Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-31-2025.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/31/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátka kancelária, so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodný pobyt C. XXXX/XX, D., doručovacia adresa E. F., A. X, D., o zaplatenie 3.311,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 10C/72/2024-54 zo dňa 23. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému proti žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 148,50 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 9 ods. 1, § 161, § 256 ods. 1 CSP, § 37, § 48 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“) a § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu istinu 3.311,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 3.311,98 eura od 13.08.2022 do zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný je cudzincom, občanom Gruzínska, pričom z oznámenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 21.11.2024 vyplývalo, že mal na Slovensku povolený prechodný pobyt od 01.04.2021 do 27.04.2024 na adrese C. XXXX/XX, D., ktorá bola označená aj v žalobe, doručovaciu adresu mal na adrese A. X, D., ktorá vyplývala z pripojených dôkazov a adresu v cudzine mal G. H. XX, F., H.. Z uvedeného dôvodu požiadal súd o prešetrenie pobytu žalovaného na území Slovenska políciu. Z oznámenia polície zo dňa 05.12.2024 vyplývalo, že pri previerke pobytu žalovaného na adrese C. XXXX/XX, D., bolo zistené, že sa tam žalovaný nezdržiava, obyvatelia uviedli, že nemajú vedomosť o tom, kde by sa mohol zdržiavať, nevedeli poskytnúť žiadne informácie o jeho súčasnom pobyte a nemá tam poštovú schránku a ani zvonček. Previerka bola vykonaná aj na adrese A. X, D., pri ktorej bolo zistené od obyvateľov bytovky, že nemajú vedomosť o tom, že by sa mal žalovaný na danej adrese nachádzať, nemal tam poštovú schránku, ani zvonček. Polícia zlustrovala žalovaného aj v systéme REGOB, kde bolo zistené, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt od 30.06.1988, od 02.03.2021 na adrese H., G. H. XX, F. a prechodný pobyt evidovaný nemá. Z lustrácie v REGOB zo dňa 23.12.2024 vyplývalo, že doposiaľ je evidovaný prechodný pobyt žalovaného na adrese C. XXXX/XX, D..
3. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky), pričom jednou z procesných podmienok je právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť. V prípade, ak súd nemá právomoc, ide o nedostatok, ktorý nie je možné
odstrániť a súd musí konanie zastaviť. Ako už súd uviedol, v danom prípade ide o vec s cudzím prvkom, pretože žalovaný je cudzím štátnym príslušníkom a to príslušníkom krajiny mimo Európskej únie, a preto súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc slovenského súdu v prejednávanej veci by bola daná podľa § 37 ZMPSP v spojení s § 48 ods. 2 ZMPSP, ak by mal žalovaný na území Slovenskej republiky bydlisko v čase začatia konania. Zo šetrenia vykonaného za účelom zistenia adresy žalovaného vyplývalo, že žalovaný nemal v čase začatia konania (21.10.2024) bydlisko na Slovensku a ani nemal platné povolenie na prechodný pobyt, pretože mu povolenie na prechodný pobyt skončilo dňa 27.04.2024, hoci v REGOB má prechodný pobyt naďalej evidovaný a súd nemal vedomosť o inom jeho pobyte na území Slovenskej republiky. Keďže slovenský súd nemá právomoc na prejednanie veci, neboli splnené podmienky, za ktorých môže konať podľa § 161 ods. 1 CSP, a preto konanie podľa § 9 ods. 1 CSP zastavil.
4. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Tým, že žalobca zažaloval žalovaného na súde, ktorý nemá právomoc konať, zavinil zastavenie konania. Pretože však žalovanému žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu mu súd nepriznal podľa § 256 ods. 1 CSP.
5. Žalobca zaplatiť zo žaloby súdny poplatok vo výške 148,50 eura, a pretože súd konanie zastavil, rozhodol podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/192 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov aj o vrátení súdneho poplatku zo žaloby, ktorý žalobcovi vrátil nekrátený vo výške 148,50 eura.
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že jeho nárok voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), na základe čoho má žalobca proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP nárok na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Zdôraznil, že skutočnosťou, ktorá založila uplatnený nárok bolo vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu, pričom k tomuto plneniu došlo na území Slovenskej republiky, čím došlo k naplneniu § 37b ZMPSP. V obdobnej veci už rozhodoval Najvyšší súd SR a to v uznesení zo dňa 28.10.2011 sp. zn. 4Cdo 284/2010, ako aj Najvyšší súd ČR sp. zn. 31Cdo/4134/2011 a dospeli k záveru, že nárok žalobcu predstavuje nárok osobitnej povahy (mimozmluvný nárok). V nadväznosti na uvedené potom možno dospieť k záveru o správnosti vyriešenia otázky, týkajúcej sa nároku žalobcu na tzv. postih, ktorý vznikol v zmysle § 37b ZMPSP – t.j. v danom prípade nebola dôležitá skutočnosť, kde mala osoba, ktorá spôsobila škodu bydlisko, nakoľko na základe ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP vznikol žalobcovi voči žalovanému (mimozmluvný) nárok na regres takto vyplateného poistného plnenia voči žalovanému ako osobe, ktorá zodpovedá za škodu. Z týchto dôvodov zastal názor, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď v posudzovanom prípade uzavrel, že súdy SR nemajú právomoc vec prejednať. Okresný súd totiž nevzal do úvahy skutočnosť, že ZMPSP obsahuje okrem všeobecného pravidla určenia právomoci v zmysle § 37 aj ďalšie ustanovenia § 37a a nasl., v zmysle ktorých sú vyjadrené výnimky zo všeobecného pravidla, medzi ktoré patrí aj ustanovenie § 37b písm. a), ktoré priamo uvádza, že právomoc slovenského súdu je daná v prípade, ak sa koná vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného (t.j. mimozmluvného) vzťahu – ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky (ako je to v prejednávanom spore, nakoľko k vyplateniu z garančného fondu poškodenému došlo nepochybne na území Slovenskej republiky). Vzhľadom na vyššie uvedené bol tiež toho názoru, že skutočnosť, ktorá zakladá nárok uplatnený v tomto konaní nastala na území SR, v dôsledku čoho je vo veci v súlade s ust. § 37b písm. a) ZMPSP daná právomoc súdov Slovenskej republiky a vo veci konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, ak vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie zastavil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal vec – odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušiť.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
10. Z obsahu spisu vyplynulo, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie 3.311,98 eura s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že dňa 25.05.2022 o 16:50 hod. bola spôsobená motorovým vozidlom zn. RENAULT s EČV: F., ktorého držiteľom a vlastníkom bol žalovaný ako fyzická osoba, v dôsledku dopravnej nehody škoda na motorovom vozidle zn. MERCEDES-BENZ s EČV: A., ktorého držiteľom bola obchodná spoločnosť A-STUDIO s.r.o. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému dňa 08.07.2022 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 3.311,98 eura. Zároveň k žalobe žalobca priložil aj výpis z účtu, z ktorého vyplývalo, že dňa 08.07.2022 došlo k úhrade sumy 3.311,98 eura na slovenský účet spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. Po úhrade súdneho poplatku zo strany žalobcu súd prvej inštancie požiadal o oznámenie trvalého, prípadne prechodného pobytu žalovaného a tiež o bližšie informácie, týkajúce sa žalovaného v cudzine. Zo správy Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Odbor analýzy rizík a koordinácie, Oddelenia koordinácie spracovania údajov vyplynulo, že žalovaný mal prechodný pobyt do 27.04.2024 na adrese v SR – D., C. XXXX/XX, adresu na doručovanie uviedol – E. F., A. X, D., a adresu v cudzine G. H. XX, F., H.. Následne súd prvej inštancie požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Nitra o prešetrenie pobytu žalovaného na obidvoch adresách, nachádzajúcich sa v D. a zistil, že žalovaný sa ani na jednej adrese nezdržiava, preto vo veci samej rozhodol napadnutým uznesením. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne použitie ustanovenia § 37 ZMPSP, majúc pritom za to, že správne malo byť aplikované ustanovenie § 37b ZMPSP, v rámci ktorého sa právomoc slovenského súdu nezakladá na pobyte žalovaného.
11. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSP“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa § 37b písm. a) ZMPSP, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 veta prvá zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
12. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolacou argumentáciou, mal za to, že žalobca dňa 08.07.2022 poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie v sume 3.311,98 eura, a preto mu aj vznikol nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., a to
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, sa stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade sa jedná o nárok vyplývajúci z mimozmluvnej zodpovednosti. Uplatnený nárok vzniká na základe skutočností uvedených v ustanovení § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP v spojení s ustanovením § 24 ods. 7 tohto zákona (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/284/2010 z 28.10.2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 34/2013). Keďže uplatnený nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu škody, nemožno jeho vznik odvodzovať od škodovej udalosti, ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Nakoľko peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave (§ 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uhradil predmetnú sumu na účet spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. a to na účet vedený v slovenskej banke, bolo potrebné súhlasiť so žalobcom, že miestom, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá uplatnený nárok, je Slovenská republika. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že súdu sa nepodarilo zistiť bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky, pretože súd prvej inštancie mal pri skúmaní právomoci slovenských súdov správne aplikovať § 37b písm. a) ZMPSP ako žalobcom alternatívne zvolenú právomoc slovenských súdov.
13. Právomoc je procesná podmienka na strane súdu predstavujúca súbor oprávnení a povinností decízneho charakteru vec prejednať a rozhodnúť s cieľom zabezpečiť právnu ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom chránených záujmov účastníkov v civilnoprávnych alebo iných právnych vzťahoch. Inak povedané, právomoc v medzinárodnom (civilnom) procesnom práve odpovedá na otázku, či je danú vec oprávnený prejednať a rozhodnúť slovenský súd alebo súd iného štátu, príp. medzinárodný súd. Podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom možno rozlišovať tri druhy právomocí: všeobecnú právomoc (§ 37), alternatívnu (súbežnú alebo aj konkurentnú) právomoc (§ 37a – § 37c) a výlučnú právomoc (§ 37d). Právomoc slovenského súdu môže byť založená aj písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu okrem prípadov tzv. výlučnej právomoci. Ide o tzv. prorogáciu (§ 37e). Všeobecná právomoc slovenských súdov sa bude aplikovať subsidiárne, t. j. len ak nebude možné aplikovať ustanovenia o výlučnej právomoci, dohode o prorogácii alebo právne normy iných právnych predpisov (napr. predpisov EÚ). Alternatívnu právomoc si môže zvoliť žalobca popri všeobecnej právomoci, ak zákon takúto alternatívu pripúšťa a to v § 37a - § 37c.
14. Pri rozhodovaní o právomoci však súd prvej inštancie sa týmto procesným postupom vôbec neriadil, ako ani neskúmal, či si žalobca alternatívne nezvolil právomoc slovenského súdu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale sa predčasne uspokojil s tým, že žalovaný sa na adrese prechodného pobytu nenachádza. V tejto súvislosti však odvolací súd dodáva, že šetrenie súdu prvej inštancie bolo nedostatočné, nakoľko absentovalo skúmanie podnikateľskej aktivity žalovaného cez živnostenský register, resp. obchodný register, vychádzajúc pritom z informácie, že účelom pobytu bolo podnikanie a taktiež nebolo zrejmé, či sa súd pokúšal zistiť pobyt žalovaného aj cez dopyt na sociálnu poisťovňu, resp. daňový úrad. Absencia takéto šetrenia v konečnom dôsledku viedla k predčasnému záveru o tom, že žalovaný na území Slovenskej republiky nemá bydlisko. Následne bolo potrebné vytknúť súdu prvej inštancie aj to, že vôbec neskúmal, či nedošlo k založeniu právomoci slovenského súdu prostredníctvom iného druhu právomoci, uvedeného vyššie a opomenul tiež skutočnosť, že § 37 ZMPSP výslovne uvádza, že ak ďalej nie je ustanovené inak. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Zároveň pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že súd prvej inštancie, obsadený sudcom, v napadnutom rozhodnutí rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku, avšak v rozpore s § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov, v zmysle ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Teda súd prvej inštancie rozhodol o súdnom poplatku bez toho, aby dôvody na jeho vydanie existovali, ako aj bol pritom nesprávne obsadený sudcom.
16. Preto vychádzajúc jednak z toho, že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj prihliadnuc na to, že v časti o vrátení súdneho poplatku nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre jeho vydanie neexistovali, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupujúc pritom podľa § 389 ods. 1 písm. b), d) CSP.
17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).