Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-43-2025.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-20Pc/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, B. – D. E., zastúpeného spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti plnoletej dcére F. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, E., toho času bytom I. D. XX, XXX XX C., Talianska republika, v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní plnoletej dcéry proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. B1-20Pc/14/2022-48 zo dňa 15.05.2023, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom zo dňa 15.05.2023 súd prvej inštancie výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť A. B., nar. XX.XX.XXXX voči plnoletej dcére F. G., nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 11C/70/2005-57 zo dňa 29.05.2006 počnúc dňom 01.09.2022. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére z dôvodu, že táto nepokračuje v štúdiu a živí sa ako GOGO tanečnica v J. K.. S dcérou nie je dlhodobo v kontakte.
3. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 37, § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. V odôvodnení rozsudku uviedol, že plnoletá dcéra sa k veci nevyjadrila, napriek opakovaným pokusom o doručenie návrhu, vrátane doručovania prostredníctvom polície. Aktuálna adresa plnoletej dcéry nebola súdu známa, súdne zásielky si nepreberá. Súd následne riadne oznámil plnoletej dcére doručovanie písomností v súlade s § 106 ods. 3 CMP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s jeho prílohami, lustráciou v Registri obyvateľov, vyjadrením PZ v Malackách, vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a celým obsahom spisu. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že nárok navrhovateľa posúdil ako dôvodný, keď si osvojil jeho tvrdenia a rovnako z dokazovania vyplynulo, že jeho plnoletá dcéra neštuduje, dôkaz o príprave na budúce povolanie nepredložila a k návrhu sa nevyjadrila. Podľa predložených dôkazov mal súd za to, že toho času je plnoletá dcéra schopná samostatne sa živiť, preto plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom je toho času neopodstatnené a potreba platenia výživného na plnoletú dcéru nie je nijako preukázaná. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podala plnoletá dcéra odvolanie doručené súdu prvej inštancie dňa 07.12.2023. Uviedla, že dňa 05.09.2023 jej bola právnikom jej matky oznámená existencia rozsudku súdu prvej inštancie. V uvedenom rozsudku s veľkým prekvapením zistila, že jej otec v návrhu uvádza, že pracuje ako tanečnica v J. (neexistujúci podnik). Tvrdila, že ide o jej nick name na Instagrame a názov jej mailovej adresy. V súvislosti s doručovaním poukazovala na to, že doklady jej súdom nikdy neboli doručené na jej oficiálnu adresu (od roku 2004 nemá na Slovensku trvalý pobyt a ani sa na Slovensku nezdržiava). Uviedla, že v novembri 2022 bola so svojou matkou na Slovensku, kde si vyžiadali originálny rozsudok s pečiatkou vykonateľnosti, so svojou matkou žije od roku 2003 v Taliansku, kde má aj trvalý pobyt. Na adrese I. D. XX, C. má trvalý pobyt od roku 2015, čo jej otec dobre vie, nakoľko boli v kontakte. Má jej telefónne číslo, nielen on, ale aj jeho priateľka a vianočné sviatky 2019 strávili spolu u nich doma. Písali si zriedkavo na Messenger, nakoľko o ňu nikdy nemal záujem a často zabúdal aj na jej narodeniny. Poprela, že by pracovala, nakoľko od roku 2021 jej diagnostikovali Boredeline, na ktorú sa lieči. Tvrdila, že otec neplatil jej matke výživné, preto sa matka obrátila na advokátku L. E., ktorá zaslala výzvu na zaplatenie jej otcovi. Po zaslaní výzvy jej otec hneď reagoval a zaslal advokátke odoslané platby, ale neinformoval ju o konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadala o zrušenie uvedeného konania na základe toho, že má 19 rokov trvalý pobyt v Taliansku a žiadny slovenský súd nemá právomoc rozhodovať v uvedenej veci. Ďalej žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel, zrušil vydaný rozsudok a začal vo veci opäť konať na základe nových dôkazov o nedoručení návrhu a rozsudku, ako aj o zrušenie rozsudku pre nedostatok právomoci súdu, a na tom základe, že rozsudok jej nebol doručený v uvedenom konaní, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti konania.
6. K odvolaniu plnoletej dcéry sa vyjadril navrhovateľ, ktorý toto „podanie“ považuje za zmätočné, právne neodborné a nedôvodné. Poukázal na absolútnu zmätočnosť podania a z toho vyplývajúcu nespôsobilosť vyvolať akékoľvek opravné konania (zrejme) voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I č. k. B1-20Pc/14/2022-48 zo dňa 15.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť ešte dňa 11.08.2023. Poukazoval na to, že v označení podania sa uvádza, že ide o „Odvolací návrh“, ďalej, že už ide o „(mimoriadny opravný prostriedok)“ a následne v záverečnom návrhu sa plnoletá dcéra domáha vydania rozsudku, ktorým by Okresný súd Bratislava I zrušil rozsudok pre neprávomoc súdu a na základe, že nebol doručený v uvedenom konaní, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti konania. Na základe uvedeného teda nie je jasné, čoho sa plnoletá dcéra domáha a podanie neobsahuje ani dátum vypracovania. Namietal, že podanie je vnútorne rozporuplné preto, že dňa 23.05.2023 žiadny rozsudok v predmetnej právnej veci vydaný nebol. Plnoletá dcéra uvádzala, že o rozsudku sa dozvedela od právneho zástupcu svojej matky dňa 05.09.2023, následne však uvádzala, že na Slovensku bola už v novembri 2022, kedy si s matkou vyžiadali podklady zo súdneho spisu (návrh na vydanie rozsudku podal ešte dňa 29.09.2022) a súčasne spolu s podaním plnoletá dcéra predložila aj list právnej zástupkyne L. E. so sídlom na Slovensku ešte z 22.02.2023, t. j. z času niekoľkých mesiacov pred vydaním rozsudku a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. Mal za to, že doklad predložený plnoletou dcérou o jej aktuálnom pobyte, ktorým jednoznačne reaguje na odôvodnenie rozsudku a procesný postup súdu, bol vystavený ešte 04.09.2023, t. j. v danom čase už mala nepochybne vedomosť o obsahu odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že aj napriek všetkým časovým súvislostiam podala jeho dcéra podanie, ktorým sa domáha revízie rozsudku, na súd až dňa 08.12.2023, pričom rozsudok bol vydaný ešte dňa 15.05.2023 a právoplatnosť nadobudol dňa 11.08.2023. Rozsudok bol podľa oznámenia súdu o doručovaní písomností na úradnej tabuli a webovej stránke súdu z 12.07.2023 v spojení s predkladacou správou súdu z 13.12.2023, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, doručený jeho dcére postupom podľa § 106 ods. 3 CSP ešte v júli 2023. Podanie jeho dcéry tak súdu nebolo doručené ani v lehote na podanie odvolania (§ 362 CSP), ani v lehote na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP) a ani v subjektívnej lehote na podanie prípadnej žaloby na obnovu konania (§ 403 ods. 1 CSP). Mal za to, že jeho dcéra neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali postup súdu podľa § 106 ods. 3 CSP. Rozsudok bol zverejnený aj na webovej stránke súdu dostupnej aj zo zahraničia. Poukázal na odbornú literatúru (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 435/436), ktorá k predmetnému uvádza, že doručovanie písomností postupom podľa § 106 ods. 3 CSP prichádza do úvahy iba v prípade, ak fyzická osoba nemá adresu registrovanú v centrálnom registri obyvateľov Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie upravuje osobitný spôsob doručovania písomností súdu, a to vyvesením na úradnej tabuli súdu, pričom písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia. Ide o formulovanie akejsi „zákonnej poistky“ v prípade doručovania písomnosti fyzickým osobám, ktoré nemajú adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. V takom
prípade bude súd procesne postupovať tak, že písomnosti bude doručovať takejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu. Bol toho názoru, že zástupkyňa L. E. so sídlom na Slovensku (usadená euroadvokátka), ktorá sa o predmetnej veci u neho informovala už vo februári 2023, nepochybne mala vedomosť o našom vnútroštátnom právnom poriadku, ako aj o postupoch doručovania súdnych písomností v takýchto prípadoch. Jeho dcéra, podľa svojich vlastných tvrdení, ktoré v podaní uviedla, mala vedomosť o rozsudku už najneskôr dňa 05.09.2023. Mal za to, že podanie jeho plnoletej dcéry neobsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti, ktoré majú byť obligatórnou súčasťou vymenovaných opravných prostriedkov, avšak pokiaľ by súd prvej inštancie alebo odvolací súd zastávali opačný názor, trval na tom, že neboli dodržané zákonné lehoty na podanie žiadneho z vyššie uvedených opravných prostriedkov. Pokiaľ by jeho dcéra chcela prostredníctvom podania dosiahnuť odpustenie zmeškania lehoty pre včasné podanie opravného prostriedku, namietal, že nedodržala postup podľa § 122 CSP, resp. o odpustenie zmeškania lehoty nepožiadala včas. Poukázal na to, že od podania dcéry, t. j. od 07.12.2023, ho dcéra nekontaktovala a nedožadovala sa plnenia jeho vyživovacej povinnosti, ani mu nenotifikovala, že by bola na jeho výživu odkázaná, resp. sa inými právnymi krokmi nedomáhala navrátenia vyživovacej povinnosti. Mal za to, že jeho dcéra v podaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali revíziu právoplatného rozsudku a súčasný zásah do jeho právnej istoty. V súvislosti s námietkou právomoci slovenského súdu odkázal na čl. 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v platnom znení, ktorý vo veciach vyživovacej povinnosti zakladá právomoc súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Tým poukázal na to, že bola zachovaná právomoc slovenských súdov a rozhodoval (miestne, vecne a funkčne) príslušný súd, čím vyvrátil námietku o nedostatku právomoci. Uviedol, že jeho dcéra je plnoletá, v štúdiu nepokračuje a dlhodobo pracuje ako GOGO tanečnica, čo vyplýva aj z jej účtu na sociálnej sieti Instagram a tiež z fotiek, ktoré na tejto sociálnej sieti publikuje. Neobstojí preto jej tvrdenie, že ide o „nick name na sociálnej sieti“, pretože ním pripojené fotografie veľa napovedajú o obsahu, ktorý na Instagrame zverejňuje, prípadne odkazuje na iné sociálne siete, kde sa dá zobraziť necenzurovaný obsah. Poukázal na to, že potvrdenie Regionálnej zdravotnej služby Emilia – Romagna bolo vystavené dňa 29.04.2020, t. j. viac ako 3 roky pred vydaním rozsudku a ďalšie lekárske potvrdenie bolo vystavené ešte dňa 22.12.2021, t. j. takmer rok a pol pred vydaním rozsudku, pričom ani jedno z týchto lekárskych potvrdení nič nehovorí o tom, že údajné ochorenie „Bordelinova porucha osobnosti“ by úplne znemožňovalo jeho dcére samostatne sa živiť. Jeho dcéra do konania nepredložila ani žiadny dôkaz o prebiehajúcom štúdiu, ktoré by mohlo byť prekážkou pre možnosť samostatne sa živiť. Pokiaľ dcéra žije so svojou matkou, ako v podaní uvádzala, predpokladal, že zdieľajú svoje životné náklady a dcéra nie je odkázaná na to, aby si sama zabezpečovala bývanie, stravu a ďalšie životné potreby. Aktuálne je na jeho majetok zo strany Mestského súdu Bratislava III vyhlásený konkurz uznesením sp. zn. 24OdK/86/2024 z 24.05.2024, nenachádza sa v dobrej finančnej kondícii a nemá aktuálne dostatok finančných prostriedkov aj pre dcéru, ktorá je už plnoletá. Ďalej uviedol, je jeho dcéra nepreukázala, že by nebola schopná sama sa živiť a že by (z akéhokoľvek) dôvodu mala jeho vyživovacia povinnosť voči nej trvať aj naďalej. Navrhol, aby vo veci konajúci súd na podanie jeho dcéry neprihliadol, resp. návrhu jeho dcéry nevyhovel. Žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.
7. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku plnoletej dcéry.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 Základných princípov CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Podľa čl. 7 prvej vety Základných princípov CMP, úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa § 223 ods. 1 CSP, rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Odvolací súd s poukazom na čl. 7 prvej vety Základných princípov CMP a § 124 ods. 1 CSP posúdil podanie plnoletej dcéry označené ako: „Podanie návrhu na zrušenie rozsudku. Odvolací návrh na zrušenie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I vydaného dňa 23.05.2023 číslo konania B1-20Pc/14/2022-48 (mimoriadny opravný prostriedok)“ ako opravný prostriedok (odvolanie) smerujúce proti rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére. Súčasne konštatuje, že pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Ak sa rozhodnutie nedoručí predpísaným spôsobom, nebude mať účinky riadneho doručenia, a to ani v tom prípade, ak by sa rozhodnutie napokon do rúk adresáta dostalo. V takom prípade odvolacia lehota vôbec nezačne plynúť (R 19/1968). Vzhľadom na vyššie uvedené, keď mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol plnoletej dcére doručený predpísaným spôsobom, uložil súdu prvej inštancie prípisom zo dňa 08.01.2024 pokyn na jeho doručenie zákonným spôsobom. Súd prvej inštancie zvolil postup podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) – ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784“, pričom napriek absencii odpovede zo strany prijímajúceho orgánu na urgenciu doručenia, nepožiadal o urgenciu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré by vybavenie urgovalo prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach, ale nesprávne postupoval podľa § 58g zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keďže aplikačná prednosť nariadenia (EÚ) pred zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva z princípu priameho účinku a princípu prednosti právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky (čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky). Námietku navrhovateľa týkajúcu sa včasnosti podania opravného prostriedku plnoletou dcérou odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc z toho, že neprejednaním odvolania plnoletej dcéry (hoci podaným pred riadnym doručením rozhodnutia) by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
10. Obsahom spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie pri prvotných úkonoch po podaní návrhu na súd, po neúspešnom doručovaní návrhu s výzvou na vyjadrenie sa plnoletej dcére na adresu uvedenú navrhovateľom v podanom návrhu a na adresu trvalého pobytu v Slovenskej republike, ktorá bola neaktuálna (tento trvalý pobyt bol ukončený 04.09.2006), žiadosťou o doručenie písomností (súdnej zásielky) cestou polície na obe tieto adresy s negatívnym výsledkom, za súčasného oznámenia, že by sa plnoletá dcéra mala nachádzať v obci F., bez preverenia možnej adresy, následne postupoval podľa § 106 ods. 3 CSP, a to napriek tomu, že z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 04.10.2022 mal vedomosť o trvalom pobyte plnoletej dcéry v Talianskej republike, avšak jej adresu nezisťoval postupom podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784. Pozornosti odvolacieho súdu naviac neušlo, že už v čase pred konaním pojednávania vo veci samej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, z lustrácie v Registri obyvateľov (ktorý si odvolací súd zaobstaral v čase svojho rozhodovania) vyplýva, že trvalý pobyt plnoletej dcéry je od 14.04.2023 na adrese H. D. XXXX/
XX, E., avšak súd prvej inštancie napriek tejto skutočnosti doručoval predmetný rozsudok plnoletej dcére postupom podľa § 106 ods. 3 CSP.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil pre porušenie práva odvolateľky na spravodlivý proces a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, ktorý je povinný vysporiadať sa s otázkou svojej právomoci v zmysle Nariadenia Rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, a pokiaľ dôjde k záveru (s jeho riadnym odôvodnením) o jej splnení, urgovať doručenie návrhu s prílohami, poučením, výzvou na vyjadrenie sa k návrhu, výzvou na predloženie listinných dôkazov, a doručenie rozsudku vo veci samej plnoletej dcére prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a do spisu založiť potvrdenie o doručení vyššie uvedených písomností plnoletej dcére. Pri následnom doručovaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa zo dňa 14.02.2025 s prílohami (čl. 98-108 spisu) spolu s predvolaním na pojednávanie plnoletej dcére bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 a usmernenia k tomuto nariadeniu, ktoré je zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže možno mať za to, že adresa oznámená plnoletou dcérou v jej odvolaní (I. D. XX, XXX XX C.) je adresou na doručovanie písomností, pokiaľ nedôjde k oznámeniu inej adresy na doručovanie, či inej relevantnej skutočnosti zistenej doručujúcimi talianskymi orgánmi. V prípade, ak by takéto doručovanie s dodržaným postupom podľa vyššie uvedeného nariadenia a usmernenia k nemu plnoletej dcére nebolo úspešné, súd prvej inštancie vykoná aktuálnu lustráciu plnoletej dcéry v Registri obyvateľov a po zistení jej súčasného trvalého pobytu bude postupovať podľa príslušných právnych predpisov a zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie po vysporiadaní sa s otázkou svojej právomoci, po riadnom doručení všetkých listín a súdnych písomností plnoletej dcére, opätovne posúdi dôvodnosť návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére, a to po riadne a sústredene vykonanom dokazovaní. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.
12. V zmysle § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je povinný rešpektovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.
13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).