Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-38-2025.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Subarea
10C/38/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., narodený X.X.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., IČO: 47 248 301, so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava-Ružinov, proti splnomocnencom: 1/ E. F. G., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX I., 2/ A. F. J., narodený X.X.XXXX, č.d. 326, 951 52 Slepčany, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Splnomocnencom 1/ a 2/ sa nepriznáva proti navrhovateľovi náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ návrhom požaduje, aby súd neodkladným opatrením nariadil splnomocnencom (v návrhu označeným ako odporcovia), aby sa zdržali vykonávania akýchkoľvek právnych úkonov pri zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Dobrolín v zmysle uznesenia č. 6 prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Dobrolín dňa 03.06.2025, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 100/2025, Nz 23901/2025, NCRIs 24468/2025, ktorú vyhotovila notárka JUDr. Lenka Luptáková, so sídlom v Tvrdošíne, smerujúcich k naplneniu uznesenia č. 5 prijatého na danom zhromaždení, a to najmä, nie však výlučne, aby sa zdržali:
i/ vykonávania akýchkoľvek rokovaní o uzavretí novej zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru K. poľovníckou organizáciou E. K., so sídlom L. I. XX/X, XXX XX G. M., IČO: XXXXXXXX,
ii/ uzatvorenia (podpísania) zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru K. D. N. E. K., so sídlom L. I. XX/X, XXX XX G. M., IČO: XXXXXXXX a
iii/ vykonávania akýchkoľvek právnych úkonov spojených s podaním žiadosti na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru K. na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, predmetom ktorej by postúpenie užívania spoločného poľovného revíru K., v prospech poľovníckej organizácie E. K., so sídlom L. I. XX/X, XXX XX G. M., IČO: XXXXXXXX.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov registra „C“, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O. I. a majú parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX (zapísané v LV č. XXXX) a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (zapísané v LV č. XXXX), ktorú sú začlenené do spoločného poľovného revíru K., ktorý bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Partizánskom č. PPLH 236/97 zo dňa 16.06.1997
(ďalej len „Spoločný poľovný revír“). Dňa 03.06.2025 sa konalo na adrese: P. Q. H. X, XXX XX R. R., Slovenská republika zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do tohto poľovného revíru, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 100/2025, Nz 23901/2025, NCRIs 24468/2025, ktorú vyhotovila notárka JUDr. Lenka Luptáková, so sídlom v Tvrdošíne (ďalej len „Notárska zápisnica“). Predmetné zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané subjektom M. Q. B., J. D., so sídlom: P. Q. X, XXX XX R. R. (ďalej len „M. Q. B., J. D.“), s nasledujúcim programom: 1. Otvorenie, overenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia, 2. Schválenie programu, voľba orgánov zhromaždenia, 3. Rozhodnutie o ukončení účinnej zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, 4. Rozhodnutie zhromaždenia o spôsobe využitia práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri, 5. Rozhodnutie o výške náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru, 6. Rozhodnutie o budúcom užívateľovi spoločného poľovného revíru, 7. Určenie počtu a voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov, 8. Rôzne, 9. Záver. Uvedené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov však neprebehlo v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Z rozhodnutia Okresného úradu v Partizánskom č. PPLH 236/97 zo dňa 16.06.1997 vyplýva, že výmera Spoločného poľovného revíru K. je v rozsahu 2097 ha, čo vyplýva aj zo strany 3 notárskej zápisnice a bol si toho vedomý aj zamestnanec zvolávateľa, E. A. S. M., ktorý ako dočasný predsedajúci viedol zhromaždenie vlastníkov do voľby orgánov ale napriek tomu informoval prítomných vlastníkov, že zhromaždenie sa bude riadiť skutočnou výmerou poľovného revíru v rozsahu 2288,5019 ha, D. T. O. O. O. Q. U. Q., IČO: XXXXXXXX, so sídlom S. XX, XXX XX V.. Uvedený postup nie je možné považovať za súladný so zákonnými podmienkami. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) nevyplýva, že by podkladom pre určenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia a následne pre určenie výšky hlasovacích práv jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov mohol byť iný údaj, než celková výmera poľovných pozemkov podľa rozhodnutia o uznaní, v znení prípadných nadväzujúcich rozhodnutí. Daná skutočnosť je zrejmá i z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Svk/11/2023 zo dňa 24.04.2024: „Kľúčovú otázku pre predmetnú vec správny súd aj sťažovateľ vymedzili obdobne, a síce z ktorého údaja o celkovej výmere poľovného revíru je nutné vychádzať pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Kým správny súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že rozhodujúci je pre vec údaj o výmere poľovného revíru uvedený v rozhodnutí o jeho uznaní, sťažovateľ je toho názoru, že žalovaný mal skúmať reálny - faktický údaj, ktorý sa snažil osvedčiť ním predloženými dokumentmi.“ „Záver správneho súdu, že pre danú vec je relevantná výmera poľovných pozemkov uvedená v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru a/alebo v rozhodnutí, ktorým bolo toto rozhodnutie zmenené, je teda logický, zrozumiteľný a opiera sa o systematický výklad zákona o poľovníctve.“ „Ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o poľovníctve síce explicitne neustanovuje, z akej výmery je nutné pri výpočte hlasovacích práv na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vychádzať, ale jasne uvádza, že zmluva musí obsahovať údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní. Esenciálne údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní sú pritom vymenované v § 4 ods. 5 zákona o poľovníctve, pričom jedným z nich je aj celková výmera poľovného revíru. Preto logickým a systematickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k rovnakému záveru, k akému v predmetnej veci dospel správny súd.“ V skúmanom prípade teda došlo k pochybeniu, keď sa zhromaždenie riadilo skutočnou výmerou poľovného revíru podľa analýzy vlastníckych vzťahov a nie výmerou podľa rozhodnutia o uznaní. Uvedené malo logicky za následok, že jednotlivým prítomným vlastníkom neboli priznané hlasovacie práva v súlade s ustanovením § 6 zákona o poľovníctve: „Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.“ Uvedené nemá len symbolický význam, čo je možné ilustrovať na príklade subjektu, ktorý vykonáva správu najväčšej výmery poľovných pozemkov v danom spoločnom poľovnom revíri, ktorým sú práve M. Q. B., J. D.. Podľa obsahu listiny prítomných, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu Notárskej zápisnice, M. Q. B., štátny podnik vykonávajú správu k poľovným pozemkom o výmere 1458,5512 ha, boli im však priznané hlasovacie práva iba v rozsahu 63,7339 %. Ak by sa však pri určení rozsahu hlasovacích práv postupovalo v súlade so zákonom a vychádzalo by sa z výmery spoločného poľovného revíru určeného v rozhodnutí o jeho uznaní, bolo by nutné dospieť k záveru, že M. Q. B., štátny podnik disponujú hlasovacími právami v rozsahu 69,5542 % (1458,5512 ha / 2097 ha * 100). Nesprávny rozsah hlasovacích práv bol priznaný i ostatným prítomným vlastníkom, vrátane neho. Vychádzajúc z uvedeného, zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nebolo oprávnené rozhodnúť o budúcom užívateľovi spoločného poľovného revíru a o výške náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru, nakoľko takýto postup výslovne vylučuje ustanovenie § 13a zákona o poľovníctve: „Ak právnická osoba, ktorá má v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, postupuje užívanie poľovného
revíru inej osobe zmluvou podľa § 13, nepostupuje podľa § 5. Užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže.“ Zhromaždenie vlastníkov tak v dôsledku nesprávneho určenia rozhodnej celkovej výmery poľovných pozemkov zo strany zvolávateľa prijalo nezákonné rozhodnutia, nakoľko hlasovanie o návrhoch uvedených v bodoch 4, 5, 6 a 7 programu je výslovne vylúčené zákonom. Keďže zhromaždenie vlastníkov nemohlo platne prijať rozhodnutie o výške náhrady za užívanie poľovného revíru, nemohlo rozhodnúť ani o subjekte, s ktorým má byť uzatvorená zmluva o užívaní a ani platne splnomocniť zamestnancov zvolávateľa E. F. G. a A. F. J. (splnomocnenci) na uzatvorenie takejto zmluvy o užívaní poľovného revíru s poľovníckou organizáciou E. K., a to v mene vlastníkov poľovných pozemkov (bod 7 programu). Zvolávateľovi zhromaždenia zaslal dňa 13.06.2025 list, ktorým ho upozornil na nezákonný postup a zároveň ho požiadal, aby ich o jeho obsahu informoval, a to vrátane upozornenia na nezákonnosť ich konania, ak pristúpia k podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru, na ktorý odpoveď neeviduje. Uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru s poľovníckou organizáciou E. K. na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru by mohlo viesť k reprobovanému zásahu do jeho ústavou chránených práv a vytvoriť stav právnej neistoty. V prípade určenia zmluvy za neplatnú by sa organizácia mohla domáhať vydania vyplatenej peňažnej náhrady za užívanie poľovného revíru ako bezdôvodného obohatenia. Výkon práva je prísne regulovaný a nie je možné považovať za súladné s verejným záujmom, aby prišlo k uzavretiu zmluvy s poľovníckou organizáciou bez splnenia zákonných podmienok, čomu je možné zabrániť práve nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia by bolo aj v záujme splnomocnencov, ktorí pravdepodobne disponujú subjektívnym presvedčením, že na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Spoločného poľovného revíru sú oprávnení a zároveň povinní uzatvoriť zmluvu o užívaní Spoločného poľovného revíru s poľovníckou organizáciou E. K. a vykonať úkony smerujúce k jej zaevidovaniu a hrozí preto riziko, že budú vykonávať úkony v mene vlastníkov Spoločného poľovného revíru smerujúce k podpisu predmetnej zmluvy a jej zaevidovaniu napriek tomu, že v skutočnosti nedisponujú žiadnym platne udeleným plnomocenstvom a teda ani oprávnením. Nariadenie neodkladného opatrenia sa tak javí ako najefektívnejší a zároveň najhospodárnejší prostriedok ochrany jeho ohrozených subjektívnych práv. Ak by totiž už došlo k uzatvoreniu zmluvy, mal by síce možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy súdnou cestou, ale išlo by o proces časovo aj finančne náročný, pričom v medziobdobí by bolo jeho vlastnícke právo nezákonne obmedzené a zároveň by dochádzalo k zásahom do verejného záujmu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v uznesení vydanom pod sp. zn. 15Co/321/2017 uviedol, že podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu, jeho účelom je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Spoločného poľovného revíru schválilo uzatvorenie zmluvy o užívaní Spoločného poľovného revíru s poľovníckou organizáciou E. K., a to napriek tomu, že takýto postup zákon o poľovníctve výslovne vylučuje. Zároveň zhromaždenie splnomocnilo splnomocnencov na to, aby v mene vlastníkov predmetnú zmluvu uzatvorili a zabezpečili jej zaevidovanie (i v tomto prípade sa jedná o nezákonné rozhodnutie) a v prípade ak by konali v zmysle splnomocnenia, ktoré im bolo udelené (neplatne), takéto konanie by nebolo v súlade so zákonom. Uviedol, že podľa neho dostatočne osvedčil existenciou svojho nároku ako i potrebu bezprostrednej úpravy pomerov. Jeho primárnym cieľom je dosiahnuť, aby neprišlo k podpisu zmluvy, ktorej uzatvorenie by bolo v rozpore so zákonom, a ktorej následný výkon by zasahoval do jeho vlastníckeho práva, ako i do sféry verejného záujmu, čo je možné dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia bez nutnosti iniciovania následného súdneho konania. Nariadením neodkladného opatrenia by neprišlo ani k zásahu do práv splnomocnencov, pretože podpis zmluvy nie je ich záujmom, pretože na tento právny úkon boli iba splnomocnení, práve naopak by ich neodkladné opatrenia chránilo. Nariadením neodkladného opatrenia by neprišlo ani k vytvoreniu nezvratného stavu, pretože vlastníkom pozemkov začlenených do Spoločného poľovného revíru nič nebráni upraviť užívania Spoločného poľovného revíru nanovo, v súlade so zákonom.
3. Navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy a to výpisy z listu vlastníctva č. XXXX T. XXXX, notársku zápisnica č. N 100/2025, Nz 23901/2025, NCRIs 24468/2025 a e-mail zo dňa 13.06.2025 vrátane jeho prílohy.
4. Z predložených výpisov z listov vlastníctva č. XXXX T. H. XXXX pre katastrálne územie O. I. vyplýva, že navrhovateľ je spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov registra „C“ a to parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX (zapísané v LV č. XXXX) a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (zapísané v LV č. XXXX). Z notárskej zápisnice č. N 100/2025, Nz 23901/2025, NCRIs 24468/2025 spísanej dňa 5.6.2025 notárkou JUDr. Lenkou Luptákovou na žiadosť M. Q. B., J. D., ako zástupcu a správcu viac ako 1/3-iny poľovných pozemkov začlenených do spoločného revíru K. vyplýva, že notárka osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného revíru K., ktoré sa konalo dňa 3.6.2025 v zasadačke budovy M. Q. B., J. D. O. R. R. s programom 1. Otvorenie, overenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia, 2. Schválenie programu, voľba orgánov zhromaždenia, 3. Rozhodnutie o ukončení účinnej zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, 4. Rozhodnutie zhromaždenia o spôsobe využitia práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri, 5. Rozhodnutie o výške náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru, 6. Rozhodnutie o budúcom užívateľovi spoločného poľovného revíru, 7. Určenie počtu a voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov, 8. Rôzne, 9. Záver. Z notárskej zápisnice a to časti bod 1. program – Otvorenie vyplýva, že dočasný predsedajúci E. A. S. M. konštatoval, že podľa rozhodnutia Okresného úradu v Partizánskom č. PPLH 236/97 zo dňa 16.06.1997 je výmera Spoločného poľovného revíru K. v rozsahu 2097 ha, T. Q. O. D. B. E. D. T. O. O. O. Q. U. Q., IČO: XXXXXXXX, so sídlom S. XX, XXX XX V. v rozsahu 2288,5019 ha a touto sa bude zhromaždenie riadiť. Z notárskej zápisnice a to bod 2. program – Schválenie programu, voľba orgánov zhromaždenia vyplýva, že dočasný predsedajúci oboznámil prítomných s návrhom zvolávateľa, aby mal každý z vlastníkov toľko hlasov, koľko m2 poľovných pozemkov vlastní, ktorý program a následne aj ďalšie uznesenia, tak ako vyplýva z ďalších bodov, boli takto schválené a bola nimi predčasne ukončená zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 7.9.2018 uzavretá medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a štátnym podnikom M. Q. B. a to ku dňu podpísania novej zmluvy o užívaní poľovného revíru, užívanie spoločného poľovného revíru K. bolo postúpené písomnou zmluvou podľa § 13 Zákona o poľovníctve za náhradu vo výške 26 eur/rok/ha, ktorá sa bude každoročne upravovať o infláciu, užívateľom spoločného poľovného revíru K. bude poľovnícka organizácia JK K., ktorej bude užívanie postúpené zmluvou o užívaní poľovného revíru a boli schválení dvaja splnomocnenci E. F. G. a A. F. J. na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru K. v rozsahu ich zastupovania pri uzavretí dohody o ukončení platnej zmluvy, na rokovaní o uzavretí novej zmluvy, na jej podpísanie a podanie žiadosti na jej zaevidovanie s tým, že v prípade neuzatvorenia zmluvy a jej nepredloženia k zaevidovaniu do 30 dní odo dňa ukončenia platnej a účinnej zmluvy zaniká platnosť všetkých uznesení. Z bodu 1. a aj listiny prítomných vlastníkov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice, vyplýva, že na zhromaždení boli prítomní vlastníci 1819,7783 ha poľovných pozemkov, čo predstavovalo 79,5183 % k celkovej výmere poľovných pozemkov v obvode poľovného revíru, že zvolávateľovi zhromaždenia M. Q. B., J. D., ktoré vykonávajú správu k poľovným pozemkom o výmere 1458,5512 ha boli priznané hlasovacie práva v rozsahu 63,7339 % a žalobcovi, ktorý je vlastníkom 23715 ha pozemkov boli priznané hlasovacie práva v rozsahu 0,1036 %.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Neodkladným opatrením môže súd podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP obmedziť u konkrétnej osoby dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť.
Ako vyplýva z § 123 OZ, právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1231 - 1246: F. Sedlačko).
12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
13. Súd, predtým ako preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia podľa horeuvedených kritérií, skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania na oboch stranách, pretože jej nedostatok znamená nedostatok podmienky konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na to, či ju strany sporu namietajú alebo nie a vedie k zamietnutiu návrhu. Súd pritom dospel k záveru, že navrhovateľ je v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože osvedčil, že je bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov, ktoré sú začlenené do spoločného poľovného revíru Dobrolín a je preto oprávnený sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a to aj samostatne t.j. bez ohľadu na to, či sa jeho manželka, ktorá je rovnako bezpodielovou spoluvlastníčkou týchto pozemkov, domáha ochrany svojich práv v prebiehajúcom súdnom konaní tak, ako aj sám tvrdil. Podľa súdu však nie je daná pasívna vecná legitimácia splnomocnencov a to z dôvodu, že sú iba splnomocnenými zástupcami vlastníkov, na čo poukázal aj navrhovateľ, pričom v konaní nebolo ani osvedčené, že by boli splnomocnení vystupovať v mene vlastníkov aj v súdnych konaniach. Podľa súdu sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré v konaní ide sú všetci vlastníci pozemkov, ktoré sú začlenené do spoločného poľovného revíru Dobrolín, pretože napádané rozhodnutia zhromaždenia a aj prípadné na ne nadväzujúce právne úkony sa týkajú ich všetkých, ide o nútené procesné spoločenstvo. Uvedené platí pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj pre konanie vo veci samej, ktoré by malo nasledovať, kde sa súd nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že by navrhovaným neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez iniciovania súdneho konania podľa § 336 ods. 1 veta druhá CSP. Práve naopak, podľa súdu, je potrebné za účelom preukázania tvrdení navrhovateľa, ktorý napáda hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vykonať dokazovanie.
14. V danom prípade neboli podľa súdu splnené ani všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu takých okolností, ktoré by mohli vyústiť do záveru o neodkladnosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, že by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby jeho súdna ochrana bola vykonaná až meritórnym rozhodnutím vo veci samej, ktorými dôvodmi nie je bez ďalšieho snaha navrhovateľa vyhnúť sa vzniku, ním tvrdeného, nezákonného stavu, pre ktoré dôvody je rovnako potrebné jeho návrh zamietnuť. Súd poukazuje na to, že účelom poľovníctva je hlavne starostlivosť o zver, jej prikrmovanie v zimnom období a regulácia jej stavov odstrelom slabších a chorých jedincov, aby sa zachovala silná
a zdravá populácia zveri. Ide najmä chov, ochranu a starostlivosť o zver v revíri a vo zvernici. O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov. Vlastníci môžu poľovný revír užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Navrhovateľ pritom netvrdí, že by výkon práva poľovníctva nemal byť poľovnou organizáciou JK DRIENKY zabezpečený alebo že by mal byť vykonávaný v rozpore so zákonom, ktoré dôvody by, podľa súdu, mohli odôvodňovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov v danej veci. Netvrdí ani, že by sa bez nariadenia neodkladného opatrenia podstatne zhoršila jeho právna pozícia v danom právnom vzťahu.
15. Súd z uvedených dôvodov a to prioritne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie splnomocnencov v konaní, návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Záverom súd už len dodáva, že sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, podopretým rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/19/2023, 3Obdo/24/2023 a najmä 1Cdo/29/2023, ktoré bolo vydané v totožnej veci, že postačuje elektronicky podpísaný formulár návrhu, na ktorý je súd povinný prihliadnuť ako na podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh, pretože vo veci prejednávanej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 442/2021, v ktorej bol vydaný nález, na ktoré rozhodnutie súd skôr poukázal, išlo o inú právnu situáciu. Žalobca okrem toho následne súdu predložil aj elektronicky podpísanú prílohu návrhu, ktorá obsahovala opis skutočností, čím odstránil vadu svojho podania. Súd preto vo veci ďalej konal a rozhodol, pričom ďalšie konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/54/2025, kam bol zapísaný totožný nový návrh žalobcu, nepredstavuje pre súd prekážku litispendencie podľa § 159 CSP, pretože uvedené konanie bolo začaté neskôr.
17. Týmto rozhodnutím sa toto konanie končí a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a hoci boli splnomocnenci v konaní celkom úspešní, žiadne trovy im nevznikli a preto im súd nárok na ich náhradu podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.