl. 88 – 91 vyjadrenie žalovaného z 23.10.2023, čl. 96-98 vyjadrenie PZ žalobcu z 05.12.2023, čl. 109 – 114 žiadosť o odročenie pojednávania PZ žalobca, čl. 117 listina získaná z internetu – vlastníctvo vrtuľníkov, ktorým bola spôsobená škoda, čl. 120-122 odpoveď žalovaného na výzvu súdu týkajúca sa vlastníctva vrtuľníkov, čl. 140 – 146 zápisnica z pojednávania z 21.05.2025.
23. Z obsahu spisu, vyjadrení strán sporu, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
23.1. U žalobcu došlo k poškodeniu zdravia – tržné rany hlavy, otras mozgu I. stupňa, povrchové poranenie chrbta, prirovnané k položke – neperforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka vrátane chirurgického ošetrenia, ktoré poškodenie zdravia bolo znaleckým posudkom č. 12/2022 vypracovaným v rámci konania vedeného pod ČVS: G./OISZ-2021 obodované spolu na 50 bodov (č. 29). Podľa tvrdenia žalobcu jeho poškodenie zdravia bolo následkom porušenia povinností žalovaného. Právny zástupca žalobcu poukázal na silné prúdenie vzduchu spôsobeného klesaním vrtuľníka Mi-171, následkom čoho došlo, okrem iného aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30 cm a dĺžkou približne 2,5 m, ktorý spadol z výšky na hlavu diváka – žalobcu, čím došlo u neho k poraneniu popisovanému vyššie.
23.2. Žalovaný v písomnom podaní (čl. 90 p.v.) uviedol, že časti znaleckého posudku vypracovaného pre trestné konanie sú vytrhnuté z kontextu a nemôžu za žiadnych okolností tvoriť podklad pre vyplatenie bolestného. Súd zároveň poukazuje ale na ústne vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.05.2025, kde žalovaný výslovne opakovane uviedol, že znalecký posudok na č. l. 22-33 žalovaný nespochybňuje (čl. 145). Žalovaný rovnako nespochybňoval žalobcom uplatnenú náhradu za bolesť. Žalovaný počas celého konania len tvrdil, že neexistuje jeho zodpovednosť, keďže nikto z radov príslušníkov OO PZ nebol trestne stíhaný, disciplinárne konanie bolo zastavené a neexistuje rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo žalobcom uplatnený nárok. Zároveň podľa žalovaného takto uplatnený nárok nemôže byť odvodzovaný z ustanovenia § 420a OZ, a tiež nie je daný nárok na úrok z omeškania. Žalovaný len jednou vetou namietal spornosť uplatneného nároku, kde uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či si ujmu na zdraví spôsobil sám svojim nezodpovedným správaním, alebo či mu ju spôsobili príslušníci Policajného zboru, ktoré dôkazné bremeno zaťažuje práve žalobcu.
23.3. Žalobca považuje ním uplatnený nárok za dôvodný vrátane nároku na úrok z omeškania, pričom podľa jeho názoru, ním uplatnený nárok nebol žalovaným účinne popretý. V poslednom písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že uplatnený nárok má základ v § 427 a nasl. OZ s tým, že uvedené možné prekvalifikovanie nemôže mať vplyv na opodstatnenosť v žalobe uplatnenom nároku.
24. V konaní nebol spor o samotné poranenie žalovaného, spor bol v otázke, či žalovaný nesie zodpovednosť za nárok uplatnený žalobcom, ktorý túto svoju zodpovednosť popieral počas celého konania.
25. Okresný súd v prvom rade riešil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe dokladov, ktoré súd zabezpečil z internetu, ako aj na základe dokladov zaslaných žalovaným má súd za preukázané, že vrtuľník Mi -171, ktorý bol použitý dňa 29.08.2021 v čase okolo 15,00 hod. na prezentáciu činnosti a techniky príslušníkov PZ na 77. výročí osláv SNP organizovaných obcou Žemvberovce, bol zapísaný do registra lietadiel Ministerstva vnútra SR, zo dňa 08.11.2019, o čom bol predložený aj doklad na č. l. 122. Z uvedeného dokladu vyplýva aj, že žalovaný je aj vlastníkom vrtuľníka Mi-171, ktorého prevádzkou došlo k škodovej udalosti, preto súd prijal záver, že žalovaný označený výlučne ako Ministerstvo vnútra SR, je v danej veci pasívne vecne legitimovanou osobou.
26. Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
27. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
28. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
29. Ako už bolo uvedené vyššie, právny zástupca žalobcu nárok uplatnený v tomto konaní najskôr podriadil pod režim § 420a OZ a až následne pod režim § 427 a nasl. OZ Okresný súd je toho názoru, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 427 ods. 1 a 2 OZ vzhľadom k tomu, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou vrtuľníka, ktorý sa radí medzi motorové lietadlo s rotujúcimi nosnými plochami schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste a lietať dozadu a nabok. Rovnako ako pri dopravných prostriedkoch, aj prevádzka tohto typu lietadla prináša určité riziká vyvolané práve osobitosťou daného motorového lietadla. Miera rizika prevádzky dopravných prostriedkov (aj lietadla – v tomto prípade vrtuľník) je determinovaná ako sprísnená objektívna zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie.
29.1. Zákonná úprava síce presne nedefinuje pojem prevádzateľ, avšak je ním taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať dopravným prostriedkom s tým, že sa nemusí jednať o totožný subjekt s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne jeho vodičom. V tomto prípade je prevádzateľ osoba totožná s vlastníkom vrtuľníka Mi -171, pretože faktickú moc nad vrtuľníkom mal preukázateľne žalovaný ako jeho vlastník, ktorá aj bola vykonávaná príslušníkmi PPÚ, teda osobami patriacimi pod právomoc žalovaného, ako prevádzateľa a aj vlastníka vrtuľníka Mi -171. 29.2. Pre vznik objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje len udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku; škoda a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na vznik zodpovednosti za škodu je postačujúca len škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (lietadla), za preukázania príčinnej súvislosti a to práve z dôvodu sprísneného objektívneho princípu zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie. Takto koncipovaná právna úprava pôsobí predovšetkým preventívne, lebo podnecuje k riadnej údržbe dopravných prostriedkov, ako aj k dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky (prevádzky lietadla) s tým, že riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie prevádzateľ. 30. S poukazom na uvedené na vznik zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, nie je potrebné ani žiadne rozhodnutie o trestnom čine, o disciplinárnom opatrení, alebo akékoľvek iné rozhodnutie, tak, ako to v rámci svojej obrany uvádzal žalovaný. Je postačujúce len preukázanie škodovej udalosti spôsobenej lietadlom (vrtuľníkom), čo preukázané v tomto konaní bolo, vznik škody a samozrejme príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou, ku ktorej príčinnej súvislosti súd uvedie odôvodnenie nižšie. 31. Pre prípad tohto druhu škody je možné žalovať aj iné osoby, spravidla vodič (pilot), ak sa nejedná o identickú osobu ako je prevádzateľ lietadla a to s odkazom na § 420 OZ, vo vzťahu ku ktorej osobe slúžia výsledky trestného konania na preukázanie porušenia jeho právnej povinnosti, kde súd samozrejme rieši aj iné okolnosti, ako napr. aj vzťah prevádzateľa a vodiča (pilota), účel cesty (letu) a pod. s odkazom na skutkový stav toho ktorého konkrétneho prípadu. Pokiaľ ale v tomto konaní žalobca žaluje výlučne len prevádzateľa vrtuľníka Mi -171, ktorý je zároveň jeho vlastníkom, je úplne nepodstatné, či osoby – vysadzovať a zároveň riadiaci letovej prevádzky a koordinátor a zároveň moderátor ukážky porušili alebo neporušili svoje právne povinnosti, a či boli alebo neboli trestne, alebo disciplinárne odstíhaní, pretože tieto osoby nie sú v tomto konaní žalovaným subjektom a ich prípadná trestná alebo iná disciplinárna zodpovednosť nemá žiaden súvis a ani žiadnym spôsobom neovplyvňuje objektívnu zodpovednosť žalovaného. Preto aj obrana žalovaného v smere neexistencie rozhodnutia preukazujúceho trestnú, resp. disciplinárnu zodpovednosť týchto osôb je úplne irelevantná, keďže zodpovedným subjektom na základe objektívnej zodpovednosti je preukázateľne žalovaný, ktorý je aj pasívne vecne legitimovanom osobou. 32. Žalobca počas celého konania poukazoval na to, že k poškodeniu jeho zdravia došlo počas prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru na 77. výročí osláv SNP. Za účelom preukázania ním tvrdených skutočností predložil do konania viaceré rozhodnutia, v ktorých popis skutku, pre ktorý boli tieto konania začaté, je rovnaký ako ho popisoval žalobca (čl. 12, čl. 14). Na základe jedného z rozhodnutia úradu inšpekčnej služby ČVS: G./OISZ-2021 zo dňa 01.02.2022 bol do toho konania pribratý aj znalec, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Aj v znaleckom posudku je popisovaná škodová udalosť identicky, kde sa nachádza aj opis lekárskej správy z urgentného príjmu chirurgie z ktorej vyplýva, že následkom úrazu spôsobeného konárom, ktorý žalobcovi spadol na hlavu tohto istého dňa, ako sa konala predvádzacia akcia, žalobca absolvoval aj CT vyšetrenie (čl. 24). Z predložených listinných dokladov niet preto pochýb o tom, že žalobca utrpel zranenie práve a výlučne v súvislosti s prevádzkou vrtuľníka Mi -171 pri prevádzacej činnosti. Tu súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia zo dňa 04.05.2022 kde je konštatované, že od začiatku boli problémy s vykonaním danej predvádzacej akcie, pretože aj v dôsledku poveternostných podmienok bolo potrebné dokonca zmeniť smer príletu vrtuľníka, ktorý musel priletieť proti vetru, aby pilot počas zlaňovania
mohol vykonať stabilizovanie stroja. Aj uvedená zmena smeru príletu mohla spôsobiť odlietavanie stanov, pričom v tomto uznesení sa jednoznačne konštatuje, že príslušníci prítomní v danom mieste mali vedomosť o aktuálnej situácii a aj napriek tomu ukážku nezrušili. Tiež bolo konštatované, že prítomní príslušníci vzhľadom na svoje skúsenosti a vycvičenosť mali a mohli vedieť, že vzniknuté nebezpečenstvo odlietavania stanov bude hroziť vzhľadom na ich blízkosť pri trase vrtuľníka (čl. 16). Rovnako bolo konštatované podcenenie situácie aj s ohľadom na zhoršenie poveternostných podmienok a zmeny trasy vrtuľníka pri jeho prílete, pričom k uvoľneniu konárov stromov pri tak špecifickej činnosti, akú príslušníci PPÚ vykonávali, je veľmi náročné zabrániť (čl. 17). 33. Súd poukazuje na to, že pri tomto type lietadla je typické silné prúdenie vzduchu pri klesaní a aj vzlietnutí predmetného vrtuľníka, ktoré v tomto prípade bolo vykonané v blízkosti stromov, následkom čoho došlo nielen k uvoľneniu stanov, ale aj k odlomeniu konárov, čo žalobca preukázal citovanými listinnými dokladmi. 34. Zo všetkých dokladov predložených zo strany žalobcu je jednoznačne preukázané, že k odlomeniu konára, ktorý spadol na hlavu žalovaného došlo práve v dôsledku špecifickej prevádzky vrtuľníka Mi-171 vyvolávajúceho silné prúdenie, s ktorým ale prítomní príslušníci mali počítať a tomuto malo byť prispôsobené aj miesto nadlietavania, ktoré bolo aj v dôsledku poveternostých podmienok zmenené a bolo vykonané práve ponad stromy. 35. Žalovaný počas celého konania nielenže netvrdil, že žalobca prípadne nebol účastný danej predvádzacej akcie, a teda, že uvedené zranenie sa mu nemohlo stať popisovaným spôsobom, o tomto nepredkladal do konania ani žiaden doklad, a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Rovnako žalovaný neuviedol žiadne tvrdenie, že by za svoje zranenie bol zodpovedný priamo žalobca, t. j. že by on sám porušil nejakú svoju právnu povinnosť, napr. zákaz sedenia pod stromom, resp. neuposlúchnutie výzvy na upustenie miesta pod stromom, blízkosti stromu. Rovnako v tomto smere nebolo produkované žiadne vyjadrenie, ako ani neboli predložené, navrhnuté žiadne dôkazy. Okrem iného, z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný nesprávne vyhodnotil uvedené riziko a napriek nepriaznivým podmienkam, pokračoval v ukážke zlaňovania, teda takéto pokyny na predvádzacej akcii ani nedával, keďže sám nevnímal riziko, ktoré následne nastalo. Pokiaľ žalovaný len stroho konštatoval, že je sporné, či si ujmu žalobca nespôsobil sám, svojim nezodpovedným konaním, nie je možné uvedené považovať za účinnú obranu. Ako už bolo uvedené, ak mal žalovaný zato, že žalobca sa správal nezodpovedne, bolo potrebné toto jeho konanie bližšie špecifikovať s uvedením, aký následok toto „nezodpovedné“ správanie žalobcu podľa žalovaného malo na posudzovanú vec. Žalovaný aj napriek výslovnej výzve právneho zástupcu žalobcu na bližšiu špecifikáciu, odkazoval len na svoje písomné vyjadrenia. 36. Súd preto konštatuje, že medzi prevádzkou vrtuľníka Mi -171 a škodou žalobcu preukázateľne existuje príčinná súvislosť, keďže zlomenie konára, ktorý spadol na hlavu žalovaného bolo spôsobené len na výlučne tlakom vzniknutým pri nalietavaní vrtuľníka, ktorý nalietaval aj ponad stromy žalobcu a teda bolo spôsobené osobitnou prevádzkou vrtuľníka Mi-171. Podľa názoru súdu sú preto splnené všetky predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na náhradu škody spôsobenú prevádzkou lietadla (vrtuľníka Mi -171). 37. S poukazom na rozporné písomné a následne ústne vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k záverom znaleckého posudku, súd sa zaoberal aj dôvodnosťou sumy nároku na bolestné, ktoré žalobca odvodzuje práve zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania. Ak by súd aj zobral do úvahy vyjadrenie žalovaného v jeho písomnom podaní zo dňa 20.10.2023, súd konštatuje, že žiaden iný znalecký posudok žalovaný do konania nielenže nepredložil, v tomto smere nenavrhol ani vykonanie dokazovania pravdepodobne preto, že následne sa žalovaný ústne výslovne vyjadril, že predmetný znalecký posudok nespochybňuje. Súd preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku predloženého zo strany žalobcu, v ktorom bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 50. 38. Podľa § 3 ods. 1 – 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, O náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon“), (1) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov, (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. (3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. (4) Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
39. Podľa § 8 ods. 4 zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
40. Ako už bolo uvedené, pokiaľ do konania nebol predložený žiaden iný znalecký posudok, ktoré závery v konečnom dôsledku (síce následne), ale neboli spochybnené, súd vychádzal z bodového ohodnotenia bolesti spolu 50 bodov.
41. Pre vznik nároku na bolestné nie je rozhodujúca akútna fáza bolesti, ale je rozhodujúca tak škodová udalosť, ako aj okamih, keď sa poškodený dozvedel o škode (jej výške a kto za ňu zodpovedá). Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia na poškodeného, čo je východiskom pre ustálenie výšky náhrady za bolesť lekárskym posudkom. V tomto prípade je potrebné posudzovať zdravotný stav ako celok, hoci je možné prípadne ohodnotiť bolestné po čiastkových poškodeniach. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo149/2009, podľa ktorého zdravotný stav poškodeného a ľudský organizmus sú jeden celok a jednotlivé čiastkové poškodenia nemožno posudzovať oddelene. Okrem iného, posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil závisí vždy od vyjadrenia lekára (rozsudok NSČR č. 21Cdo2107/99). Tento okamih nemôže byť predmetom voľnej úvahy, ale vychádza z ustálenia zdravotného stavu, ktoré vyplýva práve z odborného posudku. V tomto prípade bol takýto odborný posudok vypracovaný 06.03.2022.
42. Súd preto prijal záver, že v časti náhrady za bolesť je potrebné vychádzať z hodnoty za rok 2021 v súlade s § 5 ods. 2 zákona, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Hodnota jedného bodu náhrady za bolesť bola zverejnená Ministerstvom zdravotníctva SR zo dňa 21.05.2021, a bola stanovená sumou 22,66 Eur, čo potom predstavuje práve žalobcom žiadanú sumu 1.133,00 Eur (50 x 22,66 Eur). Ak v čase ustálenia zdravotného stavu žalobcu ešte neplatila hodnota bodu za rok 2022, žalobca preto správne bolestné vyčíslil sumou 1.133,00 Eur, pretože podľa názoru súdu táto náhrada platí odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia do dňa nadobudnutia účinnosti nového opatrenia. Navyše, ako už bolo uvedené, žalovaný hodnotu náhrady za bolesť ani nespochybňoval.
43. S poukazom na uvedené, súd preto považuje žalobcom uplatnený nárok na bolestné za dôvodný v celom žiadanom rozsahu 1.133,00 Eur, na ktoré plnenie súd zaviazal žalovaného, ako preukázateľne pasívne legitimovaného subjektu.
44. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať z istiny a to s odkazom na výzvu, v bola žalovanému určená lehota 7 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 05.06.2023. Tak, ako súd konštatoval už aj v priebehu konania, žalobca neviedol dátum, ktorým bola daná výzva doručená žalovanému, avšak v ďalšej listine predloženej žalobcom, ktorá je označená ako odpoveď žalovaného na výzvu, datovaná dňom 14.06.2023 (čl. 34) žalovaný uvádza, že výzva žalobcu mu bola doručená dňa 06.06.2023, ktorý dátum doručenia nebol stranami sporu rozporovaný. Posledný deň lehoty na plnenie potom žalovanému uplynul dňa 13.06.2023, čo bol utorok pracovný deň. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 01.07.2023 úrok z omeškania bol žiadaný preukázateľne odo dňa, v ktorom bol žalovaný už v omeškaní. Zároveň úrok z omeškania bol žiadaný vo výške súladnej s citovanými predpismi, keďže ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 4 + 5 percentuálnych bodov predstavuje práve žiadaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
XX. K námietke žalovaného ohľadne neexistencie nároku na úrok z omeškania, s poukazom na žalovaným citované rozhodnutie NS SR súd neprihliadol, pretože tak, ako to uvádzal právny zástupca žalobcu, dané rozhodnutie nie je možné vzťahovať na toto konanie, keďže je vydané vo vzťahu k inému nároku. Súd v tomto smere zároveň poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré vo vzťahu k nároku na bolestné priznávajú aj nárok na úrok z omeškania. S poukazom na princíp právnej istoty súd preto vyhovel žalobe aj v časti nároku na úrok z omeškania.
48. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
49. Žalovaný až v rámci záverečnej reči požiadal (pre prípad, ak by súd žalobe vyhovel) o predĺženie paričnej lehoty na 15 dní z dôvodu časovej náročnosti na Ministerstve vnútra SR s odkazom na ktorú náročnosť (ktorá nebola bližšie špecifikovaná) nie je možné dodržať lehotu 3 dní na plnenie. Súd žalovaného zaviazal povinnosťou na plnenie v lehote 3 dní, keďže žalovaný neuviedol bližšie dôvody, v čom spočíva časová náročnosť ktorá bráni vykonaniu plnenia v lehote 3 dní. Navyše je súd toho názoru, že žalovaný má dostatočne dlhú vedomosť o žalobcovom nároku, ako aj o rozhodnutí súdu prvého stupňa, pričom lehota na plnenie plynie až od právoplatnosti rozhodnutia, kde žalovaný má ďalších 15 dní na možnosť zabezpečenia všetkých finančných procesov predchádzajúcich samotnému plneniu. Súd preto žalovaného zaviazal na plnenie v lehote 3 dní, kde okrem už uvedeného, súd prihliadol tak na osobu žalobcu, ako aj na osobu žalovaného, hlavne vo vzťahu ku ktorému nevzhliadol dôvody na predĺženie lehoty na plnenie.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z ktorého dôvodu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %, ako to vyplýva z výroku č. 2 tohto rozsudku. O ich výške bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia.
53. Na záver súd ešte dodáva, že súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie v navrhnutom smere zo strany žalobcu, ktorý žiadal vyzvať žalovaného na predloženie ním navrhnutých dokladov, pretože listinné doklady, ktoré boli do konania predložené, boli postačujúce na to, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Súd preto aj po doplnení predbežného právneho posúdenia konštatoval, že ďalšie dokazovanie už vykonané nebude.
Poučenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/44/2023- 168 IČS: XXXXXXXXXX P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 16. júla 2025 Mgr. Mariana Pondelová Sudkyňa