Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-126-2024.pdf
PDF · 106.62 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/126/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: A. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., E. XXX a F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. D., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto
r o z h o d o l :
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 18.12.2024.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 18.12.2024 do 31.7.2025 vo výške 1 117,76 eura je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 90,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.X.XXXX sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.12.2024 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu (v zmysle úpravy petitu uskutočnenej na pojednávaní dňa 16.4.2025, viď č.l. 51). Návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, pričom o maloletú sa stará od jej narodenia.
2. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu vyhovieť (č.l. 81). Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadril (bol mu doručený oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.2.2025, viď č.l. 38), na pojednávanie súdu sa nedostavil. Predvolanie na pojednávanie má otec vykázané riadne a včas (č.l. 69). Nakoľko otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, rodným listom maloletého dieťaťa, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami a potvrdeniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne a daňového úradu, oznámeniami zamestnávateľa, mzdovým listom, oznámením okresného úradu, katastrálneho odboru, správou okresného dopravného
inšpektorátu, výpisom zo živnostenského registra, výpisom z obchodného registra ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Z rodného listu maloletého dieťaťa A. B., súd zistil, že sa narodila dňa XX.X.XXXX matke A. C., nar. X.X.XXXX a otcovi F. B., nar. XX.X.XXXX.
5. Zo správy a z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 23.1.2025 (č.l. 25-27) vyplýva, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 473,30 eura mesačne a otec poberá prídavok na dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 60,- eur mesačne.
6. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 23.1.2025 (č.l. 17) súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nepoberal za posledných 12 mesiacov žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou, matke bola za uvedené obdobie celkovo vyplatená suma 10.528,60 eura, a to z titulu nemocenského, materského a tehotenského.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 7.2.2025 (č.l. 35) súd zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2024. Otec maloletú A. navštevuje raz alebo dvakrát do týždňa, vždy po dohode, pričom styk prebieha v domácnosti matky. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 9.6.2025 (č.l. 71) vyplýva, že otec sa aktuálne zdržiava na adrese jeho otca v Českej republike v obci H..
8. Z oznámenia Okresného úradu Senica, katastrálny odbor zo dňa 6.5.2025 (č.l. 61) bolo zistené, že otec nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností v okrese F.. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v Senici zo dňa 7.5.2025 (č.l. 60) mal súd preukázané, že otec nie je evidovaný ako držiteľ a vlastník vozidla.
9. Z oznámení obchodnej spoločnosti I. C. F., F. F. F. J. A. a zo mzdového listu otca za rok 2024 (č.l. 62-63, č.l. 78-79) súd zistil, že otec bol u daného zamestnávateľa zamestnaný v období od 1.2.2024 do 21.5.2024, ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol, že sa sťahuje do iného mesta a nemá možnosť dochádzať do práce.
10. Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 66) súd zistil, že otec podniká na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom F. B., K.: XX XXX XXX. Zároveň je spoločníkom v obchodnej spoločnosti G., F., K.: XX XXX XXX, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra (č.l. 67). Z oznámení Daňového úradu Trnava zo dňa 12.5.2025 (č.l. 64) a zo dňa 20.6.2025 (č.l. 80) vyplýva, že daňové subjekty F. B. ako ani G., F. nepodali daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2024.
11. Matka na pojednávaní pred súdom uviedla, že na návrhu trvá. Styk s otcom navrhla neupravovať, stretávanie však požaduje len za jej prítomnosti. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, od odchodu zo spoločnej domácnosti prispel len raz sumou 60,- eur.
12. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a ods. 5, ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh matky je dôvodný. Súd mal preukázané, že rodičia maloletej A. spolu nežijú od mesiaca október 2024 a uvedená úprava je potrebná v jej záujme. Matka navrhla zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné vo výške 150,- eur od podania návrhu a styk otca s maloletou navrhla neupravovať. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania má súd za to, že je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Súd mal objektívne preukázané, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka, u ktorej má maloletá vytvorené stabilné rodinné zázemie. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky (viď správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, č.l. 35). Otec sa s maloletou nestretáva, podľa vyjadrenia matky bol za maloletou naposledy v mesiaci február 2025, dovtedy sa s ňou stretával raz alebo dvakrát za týždeň. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky.
21. Súd zároveň určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, keďže obaja rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Len výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k prelomeniu uvedenej zásady a jedná sa o nasledovné prípady: ak jeden z rodičov nežije, ak jeden z rodičov nie je známy (nedošlo k určeniu otcovstva), ak jeden z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, ak jednému z rodičov bol pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, ak jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností, t.j. v týchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by boli uvedené predpoklady naplnené, t.j. nebolo zistené, že by otec zneužíval svoje rodičovské práva a povinnosti, resp. že by mu v ich výkone bránila závažná prekážka.
22. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, súd ho ponechal neupravený, a to na návrh matky a odporúčanie kolízneho opatrovníka, nakoľko otec ako oprávnený sa kontaktu s maloletou nedomáha, pričom podľa vyjadrenia matky sa vedia s otcom na styku dohodnúť, nebude mu brániť v stretávaní.
23. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. 24. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že mesačné výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú sú vo výške 154,85 eura. Pozostávajú z nákladov na stravu 100,- eur (mlieko + doplnky stravy), plienky 20,- eur, drogériu 14,85 eura a oblečenie 20,- eur. Okrem toho má matka zvýšené výdavky (cestovné) v súvislosti so zdravotným stavom, s maloletou každé tri mesiace navštevuje endokrinologickú ambulanciu v A..
25. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami celkovo vo výške 543,- eur. Býva v domácnosti svojich rodičov, okrem výdavkov na maloletú nemá ďalšie výdavky, náklady na bývanie a stravu jej hradia rodičia. Okrem maloletej A. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
26. Súd uvádza, že v konaní nemal preukázané príjmy ani výdavky otca, nakoľko bol pasívny a nereagoval na výzvy súdu na ich preukázanie (viď napríklad č.l. 11 a č.l. 73). Okrem vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť (viď lustráciu v Registri obyvateľov SR, č.l. 16). Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty (č.l. 60-61). Zároveň súd zistil, že otec je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti G., F., K.: XX XXX XXX, pričom zároveň podniká na základe živnostenského oprávnenia (viď č.l. 66-67). V zmysle ustanovenia § 36 CMP je súd povinný aplikovať vyšetrovací (vyhľadávací) princíp, v zmysle ktorého je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. S poukazom na uvedené uvádza, že keďže nemal preukázaný skutočný príjem otca maloletého dieťaťa, bolo možné postupovať podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého je možné pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzať z fiktívneho príjmu rovnajúceho sa dvadsaťnásobku sumy životného minima, ak rodič majúci príjmy z inej než závislej činnosti nepreukáže výšku svojich príjmov. Ako už súd uviedol vyššie, otec zostal v konaní pasívny, nereagoval na výzvy súdu a svoje príjmy z podnikateľskej činnosti nepreukázal. Zároveň však s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania súd postupoval podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine a vychádzal z čistého mesačného príjmu otca vypočítaného za obdobie od mesiaca február 2024 do mesiaca máj 2024 na základe potvrdenia bývalého zamestnávateľa I. C. F., F. (č.l. 78-79). Súd vyhodnotil, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Pracovný pomer u daného zamestnávateľa bol skončený z dôvodu, že sa sťahuje do iného mesta a nemá možnosť dochádzať do práce, t.j. dôvodom jeho skočenia neboli ekonomické alebo iné organizačné dôvody na strane zamestnávateľa (resp. ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, ako ani z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom k svojmu zdravotnému stav podľa lekárskeho posudku dlhodobú spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu), ale subjektívne dôvody na strane otca. Súd tak potenciálny príjem otca ustálil na sumu 1.012,- eur, ktorú dosahoval u daného zamestnávateľa za obdobie od mesiaca február 2024 do mesiaca apríl 2024 (t.j. v ktorom období odpracoval celý kalendárny mesiac), ktorý možno považovať za príjem, ktorý by s ohľadom na svoje schopnosti a možnosti, dané okrem iného jeho zdravotným stavom, nadaním, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a ponukou a dopytom na trhu práce mohol dosahovať.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd otcovi určil výživné v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od 18.12.2024 (t.j. od podania návrhu). Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku (jeden rok). Súd má za to, že takto určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd uvádza, že je potrebné zohľadniť, že v sumách výdavkov dieťaťa nie sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa zo strany matky, či už v súvislosti so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti (maloletá je vedená na endokrinologickej ambulancii v Bratislave, pravidelne každé tri mesiace s ňou matka chodí na vyšetrenie) alebo s vynaložením iných nevyhnutných výdavkov, napríklad nákup kočíka (v hodnote 130,- eur, viď č.l. 33). Súd má za to, že navrhovateľkou deklarované výdavky na maloleté dieťa vo výške cca. 155,- eur mesačne predstavujú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré otec nenamietol. Určené výživné na maloleté dieťa tak považuje za primerané aj vo vzťahu k jeho odôvodneným potrebám. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine).
28. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného otca vo vzťahu k jeho príjmu, súd vychádzal z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností povinného rodiča. V jej zmysle konštatuje, že stanovené výživné je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca a zohľadňuje vyššie uvedené kritériá, keďže predstavuje cca. 15 % z potenciálneho príjmu povinného otca. Súd určil sumu výživného v nižšej výške ako určuje uvedená metodika (v jej zmysle pre dieťa v predškolskom veku, ak má povinný rodič jednu vyživovaciu povinnosť, má byť výživné určené vo výške 18 % zo mzdy povinného rodiča), a s poukazom na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (vo výške 155,- eur), keď je potrebné zobrať do úvahy, že na úhrade nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a sú povinní prispievať na ich výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
29. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca spätne s účinnosťou od 18.12.2024 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.12.2024 do 31.7.2025 vo výške 1.117,76 eura. V uvedenom období maloletému dieťaťu vznikol nárok na výživné v celkovej sume 1.117,76 eura (t.j. výživné za 14 dní v mesiaci december 2024 v sume 67,76 eura, keď súd vychádzal zo sumy 4,84 eura na deň a za obdobie január 2025 až júl 2025 v sume 1.050,- eur, t.j.
7 x 150,- eur), pričom otec neuhradil na výživnom žiadnu sumu. Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach v sume 90,- eur, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na výšku nedoplatku. Na základe uvedených skutočností je potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe. V konkrétnom prípade s poukazom na vyššie uvedené je podľa súdu primeraná úhrada nedoplatku do trinástich mesiacov, nakoľko kratšia doba by pre otca mohla znamenať výrazné finančné zaťaženie a prípadnú platobnú neschopnosť, dlhšia doba však nie je v záujme maloletého dieťaťa.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať. Súd sa zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 55 CMP, má však za to, že neboli naplnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP. Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).