Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/66/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúš Staríčka v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, E., zast. splnomocniteľkou: Čibrik & Blažek, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010, Hlavná 14, Šaľa, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, E., zast. advokátom: JUDr. Ondrej Bartošovič, IČO: 42 335 299, Pázmaňa 2020/30, Šaľa, 2. F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného 1 proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -187 zo dňa 19. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1 uložil povinnosť zdržať sa predaja, darovania, prevodu na tretiu osobu, resp. iného scudzenia, prenájmu alebo poskytnutia do bezplatného užívania, založenia alebo zaťaženia vecným bremenom alebo iného zaťaženia v prospech tretích osôb spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/4-ny k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E., okres Šaľa vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa na LV č. XXXX, a to na byte č. X vo vchode č. 23 na 3. poschodí bytového domu so s. č. XXX, popis stavby: C. D. E. H. XXX/XX, XX, XX, ktorý je postavení na parcele registra „C“, parc. č. 524/5, podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 151/10 000 - in k celku, spoluvlastníckom podiele k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 524/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 682 m2, vo veľkosti 151/10 000-in k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , ( ďalej aj „“ ).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiada, aby uložil žalovanému 1 povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žalobkyňa hodnoverne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V priebehu konania bolo totiž dostatočne osvedčené, že niekoľko krát (4-krát) došlo k prevodu vlastníckeho práva ( pozn. spoluvlastníckeho podielu ) k nehnuteľnosti zo žalovaného 1 na jeho rodinných príslušníkov, a teda existuje obava, že v tomto konaní bude žalovaný 1 pokračovať. Týmito krokmi žalovaného 1 sa de facto zabránilo tomu, aby súd prvej inštancie vo veci mohol konať a rozhodnúť. Takéto konanie žalovaného 1 sa javí ako účelové v snahe zabrániť, resp. oddialiť rozhodnutie súdu vo veci a teda vypriadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Takýmto konaním žalovaného 1 zároveň dochádza k porušeniu

práva žalobkyne na súdnu ochranu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného 1, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1 z dôvodov podľa ustanovenia ní uviedol, že podstatná je skutočnosť, že je vlastníkom podielu na nehnuteľnosti, a je oprávnený nakladať so svojim podielom podľa svojho uváženia, pokiaľ postupuje zákonne. Akýkoľvek prevod, či iné nakladanie s predmetným podielom je len realizáciou jednej zo základných zložiek vlastníckeho práva, konkrétne zložky, oprávňujúcej akúkoľvek zákonnú formu nakladania s nehnuteľnosťou pričom do jeho ústavného práva nemožno zasahovať. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie absolútne odignoroval túto skutočnosť, nielen že sa s ňou nevysporiadal, ale vôbec sa s ňou v uznesení nezaoberal, čo má za následok nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a najmä arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť celého uznesenia. Súd prvej inštancie celé odôvodnenie zhrnul do niekoľkých viet v bode 15. Je zrejmé, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko vlastníkovi bude v jeho dôsledku dlhodobo upieraná možnosť na uplatnenie ktorejkoľvek zložky jeho vlastníckeho práva, ako základného práva garantovaného . Obzvlášť bizarne potom vyznieva aj tá časť výroku súdu prvej inštancie, ktorá mu zakazuje napríklad dať predmet do podnájmu, založiť ho, či zaťažiť vecným bremenom, nakoľko nájom by neohrozil priebeh súdneho sporu a rozhodnutie súdu o jeho zákaze je zásahom aj do ďalšej zložky vlastníckeho práva, konkrétne do práva na úžitky z predmetu jeho vlastníctva. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a návrh v celom rozsahu zamietol, alebo alternatívne zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného 1 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že vlastnícke právo je základné právo chránené , avšak za splnenia zákonných podmienok môže byť obmedzené, a to najmä keď ide o neodkladné opatrenie, ktoré predstavuje len dočasné obmedzenie jednej zo zložiek vlastníctva. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a zákonne, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a správne odôvodnil, preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( al napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 je dôvodné, na základe čoho napadnuté uznesenie podľa zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty žalovaného 1 bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu žalovanému nakladať s jeho spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach špecifikovaných v bod 1. tohto uznesenia.

8. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle ým opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. V zmysle , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva

11. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného 1 bola námietka, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je arbitrárne a v rozpore so zákonom, absentuje v ňom akékoľvek odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to či bola žalobkyňou osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, prípadne, že exekúcia bude ohrozená.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje dôvodná obava, že žalovaný 1 bude nakladať s nehnuteľnosťou ( spoluvlastníckym podielom ) pred rozhodnutím vo veci samej, pričom nariadením neodkladného opatrenia dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a k vytvoreniu podmienok pre rozhodovanie súdu v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

15. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti ), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha ( princíp efektívnosti ), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality ), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( princíp subsidiarity ).

17. V danom prípade sa žalobkyňa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovanému 1 zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom 1/4 k celku, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E., okres Šaľa vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Šaľa na LV č. XXXX, a to na byte č. X vo vchode č. 23 na 3. poschodí bytového domu so s. č. XXX, popis stavby: C. D. E. H. XXX/XX, XX, XX, ktorý je postavení na parcele registra „C“, parc. číslo 524/5, podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 151/10 000-in k celku, spoluvlastníckom podiele k pozemku parcely registra „C“ parc. číslo 524/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 682 m2, vo veľkosti 151/10 000- in k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

18. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že poskytnutie neodkladnej dočasnej ochrany žalobkyne navrhovaným spôsobom je dôvodné, pretože žalobkyňa a žalovaní 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyňa v podiele 1 a žalovaní 1 a 2 v podiele po 1/4. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. .

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle vyššie citovaných ustanovení , ako aj uvedených právno-teoretických východísk, je predovšetkým zo strany žalobkyne hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Neodkladné opatrenie je opodstatnené len vtedy, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

21. Zároveň platí, že rozhodujúce skutočnosti musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. , ale len osvedčovania relevantných skutočností. Preto musí žalobca najmä dôsledným opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, totiž vyhodnocuje súd primárne na základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov ( alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená ). Zásadným determinantom vydania neodkladného opatrenia je preto najmä samotný návrh ( keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa spravidla bez pojednávania). Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

22. V danej veci žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla stručne, že ona a žalovaní 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti špecifikovaných v bode 1. tohto uznesenia pričom súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel, keď mal za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočíva v tom, že je potrebné stabilizovať právne pomery sporových strán, nakoľko sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaný 1 uskutočnil niekoľko krát ( 4-krát ) kroky smerujúce k predaju svojho spoluvlastníckeho podielu na jeho rodinných príslušníkov, čo však spôsobuje neistotu v právnych pomeroch žalobkyne, či sa v tomto prípade domôže svojho práva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam.

23. Podľa ( ďalej aj ,,O.z.“ ), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

24. Podľa § 141 ods. 1 O.z., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

25. Podľa § 142 ods. 1 O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Každý zo spoluvlastníkov má k svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe ( napr. R 23/2019 ) nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva, ktoré sa nevyžaduje ak ide o prevod blízkej osobe ( , 117 ).

27. Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť právo žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s konkrétnymi spoluvlastníkmi ( pretože podielové spoluvlastníctvo sa viaže k veci ) a ani prednosť práva žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( podľa predstáv žalobkyne ), pred právom ostatných podielových spoluvlastníkov svoj spoluvlastnícky podiel previesť, tobôž na blízku osobu ( keď títo sú obmedzení len zákonným predkupným právom ostatných podielových spoluvlastníkov ).

28. Vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ) je v danej veci zrejmé, že pokiaľ žalovaný 1 svoj spoluvlastnícky podiel prevádzal na jemu blízke osoby, nie je v zmysle už vyššie uvedeného dôvodom na to, aby bolo potrebné stabilizovať pomery sporových strán tak, aby stranami konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ostali žalovaní 1 a 2.

29. Treba tu tiež uviesť, že pozná procesný inštitút – zmena strán sporu, zakotvený v , podľa ktorého ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli; teda aj v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude možné pokračovať na strane žalovanej s nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa bude môcť potom v tomto spore požadovať zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva. Právne postavenie žalobkyne teda nie je ohrozené tak, že by si vyžadovalo potrebu úpravy pomerov sporových strán žalobkyňou navrhovaným spôsobom.

30. Pretože hrozba zmarenia, prípadne sťaženia súdneho konania, predmetom ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebola žalobkyňou osvedčená, odvolací súd pre neosvedčenie dôvodnosti nároku žalobkyne, ani potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodované nebolo z dôvodu, že nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej ), v súlade s ustanovením v spojení s

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).