Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

82Cb/54/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v spore žalobcu: J.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. B. č. XXXX/X, XXX XX A. A., zast. JUDr. Jánom Notom, advokátom so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, IČO: 50 150 464, proti žalovanému: F. - V. X. s.r.o., so sídlom T. XXX, XXX XX A. - mestská časť T., J.: XX XXX 875, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o zaplatenie 157.212,87 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.06.2025 bola tunajšiemu súdu doručená poddlžnícka žaloba o zaplatenie sumy 157.212,87 Eur spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. F., evidovaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš na LV č. XXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 157.212,87 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že žalovaný je dlžníkom povinného v 1. rade spol. V. s.r.o. v exekučnej veci sp.zn. , vedenej v prospech žalobcu ako oprávneného, o vymoženie 157.212,87 Eur s príslušenstvom. Povereným na vykonanie exekúcie je súdny exekútor JUDr. W. L., so sídlom exekútorského úradu v Galante. Súdny exekútor v zmysle Exekučného poriadku vydal príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného v 1. rade v spoločnosti žalovaného. Žalovaný v reakcii na postup exekútora odignoroval svoje zákonné povinnosti a svojim podaním exekútorovi oznámil, že prakticky zmaril exekučné konanie. Svoje vlastné imanie vyčíslil na sumu vo výške 2.124,500 Eur, avšak v rozpore so spoločenskou zmluvou exekútorovi oznámil, že obchodný podiel povinného v 1. rade ku dňu zániku jeho účasti v spol. žalovaného predstavuje podiel vo výške 0,01% namiesto správnych 25%. Od tohto momentu neposkytuje žiadnu súčinnosť. Žalobca má za to, že týmto konaním hrubým spôsobom ohýba právo a marí priebeh exekučného konania. Kroky žalovaného vykazujú znaky účelového a obštrukčného konania, z ktorých je zrejmé, že nemá záujem plniť, naopak marí priebeh vymoženia žalobcovho zákonného nároku. Medzi osobou žalovaného a povinného v 1. rade t.j. jeho spoločníka existuje vzťah ovládanej a ovládajúcej osoby, rovnako aj vzťah nadriadenosti a podriadenosti v zmysle dotknutých právnych predpisov. Žalobca má za to, že v tomto súdnom konaní existuje objektívna hrozba zmarenia prípadnej exekúcie inými, ďalšími procesnými obštrukciami. Je dôvodné sa domnievať, že žalovaný sa v budúcnosti môže pokúsiť o „umelé“ zníženie vlastného imania, resp. účelovo sa zbavovať alebo zaťažovať svoj vlastný majetok s cieľom opätovne zmariť uspokojenie žalobcu. Primeranosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca preukazuje skutočnosťou, že na príslušnom liste vlastníctva je evidované záložné právo záložného

veriteľa E., s.r.o., avšak žalobca nedisponuje informáciou, v akom rozsahu, rovnako ako nedisponuje informáciou o hodnote predmetných pozemkov. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.

3. Žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to: Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, príkaz na začatie exekúcie s elektronickou doručenkou, oznámenie z Mestského súdu Bratislava III s označením „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti“, Spoločenskú zmluvu spol. F.

- V. X. s.r.o. a list spol. P. R. & C. s.r.o. s označením „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - odpoveď“.

4. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

12. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ

poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

13. Súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

14. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu pripojenými, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

15. Aby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodný, žalobca by v prvom rade musel hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V tomto prípade žalobca existenciu nároku pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia dostatočne neosvedčil. Žalobca dôvodil tým, že žalovaný po začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu oznámil, že obchodný podiel spoločnosti V. s.r.o. (povinného v 1. rade) ku dňu zániku jej účasti v spoločnosti žalovaného bol o veľkosti 0,01% namiesto 25%, čím mal žalovaný zmariť exekučné konanie. Žalobca súdu predložil Spoločenskú zmluvu spoločnosti žalovaného zo dňa 28.02.2024, z ktorej v zmysle článku 7 vyplýva, že ak V. s.r.o. prestane vlastniť svoj obchodný podiel (čo sa stalo v tomto prípade na základe postihnutia obchodného podielu v exekúcii), s okamžitou účinnosťou sa menia výšky obchodných podielov spoločníkov, a to tak, že obchodný podiel spoločníka 1 spol. S.E.G. s.r.o. bude bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného imania spoločnosti 99,99% a obchodný podiel spoločníka 2 spol. V. s.r.o. bude bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného imania spoločnosti 0,01%. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oznámením o výške obchodného podielu o veľkosti 0,01% a oznámením o spôsobe výpočtu vyrovnacieho podielu, vychádzal zo znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného, čo bez ďalšieho nemožno posúdiť ako účelové a obštrukčné konanie zo strany žalovaného v snahe vyhnúť sa plneniu. Výška vyrovnacieho podielu bude predmetom dokazovania vo veci samej. Na účely rozhodovania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia argumentácia žalobcu o neposkytnutí súčinnosti zo strany žalovaného vzhľadom k uvedenému nie je dostačujúca. Žalobca rovnako dostatočne neosvedčil ani existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v tejto súvislosti poukázal, že medzi žalovaným a povinným v v1. rade existuje personálne prepojenie, a že na pozemkoch, na ktorých by sa malo zriadiť záložné právo, už existuje iné záložné právo. Argumenty uvádzané žalobcom sú podľa názoru súdu len v rovine všeobecných, hypotetických úvah, z ktorých však nevyplýva konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, odôvodňujúce okamžitý a bezprostredný zásah súdu. Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon budúceho rozhodnutia nebude možný. Samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade žalovanej pohľadávky žalobcu bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

16. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne vo dvoch vyhotoveniach, resp. do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.