Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cbi/25/2008

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B. C. D., bytom E., F. G. XXX/X/XX, právne zastúpený advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, proti žalovanému JUDr. Ivan Dlhopolec, Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správca úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, právne zastúpený BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, v konaní o určenie pravosti pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých pohľadávok 665.693,76 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26.02.2008 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť „v konkurze“ vo výške 142.337,02 Eur (4.288.045,- SK) titulom ušlého zisku, aj do právneho dôvodu aj do výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná, pohľadávky vo výške 97.316,11 Eur (2.931.745,- SK) titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky pri uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom A. H., ktorý je zriadený na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a na pozemku parc. č. 835/47 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2381 m2 a parc. č. 835/48 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, zapísaných na LV č. XXXX, čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu, aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná ako aj pohľadávky vo výške 426.040,63 Eur (12.834.900,- SK) titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 61/b o výmere 65,53 m2, terasy a loggie o výmere 62,53 m2, garážového státia 022 o výmere 14,55 m2 a k nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a priľahlých pozemkoch v rozostavanej stavbe, nachádzajúcich sa na I. J. K. XX, XX, XX so súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. 835/47, 835/51, 835/53, vchod Zámocká/B, Obec Bratislava, štát Slovenská republika, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L. B., je čo do podmienky vzniku pohľadávky právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná.

2. Podaním zo dňa 29.01.2025 zobral žalobca svoju žalobu v plnom rozsahu späť. V podaní poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 02.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2009, Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. -161 zo dňa 11.05.2009 v napadnutej časti, ktorým súd prerušil konanie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania ohľadom určenia pohľadávky vo výške 142 337,02 EUR (4 288 045 Sk) + 97 316,11 EUR (2 931 745 Sk) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I.

pod sp. zn. zamietol a Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. -161 zo dňa 11.05.2009 v napadnutej časti, ktorým súd prerušil konanie ohľadne určenia pohľadávky 426 040,63 EUR (12 834 900 Sk) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. potvrdil. Žalobca má za to, že ako dobromyseľný veriteľ bol nútený uplatniť si v konkurznom konaní svoje prihlášky pohľadávok z dôvodu uplatnenia svojich práv na ochranu svojho majetku, ktorý mal byť ako majetok, na ktorom bolo zriadené neexistujúce záložné právo, M. I. N. L. A. H. ako zabezpečený veriteľ prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa, speňažený. Žalobca v súvislosti s prerušením konania ohľadne určenia pohľadávky vo výške 426 040-63 EUR (12 834 900 Sk) do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. , predkladá rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k.

- 4088 zo dňa 24. mája 20222, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. -2422 zo dňa 15. júna 2015 tak, že určil, že záložné právo, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: F. A., obec: BA - m.č. Staré Mesto, k.ú. L. B., podľa V-2485/2002 zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2) a pozemky p. č. 835/47 (parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2), 835/48 (parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech K. O. F., H., A.: XX XXX XXX, v zmysle ust. a , neexistuje/ nie je. Rozsudok odvolacieho súdu v predmetnom konaní, v ktorom bol žalobca sporovou stranou na strane žalobcu (pozn.: por.č. 12.), nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2022. Zabezpečený veriteľ K., H., v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. na majetok úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., v konkurze, K. O. F. H., nepodal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -2422 zo dňa 15. júna 2015, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti I. K. XX/XXX/XXXX uzavretej medzi pôvodným záložným veriteľom, A., H. a spoločnosťou Zámocká spoločnosť, a.s., naposledy so sídlom Vajanského 16, Lučenec, IČO: 35 687 533 ako záložcom (ďalej len " Zmluva o záložnom práve"). Súd v Bratislave v konaní o určení neexistencie záložného práva podľa V 2485/2001 pôvodne evidovanom na LV č. XXXX k.ú. L. B., M. I. N. L. K. O. F. H. (P.. : P. P. A. H.) prihlásila svoje pohľadávky v konkurznom konaní , odvolaniu žalobcu vyhovel a zmenil rozsudok okresného súdu č. k. -2422 zo dňa 15. júna 2015, keď určil, že záložné právo neexistuje/je neplatné. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. nasledovne: „53/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých žalobcovia vlastnícke právo nadobudli až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie diela a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že Zámocká spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť. Žalobcovia už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj v Zmluve o dielo a napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností, vzali svojím podpisom na vedomie existenciu uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Žalobcovia tak vstúpili do práv a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo žalobcov. 54/Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva upravuje v , pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje v na osobitný zákon, ktorým je o vlastníctve bytov a nebytových priestorov . Ustanovenie upravuje nadobúdacie tituly vlastníctva bytu resp. nebytového priestoru nasledovne: a) zmluvný prevod vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru, b) zmluva o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe bytového domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve, c) dedenie, d) rozhodnutie štátneho orgánu. Iné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru než uvedené v ust. nie sú právne možné. Zo znenia v spojení s vyplýva, že vlastníctvo bytu, alebo nebytového priestoru môže vzniknúť výstavbou bytového domu. V tomto prípade ide o originárny (pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru vytvorením novej veci, ktorou je bytový dom ( ). Právnym základom vzniku vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru výstavbou bytového domu je v zmysle v spojení ust. vždy písomná zmluva medzi stavebníkmi, teda budúcimi vlastníkmi. Na základe zmluvy o výstavbe vzniká vlastníctvo bytu a nebytového priestoru, nie však bezprostredne uzavretím

zmluvy o výstavbe, ale momentom dokončenia výstavby domu. Do momentu vydania kolaudačného rozhodnutia vzniká na základe zmluvy o výstavbe len právny režim spoluvlastníctva stavebníkov (budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) k stavebnému materiálu, neskôr k rozostavanej stavbe, k rozostavanej stavbe bytov a nebytových priestorov, prípadne stavebnému pozemku, a to v podiele zodpovedajúcom vzájomnému pomeru podlahovej plochy bytu resp. nebytového priestoru k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. Tento právny režim spoluvlastníctva sa vydaním kolaudačného rozhodnutia mení na právny režim vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktoré však vzniklo na základe zmluvy o výstavbe, momentom vytvorenia novej veci, ktorý nastal dokončením výstavby bytového domu, teda ešte pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom nedochádza teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva, ale k deklarácii právnej existencie jednotlivých bytov a nebytových priestorov ( tak, ako sú označené v zmluve o výstavbe. 55/ Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve vychádzala z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva, uvedená Zámocká spoločnosť, a.s. a teda v otázke vlastníctva bola dobromyseľná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k zapísaniu vlastníctva Zámockej spoločnosti, a.s. k rozostavanej stavbe na liste vlastníctva došlo v zmysle ust. katastrálneho zákona (účinného do 14.4.2004, v zmysle ktorého „Pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení“). Uvedené však vo svojich dôsledkoch vôbec neznamená, že osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, aj výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v celosti skutočne je. Kto je skutočne vlastníkom rozostavanej stavby treba posudzovať podľa súkromnoprávnych predpisov. Pri posudzovaní práv k rozostavanej stavbe nestačí vychádzať z výpisu listu vlastníctva, nakoľko sa v ňom uvádza iba osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, ale je potrebné vychádzať z nadobudnutia vlastníckeho práva rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy. Aj odborná literatúra konštatuje, že zápis vlastníctva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia plní len evidenčnú funkciu. Nakoniec to potvrdzuje aj aktuálne znenie zákona - , v zmysle ktorého „Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba.“ 56/O tvrdenej dobromyseľnosti banky (v zmysle účinného do 31.12.2002, podľa ktorého „Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne“ ako právnej predchodkyne žalovanej nesvedčí nakoniec ani to, že z textu samotnej záložnej zmluvy (Čl. III bod 3, kde záložca vyhlásil, že na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa zriaďuje záložné právo, neviaznu iné záložné práva, vecné bremená, nájomné ani iné užívacie práva, ťarchy ani obmedzenia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva / t.č. LV č. XXXX/, a to Q. XXXX/XX, Q. XXX/XXXX, Q. XXX/XXXX - Zmluva o výstavbe, Q., Q. - XXX/ XXXX) bola zrejmá existencia uzavretej zmluvy o výstavbe, a teda existencia ďalších (spolu)vlastníkov zakladanej nehnuteľnej veci. 59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy I. K. XX/XXX/XXXX (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby, nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (N. B., R. B.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena predmetom a účelom zmluvy bola podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo dňa 1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred uzatvorením záložnej zmluvy I. XX/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom na

zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtým uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal spolustavebníkov o súhlas so zriadením záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri uzatváraní Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo.“ 60/Žalovaná predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie N. S., T. B. a R. B. zo dňa 08.10.2019, ktorým títo vyhlásili, že „v čase uzavretia zmluvy o výstavbe, ako aj v čase uzavretia jej neskorších dodatkov, mali vedomosť o tom, že na financovanie výstavby polyfunkčného domu budú obstarávateľovi na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti A., H., a rovnako mali vedomosť o tom, že obstarávateľ na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti A., H. z uvedeného právneho dôvodu uzatvoril so spoločnosťou A., H. zmluvu o zriadení záložného práva na rozostavanú stavbu polyfunkčného domu a ním zastavané a priľahlé pozemky, nakoľko bez poskytnutia finančných prostriedkov z úveru od A., H. by nedošlo k realizácii výstavby polyfunkčného domu“. Odvolací súd musí konštatovať, že toto ich aktuálne stanovisko je celkom rozporné so skoršími tvrdeniami menovaných (v žalobe proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a. s. zo dňa 27.08.2008, resp. 14.01.2009 zhodne uviedli, že napriek skutočnosti, že boli od samého začiatku stavebníkmi stavby spolu so Zámockou spoločnosťou, uzatvoril úpadca bez súhlasu menovaných a ďalších stavebníkov zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou založil rozostavanú stavbu na Zámockej ulici v Bratislave bez vedomia a súhlasu menovaných). V každom prípade však aktuálne čestné vyhlásenie konštatuje „vedomosť“ menovaných o uzatvorení záložnej zmluvy, absentuje však vyhlásenie o tom, či s takýmto postupom Zámockej spoločnosti, a.s. vyjadrili predošlý súhlas, či s takýmto postupom súhlasia v súčasnosti (a prečo), resp. či došlo medzi nimi a neskorším úpadcom k inej dohode. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. uzavrel, že „dobré mravy vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť“. Za danej situácie odvolací súd z obsahu čestného vyhlásenia vychádzať nemohol, ako týmto vyhlásením nerozporované potom ostalo tvrdenie žalobcov, že úpadca uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva bez súhlasu menovaných ako ďalších stavebníkov. 61/Zmluvu o zriadení záložného práva I. XX/XXX/XXXX potom odvolací súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, keď tento svojim obsahom resp. účelom sa prieči dobrým mravom (, ).

3. Žalobca v súvislosti s konkurzným konaním uvádza, že žalovaný zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu “existencie” záložného práva k majetku žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložný veriteľ (U. A. H./K. O. F. H.) vo svojich prihláškach pohľadávky3. Predmetom tohto konania je žaloba podľa ust. § 32 odst. 6 ZoKR, ktorou sa žalobca domáha určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia správcom popretých pohľadávok. Z citovaného ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať dôvodne určovaciu žalobu len v takom rozsahu, v akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom popretá. Žalobca žalobou žiada, aby konkurzný súd určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo do právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada o určenie, že druhá pohľadávka titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom - čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky, zistená a nesporná a žalobca ohľadom tretej pohľadávky titulom náhrady škody žiada, aby konkurzný súd určil, že pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu - je čo do podmienky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. viedlo konanie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorého predmetom konania bolo vylúčenie majetku žalobcu z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Žalobca v excindačnom konaní vedenom pod sp.zn. , zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., „v konkurze“ v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022, oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H., F., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: -4088, ktorý určil

neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. V ďalšom konaní, vedenom na návrh SKP, rozhodol dovolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.12.2023 sp.zn. tak, že odmietol dovolanie SKP, ktorý sa žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde domáhal určenia neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte „Funkčný celok IV/1 - V“ na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006 (ďalej tiež „Dohoda“), uzavretej medzi úpadcom a žalovanými/vlastníkmi (pozn.: žalobca ako žalovaný pod por.č. 37), voči konkurzným veriteľom a vydania bytov a nebytových priestorov do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa A., H. (H. K. O. F., H., L. L. V. XX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX; W. U. „K., H.“), alternatívne v prípade, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia stavebného úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464 - H/167- Bu) a následne správa katastra pre hlavné mesto Bratislava vykoná na LV. č. XXXX príslušné zmeny, sa SKP domáhal vydania nehnuteľností do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa A., H.. SKP odôvodnil žalobu tým, že dňa 10.10.2006 bola medzi úpadcom a vlastníkmi uzatvorená Dohoda, predmetom ktorej bolo nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a úprava práv k pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl. II. a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vlastníckych práv. Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa 20.10.2006 povolila v prospech úpadcu a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým priestorom, čím nastali účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému SKP odporuje. V tejto súvislosti SKP argumentoval, že Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva žiadne primerané protiplnenie zo strany vlastníkov/žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová vydala dňa 10.07.2006 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho vyplýva, že exekúcia začala pred uzatvorením Dohody a keďže táto skutočnosť bola poznamenaná na LV č. XXXX, vlastníci/žalovaní museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti, a teda im musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. SKP poukázal na ust. § 58, § 60 a § 63 ods. 1 ZoKR a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj žalobcu v tomto konaní) bez primeraného protiplnenia, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom tieto pohľadávky existovali v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa 10.07.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č. 835/47, č. 835/48, evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k uzavretiu Dohody, ako aj, že v rozhodnutí č. k. – 2422 (z 15.06.2015; pozn. najvyššieho súdu) Okresný súd Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako je to zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. -611 z 31.01.20196, ktorým žalobu SKP zamietol, považoval za nesporné, že Dohoda síce je zapísaná v katastri nehnuteľností ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom nebol prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len zosúladenie vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene dispozičného riešenia niektorých bytov a nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že Dohodou úpadca síce previedol vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých bola stavba rozostavaná (čl. IV bod 1. Dohody), ale prevod pozemkov nebol s poukazom na čl. IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku a kúpna cena pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci zmlúv uhradili/uhradia v zmysle platobných podmienok dohodnutých v konkrétnych zmluvách. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi úkonmi, pričom konkretizoval, že Dohoda na str. 9 až 13 a v čl. IV bod 2. poukazuje na samostatné právne úkony u každého jedného účastníka, na základe ktorých jednotliví účastníci nadobudli či už právo stavebníka bytu alebo nebytového priestoru, alebo mali v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na žalovaných, nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody úpadca neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto úkonom teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov – a to ani v časti prevodu pozemkov, nakoľko ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd prvej inštancie taktiež uzavrel, že v tomto konaní neriešil otázku vlastníctva žalovaných, t.j. čo je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či Dohoda je platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniu

o začatí exekúcie a ak áno, či jej uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom v zmysle vyššie uvedených zistení, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je úkonom neplatným a následne ani ukracujúcim. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného skutkového stavu, konania SKP a z jeho vyjadrení v konkurznom konaní, bolo jednoznačne preukázané, že vlastníci nenadobudli byty a nebytové priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie SKP zo dňa 09.11.2016 prednesenom v konaní sp. zn. , ako aj s poukazom na žaloby SKP voči vlastníkom o zaplatenie, vedené na okresnom súde pod sp. zn. , , , , , , , , , , , , v ktorých SKP uplatňuje voči vlastníkom/žalovaným právo na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za byty/nebytové priestory, pričom v žalobách poukazuje práve na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovanými. Na odvolanie SKP Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.

- 849 zo dňa 27.05.20217 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. SKP v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil ( ), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu, podal SKP dovolanie o ktorom dovolací súdu rozhodol tak, že dovolanie SKP odmietol (bod 11. tohto vyjadrenia).

4. Žalobca berie svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., „v konkurze“ v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022, oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H., F., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: -4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný súvisiaci nárok na náhradu škody, z ktorého dôvodu navrhuje, aby súd konanie podľa ust. zastavil a stranám podľa ust. nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú špecifikované zákonom a ich kvalifikovanie a samotný výklad je ponechaný na súdny výklad a prax. Pre aplikáciu ust. musí byť daná výnimočnosť, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na uvedené, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca odôvodňuje aj v nadväznosti na určení neexistencie záložného práva tým, že: -uznesením č. k. -695 z 23.01.2023 konkurzný súd konštatoval, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný, keď po začatí konania vylúčil z oddelenej podstaty majetok žalobcu, ktorého vylúčenia sa žalobca domáhal v súdnom konaní: „V tomto prípade k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z dôvodu, že žalovaný v Obchodnom vestníku č. 216/2022 zo dňa 10. novembra 2022 oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H. na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -4088 zo dňa 24. mája 2022, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. -2422 zo dňa 15. júna 2015. Pretože žalovaný po začatí konania vylúčil z oddelenej podstaty majetok žalobcu, ktorého vylúčenia sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní, z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Keďže súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.“ Nakoľko aj v predmetnom konaní bola preukázaná neexistencia záložného práva, na základe ktorej žalovaný vylúčil majetok žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty, odpadol žalobcovi dôvod na uplatnenie podmienenej pohľadávky na náhradu škody v súvislosti s nerealizovaným výkonom záložného práva. -uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. z 02.09.2009 potvrdil prerušenie konania vo vzťahu k tretej pohľadávke, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného bytu), ktorá môže podľa žalobcu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty znamená, že správca je oprávnený a povinný speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojená

zo zálohu záložcu, ktorým nie je obligačný dlžník, teda úpadca, môže záložca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím analógie ( ) podľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 89/2000, zošit č. 5, strana 26, ).“ V tejto súvislosti žalobca poukazuje na možné speňažovanie majetku žalovaným s odkazom na konanie žalovaného, ktorý dňa 21.01.2008 vyzval žalobcu podľa ust. ZoKR (ďalej ako „predžalobná výzva“), aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k rukám správcu zabezpečenú pohľadávku vo výške 287.191.254,18 Sk (ďalej tiež ako „zabezpečená pohľadávka“) s príslušenstvom s upozornením, že pre prípad nezaplatenia pohľadávky v zákonnej lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pristúpi k zápisu nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako SKP pritom podaním zo dňa 15.4.20088 žiadal registráciu záložného práva, ktoré následne súd určil ako neexistujúce/neplatné. V období po podaní žaloby tak odvolací súd rozhodol o určení neexistencie záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy podľa ust. a 39 . Ďalším rozhodnutím súdu bola zamietnutá žaloba SKP o určení neúčinnosti Dohody a dovolací súd odmietol dovolanie SKP, čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu pred prvým pojednávaním. Žalovaný zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu “existencie” záložného práva na majetok žalobcu. Záložné právo si uplatnil tzv. záložný veriteľ (U. A. H./K. O. F. H.) vo svojich prihláškach pohľadávky. Záložný veriteľ pritom disponuje svojim vlastným právnym oddelením a ako záložný veriteľ určuje podmienky uzavretia záložných zmlúv a súčasne určuje podmienky, za akých poskytuje úverové prostriedky. Žalobca nebol ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy a nebol ani úverovým dlžníkom, pritom predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové potreby.

5. S poukazom na uvedené, za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces konkurzného konania , ktorého účelom bolo speňaženie majetku žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastnícke právo žalobcu bolo porušované, s čím súvisia žalobcom uplatnené vlastnícke a majetkové práva, uplatnené nároky na náhradu škody od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej aj všeobecnej podstaty zabezpečeného veriteľa (K. H.). Majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade nepreukázania neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu speňažený, z ktorého dôvodu sa žalobca v konaní snažil brániť svoje prípadné peňažné (majetkové) práva a nároky na náhradu škody súvisiace so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného práva. Žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, nakoľko nebol oprávnený so svojim majetkom po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať. Súdy rozhodli o neexistencie záložného práva zabezpečeného veriteľa K. H. na majetku žalobcu a na základe tejto právnej skutočnosti bol majetok žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. H., čím zanikla hrozba výkonu záložného práva a speňaženia majetku žalobcu a s tým súvisiaca finančná ujma žalobcu. Rovnako rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte „Funkčný celok IV/1 - V“ na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006, v ktorom SKP namietal vlastnícke právo žalobcu, sú dôvodom späťvzatia žaloby v celom rozsahu späť. Uvedené konania majú priamy súvis s konaním o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok. Žalobca nadobudol svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom, konal podľa pokynov úpadcu, ktorý určoval podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo zaťažené záložným právom o ktorom žalobca nemal vedomosť, pričom mu úpadca neposkytol z dôvodu právnych vád žiadnu zľavu z kúpnej ceny. Konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko predmetom zálohu bol byt vo vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho rodiny, preto za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Žalobca týmto podľa ust. a nasl. , berie svoj žalobný návrh o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním a navrhuje, aby okresný súd konanie vedené pod sp. zn. zastavil a podľa ust. žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný podaním zo dňa 24.02.2025 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu. Ku argumentácii žalobcu uvedenou v späťvzatí žalobného návrhu (predmetná argumentácia je v rozsahu týkajúcom sa priznania nároku na náhradu trov súdneho konania takmer totožná s argumentáciu žalobcu

v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: ) zastáva názor, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky prípustnosti aplikácie ust. . Žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil tri nezabezpečené pohľadávky, a to: -pohľadávku číslo 1 v celkovej sume 4.288.045,00 SK (142.337,02 EUR), ktorej právnym dôvodom vzniku mal byť ušlý zisk, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok – pohľadávky číslo 1, 2 a 3; -podmienenú pohľadávku číslo 2 v celkovej sume 2.931.745,00 SK (97.316,11 EUR), ktorej právnym dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok – pohľadávky číslo 1, 2 a 3; -podmienenú pohľadávku číslo 3 v celkovej sume 12.834.900,00 SK (426.040,63 EUR), ktorej právnym dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok – pohľadávky číslo 1, 2 a 3. Pohľadávky žalobcu boli v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu popreté prvým správcom úpadcu, pričom v rámci vykonania úkonu popretia bola (i) pohľadávka číslo 1 popretá čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti; (ii) pohľadávka číslo 2 popretá čo do právneho dôvodu vzniku; a (iii) pohľadávka číslo 3 popretá čo do právneho dôvodu vzniku a výšky v celom rozsahu. Berúc na zreteľ odôvodnenie popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu možno konštatovať, že žalobca k prihláške pohľadávky číslo 1 nepriložil dokumenty preukazujúce vznik tejto pohľadávky, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť ušlý zisk na nájomnom. Prvý správca úpadcu nemal pri preskúmaní pohľadávky za preukázaný vznik ušlého zisku, pričom žalobca vznik ušlého zisku nepreukázal ani v súdnom konaní a s ohľadom na ním vykonané späťvzatie žaloby viac preukázanie vzniku pohľadávky Žalobcu ani nemožno rozumne predpokladať. Ušlý zisk je vo svojej podstate ujmou spočívajúcou v tom, že na strane poškodenej osoby nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)1. Rovnako v právnej doktríne prevláda právny názor, že dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť jednoznačný a nemožno ho vystavať len na špekulatívnej úvahe alebo domnienkach. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak by bol byt v jeho vlastníctve zo strany úpadcu dokončený v stanovenej lehote, žalobca by tento s určitosťou prenajal od 01.09.2003 za obvyklé nájomné. Pohľadávka číslo 1 nevyplýva z preukázateľnej skutočnosti, ale len z hypotéz a domnienok žalobcu. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 2, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil výkonom záložného práva zo strany zabezpečeného veriteľa K. O. F., H. (P. A., H.), L. L. V. XX, XXX XX F., L. T., A.: XX XXX XXX (W. H. G. H. „K.“) bezpochyby postupoval nesprávne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko možno jednoznačne konštatovať, že podmienka vzniku pohľadávky číslo 2, tak ako je formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť, keďže ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase začatia konkurzného konania voči úpadcovi (ďalej aj len ako „ZKR“) vylučujú akúkoľvek možnosť výkonu záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil zápisom jeho majetku do súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu opätovne nepostupoval správne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda. Otáznou je aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by bolo možné za predpokladu speňaženia majetku žalobcu ako majetku tretej osoby zabezpečujúceho pohľadávky úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako škodu, nakoľko vznik škody možno predpokladať len v prípade porušenia povinnosti, majetkového úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a majetkovým úbytkom. Na základe uvedeného tak možno konštatovať nesprávnosť údajov uvedených žalobcom v prihláške pohľadávky číslo 3 v rozsahu formulácie právneho dôvodu vzniku a tiež v rozsahu formulácie podmienky vzniku predmetnej pohľadávky.

7. Žalovaný súčasne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.09.2009, sp. zn.: (ďalej aj len ako „Uznesenie KSBB“) vydané v rámci súdneho konania, v odôvodnení ktorého súd vyslovil nasledovný právny názor „Odvolací súd ohľadne druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného konania výkon záložného práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom konkurznej podstaty. Z tohto pohľadu je právne irelevantné, ako skončí konanie ohľadne platnosti záložnej zmluvy. [...] Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá môže podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a povinný speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu, ktorý nie je obligačný dlžník, teda úpadca, môže záložca za to požadovať náhradu“. Uvedený právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB podporuje tvrdenia žalovaného o nesprávnosti údajov uvedených žalobcom v jeho prihláškach pohľadávok.

8. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že žalobca si prostredníctvom prihlášok pohľadávok uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, pohľadávky, ktorých vznik jednak žiadnym spôsobom nepreukázal (pohľadávka číslo 1) a tiež pohľadávky, ktorých vznik nebolo možné ani len rozumne predpokladať, respektíve možnosť ich vzniku vylučovala priamo právna norma (pohľadávka číslo 2 a 3) a napriek zjavne dôvodnému popretiu týchto pohľadávok zo strany prvého správcu úpadcu, ďalej inicioval súdne konanie a až po tom, ako boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutí v iných súdnych konaniach, nesúvisiacich so súdnym konaním, vylúčené zo súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia žaloby, ktorou súdne konanie inicioval, pričom sa naviac domáha aplikácie ust. na základe tvrdení, že v súdnom konaní bránil svoj majetok a jeho vlastnícke právo malo byť porušované. Žalovaný v kontexte uvedeného poukazuje na skutočnosť, že prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva tretej osoby, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu majetku v konkurze, je tzv. vylučovacia žaloba, ktorou sa iniciuje súdne konanie o vylúčenie veci zo súpisu majetku (excindačné súdne konanie) a nie prihláška pohľadávky, ktorou sa uplatňujú majetkové práva veriteľov úpadcu. Žalobca takýto inštitút ochrany svojho vlastníckeho práva využil a na základe ním podanej žaloby bolo na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou vedené súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Tvrdenie žalobcu uvedené v späťvzatí žalobného návrhu, v zmysle ktorého mal žalobca v súdnom konaní chrániť svoj majetok a svoje vlastnícke právo sú nie len nesprávne, ale vyznievajú nanajvýš účelovo a tendenčne, nakoľko žalobca prihlásením svojich pohľadávok do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním súdneho konania uplatňoval svoje majetkové právo v podobe nároku na náhradu škody a predmetom súdneho konania nebola ochrana vlastníckeho práva žalobcu k ním vlastneným nehnuteľnostiam pôvodne zaťaženým záložným právom svedčiacim v prospech K.. Naviac ako uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB „podanie žaloby o určenie pohľadávky nesie veriteľovi vznik rizika na sankciu podľa “. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukazuje aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k: -505 (ďalej aj len ako „Uznesenie OSBB“), vydané v súdnom konaní o určenie popretých pohľadávok obdobnom súdnemu konaniu, v ktorého odôvodnení Okresný súd Banská Bystrica na základe takmer totožnej argumentácie žalobcu a totožných dôvodov popretia pohľadávok uviedol „[s]úd následne v tomto spore preskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, pričom existenciu takých dôvodov, pre ktoré mal aplikovať ust. , nezistil. Súd vyhodnotil, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe, ktorá bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom predmetom tohto sporu nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu žalobcu, hoci uvedené žalobca tvrdil, avšak predmetom sporu bolo uplatnenie majetkových práv žalobcu – nároku na ušlý zisk a nárokov na náhradu škody a to aj v budúcnosti potenciálne vzniknutých škôd na majetku žalobcu, nepovažuje súd za ochranu vlastníckeho práva. Súd konštatuje, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní“. Obdobný právny názor bol vyslovený v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k.: -559, v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica

zo dňa 05.12.2024 č. k.: -620, v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.01.2025 č. k.: -637 a v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.01.2025 č. k.: -501.

9. Žalovaný sumarizujúc doposiaľ uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že (a) pohľadávka číslo 1 z právneho hľadiska síce mohla vzniknúť, avšak Žalobca jej vznik v Súdnom konaní nepreukázal, naproti tomu pohľadávky číslo 2 a 3 s ohľadom na údaje uvedené Žalobcom v ich prihláškach celkom zrejme nevzniknú a ich prihlásením do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu zjavne došlo k nedôvodnému uplatneniu práva; (b) prihlásením pohľadávok žalobcu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním súdneho konania žalobca uplatňoval svoje majetkové práva a takéto konanie nemalo a ani nemohlo mať súvis s ochranou jeho vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne domáhal v inom súdnom konaní; (c) Žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie súdneho konania a súčasne vykonanie späťvzatia žaloby nebolo vyvolané konaním žalovaného, zastáva názor, že v súdnom konaní neboli splnené predpoklady umožňujúce aplikáciu ust. . Žalovaný s ohľadom na obsah späťvzatia žalobného návrhu pre úplnosť uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie záložného práva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: a ani výsledok súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: , nemajú vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní a podaní prihlášok jeho pohľadávok, a to najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu, ktoré nesúvisia s predmetnými súdnymi konaniami. Žalovaný týmto podaním uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty podľa není účinnom ku dňu začatia konkurzného konania vo výške 0 popretých pohľadávok 665.693aždý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia konania súdneho konania, ktorá bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Ust. zakladá osobitnú zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláškach pohľadávok, ktorá sa prejavuje v možnosti uloženia pokuty postihujúcej veriteľa, ktorý sa v incidenčnom konaní domáha určenia svojej pohľadávky alebo jej časti napriek tomu, že táto bola správcom popretá. Citované ustanovenie zakladá jediný liberačný dôvod majúci za následok neuloženie pokuty, ktorým je dobromyseľnosť žalobcu pri podaní prihlášok pohľadávok. Pojem dobromyseľnosť nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky jednoznačne definovaný, v danom prípade ho však možno kvalifikovať ako presvedčenie veriteľa, že s ohľadom na všetky okolnosti a pri zachovaní odbornej starostlivosti koná pri vypĺňaní (vkladaní) údajov do prihlášky pohľadávky a jej následnom uplatnení v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu správne a v súlade so zákonom. Avšak s ohľadom na skutočnosti uvedené v obsahu tohto podania a konanie žalobcu (obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol od podania prihlášok pohľadávok a po celú dobu trvania súdneho konania právne zastúpený advokátom), možno vysloviť záver o tom, že prihlášky pohľadávok žalobcu obsahovali nesprávne údaje a žalobca s ohľadom na všetky okolnosti nebol a ani nemohol byť pri prihlásení pohľadávok dobromyseľný a v súdnom konaní nepreukázal taký liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za nesprávnosť údajov uvedených v prihláškach jeho pohľadávok. Popri uvedenom žalobca sám inicioval začatie súdneho konania, čím sa sám vystavil riziku vzniku pokuty podľa ust. . Žalovaný na základe doposiaľ uvedených skutočností konajúc podľa ust. navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica konajúc podľa ust. až 3 uložil žalobcovi pokutu vo výške 0 popretých pohľadávok 665.693aždý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia konania súdneho konania, ktorá bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Na základe doposiaľ uvedeného žalobca navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu žalovaného na uloženie pokuty podľa ust. , súdne konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.

10. Súd v súlade s ustanovením konanie vo veci zastavil.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. . Dôvodom späťvzatia žaloby bolo vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H., s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: -4088, ktorým určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti

záložnej zmluvy. Predmetom tohto konania však boli majetkové nároky žalobcu, z toho prvý uplatnený – nárok na náhradu ušlého zisku na nájomnom, so záložným právom nesúvisí. Druhé dva nároky, pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom a pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu, síce so záložným právom súvisia, ale s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v incidenčnom spore. Späťvzatie žaloby malo byť rovnako dôsledkom v prospech žalobcu právoplatne skončených súdnych konaní týkajúcich sa jeho majetku. Žalobca v späťvzatí žaloby zdôrazňoval, že sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný nárok na náhradu škody súvisiaci so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného práva; že predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové potreby; žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, so svojim majetkom nebol oprávnený po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze hrozilo speňaženie jeho majetku – bytu, ktorý zabezpečoval jeho bytové potreby; konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko predmetom zálohu bol byt vo vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho rodiny. Za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa preto vidí v celom procese konkurzného konania a v tom, že jeho vlastnícke právo bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (K. H.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči (ne)zabezpečenému veriteľovi.

13. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe ( ), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že v prospech žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie neexistencie záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov o určenie neúčinnosti „Dohody“. Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať svoje majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s hrozbou speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený, že neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych) práv – náhrady vzniknutej škody ( 1. pohľadávka), alebo škody potenciálne v budúcnosti vzniknutej, za splnenia žalobcom v prihláške uvedených podmienok ( druhá a tretia pohľadávka), kedy v prípade druhej a tretej pohľadávky s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v incidenčnom spore. Tak ako uviedol aj odvolací súd v procesnom rozhodnutí sp.zn. , vydanom v priebehu tohto konania, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Záložný“ veriteľ K., H. ( P. M. A., H. ) preto v konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť jeho výkon nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. a teda účinky zápisu majetku do súpisu uzavrieť, že len samotným „zahrnutím majetku do podstaty“ škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch pohľadávok sa preto jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok nemohla byť daná. V prípade prvej pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre nedokončenie diela v dohodnutom termíne (do 31.08.2003) sa jedná o pohľadávku síce z právneho hľadiska možnú, to znamená nie zjavne nedôvodnú, ale v štádiu jej prihlásenia nepreukázanú, a kedy jej dôvodnosť žalobca paradoxne sám popiera a vyvracia v späťvzatí svojej žaloby, v ktorom podaní v snahe vyhnúť sa možnej povinnosti náhrady trov konania protistrane, poukazuje na hrozby nezákonného speňaženia svojho majetku, ktorý už ale naopak pre tieto účely zabezpečuje jeho bytové potreby, ako aj jeho rodiny, ako aj na to, že z dôvodu obavy o stratu svojho bývania musel absolvovať súdne konania súvisiace so zápisom svojho majetku do oddelenej podstaty. Pokiaľ majetok žalobcu zapísaný do súpisu oddelenej

podstaty zabezpečeného veriteľa mal zabezpečovať bytové potreby žalobcu a jeho rodiny, tak akýkoľvek nárok na náhradu škody ako ušlého zisku na nájomnom logicky neprichádza do úvahy. Uvedenú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tejto pohľadávke súd preto považuje za účelovú. Navyše sa jednalo o peňažnú pohľadávku bez súvisu s prípadnou existenciou záložného práva a s inými konaniami, vrátane konkurzného konania, ani tu tak nebol daný dôvod na aplikáciu ust. zo žalobcom uvádzaných dôvodov. Platí preto, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania ( ) a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa v rozsahu 100%. Súd preto priznal žalovanému právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ) .

14. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa ozhodnom znení súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle .

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.