Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-82-2024.pdf
PDF · 123.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu FARMA HRÁDEK, s.r.o., so sídlom Lednické Rovne, Súhradka 218/51, IČO 36 006 459, zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO 36 646 181, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou so sídlom Púchov, F. Urbánka 804, IČO 33 479 496, o vypratanie pozemku a odstránenie stavieb, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. PB-3C/5/2022-166 zo dňa 14. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Súd v spore rozhodol podľa § 126, § 129 ods. 1, § 134 ods. 1, § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady vypratať hnuteľné veci umiestnené v garáži žalovanej a odstrániť na vlastné náklady žalovanej oplotenie, vodovodnú prípojku a garáž situované na parcele žalobcu C KN č. 579/1, k. ú. C. D.. Žalobca dôvodil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku - parcely C KN č. 579/1, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. C. D. a žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediaceho pozemku - parcely C KN č. 578/1 evidovanej na LV č. XXX, k. ú. C. D.. Žalobca vychádzal zo zobrazenia priebehu hraníc a zamerania krajov okapov a plota č. 10/2018 vypracovaného geodetom F. G. H., podľa ktorého sa skutočná hranica pozemkov nachádza 1,18 metra od bodov okapov žalobcu, pričom v tomto priestore sa nachádza oplotenie ako aj časť takzvanej čiernej stavby a rodinného domu. Na svojom pozemku žalobca v roku 1998 na svoje náklady vybudoval vodomernú šachtu, v ktorej sa nachádza rozvod vody s dvomi vodovodnými prípojkami vedúcimi do nehnuteľnosti žalobcu a do nehnuteľnosti žalovanej. Žalobca požiadal Považskú vodárenskú spoločnosť, a. s., o odstránenie prípojky žalovanej zo svojej vodomernej šachty, ktorá žalobcu s riešením susedského sporu odkázala na súd. Žalovaná sa odstráneniu stavieb vyhýba a na predžalobné výzvy žalobcu nereaguje.
3. Žalovaná spochybňovala vlastnícke právo a nárok žalobcu na časť parcely č. 579/1, ktorá sa nachádza vo vnútri za jej oplotením a na ktorej je situované oplotenie a časť stavby kôlne. Uvedenú časť pozemku
užíval ešte jej otec, ktorý v roku 1978 postavil na tomto pozemku kôlňu, ktorú neskôr žalovaná spolu so svojím manželom zrekonštruovali. V súvislosti s hranicou medzi parcelami č. 579, 578/1 a 578/2 poukázala na odpoveď Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor, v zmysle ktorého sa priebeh hraníc nedá presne určiť, nakoľko sa v archíve katastrálneho odboru nezachoval technický podklad, na základe ktorého bola táto zmena zakreslená. Upozornila na dohodu zo dňa 12.05.1998 ohľadne rozmerania oboch sporných pozemkov pri stavbe prístavby žalobcu, kedy po rozmeraní oboch pozemkov obe strany súhlasili, aby si žalobca ako staviteľ svoju stavbu posunul od rohu zadnej steny rodinného domu na vzdialenosť 1 meter od základov prístavby a na vzdialenosť 1 meter od súčasne stojacej drevenej garáže. Uviedla, že hranica medzi parcelami č. 578/1 a č. 579/1 môže byť v skutočnosti s iným priebehom, resp. že zabratú časť nehnuteľnosti parc. č. 579/1 užíva žalovaná nerušene ako svoju vlastnú a so započítaním doby právnych predchodcov minimálne od roku 1985 s tým, že žalovaná považuje zabratú časť parc. č. 579/1 za svoje vlastníctvo titulom vydržania. V súvislosti s odstránením vodovodnej prípojky uviedla, že súčasnú vodomernú šachtu vybudoval žalobca z dôvodu, že protiprávne zasiahol do pôvodnej šachty, čím došlo k zmrznutiu vodomeru žalovanej. Poukázala na list od Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., zo dňa 22.01.1999 a na jeho obsah a mala za to, že vodovodná prípojka bola riadne zriadená a v súlade so zákonom.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely C KN č. 578/1, k. ú. C. D. a žalobca je výlučným vlastníkom parcely C KN č. 579/1, k. ú. C. D.. Tieto dve parcely bezprostredne susedia a sporným bolo, či do pozemku žalobcu parc. č. 579/1 zasahujú plot medzi parcelami č. 578/1 a č. 579/1, jestvujúca stavba rodinného domu s. č. XXX/XX a garáž stojaca na pozemku žalovanej parc. č. 578/1. V priebehu konania na návrh oboch strán sporu súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, odvetvie Geodézia, kartografia a fotogrametria a Kataster nehnuteľností F. D. I., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 3/2024 zo dňa 09.02.2024. Podľa znaleckého posudku jestvujúci plot medzi parcelami C KN č. 578/1 a č. 579/1 je umiestnený na vlastníckej hranici a nezasahuje do parcely C KN č. 579/1. Stavba rodinného domu súp. č. XXX/XX (rodinný dom žalovanej) a ani garáž postavená na rozhraní parciel C KN č. 578/1 a č. 578/2 (garáž vo vlastníctve žalovanej) nezasahujú do parcely C KN č. 579/1. Znalec pri výsluchu pred súdom prvej inštancie zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že ani jeden zo žalobcom označených geometrických plánov (F. D., resp. F. H.) sa nezaoberal zameraním spornej hranice, nakoľko to boli to len geometrické plány na zameranie stavieb na parc. č. 579/1 a č. 579/2. Zameranie a vytýčenie F. J. považoval za neplatné z dôvodu, že bolo urobené na základe kartometricky určených súradníc lomových bodov, pričom vytyčovať tieto kartometrické body nie je možné a toto zameranie F. J. sa v katastri nenachádza. V súvislosti so zobrazením priebehu hranice F. H. č. 10/2018 znalec uviedol, že nie je doložené to, aké meranie uvedený znalec vykonal a nie je ani súradnicovo zadefinovaná hranica, k overeniu F. H. nedoložil žiadne doklady pre účely kontroly, preto sa jedná len o nejaký nákres, kresbu. K meraniu geodetky K., ktorú spomenul žalobca na pojednávaní, nemal znalec vedomosť a v katastri nie je v súvislosti s parcelami C KN č. 578/1 a 579/1 nič od nej založené. Znalec uviedol, že skúmal mapy až od roku 1941, kde bola šírka pozemku 15,6 metrov, ktorú šírku nameral aj pri meraní na miestnom šetrení v súdenej veci. Znalec uviedol, že v prípade určenia priebehu hranice sa musí vychádzať z prvotných podkladov, ktorými bola hranica vytvorená, pričom v tomto prípade je prvotným podkladom poľný náčrt z roku 1941. Keď svoje merania porovnával s mapou z roku 1941, nezistil žiadne nezrovnalosti, ktoré by svedčali o inom priebehu hranice než aký je v súčasnosti.
5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vychádzajúc najmä zo znaleckého dokazovania konštatoval, že plot a garáž žalovanej ani len sčasti nezasahujú do pozemku žalobcu parc. č. 579/1 a že tieto nehnuteľnosti sa v celom rozsahu nachádzajú na pozemku žalovanej parc. č. 578/1. Nebolo preukázané ani to, že by sa na parc. č. 579/1 patriacej žalobcovi nachádzali nejaké hnuteľné veci žalovanej. Podľa súdu prvej inštancie tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto žalobu v tejto časti zamietol.
6. Súd prvej inštancie zamietol pre nedôvodnosť i žalobu v časti týkajúcej sa odstránenia vodovodnej prípojky. Skutkové tvrdenia sporových strán sa rôznia v okolnostiach, za akých bola zriadená vodovodná prípojka do nehnuteľnosti žalovanej. Zhodne však uviedli, že v čase, keď žalobca staval prístavbu k svojmu rodinnému domu, vystaval aj novú vodomernú šachtu, z ktorej následne sám na vlastné náklady pripojil vodovodnou prípojkou na zdroj pitnej vody aj rodinný dom žalovanej. Žalobca tak umožnil, aby vodovodná prípojka, ktorou sa zabezpečuje prívod vody z verejného vodovodu do
rodinného domu žalovanej, viedla aj cez jeho pozemok. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že je vlastníkom uvedenej prípojky, nakoľko ju staval. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že dôvodom zriadenia uvedenej prípojky žalobcom bolo to, že svojou činnosťou pri preklade vodomerov spôsobil ich následné zamrznutie a preto mu bolo uložené vybudovať novú šachtu a zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou aj rodinný dom žalovanej, čo vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalovanou – z listu SeVaK zo dňa 22.01.1999. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že bez ohľadu na to, či rodinný dom žalovanej bol na zdroj pitnej vody pred výstavbou novej (súčasnej) vodomernej šachty pripojený z vlastnej šachty žalovanej alebo zo šachty vystavanej právnym predchodcom žalobcu, je zrejmé, že pôvodnú vodovodnú prípojku do rodinného domu žalovanej nestaval žalobca ani jeho právny predchodca, ale právny predchodca žalovanej, ktorý bol teda aj jej vlastníkom. Ak teda aj žalobca na vlastné náklady pripojil rodinný dom žalovanej k prívodu vody z novej šachty, nemožno ho považovať za vlastníka, keďže to vzhľadom na okolnosti výstavby robil v podstate ako kompenzáciu škody, ktorá žalovanej vznikla činnosťou žalobcu pri preklade vodomerov z pôvodnej vodomernej šachty. Súd teda konštatuje, že vlastníčkou vodovodnej prípojky vedúcej z vodomernej šachty na parc. č. 579/1 patriacej žalobcovi do rodinného domu žalovanej na parc. č. 578/1 je žalovaná. Hoci je žalovaná vlastníčkou predmetnej vodovodnej prípojky, žalobca sám umožnil, aby táto vodovodná prípojka viedla aj cez jeho pozemok, preto nemožno konštatovať, že by sa jednalo o neoprávnenú stavbu v zmysle občianskoprávneho, ktorá by podliehala režimu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je totiž taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez právneho titulu umožňujúceho zriadiť túto stavbu na cudzom pozemku. Je jasné, že titulom na zriadenie vodovodnej prípojky na pozemku žalobcu pre rodinný dom žalovanej bola dohoda, ktorou žalobca poskytol žalovanej plnenie spočívajúce v zriadení vodovodnej prípojky aj cez jeho pozemok, toto plnenie žalovaná akceptovala, pričom motívom žalobcu na poskytnutie horeuvedeného plnenia bola snaha uhradiť škodu spôsobenú žalovanej znefunkčnením jej pôvodnej vodovodnej prípojky vybudovaním náhradnej vodovodnej prípojky (tzv. restitutio in integrum). Žalobca umožnil žalovanej mať túto stavbu umiestnenú na pre ňu cudzom pozemku, preto z občianskoprávneho hľadiska je vodovodná prípojka žalovanej oprávnenou stavbou. Na základe uvedeného sa preto jej odstránenia nemožno domáhať v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie sa žalobca nemôže domáhať odstránenia prípojky žalovanej ani v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom k okolnostiam, za akých bola vodovodná prípojka zriadená na pozemku žalobcu a s prihliadnutím na povahu danej stavby, a síce, že táto má na neurčitý čas privádzať pitnú vodu do rodinného domu žalovanej, pričom žalobca si tohto musel byť vedomý, keď túto vodovodnú prípojku pre žalovanú zriaďoval, a zároveň keď nebola preukázaná existencia dohody o dočasnosti jej umiestnenia na parcele č. 579/1. Záverom nad rámec potrebného pre rozhodnutie v spore sa súd vyjadril aj k tvrdeniam žalovanej o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v umiestnení vodovodnej prípojky na pozemku žalobcu, ktoré vyhodnotil ako žalovanou nepreukázané.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca namietal prešetrenie vlastníckej hranice medzi pozemkami sporových strán spoločnosťou Geometra Trenčín s.r.o., ktoré predložila žalovaná s tým, že vyjadrenia v ňom sú zmätočné, nepresné a zavádzajúce, pričom ani vypracovaný dodatok nie je jasný, zrozumiteľný a určitý. Z dodatku uvedenej spoločnosti zo dňa 05.09.2022 vyplynulo, že geodetická kancelária nezískala a nedohľadala potrebný meračský náčrt 4_IV/1 z reambulácie katastra z r. 1960 (dokončená 1966), zápisníky merania a súradnice bodov PPBP, ktorý by osvedčoval a potvrdzoval presne určenú hranicu medzi parcelami C KN č. 578/1 a č. 579/1 k. ú. C. D.. Spoločnosť Geometra Trenčín s.r.o. sa zamerala na stavby umiestnené na pozemku C KN 578/1, na plot medzi pozemkami č. 578/1 a 579/1 a irelevantne skúmala prestavbu a umiestnenie plota vlastníkom C KN č. 579/1. Žalobca oslovil ďalšieho geodeta F. H. J., ktorá zrealizovala dňa 28.04.2023 geometrické merania susediacich pozemkov žalobcu a žalovanej. Po premeraní hranice pozemkov sa zistilo, že zameranie skutkového stavu plotu žalovanej aj s časťou neohlásenej murovanej stavby zasahuje do pozemku žalobcu parc. č. 579/1, pričom sa jedná o výmeru presiahnutia do tejto parcely cca v diely 5 - 25 m2, v diely 4 - 3 m2, v diely 2 - 1 m2, v diely 3 - 3 m2, v diely 2 - 1 m2, v diely 1 - 1 m2. Vzhľadom k zameraniu hranice a k následnému vypracovaniu protokolu o zameraní skutkového stavu plota sa reálne a na samotnom
mieste preukázali tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe. Geometrický plán vypracovaný geodetom F. G. H. 10/2018 ako zobrazenie priebehu hranice a zamerania krajov okapov a plota a protokol vypracovaný geodetkou F. H. J. č. objednávky 24/2023 sú identické. F. H. J. po zameraní pozemkov na mieste samom vypracovala oficiálne zameranie skutkového stavu plota medzi parcelami C KN č. 578/1 a C KN 579/1, pričom po telefonickom ataku od spoločnosti Geometra Trenčín s.r.o. nedobrovoľne F. J. svoje meranie stiahla, rovnako ako autorizovaný geodet F. L. J., ktorý stiahol svoje vopred udelené autorizačné overenie geometrického plánu. Po vypracovaní znaleckého posudku znalcom F. D. I. žalobca namietal, že súdom ustanovený znalec bol istým spôsobom ovplyvnený spoločnosťou Geometra Trenčín s.r.o., keďže súčasťou znaleckého posudku je jej prešetrenie vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami a dodatok k tomuto prešetreniu a na druhej strane súdny znalec nebral do úvahy geometrické zameranie geodeta F. M. D. zo dňa 06.03.1991 a geodeta F. G. H. zo dňa 12.05.1999, ktorí zistili pri svojom geodetickom zameraní, že stavby žalovanej zasahujú do pozemkov žalobcu. Vzniesol námietku voči vyjadreniu znalca v znaleckom posudku, v ktorom uviedol, že postup spoločnosti Geometra Trenčín s.r.o. je správny a to vzhľadom k tomu, že táto spoločnosť vo svojom vyjadrení uviedla, že sa nevie presne určiť poloha plota voči vlastníckej hranici. K vodovodnej prípojke uviedol, že vodovodnú šachtu postavil v roku 1998 na vlastné náklady na svojom pozemku, čím mu prináleží vlastníctvo k tejto vodovodnej šachte. Po bezúspešnej snahe o mimosúdne vyriešenie situácie s vodovodnou prípojkou žalovanej sa podanou žalobou obrátil na súd, nakoľko žalovaná bola v tejto veci pasívna, no žalobca si nedovolil svojvoľne žalovanú odpojiť od prívodu vody a situácia v súčasnosti je vzhľadom na spory medzi nimi neudržateľná. Mal za to, že žalovaná nepreukázala žiadnym dôkazom vybudovanie pôvodnej vodovodnej prípojky jej právnym predchodcom a spôsobenú škodu alebo kompenzáciu škody, ktorá mala žalovanej vzniknúť činnosťou žalobcu pri preklade vodomerov pôvodnej vodomernej šachty. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
9. Žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a dostatočne odôvodnené. Podľa žalovanej žalobca zopakoval svoje tvrdenia produkované konaní pred súdom prvej inštancie pričom nešpecifikoval, v čom by mali spočívať odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, keď nešpecifikoval porušenie práva na spravodlivý proces, tiež nejasne vysvetlil, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci a nekonkretizoval ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mala za to, že právo na spravodlivý súdny proces žalobcu nebolo predmetným rozsudkom porušené. Podľa žalovanej žalobca dôvody odvolania riadne nešpecifikoval na konkrétnych nezrovnalostiach. Mala za to, že protokol o zameraní skutkového stavu plota medzi spornými parcelami zo dňa 12.05.2023 a protokol o zameraní skutkového stavu spornej hranice zo dňa 25.04.2023 vypracované F. H. J. sú irelevantné, nakoľko pochybenie o ich správnosti vyslovila spoločnosť Geometra Trenčín s.r.o. ako aj samotný znalec na pojednávaní dňa 16.05.2024 keď uviedol, že zameranie hranice uskutočnené F. J. je neplatné, pretože bolo urobené na základe kartometricky určených súradníc lomových bodov a vytyčovať tieto kartometrické body nie je možné. Tento postup je v rozpore so smernicou na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov S74.20.73.473.00 t 1997. Napriek upozorneniu na nesprávnosť postupu F. J. pri vytyčovaní hranice sa žalobca opäť opiera o toto neplatné meranie, pričom neberie do úvahy námietky vyslovené znalcom ani to, že autorizovaný geodet F. L. J. svoje autorizovanie zamerania stiahol po tom, ako zistil pochybenie zamerania spomenutou geodetkou. Žalobca sa snažil navodiť dojem, že stiahnutie autorizovania a prípadne aj vyjadrenie znalca bolo ovplyvnené treťou osobou. Súdny znalec sa na pojednávaní vyjadril k otázke v priebehu hranice znázornenej F. G. H. na nákrese č. 10/2018 k čomu uviedol, že tento nemôže byť použitý ako relevantný dôkaz priebehu hranice, keďže nie je doložené, ako geodet vykonal meranie a nie je tam ani súradnicovo zadefinovaná hranica. F. H. nedoložil k nákresu žiadne doklady, ktorými by sa to dalo skontrolovať, teda sa nejedná o platný geometrický plán ale len o nejaký nákres alebo kresbu. Ku geometrickému plánu F. G. H. zo dňa 12.05.1999 znalec uviedol, že geodet týmto znaleckým posudkom zameriaval iba prístavbu a nie hranicu medzi pozemkami. Podľa žalovanej žalobca relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o jej zasahovaní do nehnuteľnosti žalobcu. Mala za to, že súd prvej inštancie dostatočne ozrejmil okolnosti výstavby novej vodovodnej šachty a novej vodovodnej prípojky umiestnenej vo vodovodnej šachte na pozemku žalobcu. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, zistiac, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
12. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.).
13. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky vznesené žalobcom v podanom odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vrátane oboznámenia listinných dôkazov predložených sporovými stranami, pričom v konaní nariadil na návrh oboch sporových strán znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec vypracoval písomný znalecký posudok a bol aj v konaní pred súdom vypočutý. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkov zistenia, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám § 220 CSP. Odvolacie námietky žalobcu sú totožné s jeho argumentami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenia a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové námietky, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, považoval odvolací súd za potrebné na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:
17. Žalobca sa v danej veci podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady vypratať hnuteľné veci umiestnené v garáži žalovanej a odstrániť na vlastné náklady žalovanej oplotenie, vodovodnú prípojku a garáž situované na parcele žalobcu C KN č. 579/1, k. ú. C. D..
18. Žaloba na vypratanie pozemku podľa § 126 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené hnuteľné veci, prípadne tento pozemok užíva. Od vypratania nehnuteľností je potrebné odlíšiť odstránenie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý je predmetom ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takom prípade sa pri odstránení tejto nehnuteľnosti z hľadiska ochrany vlastníckeho práva postupuje
v súlade s ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom úspešnosti týchto žalôb je preukázanie skutočnosti, že žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu tým, že má na jeho pozemku umiestnené hnuteľné veci, resp. že stavba žalovaného je neoprávnene zriadená na cudzom (žalobcovom) pozemku. Až po preukázaní uvedenej skutočnosti môže súd vzťahy sporových strán vysporiadať spôsobmi uvedenými v § 135c Občianskeho zákonníka, t.j. nariadiť odstránenie stavby alebo prikázať stavbu do vlastníctva žalobcu, prípadne inak.
19. Splnenie základného predpokladu pre úspešnosť žaloby – preukázanie skutočnosti, že žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým, že má na jeho pozemku umiestnené hnuteľné veci a zriadenú stavbu žalobca odvodzoval od geometrických plánov a meraní F. G. H. z roku 1999 a 2018, F. H. J. z roku 2023, F. M. D. z roku 1991, namietal ovplyvnenosť znalca F. D. I. spoločnosťou Geometra Trenčín s.r.o. a spochybňoval prešetrenie vlastníckej hranice spoločnosťou Geometra Trenčín s.r.o. a dodatku k tomuto prešetreniu.
20. S námietkou žalobcu týkajúcou sa geometrických plánov vyhotovených geodetom F. G. H. z roku 1999 a 2018 sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v bode 31. odôvodnenia, a správne konštatoval, že geometrický plán č. 58/99 (č. l. 44 spisu) bol vyhotovený za účelom zamerania stavby ku kolaudácii na parc. č. 579/1, 2 a o priebehu hranice sa nezmieňuje a v zobrazení priebehu hranice a zameraní krajov okapov a plota z 10/2018 (č. l. 87 spisu) nie je súradnicovo zadefinovaná hranica, nie sú v ňom uvedené žiadne vykonané merania ani doklady, ktoré by slúžili na jeho overenie, preto naň nemožno relevantne prihliadať. K námietke žalobcu týkajúcej sa zamerania skutkového stavu plota medzi parcelami registra C KN 578/1 a 579/1 k. ú. C. D. vyhotoveného geodetkou F. H. J. v roku 2023 (č. l. 77-79 spisu) autorizačne overeného F. L. J. sa súd prvej inštancie vyjadril v bode 30. odôvodnenia rozhodnutia a s poukazom na okolnosti tohto zamerania dospel k správnemu záveru, že táto dokumentácia je nesprávna a nepoužiteľná. O uvedenom závere svedčí skutočnosť, že toto zameranie bolo vypracované na základe kartometricky určených súradníc lomových bodov, pričom vytyčovať tieto kartometrické body nie je možné. F. L. J. vzal listom zo dňa 21.06.2023 (č. l. 86 spisu) späť spracovanú geodetickú dokumentáciu vypracovanú F. J. z dôvodu, že dokumentácia bola spracovaná na podklade vektorovej katastrálnej mapy nečíselnej (implementovanej) s tým, že podrobné lomové body priebehu hranice sú síce evidované ako v minulosti zamerané, ale v skutočnosti boli tieto súradnice určené kartometricky. Vzhľadom k tomu nie je možné bez ďalšieho miestneho šetrenia použiť túto dokumentáciu. Tvrdenie žalobcu o tom, že by F. J. svoje zameranie a F. J. spracovanú geodetickú dokumentáciu vzali späť pod vplyvom telefonického hovoru so spoločnosťou Geometra Trenčín s.r.o. zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, práve naopak, zo späťvzatia dokumentácie F. J. vyplýva, že dôvodom tohto späťvzatia bolo zistenie nesprávnosti podkladov zamerania F. J.. Ku geometrickému plánu a záznamu podrobného merania zmien F. M. D. z roku 1991 (č. l. 133-134 spisu) sa vyjadril vo svojej výpovedi znalec F. D. I. s tým, že ani na toto meranie nemožno prihliadnuť, nakoľko sa nezaoberalo zameraním spornej hranice, ale zameraním časti domu na parc. č. 579/2 k majetkoprávnemu usporiadaniu. Predmetný záznam podrobného merania sa týka len zamerania domu nachádzajúceho na parcele č. 579/2 pričom vôbec nezobrazuje žiadne meranie k hranici s parcelou č. 578/1 a č. 578/2 vo vlastníctve žalovanej, preto nemá pre zameranie hranice pozemkov žalobcu a žalovanej žiaden relevantný význam. Žalobca ďalej vyslovil podozrenie, že znalec bol pri vypracovaní znaleckého posudku ovplyvnený spoločnosťou Geometra Trenčín s.r.o., k čomu sa vyjadril aj sám znalec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 16.05.2024. Uviedol, že s uvedenom spoločnosťou nebol v žiadnom kontakte a nebol z jej strany nijak ovplyvňovaný. Znalec vo svojej výpovedi ozrejmil, z akých podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal, pričom sám poukázal na to, že je potrebné pri skúmaní priebehu hranice vychádzať z prvotných podkladov, ktorými bola hranica vytvorená. Z archívu geodézie v Bratislave si zabezpečil poľný náčrt z roku 1941, ktorý sa v technickej dokumentácii katastrálneho odboru v Púchove nenachádza. Znalec uviedol, že na poľnom náčrte z roku 1941 je zobrazená šírka pozemku 15,6 metra a zistil, že uvedené súhlasí aj s jeho meraním na mieste samom. Súhlasil s tým, že zápisníky z merania z roku 1966 k mape neboli nájdené, preto nie je možné overiť meranie, na základe ktorého uvedená mapa z roku 1966 vznikla.
21. Súd prvej inštancie preto vo svojom závere, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná čo i len čiastočne zriadila stavbu na pozemku žalobcu, vychádzal primárne zo znaleckého posudku F. D. I. a z jeho výpovede na pojednávaní. Pokiaľ ide o hodnotenie konkrétneho znaleckého posudku, hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam,
zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. V tomto smere odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že dôkazy, na ktoré v konaní poukazoval žalobca (geometrické plány a merania F. G. H. z roku 1999 a 2018, F. H. J. z roku 2023, F. M. D. z roku 1991) vzhľadom na horeuvedené skutočnosti neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov ustanoveného znalca. Za takejto situácie podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal z posudku znalca F. D. I., o správnosti ktorého nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Súd prvej inštancie dospel následne aj k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby na vypratanie hnuteľných vecí umiestnených v garáži žalovanej v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, že by predmetná stavba žalovanej (garáž) bola zriadená na pozemku žalobcu.
22. Ďalej odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie aj o žalobe v časti odstránenia vodovodnej prípojky. Čo sa týka vodovodnej prípojky, je potrebné uviesť, že vlastnícke právo k vodovodnej prípojke nebolo v právnej úprave účinnej do 31. októbra 2002 výslovne riešené. V tomto smere však je potrebné uviesť, že podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) verejný vodovod je súbor objektov a zariadení na hromadné zásobovanie obyvateľstva vodou a na krytie potreby vody pre národné hospodárstvo a podľa § 1 ods. 2 písm. b) vodného zákona k súboru objektov a zariadení verejného vodovodu patria verejné časti vodovodných prípojok. Podľa § 2a ods. 1 vodného zákona vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorým sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti, tesne za vodomer (hlavný vodomer), a ak nie je osadený vodomer, pred hlavný uzáver vody pre nehnuteľnosť.
23. Medzi sporovými stranami v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporným, že z pôvodnej šachty vybudovanej pred rokom 1999 viedli vodovodné prípojky do domu právneho predchodcu žalobcu a žalovanej. Právny predchodca žalobcu realizoval na svojom dome prístavbu, v dôsledku čoho musel vykonať preloženie vodomernej šachty, v ktorej sa nachádzala vodovodná prípojka vedúca do jeho domu a do domu žalovanej. Vychádzajúc z listu Severoslovenských vodární a kanalizácii (štátny podnik Žilina) zo dňa 22.01.1999 (č. l. 33 spisu) boli vodomery vo vodomernej šachte vo vlastníctve uvedeného štátneho podniku. N. O. (právny predchodca žalobcu) bez súhlasu vlastníka - uvedeného štátneho podniku verejnú časť vodovodnej prípojky a vodomery preložil a tie následne zamrzli. Uvedeným konaním N. O. zasiahol – poškodil majetok uvedeného štátneho podniku a bol štátnym podnikom požiadaný o odstránenie škody obnovením majetku štátneho podniku do pôvodného stavu s tým, že ak vybuduje šachtu na súkromnom pozemku, zabezpečí si písomný súhlas suseda, pre ktorého je v šachte umiestnený vodomer. Nový zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v § 4 ods. 7 (od 1. júla 2005 ods. 6) výslovne ustanovuje, že vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. Z citovaného ustanovenia sa vyvodzuje, že od účinnosti tohto zákona (1. novembra 2002) sa vodovodné prípojky považujú za samostatné stavby
- spôsobilé predmety občianskoprávnych vzťahov, teda aj predmety vlastníctva. Odlišnosť vlastníctva vodovodnej prípojky a pozemku vyplýva aj zo znenia druhej vety § 4 ods. 7 (od 1. júla 2005) ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. však vlastníctvo k vodovodným prípojkám zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu bol ten, kto na svojom pozemku vybudoval vodomernú šachtu, je v súčasnosti žalobca vlastníkom uvedenej vodomernej šachty. Avšak vzhľadom na uvedený list štátneho podniku žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom vodovodnej prípojky, ktorá je umiestnená vo vodovodnej šachte nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu zabezpečujúca prívod vody do domu žalovanej, a to napriek tomu, že ju vybudoval, nakoľko z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že k vybudovaniu tejto šachty a zriadeniu nových vodovodných prípojok v nej došlo v dôsledku povinnosti N. O. obnoviť pôvodný stav po tom, ako N. O. spôsobil škodu na zariadeniach verejného vodovodu, teda vodovodnú prípojku nezriaďoval v zmysle § 10a ods. 1 vodného zákona ako investor novobudovanej vodovodnej prípojky. Nakoľko pri odstraňovaní spôsobenej škody a obnovovaní pôvodného stavu vybudoval právny predchodca žalobcu vodovodnú šachtu na svojom pozemku, mohol vybudovať pre žalovanú vodovodnú prípojku vedenú cez svoj pozemok na pozemok žalovanej do domu žalovanej len s jej súhlasom. Z uvedených skutočností vyplýva, že časť vodovodnej prípojky za vodomerom patrí žalovanej, pre ktorú ju právny predchodca žalobcu vybudoval s jej súhlasom v dôsledku odstraňovania ním spôsobenej škody na tejto prípojke a prípojka žalovanej oprávnene vedie z vodomernej šachty žalobcu do domu žalovanej aj cez pozemok žalobcu. Nejedná sa preto o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej prípojky bol preto správny a v dôsledku jej oprávneného vybudovania pre žalovanú sa nemôže žalobca
od žalovanej domáhať jej odstránenia. Skutočnosť, že medzi sporovými stranami nevládnu pozitívne susedské vzťahy, na rozhodnutie v tejto časti žaloby nemala žiaden vplyv a s ohľadom na uvedené skutočnosti je žalobca povinný strpieť vedenie vodovodnej prípojky žalovanej cez svoj pozemok do jeho vodomernej šachty.
24. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré nebolo vecne spochybnené, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto má v súlade s ustanoveniami § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).