Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sf-23-2025.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Subarea
6Sf/23/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: AAS Slovakia s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 330 856, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100186806/2025 zo dňa 17. 01. 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04. 04. 2025 domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100186806/2025 zo dňa 17. 01. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 102039623/2024 zo dňa 17. 07. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo uvedeným rozhodnutím žalovaného potvrdené a ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v sume 16.151,60 Eur.
2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že splatnosť vyrubenej dane nastala dňa 20. 02. 2025. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že po vykonaní daňovej kontroly mu bolo doručených spolu 10 rozhodnutí za celé kontrolované zdaňovacie obdobie, kedy dorub dane je v súčte vo výške 730.332,00 Eur, pričom všetky rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné a voči všetkým predmetným rozhodnutiam podal žalobca samostatné správne žaloby. Žalobca zároveň poukázal na to, že sa začala daňová exekúcia na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, kedy následne dňa 04. 03. 2025 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená daňová exekučná výzva v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) voči žalobcovi, ktorou bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil peňažné plnenie vo výške 485.887,60 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102039192/2024 zo dňa 17. 07. 2024, ktorým bolo uložené žalobcovi peňažné plnenie vo výške 485.887,60 Eur. Súčasne žalobca vo svojom návrhu uviedol, že voči predmetnej daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie, a taktiež požiadal o odklad splatnosti dane v súlade s § 57 Daňového poriadku v súvislosti s rozhodnutím za zdaňovacie obdobie február 2020. Keďže Daňový úrad Bratislava o predmetnom zatiaľ nerozhodol, a na základe doterajšej komunikácie so správcom dane je možné predpokladať zamietavé rozhodnutie správcu dane, podľa názoru žalobcu nie je možné žiadať inú formu ochrany, ako prostredníctvom priznania odkladného účinku správnej žalobe. Ďalej žalobca uviedol, že ako už bolo poukázané v odvolaní prvostupňovému rozhodnutiu, s
dôvodmi vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty sa žalobca v celom rozsahu nestotožňuje a je názoru, že daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 vykázal v správnej výške. Zároveň žalobca uviedol, že ak by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v prospech žalobcu, vyrubená daň by sa nestala splatnou. Keďže výsledkom súdneho sporu môže byť zánik samotného exekučného titulu, povolením priznania odkladného účinku správnej žalobe sa môže žalobca vyhnúť negatívnym dopadom spojeným s vymáhaním úhrady vyrubenej dane a nepriaznivým dopadom na samotného žalobcu. Zároveň žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že už boli podané tri správne žaloby za mesiace január 2020 (rozhodnutie č. 100192976/2025 zo dňa 20. 01. 2025), jún 2020 (rozhodnutie č. 102121671/2023 zo dňa 18. 08. 2023) a júl 2020 (rozhodnutie č. 100980729/2023 zo dňa 06. 04. 2023), o ktorých aktuálne prebieha konanie na súde. V prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2020 sa vedie správne súdne konanie pod sp. zn. 6Sf/10/2025, kedy bola napadnutá zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň vo výške 3.000,00 Eur. V prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2020 sa vedie správne súdne konanie pod sp. zn. 6Sf/1/2023, kedy bola napadnutá zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň vo výške 42.276,00 Eur. V prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2020 sa vedie správne súdne konanie pod sp. zn. 3Sf/3/2023, kedy bola napadnutá zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň vo výške 15.501,20 Eur. V tomto prípade žalobca uhradil všetku vyrubenú daň, pokuty a aj úroky z omeškania s tým súvisiace. V prípade, že správny súd rozhodne o zrušení rozhodnutí, žalobca bude opäť disponovať týmito finančnými prostriedkami. K tomuto tvrdeniu žalobca predložil potvrdenie o realizácii platby zo dňa 30. 06. 2023, ktorou uhradil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za mesiac jún 2020 a potvrdenie o realizácii platby zo dňa 02. 10. 2023, ktorou žalobca uhradil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2020. S ohľadom na vyrubenú daň je podľa žalobcu nutné konštatovať, že majetok žalobcu aktuálne nepostačuje na jej úhradu. Žalobca momentálne eviduje na bankovom účte majetok vo výške 970,25 Eur. Okrem toho zároveň eviduje záväzky voči ďalším veriteľom. K tomuto tvrdeniu priložil žalobca výpis z bankového účtu zo dňa 13. 03. 2025 a mimoriadnu účtovnú závierku žalobcu, zostavenú ku dňu 28. 02. 2025. Podľa názoru žalobcu s ohľadom na uvedené platí, že ak nedôjde k požadovanému priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, štatutárny orgán žalobcu bude nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom v podobe začatia konkurzného konania a samotným zánikom žalobcu. S ohľadom na aktuálny stav majetku a výšku záväzkov (najmä pohľadávky prvostupňového orgánu verejnej správy) je pritom vysoko pravdepodobné, že takýto konkurz bude zastavený pre nedostatok majetku, čo ex lege povedie k zrušeniu spoločnosti a jej výmazu z Obchodného registra Slovenskej republiky. V ďalšej časti poukázal žalobca na ust. § 68 ods. 4 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa spoločnosť tiež zrušuje ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu, okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz. Podľa žalobcu v tomto prípade, okrem toho, že prvostupňový orgán verejnej správy stratí možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky, žalobca stratí možnosť brániť sa voči predmetným rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, ktoré považuje za nezákonné. Uvedeným dôjde k strate jeho ústavného práva na spravodlivý proces. Pritom je podľa žalobcu zrejmé, že doposiaľ žalobca vykonal všetky dostupné kroky a využil dostupné možnosti procesnej obrany, kedy aktívne v konaní spolupracoval, následne využil možnosť odvolania, kde podrobne popísal, v čom vidí nezákonnosť. S uvedeným boli spojené nemalé časové a finančné nároky na strane žalobcu vrátane úhrady nákladov právnych služieb. S ohľadom na zložitosť tejto kontroly, jej rozsah, počet vykonávaných úkonov, zložitosť skutkovú ale aj náročnosť právnej argumentácie, bol nútený využiť právne služby advokátskej kancelárie na to, aby sa mohol účinne brániť. Pri počte úkonov vykonaných správcom dane, rozsahu dokumentov (10 mesiacov t. j. 10 rozhodnutí) a stovky strán rozhodnutí a zápisníc prvostupňového orgánu verejnej správy, je časová náročnosť významná a tomu zodpovedá aj následný finančný náklad. Záujem žalobcu na bránení svojich práv pritom má tiež svoju hodnotu hodnú ochrany. Pre tento moment, pokiaľ ide o rýchlosť a efektívnosť, možnú len v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe bude mať za následok povinnosť začatia konkurzného konania, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou nenávratne a nezvratne smerovať k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, a teda spôsobí, že v budúcnosti už nebude môcť dosahovať ďalší zdaniteľný zisk, ba dokonca dôjde až k zrušeniu spoločnosti - žalobcu, a to bez ohľadu na to, že by v spore na správnom súde bol úspešný. Netreba pritom podľa žalobcu zabúdať na skutočnosť, že žalobca bude na základe napadnutého rozhodnutia taktiež sankcionovaný uložením pokuty na základe
Daňového poriadku a taktiež vyrubením úroku z omeškania na základe Daňového poriadku. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe pritom nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak, je vo verejnom záujme umožniť žalobcovi hájiť svoje práva na súde. Zároveň uvedené rozhodnutie správneho súdu bude mať dopad aj na samotné daňové orgány, keďže v prípade úspechu žalobcu v konaní na správnom súde budú správnym súdom konštatované pochybenia prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, ktorým sa v budúcnosti môže predísť, čo zlepší funkčnosť správy a vymáhania daní, odstráni dôvody pre zrušovanie rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného a tým povedie k zrýchleniu procesov a vymáhaniu nárokov. Priznaním odkladného účinku podanej správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, avšak dôjde len ku odkladu splnenia daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo nie je v neprospech verejného záujmu a ani prvostupňového orgánu verejnej správy. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe, a začatie konkurzného konania, pričom na základe žaloby bude prebiehať súdne konanie, výsledkom ktorého môže byť zrušenie samotného exekučného titulu, nie je v súlade s ochranou práv žalobcu na súdnu ochranu. Následne dňa 13. 05. 2025 žalobca doručil prípis zo dňa 12. 05. 2025, ktorým správnemu súdu oznámil, že dňa 14. 04. 2025 vydal Daňový úrad Bratislava rozhodnutie č. 101433597/2025, ktorým Daňový úrad Bratislava nepovolil odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vyplývajúcej z rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 102039192/2024 zo dňa 17. 07. 2024, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť platiť rozdiel dane vo výške 485.887,60 Eur za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2020, čím sa podľa názoru žalobcu ešte zvýšila potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe.
3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18. 06. 2025 tak, že žiada zamietnutie odkladného účinku, nakoľko má za to, že dôvody uvedené žalobcom v prípade výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj rozhodnutí, ktoré im predchádzali, nie sú dostatočné na to, aby v tomto prípade zakladali opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 185 SSP; Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 188 SSP; Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
7. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenie správnemu súdu aj osvedčiť. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy a prvostupňového orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, konkrétne značná hospodárska a finančná škoda v zmysle § 185 písm. a) SSP.
8. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe argumentoval tým, že sa začala daňová exekúcia na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava a následne bola žalobcovi doručená daňová exekučná výzva, ktorou bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil peňažné plnenie vo výške 485.887,60 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102039192/2024 zo dňa 17. 07. 2024. Správny súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že z predloženého rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101433597/2025 zo dňa 14. 04. 2025 vyplýva, že Daňový úrad Bratislava nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 18. 03. 2025 o povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vyplývajúceho z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 102039192/2024 zo dňa 17. 07. 2024 vo výške 485.887,60 Eur za zdaňovacie obdobie február 2020, pričom proti rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100186731/2025 zo dňa 17. 01. 2025, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 102039192/2024 zo dňa 17. 07. 2024 podal žalobca samostatnú správnu žalobu s návrhom na priznanie odkladného účinku, o ktorej sa vedie na správnom súde konanie pod sp.zn. 6Sf/29/2025, v rámci ktorého bude súd rozhodovať o priznaní resp. zamietnutí odkladného účinku vyššie uvedenej správnej žaloby na základe predložených dôkazov – okrem iných aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101433597/2025 zo dňa 14. 04. 2025.
9. V predmetnej veci, ktorá sa týka zdaňovacieho obdobia apríl 2020, správny súd žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku vyhodnotil ako nedôvodný, pretože žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku,
ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2020 a vyrubeného rozdielu dane vo výške 16.151,60 Eur hrozí. Správny súd konštatuje, že žalobca preukazuje svoju ekonomickú situáciu výpisom z účtu ku dňu 13. 03. 2025 a mimoriadnou účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 28. 02. 2025, ktoré dostatočne neodôvodňujú záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody. Potvrdenia o realizácii platieb za mesiace jún 2020 (z 30. 06. 2023) a júl 2020 (z 02. 10. 2023) sa týkajú konaní, ktoré správny súd vedie pod sp. zn. 6Sf/1/2023 (napadnuté rozhodnutie č. 102121671/2023 zo dňa 18. 08. 2023) a 3Sf/3/2023 (napadnuté rozhodnutie č. 100980729/2023 zo dňa 04. 06. 2023), pričom správny súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že sa jedná o všeobecné správne žaloby, v ktorých žalobca nepodával návrhy na odkladný účinok, teda nie sú relevantnými dôkazmi na osvedčenie existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy v predmetnej veci.
10. Žalobcovi v návrhu na priznanie odkladného účinku chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej aktuálnej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.). Správny súd k tejto časti ešte podotýka, že ak žalobca uvádza, že existujú aj ďalší veritelia žalobcu, týchto taktiež nešpecifikoval. Vzhľadom na nevymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutí za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, ktorého následkom by bolo predĺženie žalobcu, jeho neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či zamestnancom, resp. celkové ukončenie podnikateľskej činnosti. K argumentom žalobcu ohľadom nutnosti vyhlásiť konkurz na majetok žalobcu správny súd uvádza, že takéto svoje presvedčenia, v ktorých vyslovil obavy z hrozby závažnej ujmy, respektíve finančnej škody smerujúcej k neschopnosti uhrádzať svoje záväzky v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi na preukázanie týchto obáv a tieto nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu. Inými slovami žalobca neponúkol správnemu súdu žiadne istoty, na základe ktorých by tento mohol zhodnotiť, že splnením povinnosti vyplývajúcej pre neho zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, by mu hrozili následky, na hrozbu ktorých vo svojom návrhu poukazuje, vrátane ochromenia jeho podnikateľskej činnosti vedúcej až k povinnosti vyhlásiť konkurz. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je možné len v prípade, ak výkon napadnutého rozhodnutia (nie iného rozhodnutia) môže žalobcovi spôsobiť následky uvedené v § 185 písm. a) SSP. Žalobca preto musí osvedčiť, že práve výkon napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2020 a vyrubeného rozdielu dane vo výške 16.151,60 Eur je spôsobilý privodiť mu zákonom vymedzené závažné následky. Správny súd v tejto súvislosti taktiež pripomína, že žalobca je podnikateľom a jeho činnosť so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak sa preukáže reálna hrozba následkov uvedených v ust. § 185 SSP. Preto nestačí len tvrdenie žalobcu o hrozbe takýchto následkov, ale žalobca musí uviesť také nespochybniteľné fakty, ktoré utvrdia súd v závere, že negatívne dôsledky okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovi skutočne hrozia. Ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré len eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov jeho návrh obstáť ako dôvodný. Nad rámec nevyhnutného odôvodnenia však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.
11. K argumentom žalobcu ohľadom možného zrušenia napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že sa jedná o argumenty, ktoré smerujú k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Ak by správny súd akceptoval uvedené argumenty žalobcu ako podklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo by zo strany správneho súdu k meritórnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného, čo v tejto fáze konania nie je zo strany správneho súdu možné a ani žiadúce.
12. Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Poznámka: Toto uznesenie nepodpísal člen senátu Mgr. Andrej Maukš z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania uznesenia.