Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoCsp-12-2025.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/12/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, 2/ E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, obaja zast.: JUDr. Tamás Puskás, IČO: 42 162 891, so sídlom Jókaiho 11/24, 945 01 Komárno, proti žalovaným: 1/ CERAMIC HOUSES EU, s.r.o., IČO: 47 084 065, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 1061/8, 984 01 Lučenec, zast.: JUDr. Renáta Endrődyová, advokátka, IČO: 42 195 284, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec 2/ Andante Produce s.r.o., IČO: 50 745 077, so sídlom Bazovského 9, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.862,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/67/2023 – 297 z 21. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ voči výroku I. rozsudku okresného súdu o d m i e t a. II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e. III. Žalovaný 1/ má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorí sú povinní mu ich nahradiť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súdny úradník rozhodne o ich výške. IV. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 3.862,72 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.03.2023 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žaloba žalobcov 1/, 2/ voči žalovanému 1/ sa zamieta. III. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100% , vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.“ IV. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.“
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia ako objednávatelia uzatvorili so žalovaným 1/ ako zhotoviteľom a dodávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmet bol vymedzený v čl. X tejto zmluvy. Rovnako nebolo sporným ani uzavretie dodatkov číslo X F. X k zmluve o dielo medzi žalobcami ako objednávateľmi a zhotoviteľom - žalovaným 1/ na strane jednej a s označeným pristupujúcim účastníkom žalovaným 2/ na strane druhej. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že na strane zhotoviteľa došlo ku kumulácii subjektov, kedy žalovaný 1/ svoje postavenie zhotoviteľa nestratil, avšak povinnosť vykonania diela v rozsahu čl. X C. X písm. c) až g) zmluvy o dielo v znení jej dodatkov zaťažovalo žalovaného 2/. Z uvedeného vyplynulo, že táto časť predmetu zmluvy o dielo by mala byť zo strany objednávateľov zaplatená v prospech zhotoviteľa, ktorým bol práve žalovaný 2/. Nesporným v konaní bolo aj to, že žalobcovia listom zo dňa 18.08.2021 adresovaným žalovanému 1/ odstúpili od zmluvy o dielo z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne a včas, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, t.j. v zmysle § 642 ods. 2 OZ. Toto jednostranné odstúpenie bolo doručené žalovanému 1/ dňa 23.08.2021, kedy nadobudlo účinnosť. Neplatnosť tohto odstúpenia nebola dotknutým subjektom napadnutá, a preto odstúpenie bolo platné a vyvolalo vyplývajúce zákonné dôsledky. Vzhľadom na skutočnosť, že predmet diela bolo možné rozdeliť, tak účinky odstúpenia od zmluvy o dielo v znení jej dodatkov vo vzťahu k žalovanému 2/ nenastali. Písomným úkonom zo dňa 16.02.2023 adresovaným žalovanému 2/ žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Odstúpenie bolo žalovanému 2/ doručené dňa 10.03.2023, kedy nadobudlo účinnosť. Žalobcovia tak odstúpili od zmluvy o dielo v znení jej dodatkov aj vo vzťahu k žalovanému 2/, pričom aj toto odstúpenie je platným a účinným odstúpením od zmluvy podľa OZ. Z dôvodu odstúpenia od zmluvu došlo k zrušeniu zmluvy o dielo v znení jej dodatkov od jej počiatku. Zmluvné strany sa tak mali vysporiadať vzájomne podľa zásad zmysle § 451 a nasl. OZ. V konaní bolo preukázané, že žalovaná suma bola zo strany žalobcov zaslaná, ale aj pripísaná na účet žalovaného 2/, a preto žalovanému 1/ nemohlo žiadne bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Z tohto dôvodu žalobu voči nemu zamietol. Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná suma bola pripísaná na jeho účet, pričom sa nejednalo len o tzv. platobné miesto, keďže v zmysle zmluvy o dielo a jej dodatkov táto časť diela mala byť financovaná prostredníctvom žalovaného 2/ v postavení zhotoviteľa. Finančné prostriedky za zhotovenie tejto časti diela mali byť žalovanému 2/ aj zaplatené. Bolo nesporné, že k realizácii diela nedošlo, a tým pádom na strane žalovaného 2/ vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške prijatej sumy za nezrealizovanú časť diela. Uvedené skutočnosti žalovaný 2/ ani nepoprel, ale sám tieto aj potvrdil vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 10.07.2023. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobe žalobcov vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel a zároveň im priznal aj príslušenstvo v podobe zákonného úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to vzhľadom na úspech žalobcov vo vzťahu k žalovanému 2/, ale aj aj na úspech žalovaného 1/ voči žalobcom.
3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podali v celom rozsahu odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom istinu 3.862,72 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
4. Podľa názoru žalobcov základnou otázkou v konaní bolo, kto bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie, teda ten, ktorému mala byť zaplatená suma vo výške 3.872,62 Eur podľa zmluvy o dielo, alebo ten komu žalobcovia fakticky zaplatili uvedenú sumu na jeho účet. Boli toho názoru, že odpoveď na túto otázku možno nájsť v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/12/2006, ktorý túto právnu otázku vyriešil tak, že bezdôvodné obohatenia má vydať veriteľ, ktorý mal právo na uvedenú sumu podľa rozhodnutia súdu (účastník konania) a nie subjekt, ktorému účastník konania fakticky zaplatil sumu náhrady trov konania (právny zástupca). Ak teda žalovaní mali postavenie veriteľa na zaplatenie sumy vo výške 3.862,72 Eur, tak podľa predmetného záveru najvyššieho súdu mali vydať žalovaní bezdôvodné obohatenia spoločne a nie len žalovaný 2/, ktorému bola fakticky uhradená predmetná suma. Podľa názoru žalobcov nebolo jednoznačne preukázané, či žalovaný 2/ mal postavenie veriteľa na zaplatenie sumy vo výške 3.862,72 Eur. Poukázali na to, že v zmysle dodatkov k zmluve o dielo mali zaplatiť časť ceny diela v uvedenej výške zhotoviteľovi – žalovanému 1/. Žalovaný 1/ bol preto ohľadom uvedenej platby veriteľom a žalobcovia dlžníkmi. V odvolaní sa ďalej zamerali na výkladu slova „financovať“ obsiahnutého v zmluve o dielo v znení jej dodatkov. Zaplatenie žalovanej sumy nepreukazovali len zmluvné dokumenty, ale aj e-mailová komunikácia, ktorú predložili, a v ktorej žalovaný 1/ potvrdil prijatie platby za faktúru G. X, ktorú im tento poslal. Boli toho názoru, že nakoľko predmetná faktúra nebola účtovným dokladom, tak tento dokument bolo potrebné považovať za pokyn žalovaného 1/ urobený podľa § 562 OZ, a preto bol tento povinný vydať bezdôvodné obohatenie, a to spoločne so žalovaným 2/, ktorý nepoprel žalobu a uznal svoju povinnosť. V závere svojho odvolania poukázali na širšie súvislosti týkajúce sa vzájomného prepojenia žalovaných a hospodárskych výsledkov žalovaného 2/.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody uvádzané žalobcami v podanom odvolaní považoval za neopodstatnené. Vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazovali žalobcovia uviedol, že tieto závery vychádzali z odlišného skutkového stavu, a preto neboli na predmetnú vec aplikovateľné. Výklad platobného miesta v zmysle zmluvy o dielo v znení jej dodatkov považoval za v rozpore s účelom dodatkov k zmluve o dielo.
6. V odvolacej replike žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní. Uviedli, že nedošlo k zániku postavenia žalovaného 1/ ako zhotoviteľa vo vzťahu k dielu ako celku, a rovnako nedošlo ani k zániku jeho postavenia ako veriteľa vo vzťahu k cene diela ako celku. Opätovne poukázali na záver najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 4Cdo/12/2006. Tvrdenie žalovaného 1/, že prestal byť podľa dodatkov k zmluve o dielo vo vzťahu k časti diela zhotoviteľom (montáž okien a dverí), a preto mali uhradiť cenu diela žalovanému v 2/ rade, považovali za v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, pričom tieto nevyplývali ani zo zmluvy o dielo a jej dodatkov. Bankový účet žalovaného 2/ považovali len za platobné miesto. V tomto smere poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/164/2020.
7. Žalovaný 1/ v rámci odvolacej duplike uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení už len opakovali svoju doterajšiu argumentáciu, a preto s hľadiska účelnosti a hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné reagovať duplicitne na argumenty, na ktoré už reagoval. Vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/164/2020 konštatoval, že aj toto vychádzalo z inej skutkovej situácie, kde existoval ručiteľský vzťah, ktorý v spore nebol daný.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP), a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
11. V danom prípade ide už v poradí o druhé rozhodnutie okresného súdu v predmetnej veci, kedy odvolací súd uznesením sp. zn. 15CoCsp/15/2024 zo dňa 26.06.2024 zrušil prvotný rozsudok okresného súdu zo dňa 19.10.2023 vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie pôvodne uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom žalovanú sumu aj s príslušenstvom a zároveň ich zaviazal k povinnosti nahradiť im trovy konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie bol tak po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil prvoinštančného súdu povinnosť vysporiadať sa otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy a zaoberať sa jeho dôsledkami spočívajúcimi v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
12. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ ako objednávatelia, uzatvorili dňa 30.10.2019 so žalovaným 1/ ako zhotoviteľom (dodávateľom) zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a zhotovenie 1 kus eko - keramického domu v II. stupni vyhotovenia. Dodatkom G. X zo dňa 05.08.2020 bola zmluva o dielo doplnená v čl. X zmluvných strán o bod X. X, a to o pristupujúceho účastníka - žalovaného 2/. Zároveň došlo aj k úprave čl. X zmluvy o dielo - cena financovaní nie bod X. X, bod X. X, kde v bode X. X zmluvné strany sa dohodli na rozpise platieb, kde časť „B“ bude financovaná cez žalovaného 2/. Zároveň bolo dohodnuté, že 6% z ceny diela t.j. 3.862,72 Eur z dohodnutej ceny sa investori zaviazali uhradiť zhotoviteľovi v lehote splatnosti faktúry, pričom zhotoviteľ bol oprávnený túto faktúru vystaviť vždy po ukončení konkrétnej časti diela, a to po ukončení montáže okien a vchodových
dverí. Následne dňa 01.12.2020 bol uzavretý dodatok č. X k zmluve o dielo, ktorým sa menil a upravil čl. X - cena financovanie výstavby bod X. X G. X - lehoty zhotovenie predmetu zmluvy bod X. X. Z tohto dodatku vyplynulo, že 6% z celkovej ceny diela, t.j. 3.862,72 Eur investori uhradili zhotoviteľovi v lehote splatnosti faktúry, pričom zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúru ako preddavok na objednávku okien a vchodových dverí.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo medzi žalobcami a žalovaným 1/ k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Dodatkom č. X pristúpil k záväzku aj vo vzťahu k žalobcom ako objednávateľom aj žalovaný 2/, ktorý sa zaviazal vo vzťahu k žalobcom vykonať ním určenú časť diela naňho pripadajúcu. Každý zo žalovaných bol teda povinný vykonať časť diela v zmysle zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný 2/ sa zaviazal vyrobiť, doviezť a namontovať 1 kus jednopodlažného eko - keramického rodinného domu v II. katalógovom stupni vyhotovenia spoločnosti. Každý zo žalovaných sa tak zaviazal vykonať konkrétnu časť diela nezávisle od časti druhej, pričom žalovaný 2/ bol okrem iného povinný dodať a namontovať okná a dvere na predmete diela. V konaní nebolo sporné to, že žalovaná suma vo výške 3.862,72 Eur bola uhradená zo strany žalobcov ako preddavok za objednávku okien a vchodových dverí, ktoré mal zabezpečiť práve žalovaný 2/, pričom uvedenú sumu žalobcovia uhradili na základe faktúry č. X zo dňa 26.11.2020 so splatnosťou dňa 01.12.2020, na jeho účet. Taktiež nebolo sporné ani to, že žalovaný 2/ nedodal predmetné okná a vchodové dvere v zmysle zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo jednotlivo, a to najprv listom zo dňa 18.08.2021 adresovaným žalovanému 1/, ktorým mu poskytli dodatočnú lehotu na dokončenie diela riadne a včas, pričom ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo k dokončeniu diela, a preto od zmluvy o dielo v znení jej neskorších dodatkov odstúpili. Neskôr listom zo dňa 16.02.2023 adresovanému žalovanému 2/ odstúpili od zmluvy o dielo v znení jej neskorších dodatkov aj vo vzťahu k žalovanému 2/. Obidva tieto právne úkonu je potrebné považovať za jednostranné právne úkony, ktorým žalobcovia jednotlivo a platne odstúpili od zmluvy o dielo v znení jej dodatkov v tých častiach, ktoré pripadali na toho ktorého zo žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane žalovaných tak išlo o tzv. samostatné procesné spoločenstvo podľa § 78 CSP, keďže každý zo žalovaných mal voči žalobcom vlastnú a oddelene posudzovanú povinnosť vyplývajúcu z jeho záväzku. Rozhodnutie voči jednému zo žalovaných, tak nemá právny účinok voči druhému. V danom prípade súd prvej inštancie žalobe žalobcov voči žalovanému 2/ vyhovel a priznal im nimi požadovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia sa napriek tomu odvolali aj proti tejto časti rozhodnutia okresného súdu žiadajúc zaviazanie žalovaných na spoločné a nerozdielne plnenie, a to napriek tomu, že v spore nebola preukázaná existencia solidárneho záväzku žalovaných. Odvolací súd konštatuje, že takéto odvolanie nie je prípustné, pretože žalobcovia boli voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu úspešní. Keďže išlo o samostatné procesné spoločenstvo, nie je možné domáhať sa zmeny vyhovujúcej časti rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému 2/. Odvolanie do tejto časti rozsudku preto nie je prípustné podľa § 359 CSP, keďže absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcov ako odvolateľov na podanie odvolania voči rozhodnutiu, ktoré je v ich prospech. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcov voči výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 3.862,70 Eur spolu s príslušenstvom – I. výrok odmietol podľa § 386 písmena a) CSP ako podané neoprávnenou osobou (I. výrok rozhodnutia odvolacieho súdu).
14. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcov vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie – II. výrok, ako aj závislé výroky o trovách konania – III. a IV. výrok. Odvolací súd v tejto časti preskúmal napadnuté rozhodnutie vecne a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.06.2024 uložil súdu prvej inštancie v prípade zrušenia zmluvy od počiatku (odstúpenie od zmluvy o dielo) posudzovať uplatnený nárok v zmysle § 457 a § 458 OZ, pričom týmto právnym názorom bol prvoinštančný súd viazaný. Okresný súd posúdil odstúpenia od zmluvy ako platné právne úkony, pričom uvedené nebolo ani v konaní sporné. V takomto prípade žalobcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný 1/ vo vzťahu k nároku na vydanie žalovanej sumy, ktorá predstavovala preddavok za dodanie a montáž okien a dverí, prijal akékoľvek plnenie od žalobcov za týmto účelom. Ani z obsahu zmluvu o dielo v znení jej dodatkov nevyplynulo, žeby túto časť diela mal vykonať práve žalovaný 1/. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky smerovali výlučne na účet žalovaného 2/, ktorý vystavil faktúru G. X a aj obdržal finančné prostriedky za časť diela, ktorú mal podľa zmluvy o dielo v znení jej dodatkov vykonať. Skutočnosť, že predmetná faktúra bola žalobcom doručená prostredníctvom žalovaného 1/ žiadnym spôsobom nepreukazovala prijatie plnenia žalovaným 1/, ale ani to, že tento bol platobným miestom. Z tohto dôvodu sa bezdôvodne na úkor žalobcov obohatil
len žalovaný 2/, zatiaľ čo žalovanému 1/ žiadne obohatenie na úkor žalobcov nevzniklo. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ vzniká výlučne voči osobe, ktorá plnenie prijala z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danom prípade žalovaný 1/ neprijal žiadne plnenie, a preto mu nevznikla ani povinnosť na jeho vrátenie. Plnenie od žalobcov za účelom dodania a montáže okien a dverí prijal výlučne žalovaný 2/, z ktorého strany však nebolo žalobcom nič dodané, a preto im nevznikla povinnosť nič vrátiť resp. poskytnúť akúkoľvek náhradu. Okresný súd tak rozhodol vecne správne, ak žalovanému 2/ uložil povinnosť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške 3.862,72 Eur s príslušenstvom. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré žalobcovia poukazovali aj v podanom odvolaní, tieto boli založené na inom skutkovom stave, a preto ich závery nebolo možné nijakým spôsobom aplikovať na prejednávanú vec.
15. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému 1/ zamietol - II. výrok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny, a to aj v rozsahu závislých výrokoch o trovách konania - III. a IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, a CSP, a to s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán konania.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovaný 1/ má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko odvolanie žalobcov voči výroku okresného súdu, ktorým žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (II. výrok) a závislým výrokom o trovách konania (III. a IV. výrok) nebolo dôvodné, a preto v odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný 1/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bolo odvolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou, a preto by nárok na náhradu trov odvolacieho konania mal žalovaný 2/, avšak z obsahu spisu vyplynulo, že žalovanému 2/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.