Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/69/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júla 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa meno c) s poukázaním na písmeno a) a Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F.

je vinný, že

v priestoroch predajne kvetinárstva s názvom F. na ulici F. D. XX G. F., dňa 23.08.2024 v čase 0 13:32 hod., po oslovení obsluhujúcej predavačky B. H. pod zámienkou kúpy črepníkového kvetu, pristúpil ku nej v nestráženej chvíli sprava zboku a v snahe priložiť jej pod krk vo svojej pravej ruke uchopený kovový otvárač na fľaše so zatváracím nožom s dĺžkou čepele 5 cm, ju v zovretí dotlačil ku pokladni za predajný pult, kde ju s výzvou na vydanie peňazí prinútil vybrať z pokladne peňažnú hotovosť vo výške 250.- eur a túto mu vložiť do pripravenej igelitovej tašky, po čom, nespôsobiac poškodenej B. H. žiadne zranenia, s upozornením, aby nekričala, odišiel nerušene z predajne, čím majiteľke kvetinárstva poškodenej I. J. K., L. spôsobil odcudzením peňazí škodu vo výške 250.- eur,

teda

- použil proti inému násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou,

tým spáchal

zločin lúpeže podľa smeno c) s poukázaním na , ,

za to mu súd ukladá

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/,písm. n/, písm. k/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa / Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci :

1 ks kovový otvárač na fľaše s vyklápacou čepeľou o dĺžke 5 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 4.12.2024 na tunajší súd obžalobu zo dňa 2.12.2024, sp.zn. na obvineného A. B. pre zločin lúpeže podľa meno c) s poukázaním na písmeno a) a Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.1.2025 obžalovaný A. B., (ďalej len „obžalovaný“) v zmysle / a za súčasného poučenia podľa urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku , ktorý je uvedený v obžalobe. Na to súd postupoval podľa ,/ d,/ f,/ g,/ h/ , kde obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno,,.

V zmysle súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Následne súd postupujúc podľa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou škody.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27.3.2025, Krajský súd podľa / zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobu jeho výkonu a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd následne v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27.3.2025 vec znova prejednal a rozhodol.

K hodnoteniu osoby a osobných pomerom súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.5.2025 výsluch znalca z odboru psychiatrie MUDr. JUDr. Jána Uhrína ako aj svedka G. B.. Zároveň vykonal aj dokazovanie čítaním aktuálnej správy Mestskej časti Košice staré mesto ako aj správami ÚPSVaR z č.l. 587-589.

Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa smeno c) s poukázaním na , po stránke objektívnej v tom, že použil proti inému násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou . Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac ako 14 rokov a v čase skutku nebol nepríčetní) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol zasiahnutý objekt trestného činu (zločinu). Konaním obžalovaného bol zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem ním chránený.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 122 ods. 3 Tr. zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

U obžalovaného súd zistil 4 poľahčujúce okolností a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcou okolnosťou bolo to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), keď urobil vyhlásenie o vine. Zároveň u obžalovaného zistil aj poľahčujúcu okolnosť, a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona) ako aj, že pred spáchaným trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona). Nakoľko obžalovaný súdu predložil doklad o zaplatení spôsobenej škody poškodenej súd mu priznal poľahčujúcu okolnosť, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, ( § 36 písm. k/ Tr. zákona).

Po vykonanom dokazovaní súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil ( § 36 písm. h/ Tr. zákona), nakoľko po doplnenom dokazovaní je zrejmé, že si tieto tiesnivé osobné pomery spôsobil sám.

Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný je slobodný, aktuálne nezamestnaný, aktuálne bez domova. V rámci hlavného pojednávania bolo zistené, že dočasné ubytovanie by mu mohla poskytnúť jeho matka, s ktorou prakticky pred spáchaním trestného činu býval celý život, následne by si mal ubytovanie a prácu zabezpečiť prostredníctvom kamaráta. Podľa odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 až 12 rokov, pričom za požitia § 39 ods. 5 Tr. zákona dolná hranica trestnej sadzby predstavuje výmeru 4 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu páchateľa ako aj okolnosti prípadu súd aplikoval

ustanovenie § 39 ods. 5, a to, že pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona , môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3 písm. d/ (v danom prípade pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov).

V danom prípade po doplnení dokazovania súd má za to, že v danom prípade nie sú súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Súd pri ukladaní trestu zníženom o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 5 Tr. zákona) zohľadnil povahu konania, ktorým obžalovaný prispel k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti ako aj jeho správanie, ktoré nasledovalo po páchaní trestnej činnosti, teda uhradenie spôsobenej škody vzhľadom na jeho aktuálne pomery. Súd takisto prihliadal aj na okolnosť prípadu keď obžalovaný sa ocitol bez domova so svojou matkou prebýval pár dní na ulici, ako aj pohnútku, keď získané peniaze potreboval nie len pre seba ale aj pre svoju matku. Zároveň pri tomto znížení trestu zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má tak za to, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona a uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov, považuje za primeraný.

Ako už súd uviedol po vykonanom dokazovaní súd nevzhliadol u obžalovaného splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

K mimoriadnemu zníženiu trestu súd uvádza, že, na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona sa pomery páchateľa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný; z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a v podstate sa hodnotia rodinné a osobne pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Súd v danom prípade nezistil také pomery obžalovaného, ktoré by mohli byť posúdené na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, pričom takou okolnosťou nie je samotná skutočnosť, že obžalovaný je hudobný skladateľ, či nemožnosť sa venovať svojej záľube vo výkone trestu odňatia slobody. Na tieto pomery ( ako aj vyššie uvedené skutočnosti ohľadom motívu spáchania trestného činu, pomere poľahčujúcich okolností atď.) súd prihliadal pri výmere trestu, a ukladaný trest znížený o 1/3 dolnej hranici trestnej sadzby za spáchaný trestný čin nepovažuje za neprimerane prísny.

V danom prípade súd poukazuje aj na to, že skutočnosti prezentované obžalovaným v rámci záverečnej reči sa týkali z veľkej časti podmienok výkonu väzby, a s prípadnými sťažnosťami by sa mal obrátiť na riaditeľa .

Podľa / Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do na výkon trestu s minimálnym stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd uložil obžalovanému podľa Tr. zákona aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovový otvárač na fľaše s vyklápacou čepeľou o dĺžke 5 cm, ktorá bola v súlade s ustanoveniami zaistená, a na základe dokazovania bolo preukázané, že jej vlastníkom je obžalovaný a uvedená vec bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.