Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/13/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X/X, XXX XX B., G., zastúpenému Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -59 zo dňa 06.08.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , (ďalej len „“), Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1748 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdny písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (ďalej len „Nariadenie o doručovaní písomností“), bod 1, bod 1, bod 1, bod 1, bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 (ďalej len „Nariadenie Brusel Ia“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal okrem iného aj náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -18 zo dňa 12.12.2023 vylúčená na samostatné konanie. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že žalovaný je štátnym občanom Talianskej republiky.

2. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v prejednávanej veci ide o spor s cudzím prvkom, pretože žalobca má bydlisko v Slovenskej republike a žalovaný má bydlisko v Talianskej republike. Súd doručoval žalovanému žalobu na vyjadrenie cestou dožiadaného súdu Talianskej republiky. Žalovaný v zmysle článku 12 Nariadenia o doručovaní odmietol doručované písomnosti prevziať z dôvodu, že nie sú vyhotovené v jazyku, ktorému adresát rozumie. Súd v odôvodnení uviedol, že súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom, ktorým je v zmysle článku 4 bod 1 Nariadenia Brusel Ia, súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Žalovaný nie je občanom Slovenskej republiky, v čase podania žaloby na súd nemal na území Slovenskej republiky bydlisko, preto súd vyhlásil, že nemá právomoc o spore s medzinárodným prvkom konať. Súd prvej inštancie by mal právomoc vo veci konať podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia Brusel Ia, ak by sa žalovaný konania zúčastnil. Žalovaný sa však konania nezúčastnil, a preto nie je možné si právomoc súdu SR (a príslušnosť Okresného súdu Nitra) na ustanoveniach Nariadenia Brusel Ia založiť. Z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania (nedostatok právomoci), súd konanie zastavil. Žalovanému vznikol v súlade s nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania pre podanie žaloby na súde iného štátu,

ako má žalovaný miesto trvalého pobytu. Žalovaný sa na slovenskom súde konania žiadnym spôsobom nezúčastnil a žiadne relevantné trovy mu ani nevznikli, a preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a ďalej pokračovať v konaní. Žiadal, aby boli vyvodené opatrenia na zabránenie mareniu odškodnenia voči jeho osobe. Nevidel žiadnu prekážku a dôvod na zastavenie konania, namietal absolútne nedostatočné dokazovanie súdu, nezáujem súdu konať, nevytýčenie pojednávania a bez akéhokoľvek zisťovania zastavenie konania od stola. Uviedol, že odmietnutie žalovaného prevziať doručované písomnosti, nie je dôvodom na zastavenie konania, ide iba o nedostatok procesnej podmienky, ktorú sa súd prvej inštancie mal pokúsiť odstrániť. Súd mal vyhotoviť preklady listín a nie zastavovať konanie. Trval na začatí konania vo veci, keďže jeho otec sa zúčastňoval konaní a má aj právneho zástupcu na území Slovenskej republiky.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že zastavenie konania súdom prvej inštancie z dôvodu absencie právomoci konať, bol jediným možným zákonným spôsobom, ako mohol súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť. Absencia právomoci slovenského súdu je daná podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Brusel Ia, keďže žije v Taliansku a žalobca ho môže žalovať na talianskom súde. Odmietol prevziať doručované písomnosti, pretože neboli preložené do jazyka, ktorému rozumie, postupoval tak v súlade s čl. 12 nariadenia EÚ č. 2020/1784. Súd prvej inštancie mu opätovne doručil návrh žalobcu s prílohami, a to aj s úradným prekladom. Poukázal na to, že podaním zo dňa 28.08.2024 doručil súdu námietku právomoci, pričom sa v súlade s čl. 26 bod 1 Nariadenia Brusel Ia zúčastnil konania len aby mohol namietať právomoc slovenského súdu konať.

5. Žalobca v úvode jeho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného zhrnul svoj vzťah s otcom a jeho podieľanie sa na jeho vyživovacej povinnosti. Poukázal na článok 3, 7, 12, 17, 24, 33, 38, 24, 54 Charty základných práv EÚ. Nesúhlasil s názorom, že slovenskému súdu chýba právomoc konať, keďže aj Okresný súd Nitra konal vo veci sp. zn. o určenie vyživovacej povinnosti. Na pojednávaní konanom dňa 31.01.2025 vo vyššie uvedenej veci sa nechal žalovaný zastupovať právnym zástupcom Mgr. Hurtajom na základe splnomocnenia, čo je dôkazom toho, že nie je možné aplikovať článok 28 bod. 1 Nariadenia Brusel Ia. Žalovaný sa zúčastnil konania, hoci mal bydlisko v inom štáte.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.11.2023 domáhal určenia vyživovacej povinnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50.000 eur. Súd prvej inštancie vylúčil návrh žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy uznesením č. k. -18 na samostatné konanie. Súd prvej inštancie žalovanému doručoval žalobu na vyjadrenie podľa článku 8 bod 2 Nariadenia o doručovaní písomností. Žalovaný odmietol prevziať písomnosti z dôvodu, že nie sú vyhotovené v jazyku, ktorému adresát rozumie v súlade s článkom 12 Nariadenia o doručovaní písomností. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

9. Podľa § 161 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Brusel Ia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa článku 26 bod 1 Nariadenia Brusel Ia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

13. Podľa článku 12 bod 1 Nariadenia o doručovaní písomností, adresát môže odmietnuť prijať doručovanú písomnosť, ak písomnosť nie je vyhotovená v niektorom z týchto jazykov ani k nej nie je priložený preklad do niektorého z týchto jazykov: a) jazyka, ktorému adresát rozumie, alebo b) úradného jazyka prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, úradného jazyka alebo niektorého z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať.

14. Podľa článku 12 bod 5 Nariadenia o doručovaní písomností, doručenie odmietnutej písomnosti možno opraviť tak, že sa adresátovi v súlade s týmto nariadením doručí uvedená písomnosť spolu s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď boli písomnosť a jej preklad doručené v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa však podľa právneho poriadku členského štátu vyžaduje, aby písomnosť bola doručená v určitej lehote, dátumom, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 13 ods. 2.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetné konanie ako konanie s cudzím prvkom z dôvodu, že žalovaný má bydlisko v inom členskom štáte (Talianskej republike). Ex offo skúmal svoju právomoc vo veci konať ako jednu zo základných podmienok konania podľa . Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí aj nedostatok právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Samotná právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach tak, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa článku 7 ods. 2 druhej vety SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Relevanciu majú najmä nariadenia Rady EÚ týkajúce sa právomoci, ktoré sa aplikujú v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej normy.

16. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Brusel Ia sa osoby žalujú na území členského štátu kde má žalovaný bydlisko, výnimkou je, ak sa žalovaný zúčastní konania na inom súde vyjmúc to, ak sa zúčastní konania iba preto, aby namietol absenciu právomoci. Neúčasť žalovaného, a teda na neochotu podriadiť sa právomoci iného členského štátu možno posudzovať až potom, čo sa žalovanému vytvoria podmienky na to, aby mal možnosť dozvedieť sa, že proti nemu bola podaná žaloba a že sa s ním vedie konanie. Ak súd potom, čo prijal žalobu, dospeje k záveru, že nejde o prípad výlučnej právomoci, musí žalobu alebo rovnocennú písomnosť doručiť žalovanému s výzvou na vyjadrenie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 13. júla 1995 vo veci C-474/93 Hengst Import BV proti D. H. B., A., P.)

17. Právomoc Okresného súdu Nitra nemohla byť založená na ustanovení čl. 26 ods. 1 cit. nariadenia, teda aktívnou účasťou žalovaného v konaní, ako namietal žalobca, pretože pod účasťou v zmysle cit. ustanovenia sa rozumie vecné vyjadrenie k žalobe (obrana proti žalobe) bez toho, aby bol namietaný nedostatok právomoci. Žalovaný sa nezúčastnil konania, keď prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 28.08.2024 námietku právomoci v súlade s čl. 26 bod 1 Nariadenia Brusel Ia, v ktorej namietal absenciu právomoci slovenského súdu konať v tejto veci. Odôvodnil ju tým, že je občanom Talianskej republiky s bydliskom v Talianskej republike a v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia Brusel Ia má právomoc konať taliansky súd. Týmto podaním žalovaný namietal absenciu právomoci slovenského súdu bez toho, aby sa konania zúčastnil. Samotné znenie čl. 26 bod 1 uvádza, že okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

18. Odmietnutie písomností, ktoré žalovanému neboli doručované v jazyku, ktorému rozumel, je oprávnenie, ktoré žalovanému vyplýva z čl. 12 bod. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1748, avšak bez ďalšieho nemohlo byť podkladom k vyvodeniu záveru, že žalovaný sa konania

nezúčastnil. Rozhodnutie súdu o zastavení konania pre nedostatok právomoci konať, tak bolo podľa názoru odvolacieho súdu predčasné. Podľa bodu 5. uvedeného článku možno doručenie odmietnutej písomnosti opraviť tak, že sa adresátovi v súlade s týmto nariadením doručí uvedená písomnosť spolu s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1. Sám žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd mu žalobu spolu s prílohami doručil s úradným prekladom. Podľa názoru odvolacieho súdu, nedostatok právomoci súdu konať nastala až po doručení námietky právomoci dňa 28.08.2024, v ktorej žalovaný v súlade s čl. 26 bod 1 Nariadenia Brusel Ia namietal absenciu právomoci slovenského súdu konať v tejto veci. Keďže žalovaný je občanom Talianskej republiky s bydliskom v Talianskej republike, podľa Nariadenia Brusel Ia, má právomoc vo veci konať taliansky súd. Z uvedeného dôvodu súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

19. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s názorom, že slovenskému súdu chýba právomoc konať, keďže aj Okresný súd Nitra konal vo veci sp. zn. o určenie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 31.01.2025 vo vyššie uvedenej veci sa nechal žalovaný zastupovať právnym zástupcom Mgr. Hurtajom na základe splnomocnenia, čo je dôkazom toho, že nie je možné aplikovať článok 28 bod. 1 Nariadenia Brusel Ia. Žalovaný sa zúčastnil konania, hoci mal bydlisko v inom štáte.

20. K tomu je potrebné uviesť, že právomoc súdov členského štátu konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu je upravená v čl. 8 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Nariadenie Brusel II bis), podľa ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Obvyklý pobyt je autonómny pojem práva Európskej únie. Za obvyklý pobyt sa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel sa berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátna príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa užíva v danom štáte. Tieto kritériá vyplývajú z judikatúry týkajúcej sa práva Európskej únie. Pri určovaní právomoci súdu vo veci sp. zn. o určenie vyživovacej povinnosti sa súd riadil Nariadením Brusel II bis, keďže žalobca mal v čase začatia konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy však ide o iné konanie a súd pri danosti právomoci konať musí zohľadňovať iné kritériá, ktoré sú upravené práve v Nariadení Brusel Ia.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žalovanému, aj keď bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu podania žalovaného vyplynulo, že si náhradu trov konania nežiada priznať.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).