Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: MUDr. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, R. U., právne zast. Advokátskou kanceláriou T.&R., s.r.o., so sídlom D. XX, U., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 3903-4/2021-BA zo dňa 27. januára 2021 takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie vedené na základe podaného protestu prokurátora.

2. Žalobkyňa poukázala na to, že podala podnet na podanie protestu prokurátora na Krajskú prokuratúru Trenčín. Žiadala v ňom, aby bol podaný protest proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 18.09.2017 vo veci predpísania poistného vo výške 2138,30 eur. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019 vyhovela a podala protest sp. zn. Kd 216/19/3300-9 zo dňa 06.09.2019. Dňa 13.01.2021 bolo zo strany Krajskej prokuratúry Trenčín vydané upovedomenie o späťvzatí protestu prokurátora s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020. Žalobkyňa konštatovala, že prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI3 Gd -3 zo dňa 05.01.2021. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 27.01.2021 rozhodnutie č. 3903-4/2021-BA, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu späťvzatia. V poučení rozhodnutia je uvedené, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

3. Žalobkyňa poukázala na ust. , v zmysle ktorého nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.

4. Ďalej uviedla, že poukazuje na nesprávne poučenie žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v zmysle rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom za splnenia dvoch podmienok: a) ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, b) rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, ale je presvedčená, že nebola naplnená druhá

podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie má za následok ujmu na jej subjektívnych právach.

5. Žalobkyňa mala za to, že postup, keď Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala direktívny pokyn, na základe ktorého krajská prokuratúra zobrala protest prokuratúra späť, nie je v súlade so zákonom. Už citované ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre stanovuje, resp. vytvára vo vymedzených prípadoch v podstate absolútnu dispozičnú autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach, na ktoré je vecne a miestne príslušný. V zmysle tohto ustanovenia nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, tak žalobkyňa považuje za zrejmé, že nemôže vydať ani pokyn na jeho späťvzatie. Okrem toho považovala pokyn generálnej prokuratúry za zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov. Podľa jej názoru je tiež v zrejmom rozpore z ústavnou zásadou legality zakotvenou v . V kontexte uvedeného má za zrejmé, že postupom, pri ktorom bol v rozpore s a zákona vydaný pokyn generálnej prokuratúry, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne.

6. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že práve v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu a inú ochranu v zmysle a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže aj v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená jej možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. S poukazom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalovaný v podanom vyjadrení uviedol, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23 ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy zastaviť konanie o proteste prokurátora. Späťvzatie je dispozitívny procesný úkon prokurátora, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho protestu nemá záujem. Zákon o prokuratúre nekladie prokurátorovi povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré späťvzatie protestu predkladá a rovnako orgán verejne správy nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia protestu prokurátora.

8. Poukázal na to, že žalobkyňa k správnej žalobe predložila „pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“, pričom sa však nejedná o pokyn, ale o list Okresnej prokuratúry Žilina, ktorým bolo oznámené právnemu zástupcovi inej účastníčky konania, že po doručení usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 05.01.2021 berie svoj protest (podaný v inej veci) späť. Z obsahu listu je zrejmé, že nešlo o pokyn, ale o usmernenie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 ods. 1 zákona o prokuratúre

9. Trval na tom, že z podania prokurátora č. Kd/216/19/3300-15 zo dňa 13.01.2021 je zrejmý jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle prokurátora vziať protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX späť. V predmetnom liste prokurátor uvádza aj dôvod, ktorým je rozsudok Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020, v ktorom veľký senát zaujal právny názor k držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pričom tam vyslovený záver vyvrátil všetky námietky prokurátora prednesené v proteste proti vyššie uvedenému rozhodnutiu. Prokurátor zjavne vedomý si toho, že v zmysle je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu záväzný pre senáty najvyššieho súdu, nepovažoval za dôvodné pokračovať v konaní.

10. Žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa v správnej žalobe namieta, že sa jednalo o nezákonné späťvzatie protestu prokurátora, tak je potrebné uviesť, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zastavenia konania, nie preskúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená posudzovať zákonnosť späťvzatia protestu prokurátora.

11. Taktiež nesúhlasil s tým, že by v dôsledku rozhodnutia o zastavení konania bola zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na súde. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa sa o túto možnosť obrala sama svojím nekonaním, pretože proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica vo veci predpísaného poistného nepodala ani odvolanie, čím sa podľa obrala aj o právo podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

12. Žalovaný trval na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je podľa § 7 písm. e) preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach, pretože v konaní o podanom proteste sa nerozhodovalo vo veci predpísania poistného, ale o vyhovení, resp. nevyhovení protestu prokurátora. Aj keby prokurátor nevzal protest späť, Sociálna poisťovňa, ústredie by protestu nevyhovela, a to práve vzhľadom na už spomínaný rozsudok Veľkého senátu Správneho kolégia sp. zn. zo dňa 24.11.2020.

13. Následne sa k veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal dve protichodné rozhodnutia , a to rozhodnutie sp. zn. zo dňa 30.04.2019, ako aj rozhodnutie sp. zn. zo dňa 24.11.2020. pritom neupravuje vzťah protichodných rozhodnutí veľkého senátu, takže neskoršie rozhodnutie veľkého senátu neruší predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe. Veľký senát bol vytvorený práve na to, aby rozdielnosť názorov odstraňoval. Namiesto toho, nielenže rozdielnosť ponechal, ale ju ešte viac prehĺbil. Za tejto situácie, kedy nebolo prijaté zjednocovacie stanovisko správneho kolégia a nebolo rozhodnuté tretíkrát veľkým senátom je zrejmé, že akokoľvek bude chcieť ktorýkoľvek trojčlenný senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť, bude sa musieť odchýliť od niektorého rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

14. Žalobkyňa mala ďalej za to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží mylne navodiť dojem, že k zmareniu súdnej ochrany došlo v dôsledku nepodania odvolania. Uvedené tvrdenie je z pohľadu tohto súdneho konania irelevantné. Uviedla, že protestom prokurátora je esenciálne spojené aj jeho následné právo podať správnu žalobu, a to v prípade, ak jeho protestu zo strany správneho orgánu nebude vyhovené. Predmetné oprávnenie prokurátora v sebe implikuje aj právo, resp. možnosť súdnej ochrany účastníka administratívneho konania, ktorý je priamo dotknutý rozhodnutím orgánu verejnej správy proti ktorému bol podaný protest prokurátora.

15. Okrem toho mala žalobkyňa za to, že správny orgán je povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to z formálnej aj materiálnej stránky. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia však žalovaný rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora. Okrem toho žalobkyňa opätovne vyjadrila svoj názor, že napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu.

16. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -13 zo dňa 13.05.2021, v ktorom ústavný súd konštatoval, že dozor prokuratúry tvorí so správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánu verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu je však podstatou dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, pričom ochrany subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie rozhodnutím zastaví. Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy, ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. Žalovaný taktiež poukázal na uznesenie Krajského súd v Nitre sp. zn. , ktorým krajský súd odmietol obdobnú správnu žalobu. Žiadal, aby správny súd žalobu taktiež odmietol.

17. Žalobkyňa a ani žalovaný nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, bez nariadenia pojednávania, o veci rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

18. Podľa správne súdy nepreskúmajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

19. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

21. Podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

22. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

23. Podľa § 23 ods. 5 zákona o prokuratúre orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada. 24. Podľa § 24 ods. 2 účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.

25. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo realizované podľa § 24 ods.15 zákona o prokuratúre.

27. Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 18.09.2017 bolo žalobkyni predpísané poistné vo výške 2138,30 eur. Žalobkyňa nepodala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto nadobudlo právoplatnosť.

28. Následne žalobkyňa podala na Krajskú prokuratúru v Trenčíne podnet na podanie protestu. Prokuratúra tomuto podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019 vyhovela a podala protest sp. zn. Kd/216/19/3300-9 zo dňa 06.09.2019. Dňa 13.01.2021 bol tento protest vzatý späť, a to s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020. Žalovaný vydal dňa 27.01.2021 rozhodnutie č. 3903-4/2021-BA, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavil z dôvodu tohto späťvzatia. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou s cieľom podrobiť ho súdnemu prieskumu.

29. V prvom rade správny súd konštatuje, že rozhodnutie, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu bolo vydané v konaní o proteste prokurátora. Uvedené konanie začína podaním protestu a zákon predpokladá, že jedným z možných spôsobov jeho skončenia je zobratie protestu späť podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre. Napriek tomu, že konanie sa začína v podstate na návrh (protest) prokurátora a je možné úkonom prokurátora (späťvzatím) docieliť aj zastavenie konania, tak prokurátor nie je v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre účastníkom tohto konania. S poukazom na uvedené správny súd konštatuje, že nepribral do konania prokurátora, resp. prokuratúru, nakoľko tento subjekt nebol účastníkom konania o proteste prokurátora. Súčasne správny súd poukazuje na to, že zo zákona explicitne vyplýva, že ide o osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

30. V prvom rade sa správny súd zaoberal otázkou, či žalobou napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pre posúdenie tejto otázky je rozhodujúce znenie ust. § 7 ods. 1 písm.

e) , v zmysle ktorého sa nepreskúmavajú tie procesné rozhodnutia, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

32. Z uvedeného znenia zákona a contrario vyplýva, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu sú tie rozhodnutia procesnej povahy, ktoré takúto ujmu môžu spôsobiť. Zákonodarca výslovne stanovil, že postačuje možnosť, iba určitá potencionalita, takéhoto dopadu na subjektívne práva účastníka administratívneho konania. Priamo zo zákona teda nie je možné vyvodiť žiadnu inú podmienku pre určenie, či je možné procesné rozhodnutie preskúmať v rámci konania pred správnym súdom.

33. Ide teda o veľmi široko koncipované podmienky pre určenie spôsobilosti správneho aktu procesnej povahy, byť predmetom súdneho prieskumu. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že pri takto zákonom nastavených podmienkach prípustnosti súdneho prieskumu procesných rozhodnutí je možné pri väčšine procesných rozhodnutí uvažovať o možnom a potenciálnom zásahu do subjektívnych práv niektorého alebo všetkých účastníkov administratívneho konania. Nie je pritom bez významu, že uvedené pritom platí za situácie, keď k takémuto prieskumu spravidla dochádza ešte počas administratívneho konania. Súdny prieskum procesného rozhodnutia potom spravidla predstavuje ingerenciu správneho súdu do „ živého“ administratívneho konania, čo by malo byť vzhľadom na autonómnosť správnych orgánov a administratívneho konania skôr výnimkou ako pravidlom, nakoľko ním dochádza k zásahu do rozhodovacej autonómie správneho orgánu ešte pred právoplatným skončením administratívneho konania. Z uvedeného vyplýva, že by malo prísť k skôr reštriktívnemu výkladu , a to najmä s poukazom na subsidiaritu správneho súdnictva voči verejnej správe, ktorá v sebe v širšom ponímaní zahŕňa aj rešpektovanie deľby moci v štáte. V tomto ohľade však zatiaľ nebolo judikatúrou kasačného súdu stanovené, kde by mali byť hranice takto široko zákonom stanovených podmienok súdneho prieskumu procesných rozhodnutí. Nie je zrejmé ani to, či v prípade, že účastník administratívneho konania nevyužije právo súdneho prieskumu procesného rozhodnutia, je pre neho zachovaná možnosť odvolávať sa na jeho nezákonnosť pri súdnom prieskume konečného rozhodnutia.

34. Pokiaľ však ide o danú konkrétnu vec, tak predmetom súdneho prieskumu je procesné rozhodnutie o zastavení konania. Pri rozhodovaní o tom, či daný správny akt procesnej povahy je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, vychádzal správny súd (vzhľadom na dikciu zákona a absenciu judikatúry), zo znenia zákona a zameral sa na zistenie, či uvedené rozhodnutie je aspoň potencionálne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne.

35. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zastavení konania. Uvedeným rozhodnutím sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že má za následok, že nebude vydané žiadne meritórne rozhodnutie, ktoré by eventuálne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Z tohto pohľadu teda ide o situáciu, keď žalobkyňa ako účastník administratívneho konania nebude disponovať žiadnym meritórnym rozhodnutím vo veci. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že rozhodnutie o zastavení konania je potencionálne spôsobilé zasiahnuť subjektívne práva žalobkyne a tak je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z tohto dôvodu nebol možný postup podľa .

36. Súčasne správny súd skúmal, či nie je dôvod na odmietnutie žaloby podľa . Žalobkyňa bola účastníčkou konania o proteste prokurátora a v tomto zmysle nemôže ísť o prípad, že by išlo o zjavne neoprávnenú osobu na podanie správnej žaloby. To, či je daná jej aktívna legitimácia v zmysle existencie priameho zásahu do jej subjektívnych práv, je potom otázka vecného prejednania správnej žaloby.

37. Správny súd zdôrazňuje, že zákon v ust. stanovuje, že žalobcom je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich subjektívnych právach. Z tohto pohľadu už zákon stanovuje potrebu existencie priameho zásahu do subjektívnych práv žalujúcej osoby, nepostačuje iba potencionálny zásah tak, ako pri posudzovaní spôsobilosti správneho aktu v zmysle ust. .

38. Žalobkyňa tvrdí, že zastavením konania je priamo dotknutá na svojich právach. Za situácie, keď sama nepodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, považuje v zmysle žalobných bodov vedenie konania o proteste prokurátora za realizáciu jej práva na súdnu ochranu.

Žalobkyňa taktiež považuje zastavenie konania za zmarenie možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Tu treba prisvedčiť žalovanému, že konanie nebolo vedené primárne za účelom ochrany subjektívnych práv žalobkyne a nie je teda ani prostriedkom realizácie jej práva na súdnu ochranu. Zákon o prokuratúre výslovne stanovuje, že cieľom tohto konania je posúdenie, či správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Žalobkyňa nemá právny nárok na podanie protestu prokurátora a ani na vedenie tohto konania. Účelom tohto konania nie je v zmysle zákona o prokuratúre ochrana práv účastníkov pôvodného administratívneho konania, aj keď vo výsledku potencionálne môže (a nemusí) mať toto konanie vplyv na ich právne postavenie. Zákon však pre žalobcu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § vyžaduje priamy dopad na jeho subjektívne práva a nie potencionálny.

39. Žalobkyňa označila ako dopad na svoje subjektívne právo aj to, že sa nebude viesť konanie, ktoré eventuálne vo výsledku pre ňu môže znamenať zrušenie rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť. Správny súd opätovne poukazuje na to, že ide o potencionálnu možnosť zrušenia tohto rozhodnutia (čo vyplýva aj z argumentácie samotnej žalobkyne, ktorá uvádza, že eventuálne môže znamenať...). Okrem toho je potrebné opakovane zdôrazniť, že na vedenie konania, ktoré bolo zastavené žalobkyňa nemala žiaden nárok. Zákon jej nezveril ani možnosť toto konanie svojim úkonom začať a ani ho svojim úkonom ukončiť. Zastavenie tohto konania teda nepredstavuje priamy dopad na jej práva, ale len potenciálny. Uvedené platí aj s ohľadom na to, že iba určitý výsledok tohto konania by mal resp. mohol mať dopad na jej subjektívne práva.

40. Aj keby správny súd dospel k záveru, že v danej veci došlo zastavením konania k priamemu zásahu do subjektívnych práv žalobkyne, tak by mohol preskúmať jeho zákonnosť len v tom zmysle, či skutočne došlo k zastaveniu konania v súlade so zákonom. V danej veci pritom skutočne zobrala osoba na to zo zákona oprávnená protest späť, čo malo za následok zastavenie konania podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre. Takémuto postupu nie je možné nič vyčítať. Je pritom zrejmé, že správny organ (rovnako ako správny súd) nemal žiadnu možnosť preskúmavať, z akých dôvodov došlo k tomuto späťvzatiu. Späťvzatie protestu je prejavom autonómie prokurátora, pričom takáto jeho autonómna vôľa nie je a nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.

41. Správny súd poukazuje na to, že vo svojej podstate žalobkyňa nenamieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Jej žalobné body smerujú predovšetkým proti prejavu vôle prokurátora. Zákon však správnemu orgánu neumožňuje skúmať, čo viedlo prokurátora k späťvzatiu protestu a ani to, aký bol interný postup, ktorý eventuálne predchádzal tomuto postupu. Zákon správnemu orgánu výslovne ukladá len konanie zastaviť. V danej veci bez pochybností prokurátor učinil procesný úkon - späťvzatie protestu, načo správny organ reagoval zákonom predpísaným spôsobom. Tomuto postupu nie je možné nič vytknúť.

42. Súčasne správny súd poukazuje na to, že prokurátor nebol účastníkom konania o proteste prokurátora a nie je ani účastníkom konania pred súdom. Aj uvedené samé o sebe predstavuje prekážku súdneho prieskumu jeho úkonu - späťvzatia. Je nemysliteľné, aby správny súd podroboval súdnemu prieskumu postup niekoho, kto nebol účastníkom administratívneho konania a súčasne nie je ani účastníkom konania pred súdom. Okrem toho takýto úkon prokurátora nepredstavuje správny akt, ale je úkonom, ktorý predstavuje realizáciu práva v zmysle zákona o prokuratúre. 43. Bez ohľadu na uvedené, je správny súd toho názoru, že napriek tomu, že v zmysle ust. je možné procesné rozhodnutie o zastavení konania podrobiť súdnemu prieskumu, nakoľko je potencionálne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne, žalobkyňa nepreukázala, že bola týmto rozhodnutím priamo ukrátená na svojich právach v zmysle ust. . Uvedené je dôvodom pre zamietnutie žaloby v zmysle ust. .

44. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko ich priznanie ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.