Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/30/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. B. XXX/ XX, T., zastúpeného: JUDr. Florián Karabinoš, advokát, so sídlom Romanova 4, Bratislava, IČO: 42 174 961, proti odporcovi: OVER-LEASE, s.r.o., so sídlom Exnárova 1, Bratislava, IČO: 35 847 930, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.06.2021 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zložiť v lehote 3 dní od vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške 70.000,- Eur. Eventuálne sa navrhovateľ domáhal vydania neodkladného opatrenia podľa (ďalej ako „“) a žiadal súd, aby zaviazal odporcu nenakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte odporcu do výšky 70.000,- Eur, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 25.06.2021 zmenil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľ žiada, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, t. j. zriadil záložné právo na majetkových hodnotách - finančných prostriedkoch na účte odporcu vedeného v Q. T., I.. J.., číslo účtu/IBAN J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do výšky 70.000,- Eur. Alternatívne navrhovateľ žiada, že ak súd dospeje na základe predložených listín k záveru, že na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, súd nariadi neodkladné opatrenie podľa v nasledovnom znení:

- súd ukladá odporcovi povinnosť zložiť v lehote 3 dní od vykonateľnosti uznesenia do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške 70.000,- Eur,

- eventuálne súd ukladá odporcovi povinnosť nenakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte odporcu do výšky 70.000,- Eur, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 27.11.2020 uzavrel navrhovateľ ako prevodca s Romanom Zemkom, trvalo bytom Exnárova 1, 821 03 Bratislava (druhým spoločníkom a konateľom odporcu) zmluvu o prevode obchodného podielu podľa a nasl. (ďalej ako „“). Predmetom zmluvy bol prevod obchodného podielu navrhovateľa zodpovedajúci vkladu 3319,391888 Eur - predstavujúci 50% základného imania spoločnosti. Prevod obchodného podielu bol schválený valným zhromaždením

odporcu dňa 27.11.2020, pričom k účinkom prevodu obchodného podielu navrhovateľa došlo zápisom do obchodného registra dňa 07.04.2021. Druhý spoločník sa tak stal jediným spoločníkom odporcu. Navrhovateľ v návrhu ďalej uvádza, že pred prevodom obchodného podielu navrhovateľa, dňa 25.10.2020 sa konalo valné zhromaždenie odporcu, na ktorom bol prerokovaný a uznesením schválený návrh na rozdelenie zisku za predchádzajúce obdobia rokov 2011 až 2019. Podľa prerokovaného a schváleného návrhu na vysporiadanie zisku, bola uznesením ako záväzok voči spoločníkom pri rozdelení zisku za dané obdobia určená na vyplatenie pre každého zo spoločníkov suma 345.900,- Eur. Navrhovateľ tu poukazuje na chybný výpočet celkového podielu na zisku pre každého spoločníka vo výške 346.161,50 Eur, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia, keď po prepočte správne mala byť uvedená suma vo výške 345.900,- Eur (táto suma mala byť pred vyplatením ponížená o odvod na zdravotné poistenie vo výške 9.172,80 Eur u každého zo spoločníkov).

4. Časť nárokov navrhovateľa voči odporcovi na vyplatenie podielu na zisku v zmysle uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 25.10.2020 bola zo strany odporcu vyplatená podľa vzájomnej dohody s navrhovateľom (prvá časť dňa 25.01.2021 zápočtom v sume 197.488,70 Eur, druhá časť dňa 09.04.2021 na účet navrhovateľa v sume 70.000,- Eur). Navrhovateľ však stále eviduje voči odporcovi zostatok pohľadávky z titulu rozdeleného zisku vo výške 70.000,- Eur, ktorá nebola navrhovateľovi do dnešného dňa vyplatená. V záujme mimosúdneho urovnania veci, navrhovateľ komunikoval s odporcom za účelom doriešenia predmetnej situácie mimosúdne, kde odporca najskôr ubezpečoval navrhovateľa, že zostávajúci záväzok mu bude uhradený neskôr, avšak bezúspešne. Navrhovateľ preto vyzval odporcu na úhradu dlhu predžalobnou výzvou zo dňa 18.05.2021, ktorá bola doručená dňa 26.05.2021, s lehotou splatnosti troch dní. Do dnešného dňa však zostal dlh neuhradený a aktivity a vyjadrenia odporcu nasvedčujú tomu, že zostatok rozdeleného zisku nemá v úmysle navrhovateľovi zaplatiť. Naviac navrhovateľ uvádza, že sa odporca navrhovateľovi vyjadruje, že spoločnosť bude likvidovať alebo ju za účelom likvidácie prevedie na tretiu osobu. Vzhľadom na uvedené si zaplatenie pohľadávky v sume 70.000,- Eur s príslušenstvom navrhovateľ voči odporcovi uplatnil pred Okresným súdom Banská Bystrica v rámci vyvolaného upomínacieho konania žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.06.2021, č. podania 0914201821.

5. Navrhovateľ ďalej v návrhu poukazuje na skutočnosť, že odporca je spoločnosť poskytujúca služby. Okrem finančných prostriedkov na účte nemá žiaden majetok, veci, práva alebo iné majetkové hodnoty v takej hodnote, ktoré by mohli poskytovať potrebné zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej vo vyvolanom upomínacom konaní. Podľa účtovnej závierky za rok 2020, ktorá reflektuje stav k 31.12.2020 odporca mal majetok vo výške 817.450,- Eur (číslo riadku c - 01), pričom však nemal žiadny neobežný majetok (číslo riadku c- 02), teda žiadny dlhodobý nehmotný hmotný majetok (číslo riadku c - 03), dlhodobý hmotný majetok (číslo riadku c - 04) alebo dlhodobí finančný majetok (číslo riadku c - 09). Celý majetok odporcu je tvorený obežným majetkom (číslo riadku c - 14), a to z časti krátkodobými pohľadávkami vo výške 257.720,- Eur (číslo riadku c - 17) a finančným majetkom vo výške 559.730,- Eur (číslo riadku c - 21).

6. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že zistil, že odporca nakladá s finančnými prostriedkami na svojom účte podozrivo a podľa všetkého neoprávnene. Podľa výpisu z účtu odporcu z marca 2021 mal odporca k 27.02.2021 na podnikateľskom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Q. T., I..J.. zostatok v sume 250.601,72 Eur a ku dňu 31.03.2021 v sume 275.146,76 Eur. Dňa 09.04.2021 došlo k výplate časti rozdeleného zisku na účet navrhovateľa v sume 70.000,- Eur. Podľa potvrdenia o prijatej platbe na podnikateľský účet odporcu, ktorá prišla navrhovateľovi z banky v SMS správe zo dňa 20.4.2021 o 10:12 hod., bola na účte odporcu uvedená zostatková suma už len v hodnote 82.972,20 Eur, hoci po úhrade rozdeleného zisku vo výške 70.000,- Eur by na účte malo byť 205.146,76 Eur. V priebehu necelého mesiaca tak z účtu odporcu zmizlo viac ako 120.000,- Eur. Také nakladanie s finančnými prostriedkami je značne neštandardné, pričom toto konštatovanie vyplýva z dlhoročného pôsobenia navrhovateľa u odporcu na pozícii spolumajiteľa spoločnosti ako aj konateľa spoločnosti. Uvedené skutočnosti podľa navrhovateľa vzbudzujú dôvodnú obavu, že odporca sa aktívne snaží zbaviť majetku, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie. Odporca nevlastní okrem finančného majetku žiadny hmotný majetok, ktorý by bolo možné v exekúcii postihnúť. Ak teda miznú finančné prostriedky z účtu odporcu, prichádza tak k celkovej strate akéhokoľvek postihnuteľného majetku odporcu. Toto konanie odporcu zakladá reálnu obavu, že exekúcia nároku uplatneného v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica nebude možná.

7. Podľa , a zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa (ďalej ako „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

14. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa , výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

17. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

19. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

21. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

23. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

24. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

25. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

26. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci, a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia, nakoľko má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia.

27. Súd má zo súdneho spisu ako aj z verejne dostupných registrov za preukázané, že navrhovateľ bol v čase od 26.11.2002 do 07.04.2021 jedným z dvoch konateľov a spoločníkov odporcu. Pred

prevodom svojho obchodného podielu na v súčasnosti jediného spoločníka odporcu - S. W. - bol v zmysle zápisnice z valného zhromaždenia odporcu konaného dňa 25.10.2020 prerokovaný a uznesením schválený návrh na rozdelenie zisku za predchádzajúce obdobia rokov 2011 až 2019, pričom bola uznesením ako záväzok voči spoločníkom pri rozdelení zisku za dané obdobia určená na vyplatenie pre každého zo spoločníkov suma vo výške 346.161,50 Eur, ktorá bude ponížená o odvod na zdravotné poistenie vo výške 9.172,80 Eur. Podľa tvrdení navrhovateľa sa však jedná o chybu vo výpočte a správne malo byť uvedené rozdelenie zisku v celkovej výške 345.900,- Eur. Z predžalobnej výzvy zo dňa 18.05.2021 adresovanej odporcovi ako aj z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu v celkovej výške 267.488,70 Eur (prvá časť dňa 25.01.2021 zápočtom v sume 197.488,70 Eur, druhá časť dňa 09.04.2021 na účet navrhovateľa v sume 70.000,- Eur) a odporcu vyzval, aby zvyšnú časť rozdeleného zisku vo výške 70.000,- Eur uhradil navrhovateľovi do 3 dní od doručenia výzvy. Z notifikácie ESB o odoslaní podania do eDesk má súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 18.06.2021 odoslal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci sporových strán navrhovateľa a odporcu.

28. Ako bolo už uvedené, inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovateľ vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči odporcovi v podozrivom a podľa všetkého neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami na svojom účte, keď podľa výpisu z účtu odporcu z marca 2021 mal odporca k 27.02.2021 na podnikateľskom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Q. T., I..J.. zostatok v sume 250.601,72 Eur a ku dňu 31.03.2021 v sume 275.146,76 Eur. Dňa 09.04.2021 došlo k výplate časti rozdeleného zisku na účet navrhovateľa v sume 70.000,- Eur. Podľa potvrdenia o prijatej platbe na podnikateľský účet odporcu, ktorá prišla navrhovateľovi z banky v SMS správe zo dňa 20.4.2021 o 10:12 hod., bola na účte odporcu uvedená zostatková suma už len v hodnote 82.972,20 Eur, hoci po úhrade rozdeleného zisku vo výške 70.000,- Eur by na účte malo byť 205.146,76 Eur. V priebehu necelého mesiaca tak z účtu odporcu zmizlo viac ako 120.000,- Eur. Z listinných dôkazov, ktoré však navrhovateľ súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia.

29. Z navrhovateľom predložených dôkazov vyplýva, že odporca mal ku dňu 27.02.2021 na podnikateľskom účte č. XXXXXXXXXX vedený v Q. T., I..J.. zostatok v sume 250.601,72 Eur a ku dňu vystavenia výpisu zo dňa 31.03.2021 vo výške 275.146,76 Eur. Zo SMS správy o prijatej platbe zo dňa 20.04.2021 ani z ďalších navrhovateľom predložených listinných dôkazov však nie je možné žiadnym spôsobom preukázať pravdivosť tvrdení navrhovateľa, že dňa 09.04.2021 došlo k výplate časti rozdeleného zisku na účet navrhovateľa v sume 70.000,- Eur, pričom práve SMS správa o prijatej platbe zo dňa 20.04.2021 predstavuje potvrdenie tejto transakcie. Z uvedenej SM správy nie je zrejmé, či bola suma odoslaná z účtu odporcu, či uskutočnená platba bola vo výške 70.000,- Eur a teda zodpovedala tvrdeniu navrhovateľa, že sa jedná o prevod 70.000,- Eur z titulu rozdeleného zisku alebo sa jedná o transakciu s predmetom tohto konania nesúvisiacu. Nie je zrejmé ani to, či príjemcom platby je navrhovateľ, keďže platba bola prijatá na účet J., avšak v zmysle predžalobnej výzvy mala byť ďalšia suma (zvyšných 70.000,- Eur) vyplatená na účet odlišný - J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Berúc do úvahy vyššie uvedené tak v konečnom dôsledku nie je možné potvrdiť (či vyvrátiť) ani tvrdenie, že zostatok na účte vo výške 82.972,20 Eur patrí odporcovi a teda, že odporca v priebehu mesiaca previedol zo svojho účtu viac ako 120.000 Eur. V prípade, ak by však uvedená skutočnosť aj bola pravdou, samotný prevod finančnej sumy vo výške 120.000,- Eur ešte sám o sebe neznamená, že uvedené konanie odporcu má za následok znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo sa jedná o iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Predmetom podnikateľskej činnosti odporcu je okrem poskytovanie služieb aj napríklad kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti alebo kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti. Odporca teda mohol uvedenú finančnú sumu použiť na nákup tovaru v záujme jeho ďalšieho predaja (v takom prípade by išlo len o transformáciu peňazí z účtu odporcu na produkčný faktor - hmotný majetok v podobe

zakúpeného tovaru), prípadne mohol odporca previesť predmetnú finančnú hotovosť na iný zo svojich účtov. Z účtovnej závierky odporcu zostavenej ku 31.12.2020 vyplýva, že odporca disponuje s finančným majetkom v celkovej výške 559.730,- Eur, pričom sa jedná a peniaze a účty v bankách podľa B.IV.1., čísla riadku 22 predmetnej účtovnej závierky. Je preto možné predpokladať a dôvodne očakávať, že odporca zvyšnou sumou vo výške 284.583,24 Eur (suma 559.730,- Eur v zmysle účtovnej závierky po odpočítaní 275.146,76 Eur vedených na účte odporcu č. XXXXXXXXXX) disponuje nie len v hotovosti, ale aspoň časť z nich je uložená na inom než vyššie uvedenom účte v banke.

30. Navrhovateľ taktiež v návrhu uvádza, že odporca sa navrhovateľovi vyjadruje, že spoločnosť bude likvidovať alebo ju za účelom likvidácie prevedie na tretiu osobu. Opätovne aj v tomto prípade ide o tvrdenie navrhovateľa žiadnym spôsobom nepreukázané. Z predloženej komunikácie vyplýva, že dňa 18.05.2021 kontaktoval právny zástupca navrhovateľa odporcu s tým, že mu adresoval predžalobnú výzvu. Z odpovedi odporcu na predžalobnú výzvu však nevyplýva skutočnosť, že odporca má v úmysle spoločnosť likvidovať alebo ju za účelom likvidácie previesť na tretiu osobu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ak by aj bolo tvrdenie navrhovateľa v danom rozsahu pravdivé, likvidácia spoločnosti nemá za následok znižovanie hodnoty majetku odporcu s cieľom nepriaznivo ovplyvniť jeho majetkové pomery a tým zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Podstatou likvidácie je speňaženie majetku obchodnej spoločnosti s uspokojením veriteľov. Ak veritelia nie sú v plnom (alebo nimi akceptovanom) rozsahu uspokojení, má sa majetok obchodnej spoločnosti vyporiadať v rámci konkurzu. Likvidácia spoločnosti by preto neznamenala zbavovanie sa majetku odporcu s cieľom ukrátiť navrhovateľa v postavení veriteľa.

31. Navrhovateľ tak súdu okrem už vyššie uvedených konštatovaní o odporcovom podozrivom či neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami na svojom účte nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity a teda solventnosti či kredibility odporcu ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel odporcu zbavovať sa majetku na úkor navrhovateľa.

32. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa odporca zbavuje majetku a že odporca by nebol schopný uhradiť pohľadávku navrhovateľa.

33. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok 1.).

34. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 25.06.2021 alternatívne žiada, že ak súd dospeje na základe predložených listín k záveru, že na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, súd nariadi neodkladné opatrenie podľa v nasledovnom znení:

- súd ukladá odporcovi povinnosť zložiť v lehote 3 dní od vykonateľnosti uznesenia do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške 70.000,- Eur,

- eventuálne súd ukladá odporcovi povinnosť nenakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte odporcu do výšky 70.000,- Eur, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

35. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

36. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje právny vzťah (záväzok odporcu vyplatiť prerozdelený zisk navrhovateľovi). Súd však na podklade už vyššie vyslovených záverov a konštatovaní, ktoré tvoria východiská aj pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie, dospel k záveru, že tak ako to bolo

v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ani v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keď navrhovateľom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

37. Súd tak po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia (výrok 2.).

38. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení nezávisle od sporového konania a rozhodnutie súdu možno považovať za rozhodnutie vo veci samej, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konči, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Súd o trovách konania rozhodoval podľa . Keďže však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.