Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-871-2025.pdf
PDF · 79.55 KB
Case nature
Subarea
30Ek/871/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, 688 01 Topoľčianky, o vymoženie 5 369,74 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/871/2025 zo dňa 23.04.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.04.2025 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2, ods. 4 písm. d/, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2/ Uviedol, že oprávnený ani na základe výzvy súdu nepredložil spotrebiteľskú zmluvu, čím je návrh na vykonanie exekúcie podaný v rozpore so zákonom. V nadväznosti na vyjadrenie oprávneného, podľa ktorého spotrebiteľská zmluva nie je obligatórnou prílohou opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podaného podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), poukázal na § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a to či už rozhodnutie okresného, odvolacieho, ale aj dovolacieho súdu, bolo vydané v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, ako skutočnosť existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda nielen skutočnosť, že či vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aj skutočnosť, že či bolo alebo nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Toto ustanovenie umožňuje súdu v exekučnom konaní tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ by aj exekučný súd vydal poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností predpokladaných v tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nevyhnutne viedlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len za účelom zistenia, že v základnom konaní bol uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že či povinní mali alebo nemali možnosť danú skutočnosť namietať aj v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Za týmto účelom súd v exekučnom konaní musí mať možnosť(zo strany oprávneného) oboznámiť sa s
podkladom pre vydanie poverenia, ak existuje predpoklad, že exekučným titulom bol priznaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z exekučného titulu vyplýva, že zmluvným podkladom bola zmluva o splátkovom úvere č. 0232075116 zo dňa 10.12.2002, ktorú povinní uzavreli s právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.). V danom prípade oprávnený vyhlásil, že tento zmluvný podklad pre vydanie exekučného titulu, je spotrebiteľského charakteru, v čoho dôsledku mu vznikla povinnosť podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku predložiť zmluvnú dokumentáciu v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Taktiež je aj zrejmé, že Exekučný poriadok v špecifikovanom ustanovení zakotvuje obligatórnu náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá je uložená práve oprávnenému, a ktorá spočíva v predložení dotknutej zmluvnej dokumentácie (a to tak za účelom zistenia existencie spotrebiteľského vzťahu, ako aj prípadnej existencie neprijateľným zmluvných podmienok). Oprávnený v predmetnom konaní nepredložil súdu príslušnú zmluvnú dokumentáciu, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul. Keďže nevykonal opravu podľa výzvy súdu, teda ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
3/ V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený voči rozhodnutiu sťažnosť, ktorou ho žiadal zrušiť a vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. Uviedol, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK, ktorého odsek 1 presne definuje, čo je potrebné priložiť k takémuto repodaju. Predmetné ustanovenie žiadnym spôsobom neuvádza obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. Názor súdu, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) aj ustanovenie § 48 ods. 4 Exekučného poriadku a dodatočne náležitosti uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, je podľa neho nesprávny. Podľa gramatického výkladu ust. § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predloženie k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a/ Exekučného poriadku. Teda ak by mal zákonodarca za to, že ust. § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. Ďalej poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, z ktorého je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“ ZoUNEK obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučný poriadok, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských – napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Aj ustanovenia § 54 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem, resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je Lex specialis derogat legi generali. Záverom poukázal aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou, pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia spred obdobia 01.04.2017, bolo na základe exekučného titulu riadne vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Veriteľ predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a že bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu (v tomto prípade z roku 2002). Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), ktorý je na ťarchu veriteľa pohľadávky. Oprávnený má za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 48 ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
8/ Podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
9/ Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g/.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
11/ V prejednávanej veci je nesporné, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.03.2025 domáha od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 5369,74 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 23Cb/264/2007-135 zo dňa 02.10.2010. Súčasne sa vo veci jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK. Základnou paradigmou, z ktorej je potrebné vychádzať pri opätovných návrhoch podľa ZoUNEK, je tá skutočnosť, že opätovné exekučné konanie je nové a samostatné konanie a nie akési pokračovanie starej exekúcie. Preto exekučný súd musí pri posudzovaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie splniť všetky tie povinnosti, ktoré mu ukladá nielen Exekučný poriadok, ale aj judikatúra Európskeho súdneho dvora ako aj judikatúra Ústavného súdu SR. Uvedené vyplýva z princípu ochrany spotrebiteľa vplývajúci z Charty EÚ, ktorý sa samozrejme dostáva do kolízie s inými právnymi princípmi, vrátane princípu legitímnych očakávaní veriteľa. Z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že princíp ochrany spotrebiteľa považuje za ťažiskový, uplatňujúci sa v čo najširšej možnej podobe. Exekučný súd má totiž ako posledný možnosť, resp. povinnosť preskúmať spotrebiteľskú zmluvu za účelom posúdenia jej obsahu pre neprijateľné zmluvné podmienky a zabezpečenie tak zvýšenej ochrany spotrebiteľa s poukazom najmä na ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku. Na to, aby exekučný súd takúto kontrolu vykonal, musia mu byť predložené dokumenty normované v § 48 ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku. Spotrebiteľská zmluva je tak esenciálnou náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie a fundamentálnym predpokladom jeho vyhoveniu.
12/ Exekučný súd musí s ohľadom na obsah sťažnosti oprávneného poukázať i na pomerne čerstvé rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2024-36 z 10.12.2024, v ktorom ústavný súd jasne formuloval svoje závery k aplikácii § 48 ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku vo väzbe na ZoUNEK v spotrebiteľských veciach. „Bez ohľadu na to, či ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný bezodkladne urobiť sám.“, resp. inde „Výklad sťažovateľky, podľa ktorého exekučný súd nesmie vyžadovať od oprávneného nielen podklady k spotrebiteľským veciam, ale žiadny z podkladov upravených v § 48 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, by v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci znamenal, že by nemal možnosť preskúmať splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania, a preto je potrebné uzavrieť, že takýto výklad by bol zjavne nesprávny.“
13/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody, keď oprávnený ani dodatočne v sťažnostnom konaní nepredložil spotrebiteľskú zmluvu a na ňu nadväzujúce dokumenty podľa § 48
ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku, sudca sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).