Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-54-2025.pdf
PDF · 71.14 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/54/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Milana Straku v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. D. F., C. G. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/33/2025 zo dňa 20. marca 2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. júla 2025 v Trenčíne jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2025 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 9PP/33/2025 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 67 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení po výsluchu odsúdeného v prítomnosti prokurátora) podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že sa nestotožňuje s hodnotením súdu o opakovanom porušení ústavného poriadku a jeho disciplinárnych prehreškoch, ktoré vo svojej sťažnosti krajskému súdu aj bližšie opísal. Odsúdený si uvedomil svoje zlyhanie a úprimne ho ľutuje, pričom si plne uvedomuje význam hodnoty slobody a straty možnosti byť v kontakte so svojimi najbližšími, ktorým chce byť oporou. V súvislosti s vyššie uvedeným odsúdený ako súčasť svojej sťažnosti predložil krajskému súdu 2 čestné prehlásenia, pričom jedno je od jeho matky, v ktorom čestne prehlasuje, že by odsúdený po prepustený s výkonu trestu odňatia slobody mohol bývať u nej v 3j izbovom byte na ulici H. I. XX, F. D. E. D. F.. Obsahom druhého čestného prehlásenia je prísľub stavebnej spoločnosti J. B. o poskytnutí zamestnania odsúdenému na pracovnej pozícií stavebný pomocník, ihneď po jeho prepustení na slobodu. Preto navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, s určením primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe a s uložením primeraných obmedzení a povinností.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 22. mája 2025, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 17. júla 2025 podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.
Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.
V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu dňa 13. septembra 2024 a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.
Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aktuálne možno konštatovať, že program zaobchádzania odsúdený neplní v celom požadovanom rozsahu, a to najmä v bode edukácia z dôvodu nekritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, pričom krajský súd negatívne hodnotí postoj odsúdeného k trestnej činnosti z dôvodu, že síce ide o odsúdeného s verbálne kritickým postojom k spáchanej trestnej činnosti, avšak toto nepotvrdzuje dostatočným uvedomovaním si následkov svojho konania. Ešte negatívnejšie vyznieva skutočnosť, že kritický postoj odsúdeného k ním spáchaným trestným činom možno vyhodnotiť ako formálne kritický, zohľadniac, že odsúdený v každej trestnej veci, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu, priznal spáchanie trestnej činnosti a oľutoval ju, avšak zo žiadneho odsúdenia si nezobral dostatočné ponaučenie, pretože pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený bol disciplinárne odmenený štyrikrát, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Síce odsúdenému boli opakovane uložené disciplinárne odmeny a všetky uložené disciplinárne tresty má v súčasnosti zahladené, i tak nemožno u odsúdeného jednoznačne konštatovať bezproblémové správanie počas výkonu trestu. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený na viacerých pracoviskách v ústave, pričom jeho pracovné výkony a morálku možno hodnotiť ako nevyrovnané. Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil ako nepriaznivú na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne a dôvodne poukázal na predchádzajúce odsúdenia, keď skonštatoval, že trestná činnosť má u odsúdeného stúpajúcu tendenciu, keďže odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť (opakovane pre prečin krádeže ako aj pre ďalšiu majetkovú trestnú činnosť, menovite pre neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku a napokon v súčasnosti vykonáva trest pre obzvlášť závažný zločin). Trestná minulosť odsúdeného ho charakterizuje ako osobu s výrazným sklonom k protiprávnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani doposiaľ uložené tresty. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa odsúdený nachádza v priamom
výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, na odsúdeného bolo už opakovane pôsobené rôznymi druhmi trestov, ale nemalo to na neho dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa dopúšťal aj naďalej a opakovane a na slobode teda nedokázal viesť riadny život. Pokiaľ si odsúdený ani aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody nedokáže uvedomiť škodlivosť páchania protiprávnej činnosti je zrejmé, že jeho náprava doposiaľ dovŕšená nie je a je nutné v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej je nutné poukázať na to, že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožňuje.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.