Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-80-2019.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Subarea
34Ek/80/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, IČO: 30 794 536, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., D. E. F. G. H., priečinok 72, 918 65 Trnava 1, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku 34/A, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 343EX 49/19, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/80/2019 zo dňa 20.02.2024, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.09.2024 uznesenie, ktorým námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, vydaného dňa 06.05.2024 súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), zamietol. Aplikujúc ustanovenia § 48 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 4 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) posúdil námietky ako nedôvodné. V nich namietal, že exekúciu na výživné nemožno ukončiť z dôvodu, že uplynula rozhodná doba piatich rokov a pohľadávka spadá pod výnimku zo ZoUNEK.
2/ Za nesprávne považoval vyšší súdny úradník tvrdenie oprávneného o výnimke zo ZoUNEK. V uvedenej veci sa totiž nejedná o tzv. starú exekúciu definovanú v § 1 ods. 2 ZoUNEK, t.j. exekúciu začatú pred 1. aprílom 2017 a vedenú podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 34Ek/80/2019 sa začalo v zmysle § 48 ods. 1 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.01.2019 a jeho užšie štádium – exekúcia začala dňa 18.01.2019 doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, Mgr. Dušanovi Čerešňovi. Keďže sa v prejednávanej veci nejedná o starú exekúciu v zmysle § 1 ods. 2 ZoUNEK, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia ZoUNEK, ale ustanovenia Exekučného poriadku účinné od 01.04.2017 spolu so všetkými novelami a zmenami.
3/ Exekučný poriadok účinný od 01.04.2017 stanovuje súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade, ak sa pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, čo sa udialo v prípade tejto exekúcie. Exekúcia na výživné nepredstavuje výnimku z § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku a zastavuje sa vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie.
4/ Počas posudzovania námietok oprávneného vyšší súdny úradník zistil, že súdny exekútor dňa 06.02.2024 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, nie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súdny exekútor pristúpil k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu, že sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Exekúcia sa začala dňa 18.01.2019 a lehota piatich rokov stanovená § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uplynula dňa 19.01.2024. Vyšší súdny úradník následne konštatoval, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie, ktoré súdny exekútor I. J. K. vydal dňa 06.02.2024, nakoľko súdny exekútor postupoval správne, keď pristúpil k vydaniu uvedeného upovedomenia o zastavení exekúcie. Preto námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 343EX 49/19 vydané súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom zo dňa 06.02.2024 zamietol v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ako nedôvodné.
5/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu oprávnený sťažnosť. Tú odôvodňoval tým, že dňa 22.12.2018 podal trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podľa § 207 Trestného zákona pre zanedbanie povinnej výživy povinným. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 19P/2/2017-39 zo dňa 31.05.2017, ktorý je v tejto veci exekučným titulom, mu bola uložená povinnosť platiť na dieťa L. A. nar. XX.XX.XXXX mesačne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy do 15.-teho dňa každého mesiaca dopredu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s účinnosťou od 17.01.2017, pričom dlžné výživné za obdobie od 17.01.2017 do 31.05.2017 v sume 121,65 Eur sa mu povolilo splatiť v mesačných splátkach po 5,00 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2017 a vykonateľnosť dňa 15.06.2017. Povinnosť platenia bola daná rozsudkom na účet oprávneného až do dovŕšenia plnoletosti maloletej L. A., to znamená do 14.12.2032. Dlh sa mesačne navyšuje o aktuálnu čiastku 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a k 26.02.2024 predstavuje 2.200,50 eur. Po predvolaní na vyšetrovanie Mgr. Martine Kollárikovej na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Trnava sa následne povinný dostavil na UPSVaR Trnava, kde sa vyjadril, že dlh splatí. Pracuje v Čechách. Dňa 04.06.2019 zaplatil 50 eur a dňa 18.07.2019 zaplatil 300 eur. Uviedol, že sa bude snažiť dlh čím skôr dorovnať. Po týchto úhradách Okresná prokuratúra Trnava trestné stíhanie zastavila. Odvtedy povinný nezaslal žiadnu sumu. Z uvedeného vyplýva, že menovaný má príjem, hoci nie na území Slovenskej republiky, a jeho správanie považuje oprávnený za vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti. Z výpisu registra trestov bol povinný nepodmienečne odsúdený podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Preto žiadal, aby exekučné konanie trvalo naďalej.
6/ Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie vydané tunajším súdom mu bolo doručené dňa 18.01.2019 a teda od tohto dňa začal výkon predmetného exekučného konania. Poukázal na ustanovenie § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie sa vymáhaný nárok považuje za uhradený úplne alebo čiastočne len a len v tom prípade, pokiaľ sa súdnemu exekútorovi dostanú aj trovy exekútora vo výške podľa ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené je preto pre posudzovanie naplnenia podmienky podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku potrebné brať do úvahy aj ustanovenie § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa za relevantné vymoženie (úhradu) vymáhanej pohľadávky považuje len a len ten prípad, kedy pri priamom plnení zo strany povinného v prospech oprávneného sa súdnemu exekútorovi dostane plnenie v rozsahu, v ktorom mu prislúcha podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené by teda nebolo postačujúce ani to, keby oprávnený prijatie plnenia súdnemu exekútorovi oznámil, pokiaľ by sa súdnemu exekútorovi nedostalo plnenie v rozsahu, v ktorom mu prislúcha podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený súdnemu exekútorovi prijaté plnenia neoznámil a súdny exekútor o nich nemal vedomosť, nehovoriac o tom, že nebola naplnená podmienka podľa ust. § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, je procesná obrana oprávneného vo vzťahu k meritu veci irelevantná. K tvrdeniu oprávneného o tom, že povinný má príjem mimo územia Slovenskej republiky uviedol, že z pohľadu výkonu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu výlučne len na území Slovenskej republiky, t.j. je oprávnený postihnúť exekúciou výlučne len majetok povinného, ktorý sa nachádza na území SR ako aj príjmy, na ktorých výplatu vznikol oprávnenému nárok výlučne na území SR. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pri posudzovaní zákonných podmienok
na vydanie upovedomenia postupoval súdny exekútor v zmysle zákona a preto žiadal tunajší súd, aby sťažnosť oprávneného v celom rozsahu zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
11/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
12/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2).
13/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
14/ Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16/ Vzhľadom k tomu, že oprávnený trval na pokračovaní exekúcie, čo v sťažnosti zdôvodňoval úhradami povinného dňa 04.06.2019 vo výške 50 eur a 18.07.2019 vo výške 300 eur a príjmom povinného v Českej republike, sťažnostný súd dodáva nižšie uvedené.
17/ Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od
majetkových pomerov povinného, patrí výhradne do kompetencie súdneho exekútora. V predmetnej exekúcii bolo teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného, a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Preto vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
18/ Ako už vyšší súdny úradník uviedol, exekúcia na výživné nemá z hľadiska naplnenia podmienok na jej zastavenie podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku osobitnú úpravu, a teda ak sa po uplynutí po 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, súdny exekútor vydá upovedomenie o jej zastavení. Skutočnosť, že povinný v roku 2019 vykonal úhrady v celkovej sume 350 eur priamo oprávnenému (o ktorých plneniach sa súdny exekútor nedozvedel), nebránila vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie. Právna úprava exekučných konaní začatých od 1. apríla 2017 preferuje odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému ako platobné miesto súdneho exekútora. Na druhej strane zákon expressis verbis neukladá povinnému plniť vymáhanú pohľadávku výlučne prostredníctvom exekútora. Vyvolanie účinkov splnenia vymáhaného nároku však zákon podmieňuje tým, že exekútor dostane trovy exekúcie v zodpovedajúcej výške (celkové trovy pri celkovej úhrade, resp. alikvotnú časť trov exekútora pri úhrade čiastočnej). Úhrady povinného vykonané priamo oprávnenému nemohli vyvolať účinok splnenia vymáhaného nároku, keďže nedošlo zároveň k uspokojeniu zodpovedajúceho nároku súdneho exekútora na trovy (§ 61f ods. 1 Exekučného poriadku). Také úhrady nemali za následok ani posunutie (predĺženie) plynutia lehoty 5 rokov podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, keď ich z hľadiska spôsobu plnenia nemožno považovať za nútene vymožené, teda „zexekvované“.
19/ Samotné úhrady tiež neprezumovali existenciu majetku alebo príjmov postihnuteľných exekúciou. Zo sťažnosti oprávneného vyplýva, že ich povinný zaplatil v dôsledku trestného stíhania pre zanedbanie povinnej výživy, pričom povinný na výsluchu v trestnom konaní uviedol, že pracuje v Čechách. Tu musí súd uviesť, že príjmy zo zamestnania/výkonu práce povinného v zahraničí, nemôže súdny exekútor podľa Exekučného poriadku postihnúť, a to vzhľadom na obmedzenie jeho teritoriálnej právomoci na územie SR. Veriteľ však môže začať exekučné konanie na podklade slovenského rozhodnutia aj v inej krajine Európskej únie.
20/ Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie (t.j. od 18.01.2019) uplynulo 5 rokov, správne potom postupoval podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku a dňa 06.02.2024 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca považoval uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 34Ek/80/2019 zo dňa 20.02.2024 za správne a sťažnosť oprávneného voči nemu ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol. Len pre úplnosť súd dodáva, že upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je len procesným rozhodnutím, ktoré nebráni oprávnenému podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).