Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-86-2020.pdf
PDF · 148.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne Z. P., nar. XX. XX. XXXX, U. F. A. XXX, XXX XX S. F. A., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 6/A, Bratislava, IČO: 42185190, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 714 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 714,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 6. 8. 2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 714 eur a na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhala o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 20. 11. 2018 sp. zn. XCsp/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v H.Z. zo dňa 9. 3. 2020 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 4. 2020, žalobe žalobkyne vyhovel.
Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta a na ustanovenie §4 ods. 2 písm. b) Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní požaduje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva si musela brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Žalovaný nielenže v zmluvách o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28. 5. 2009, č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 11. 2009, č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 3. 2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2010 používal neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s dobrými mravmi, v snahe obohatiť sa o sumu 414,-- eur, čiže zo strany žalovaného sa jednalo o viacnásobné porušenie práva. Žalovaná ako spotrebiteľka si uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy a preto primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 714 eur. Tento nárok zohľadňuje skutočnosť, že sa žalovaný jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 414 eur a za neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 300 eur. Žalobkyňa poukázala na to, že otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2018 a jeho
odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani zužovať.
2. Žalovaný doručil súdu dňa 2. 10. 2020 podanie, v ktorom nesúhlasil s podanou žalobou ani čo do dôvodu a ani čo do výšky, žiadal ju zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
Uviedol, že ustanovenie §3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách, predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobkyne požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. Porušenie by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade, ak by Žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní vedenom Okresným súdom Humenné pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX spolu s rozsudkom Krajského súdu H. sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Žalovaný má za to, že rozsudok vydaný v tomto konaní má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Ďalej žalovaný uviedol, že považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného zadosťučinenia za neprimerané. Žalovaný žiada, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva súd posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám porušil viacnásobne zmluvné ustanovenia úverovej zmluvy, v rámci kontraktačného postupu konal ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom Zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca svojim podpisom na Zmluve ďalej prehlásil, že si Zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu medzi ním a žalovaným.
Žalovaný považuje za spornú aj výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca nijako relevantne neodôvodnil a ktorú žalovaný považuje za neprimeranú. Predpoklady priznania finančného zadosťučinenia sú: porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoS a osobitnými predpismi, úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, primeranosť zadosťučinenia, zodpovedná osoba. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. V zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu. Dodávateľ spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ neprejavuje žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Nemožno však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských prácnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t.j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, pokiaľ však Žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa úspešne domáhal svojich spotrebiteľských práv, na druhej strane je potrebné uviesť, že to bol Žalobca, kto žiadal o úver. S poukazom na vyššie uvedené, za daného stavu a s ohľadom na opakované ľahostajné konanie Žalobcu, výška uplatneného finančného zadosťučinenia nezodpovedá svojmu účelu, teda pôsobiť preventívne naprieč existujúcich spotrebiteľských vzťahov. V danom prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia ani z toho dôvodu, že Žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov nepoužíva vytýkané nedostatky. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo Žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať.
Konanie Žalobcu formou žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam. Žalobca sa mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania. Žalovaný má za to, že domáhanie žalobcu primeraného finančného zadosťučinenia, nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo by vhodné ju priznať a nebola náležitým spôsobom odôvodnená.
3. Následne vo veci samej sa vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu a to podaním doručeným súdu dňa 2. 11. 2020. Poukázala na to, že spotrebiteľské právo je novým právom, a predstavuje prierezové právne odvetvie. Je založené na myšlienke ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred obratnosťou obchodníkov. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti či neznalosti nie je schopný konkurovať vyškoleným a skúseným profesionálom, ovládajúcim techniky moderného obchodu. V spotrebiteľskom práve platí princíp kumulácie ochrany spotrebiteľa a základným princípom je princíp dôvery. Jednotlivé úpravy ochrany spotrebiteľa sa aplikujú vedľa seba a nezávisle na sebe. Ak prichádza do úvahy použitie viacerých právnych úprav na ochranu spotrebiteľa, nevylučujú sa a je ich možné využiť vedľa seba. Ak spotrebiteľ uskutočňuje právny úkon v dôvere v určitý, druhou stranou prezentovaný stav, musí byť chránený. Ak obchodník dôveru zneužije, využijúc spotrebiteľove „slabé“ danosti a stránky, má za to niesť zodpovednosť a na to slúži aj inštitút PFZ. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiaceho sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Štát nemôže dovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia.
Z ustanovenia §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že súd prvej inštancie sa má zaoberať tým, či je splnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku na PFZ, teda či bol spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný. Rozsudkom vydaným v Základnom konaní a jeho odôvodnením, je definované, po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej porušenie spotrebiteľského práva a súd konajúci o PFZ nemôže dôjsť k iným záverom ohľadne rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, ako bol tento zistený v Základnom konaní, teda nie je oprávneným revidovať právoplatný rozsudok vydaný v Základnom konaní. PFZ je, ako súčasť spotrebiteľského práva špeciálnym ustanovením a §3 ods. 5 veta tretia Zákona je potrebné vykladať podľa jeho znenia a nie podľa analógii, ktoré sú na mieste v právnej úprave iných inštitútov, ale nie sú obsiahnuté v slovách a texte § 3 ods. 5 veta tretia Zákona, v zmysle základných zásad C.s.p.. Právo na PFZ vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Čiastočný úspech spotrebiteľa v základnom konaní, je vo vzťahu na naň
nadväzujúce konanie o PFZ, vždy 100%ným úspechom. Relatívna neurčitosť hypotézy Zákona sa tak stáva v konkrétnej súdenej veci absolútnou, konkrétnou a určitou a to konkrétnym naplnením požiadavky Zákona, ktorým je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a osobitnými predpismi, čo je konkretizované rozsudkom v základnom konaní, na ktoré konanie o PFZ nadväzuje. Zo Zákona nevyplýva, aby spotrebiteľ dokazoval akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa, ako ho pociťoval a prežíval a podobne. Spotrebiteľ má teda podľa Zákona tvrdiť a dokazovať len to, že na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto Zákonom a osobitnými predpismi a nič iné. Zo Zákona súčasne logicky vyplýva, že čo sa týka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je v teraz súdenej veci definovaná rozsudkom vydaným v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2018 a jeho odôvodnením, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o PFZ ani rozširovať ani zužovať, a je určujúci aj pre úvahu súdu o výške PFZ. Aj keby sa zistilo v konaní o PFZ porušenie aj ďalšieho spotrebiteľského práva, aké zistil súd v Základnom konaní, nemožno naň prihliadať, nakoľko nebude spĺňať požiadavku Zákona, na úspech na súde, ale na druhej strane, ak súd v Základnom konaní zistil porušenie toho ktorého spotrebiteľského práva, nemôže súd konajúci o PFZ dôjsť k záveru, že o porušenie spotrebiteľského práva nejde.
Zo skutočnosti, že výšku PFZ určuje súd voľnou úvahou logicky vyplýva, že ani výšku PFZ spotrebiteľ nedokazuje. Voľná úvaha súdu však nemôže byť svojvôľou a už vôbec nie jej paušalizáciou. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o výške PFZ vychádzať. Ak z názoru žalovaného vyplýva, že inštitút PFZ nemá slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, tak z §3 ods. 5 veta tretia Zákona vyplýva presný opak. Ak inštitút PFZ „očistíme“ od všetkých prívlastkov, tak svojou podstatou práveže nie je ničím iným, ako tým, že na jednej strane obohacuje spotrebiteľa na úkor dodávateľa, o odmenu za úspech v spotrebiteľskom súdnom konaní a na druhej strane finančným sankcionovaním, ako trestom, postihuje dodávateľa, za porušovanie spotrebiteľského práva. Zákon nepočíta s morálnou satisfakciou a s peňažným zadosťučinením, len ako jej doplnkom, alebo alternatívou, ale počíta výlučne len s finančnou satisfakciou, v ktorej už logicky je obsiahnutá aj satisfakcia morálna.
4. Termín pojednávania súd vytýčil na deň 7. 7. 2021, kde na pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa žalovaného, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd pojednával aj bez jej účasti. Súd podľa ustanovenia §180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XCsp/XX/XXXX-XX, rozsudkom Krajského súdu v H. zo dňa 9. 3. 2020 č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX, upovedomeniami o začatí exekúcie, upovedomením o ukončení exekúcie, žalobou žalobkyne a jej písomným vyjadrením, písomným vyjadrením žalovaného a na pojednávaní vypočul právneho zástupcu žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20. 11. 2018 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX súd uložil žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 96 eur + 96 eur + 111 eur + 111 eur, tj. spolu vo výške 414 eur s príslušnými úrokmi z omeškania.
Ďalej týmto rozsudkom súd určil, že:
- zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28. 5. 2009 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná;
- zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 3. 2010, v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 11. 2009 a v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2010, uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.
Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Z odôvodnenia tohto rozsudku zo dňa 20. 11. 2018 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 28. 5. 2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 446 eur.
Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 5. 3. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur, počnúc dňom 13. 4. 2010. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 446 eur.
Ďalej žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 5. 11. 2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur, počnúc dňom 5. 1. 2010. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 461 eur.
Taktiež Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 31. 5. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur, počnúc dňom 9. 7. 2010. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 461 eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi stranami sporu konania boli uzavreté 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Uzatvorené úverové zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch, keďže nie sú vylúčené z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona), keďže súd mal za to, že za obdobie 12 mesiacov žalovaný poskytol žalobcovi celkovo 4 úvery, čo taktiež nebolo sporné medzi stranami sporu s tým, že v každej zo zmlúv chýba konečná splatnosť úveru a teda nie je ani naplnené ustanovenie §1 ods. 2 písm. f) Zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré by vylučovalo uvedené zmluvy s pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na osobnú potrebu. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, údaj o priemernej hodnote RPMN (§4 ods. 2 písm. d), g), h), i), j), k)). V súlade s ustanovením §4 ods. 3 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V prejednávanej veci zmluvné vzťahy založené žalobkyňou a žalovaným, neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Z. XXX/XX,rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v H. zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.2.2014,sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Zmluvy neobsahujú ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle §4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k) §4 ods. 2 uvedeného zákona.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je potrebné podľa §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 12, resp. v čl. 13 pri zmluve o úvere č. XXXXXXX Všeobecných obchodných podmienok žalovaného. Súd žalobám žalobkyne vyhovel aj v tejto časti, pretože citované zmluvné podmienky súd považoval za neprijateľné s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že tieto Zmluvy, resp. Všeobecné podmienky sú typickými formulárovými zmluvami, ktoré uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvy spotrebiteľské v zmysle príslušných ustanovení §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citovanú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, pretože súd má za to, že neboli individuálne dohodnuté a súčasne jednoznačne spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.
Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívne poplatky za skutočne dodané plnenie, pričom predmet administratívneho poplatku musí byť určitý a v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľné zmluvné podmienky.
8. Proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 20. 11. 2018 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v H. rozsudkom zo dňa 9. 3. 2020 č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX tak, že potvrdil napadnutý rozsudok a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 9. 3. 2020 č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. 4. 2020. Tohto dňa nadobudol právoplatnosť aj rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. 11. 2018 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX s tým, že vykonateľnosť nadobudol dňa 7. 4. 2020.
9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu, žiadal jej vyhovieť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Podľa názoru žalobkyne základ nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia je daný výsledkom konania pod sp. zn. XCsp/XX/ XXXX, ako aj výsledkom odvolacieho konania, ktorý potvrdil rozsudok tunajšieho súdu. Žalobkyňa má za to, že intenzita porušenia práv spotrebiteľa je práve daná rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, ako aj o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok s tým, že žalovaná strana počas konania využívala všetky kroky, ktoré síce jej umožňuje právny poriadok, ale konanie pred tunajším sudom sa viedlo o dva roky a dá sa povedať, že v danom prípade nejde len o nejakú akademickú ujmu na strane žalobkyne, ale ide o konkrétnu ujmu, a to vzhľadom na dobu trvania súdneho konania v základnom konaní, ktoré prinášalo pre samotnú žalobkyňu napätie, stresy, a k tomuto prispelo aj správanie sa žalovanej strany. Žalovaná strana v tom čase už mala skúsenosti a vedomosti aj z iných obdobných konaní a napriek tomu neprijala žiadnu sebareflexiu a využívala všetky možné právne prostriedky preto, aby konanie bolo predlžené s tým, že nakoniec po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku žalovaná strana neplnila dobrovoľne, a preto bola žalobkyňa nútená uplatniť svoj nárok na vymoženie istiny a náhrady trov konania v rámci exekučného konania. Na dôkaz toho právny zástupca žalobkyne predložil súdu upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. XXXEX/ XXX/XX, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. XXXEX/XXX/XX, ako aj upovedomenie o ukončení exekúcie sp. zn. XXXEX/XXX/XXXX. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade bolo preukázane to, že práva žalobkyne ako spotrebiteľky boli porušené, čo zakladá dôvody na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške, ktorú žalobkyňa považuje za primeranú.
10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. XXXEX/XXX/XX zo dňa 6. 7. 2020, ktorým súdny exekútor upovedomuje spoločnosť žalovaného, že na základe exekučného titulu - rozhodnutia tunajšieho súdu XCsp/XX/XXXX zo dňa 30. 4. 2020, bola dňa 6. 7. 2020 začatá exekúcia pre vymoženie trov v tomto konaní vo výške 1059,78. Z Upovedomenia o ukončené exekúcie sp. zn. XXXEX/XXX/XX zo dňa 9. 8. 2020 vyplýva, že exekučné konanie bolo dňa 10. 8. 2020 ukončené s tým že oprávnenej, t.j. žalobkyni, bola zaslaná suma 1158,94 eur vrátane trov exekučného konania.
Ďalej z Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. XXXEX/XXX/XX zo dňa 22. 7. 2020 vyplýva, že súdny exekútor upovedomuje spoločnosť žalovaného, že na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu XCsp/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2018, bola dňa 17. 7. 2020 začatá exekúcia pre vymoženie sumy 414 eur s prísl..
11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z. z., Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa §52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 1. 2008 do 28. 2. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 3. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 3 Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
12. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.
V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X Z. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
13. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľka, pričom súd v tomto konaní súd priznal žalobkyni vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 414 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Ďalej v tomto konaní súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28. 5. 2009 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná a zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 3.2010, v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 11. 2009 a v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2010, uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.
Nedôvodná je tak obrana žalovaného poukazujúceho na to, že v žalobe absentuje uvedenie akého porušenia sa mal žalovaný vo vzťahu k žalobkyni dopustiť. Žalobkyňa poukázala na rozsudok prvoinštančného súdu, v ktorom bolo porušenie konkrétnych právnych predpisov konštatované.
14. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, ktorú ani nepreukázal, táto nie je právne významná. Ujma v zmysle ustanovenia §3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo.
15. Okrem toho súd je názoru, že žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovanej bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalobkyni, že táto znášala stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, musela iniciovať viaceré súdne konania. Žalovaný počas konania pod sp. zn. XCsp/XX/ XXXX využíval všetky právne prostriedky, podal odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu, aj keď mal skúsenosti aj z iných obdobných konaní, čím žalobkyňa bola vystavená predlženiu tohto súdneho konania. Po skončení tohto konania navyše žalovaný neplnil dobrovoľne v zmysle právoplatných rozhodnutí súdu, ale žalobkyňa bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Podľa názoru súdu, teda žalobkyňa bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného tým, že musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. XCdo/XXX/XXXX vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.01.2019 uviedol: ,, Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“
16. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný.
17. V ďalšom sa súd zaoberal výškou primeraného finančného zadosťučinenia. Súd pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia konštatuje, že v tomto prípade nejde o jednorazové pochybenie zo strany žalovaného ale o úmyselné, vedomé, opakované, viacnásobné porušenie právnych noriem spotrebiteľského práva, vo vzťahu k žalobkyni celkovo v štyroch zmluvách o spotrebiteľských úveroch v jej neprospech. Súdu je známe z jeho činnosti, že žalovaný takto postupoval nie len vo vzťahu k žalobkyni ale aj pri iných spotrebiteľoch, uzatváral zmluvy o spotrebiteľských úveroch v rozpore s právnymi normami spotrebiteľského práva, čím spôsoboval značnú nerovnováhu v právnom postavení každého spotrebiteľa, vrátane žalobkyni. Čo sa týka výšky tak žalovaná výška je primeraná vzhľadom na výšku poskytnutých štyroch úverov, vzhľadom na výšku bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na závažnosť a opakovanie porušenie právnych noriem spotrebiteľského práva zo strany žalovaného.
Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 414 eur a to vzhľadom na snahu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť o sumu 414 eur (za čo súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v rovnakej výške), ako aj vzhľadom na to, že žalobca nepostupoval poctivo, keď do zmlúv, uzatvorených so žalobkyňou, zakomponoval neprijateľné zmluvné podmienky (za čo súd priznal žalobkyni ďalšie primerané finančné zadosťučinenie 300 eur). Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Zo strany žalovaného ide o recidívu, opakujúce sa porušovanie a preto súd žaloba v celom rozsahu vyhovel.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto jej patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.