Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cbi-52-2024.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Subarea
5Cbi/52/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: METALURGIE Rumburk, s. r. o., so sídlom Žitná 1098/15, 408 01 Rumburk, Česká republika, IČO: 64 652 955, zastúpený: Jarabica, s.r.o. so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 47 454 831, proti žalovanému: UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca úpadcu: TRENS SK, a.s., so sídlom Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 45 525 315, zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, o určenie popretej pohľadávky, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 08.07.2024, doplnenou dňa 10.10.2024, sa žalobca domáhal určenia, že je veriteľom zabezpečenej pohľadávky č. 393 prihlásenej do konkurzného konania pod sp. zn. 3K/1/2024 úpadcu TRENS SK, a.s., so sídlom Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 45 525 315, v časti úrokov z omeškania titulom nezaplatenia kúpnej ceny za opravu modulového zariadenia č. TD 100ME lužko SN50 01 – 0644 určeného pre výrobu odliatkov vo výške 447,62 eur.
2. Žalovaný dňa 11.04.2025 doručil na súd Oznámenie o uznaní spornej pohľadávky, v ktorom oznámení uviedol, že dňa 24.05.2025 v časti úrokov z omeškania poprel právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu z dôvodu, že uplatnený úrok z omeškania nebol riadne vyčíslený. Na základe predložených dokladov zo strany veriteľa nebolo možné určiť úrokovú sadzbu, ktorú veriteľ požaduje, veriteľ sa domáhal zmluvného úroku aj keď zmluvný úrok z predložených dokumentov nevyplýval. Na základe toho správca považoval uplatnený úrok z omeškania za nepreskúmateľný. S prihliadnutím na dodatočné objasnenie sporných skutočností v rámci súdneho konania uznal žalobcom uplatnenú pohľadávku.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.05.2025 žalobca v nadväznosti na žalovaným dodatočné uznanie spornej pohľadávky zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Uviedol, že k podaniu žaloby bol nútený po tom, čo žalovaný časť pohľadávky v rámci preskúmania v konkurznom konaní výslovne poprel z dôvodu nedostatočného vyčíslenia a nepreukázania právneho dôvodu. Následne, v priebehu súdneho konania, na základe ďalších vysvetlení predložených v konaní zo strany žalobcu, uznal žalovaný spornú pohľadávku. Žalobca tak považuje predmet konania za vyriešený. Zároveň požiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná dôvodne a len z dôvodu, že žalovaný v konkurznom konaní poprel prihlásená nárok. K uznaniu nároku došlo až po začatí konania, a to na základe procesnej aktivity žalobcu. Žalobca preto považuje za spravodlivé, aby mu trovy konania boli priznané a súčasne vrátený súdny poplatok.
4. Písomným podaním zo dňa 19.06.2025 vyjadril žalovaným svoj nesúhlas s priznaním nároku na náhrady trov konania žalobcovi. Žaloba bola v tomto konaní vzatá späť z dôvodu, že hoci došlo k dodatočnému uznaniu pohľadávky zo strany žalovaného, na základe čoho už žalobca nemal právny záujem na ďalšom vedení konania, avšak k uznaniu pohľadávky došlo až na základe vysvetlení poskytnutých samotným žalobcom v priebehu súdneho konania. Žalovaný ako správca v čase prieskumu prihlášky postupoval s odbornou starostlivosťou a pri vzniku pochybností o pohľadávke nemal inú možnosť ako pohľadávku poprieť. Z hľadiska časových obmedzení v konkurznom konaní nie je reálne, aby si správca mohol ešte pred rozhodnutím o popretí zabezpečiť dodatočné vysvetlenia od veriteľa. Zároveň platí, že po popretí pohľadávky nemá veriteľ inú procesnú možnosť, ako podať v lehote žalobu na určenie pravosti popretej pohľadávky, aby si zachoval postavenie účastníka konkurzného konania. Vzhľadom na tieto objektívne okolnosti sa žalovaný domnieva, že v tomto prípade nemožno procesné zavinenie za zastavenie konania pripísať ani jednej zo strán, a preto nie je dôvod, aby bola jednej strane priznaná náhrada trov v plnej výške. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že trovy účastníkov incidenčného konania sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu platí, že aj v prípade, ak by bola žalobcovi priznaná náhrada trov tohto konania, takáto pohľadávka nebude uspokojiteľná z majetku podliehajúceho konkurzu. Takto priznaná náhrada trov konania by zostala nevymožiteľnou, a jej priznanie by preto nemalo žiaden praktický význam.
5. Podľa 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, rozhodol súd pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia § 145 ods. 1 CSP o zastavení konania. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
14. K náhrade trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov
(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010.
15. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby sa musí súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať otázkou zavinenia späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania na oboch stranách sporu. Nárok na náhradu trov konania je nárokom procesnoprávnym a nie hmotnoprávnym, a preto je povinnosťou súdu otázku dôvodnosti podania žaloby posudzovať práve z hľadiska procesného, teda z hľadiska výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v prípade zastavenia konania je rozhodujúce tak posúdenie zavinenia na zastavení konania, ako aj dôvodnosť podania žaloby, to všetko v procesnom slova zmysle.
16. K späťvzatiu žaloby žalobcom došlo na základe dodatočného uznania pohľadávky žalovaným. Žalovaný uviedol, že na základe objasnení sporných skutočností v súdnom konaní uznal pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky v celej prihlásenej sumy, pričom tam mohol urobiť až v prebiehajúcom konaní, keďže z hľadiska časových obmedzení v konkurznom konaní nie je reálne, aby si správca mohol zabezpečiť dodatočné vysvetlenia od veriteľa. Súd však k uvedenému uvádza, že správca pri popretí pohľadávky je povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať pohľadávky veriteľa, vykonať pri tom aj vlastné šetrenia s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Zároveň ZKR umožňuje správcovi či už z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu požiadať súd o predlženie lehoty na popretie pohľadávok a to aj opakovane. Je tak nevyhnutné skonštatovať, že medzi správaním žalovaného a žalobnými požiadavkami žalobcu existuje príčinná súvislosť, a preto možno prijať záver, že sa žalovaný zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného odkazom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako „ZKR“) poukazuje súd na to, že pre rozhodnutie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že primárne je potrebné o nároku na náhradu trov konania najskôr rozhodnúť, aby vôbec reálne mohlo dôjsť k naplneniu ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. O nároku na náhradu trov konania musí byť najskôr rozhodnuté, aby mohli ako pohľadávka vzniknúť, keďže len ako (priznané) existujúce trovy súdneho konania môžu byť z uspokojenia v konkurze vylúčené v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 34/2012 zo dňa 31. mája 2012, v ktorom bol zaujatý právny názor, že z ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR nevyplýva, že v konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky (alebo v inom konaní súvisiacom s konkurzom) nemožno neúspešného účastníka zaviazať na náhradu trov konania. Z tohto zákonného ustanovenia (ako ďalej uviedol Najvyšší súd SR), vyplýva len to, že tieto trovy nemožno, rovnako ako trovy konkurzného konania, uspokojiť v konkurze. Záverom súd uvádza, že žalobcovi nevznikol nárok na preddavku na trovy konania, nakoľko preddavok nebol žalobcom zložený.
17. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.