Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-14-2020.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky : N. W., I. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, Z., zastúpená Ing. Mgr. Jurajom Vlčekom, advokátom, so sídlom Dlhá 4, Stupava, proti povinnému platiť výživné : R.. B. W., I. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, Z., zastúpený Mgr. JUDr. PhDr. Ivanou Merkovou, advokátkou, so sídlom Mierová 183, Bratislava, o určenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Povinný platiť výživné je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky a to od 02.11.2020.
II. Zameškané výživné za obdobie od 02.11.2020 do 08.07.2021, vo výške 1.600 eur, je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 02.11.2020, sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči povinnému a to vo výške 200 eur mesačne, od podania návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode rodičov sa otec odsťahoval a matka býva s mladším bratom v 1-izbovom byte na Z. U. O. Z.. Ona sa odsťahovala bývať ku starým rodičom, za čo im prispieva sumou 150 eur mesačne. Keďže v čase rozvodu rodičov bola už plnoletá, súd nerozhodoval o výživnom, odporca platí výživné len mladšiemu bratovi, jej neprispieva. Ďalej uviedla, že pracuje ako pilates inštruktor, má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, avšak táto práca, vzhľadom na epidemiologickú situáciu, neposkytuje dostatočný príjem, nemá ani istotu, že v nej zotrvá. Vďaka matke a starým rodičom mohla stráviť pobyt F.Á. za účelom zdokonalenia sa v anglickom jazyku, pričom letenku si zaplatila z nasporených peňazí z letnej brigády, otec jej prispel sumou 50 eur na narodeniny a takou istou sumou na meniny. V súčasnosti je študentkou 1. ročníka dennej formy študijného programu B., Fakulty B. na B. O. Š. O. Z.. Výška nákladov na štúdium každoročne rastie, najväčšiu položku predstavuje školné, ktorého výška za 1 akademický rok v bakalárskom štúdiu predstavuje sumu 2.390eur (čo je asi 200 eur mesačne). Ďalej si zakúpila identifikačný preukaz študenta v sume 30 eur s každoročnou revalidáciou sume 15 eur, zaplatila registračný poplatok do Univerzitnej knižnice 3 eurá, kvôli štúdiu si zaobstarala nový počítač, ktorý stál 399,35 eur, ďalej potrebuje náplne do tlačiarne, priemere 10 eur mesačne a medzi ďalšie odôvodnené výdavky uviedla 100 eur na stravu, 80 eur na ošatenie a školské pomôcky vo výške 50 eur, výdavky na pohonné hmoty 50 eur, výdavky na kozmetiku drogériu, prípadne lieky 30 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že matka okrem toho, že jej platí prevažnú časť výdavkov, prispieva jej mesačne vreckovým vo výške 50 eur. Preto sumu 200 eur mesačne považuje za sumu,
ktorá jej zabezpečí primeranú výživu a dostatok finančných prostriedkov na úhradu bežných výdajov a odôvodnených potrieb, najmä v súvislosti so štúdiom na vysokej škole
3. Ako dôkazy označila pokladničné doklady o zaplatení, dohodu o pracovnej činnosti, potvrdenie o štúdiu, rodný list, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 02. mája 2019.
4. Povinný platiť výživné sa ku návrhu na začatie konania písomne vyjadril, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie navrhovateľky odsťahovať sa z miesta trvalého pobytu ku starým rodičom bolo jej autonómnym rozhodnutím, ktoré s ním nekomunikovala a z toho dôvodu považuje príspevok starým rodičom vo výške 150 eur za neopodstatnený a nepreukázaný. Náklady na bývanie v mieste trvalého bydliska s matkou a bratom sú v súhrnnej výške 200 eur mesačne. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že počas pobytu v F. jej neprispieval, spotrebné úvery čerpal najmä pre finančné požiadavky detí a po rozvode ťarcha ich splácania pripadla na neho. Ďalej uviedol, že štúdium na súkromnej škole bolo rozhodnutím výlučne navrhovateľky, s ním toto rozhodnutie nekomunikovala, nepýtala sa na jeho finančné možnosti a o štúdiu sa dozvedel až z podania tohto návrhu. Považuje výdavok platiť za vzdelanie na súkromnej vysokej škole za neodôvodnený, keďže rovnaký študijný odbor ponúkajú aj štátne vysoké školy, kde je štúdium bezplatné. Štúdium na súkromnej škole je osobnou iniciatívou navrhovateľky, ktorej rozhodnutie nezohľadňuje jeho finančné možnosti. Rozporoval aj výdavky na pohonné hmoty v sume 50 eur mesačne, nakoľko mu nie je známe, že by navrhovateľka vlastnila motorové vozidlo, naviac presuny v rámci bydliska a sídla školy možno uskutočniť mestskou hromadnou dopravou, ktorú využíva aj on, z toho dôvodu považuje tento výdavok za neodôvodnený. Aj tvrdenie navrhovateľky o prispievaní zo strany jej matky nie je podľa neho ničím preukázané. Odporca má za to, že navrhovateľka je vzhľadom k doteraz dosiahnutému vzdelaniu schopná sama sa živiť, čo potvrdila aj vo svojom návrhu, keď uviedla, že pracuje. Navrhol, aby súd preskúmal procesnú legitimáciu matky navrhovateľky, z dôvodu posúdenia jej schopností, možností a majetkových pomerov pri plnení jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Záverom uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky, keďže jeho čistý príjem je v priemere 912 eur mesačne, z ktorého uhrádza výživné na maloletého syna v sume 260 eur mesačne, výdavky na bývanie v sume 275 eur mesačne, splátky spotrebných úverov v celkovej sume 350 eur mesačne, spolu jeho mesačné záväzky sú vo výške 885 eur, pričom v nich nie sú zahrnuté výdavky na električenku, stravu a lieky, kozmetiku, oblečenie, telefón a podobne.
5. Ako dôkazy predložil potvrdenie o zasielaní financií na účet navrhovateľky za obdobie 2016-2019, zmluvu o nájme časti bytu, potvrdenie o príjme.
6. Navrhovateľka sa vyjadrila, uviedla, že návrh bol podaný po tom, čo otec nedodržal ústny prísľub, že jej bude prispievať na výživu. Poukázala na to, že byt, v ktorom má prihlásený trvalý pobyt, jej garsónka bez balkóna s výmerou podlahovej plochy 32,77 m2, ktorú užíval otec spolu s matkou a 16 ročným bratom do augusta 2020. Brat je už stredoškolským študentom, matka nedávno úspešne absolvovala štúdium popri zamestnaní a takéto bytové podmienky neumožňovali jej prípravu na budúce povolanie a preto rozhodnutie bývať mimo garsónky považuje za nevyhnutné. Mesačný príspevok na chod domácnosti starých rodičov, ktorú s nimi zdieľa, podľa nej predstavuje efektívne vynaložený náklad. Navrhovateľka má v byte pre seba vyčlenenú samostatnú izbu, počas jej pobytu v byte ju starí rodičia ponúknu aj stravou. Nesúhlasí s tvrdením otca, ktorý spochybňuje účelnosť výdavkov na štúdium, fakultu si vybrala podľa hodnotenia, táto získala ocenenie za najlepšie hodnotenú súkromnú vysokú školu v Slovenskej republike a ako jediná svojho druhu umožňuje získať európsky certifikát zo psychológie, možnosť dosiahnuť zápis do zoznamu a tým získať aj možnosť uplatniť sa v rámci celej Európskej únie. Je toho názoru, že absolvovaním štúdia sa výrazne zvýšia jej možnosti uplatnenia sa na trhu práce a preto náklady na vzdelávanie považuje za odôvodnené. Poukázala na to, že s prihliadnutím na judikatúru, zastáva názor, že súd by nemal prihliadať na výdavky vynakladané otcom na splácanie jeho spotrebných úverov, ani na také náklady, ktoré neboli nevyhnutné, v danom prípade napríklad kúpa drahého mobilného telefónu. Ďalej uviedla, že počas pandemickej situácie využívala na prepravu osobné motorové vozidlo, 15-ročnú Škodu Fabia patriacu matke výlučne pre to, aby eliminovala riziko nákazy starých rodičov ochorením covid-19 a po zlepšení pandemickej situácie plánuje aj naďalej využívať služby mestskej hromadnej dopravy, pričom podotkla, že najlacnejšia ročná električenka stojí 132,10 eur, čo je mesačný náklad vo výške cca 11 eur. Uviedla, že otec jej v čase od 12.07.2016 do 12.02.2021 prispel 13-krát , celkovo sumou 737,70 eur, čo je v priemere 13 eur mesačne. Dala do pozornosti, že na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni priemerná čistá mzda vyplatená zamestnávateľom Ž. M. M.,
F..M.. predstavovala (za obdobie 11/2018 - 09/2020) sumu 954,89 eur. Navrhla, aby súd pri posudzovaní možností a schopností odporcu bral do úvahy nielen ním uvádzané zárobkové pomery, ale zohľadnil aj jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného najvyšším dosiahnutým vzdelaním a množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností.
7. Matka navrhovateľky sa vyjadrila že je zamestnaná v I. Ú. X. H., kde pracuje ako X. M. na U. B.. Býva v mestskom byte, žiadnu nehnuteľnosť osobne nevlastní. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu pracovala neštandardne, odpracovala takmer 270 hodín v jedinom kalendárnom mesiaci, väčšinu času trávila v práci, aj preto upozorňuje, že príjem za obdobie november 2020 do marca 2021 nemôže byť určujúcim, ide totiž o príjem navýšený o mzdu za prácu nadčas a príplatky za prácu v noci, cez víkendy, prípadne vo sviatok, nariadenú výlučne z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie. Priemerná čistá mzda predstavovala sumu 1.630 eur.
X. X. B., stará matka navrhovateľky, v čestnom vyhlásení zo dňa 10.05.2021 uviedla, že spolu s manželom vlastnia štvorizbový byt nachádzajúci sa v bytovom dome na L. U. O. Z., ktorý s nimi užíva aj navrhovateľka. Nasťahovala sa k nim v auguste 2019, po jej návrate zo študijného pobytu v F.. Potvrdila, že na chod domácnosti im prispieva sumou 150 eur mesačne, pričom časť týchto prostriedkov s manželov odkladajú, aby jej vedeli finančne pomôcť v prípade potreby.
9. Odporca sa vyjadril, uviedol, že podľa neho argumentácia navrhovateľky o opodstatnenosti rozhodnutia bývať u starých rodičov neobstojí, nakoľko v predmetnej garsónke bývali až do októbra 2016 štyri osoby, preto nevidí dôvod prečo by v súčasnosti nemohla tam bývať, najmä v situácii, ak ani ona, ani odporca nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie iného bývania. Podľa neho neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by nemohla študovať na verejnej vysokej škole, teda škole, ktorá nie je zaťažená školným. Použitie finančných prostriedkov zo spotrebných úverov bolo preukázané aj v konaní o návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XXP/XX/XXXX. Podľa neho navrhovateľka mala možnosť eliminovať riziko nákazy starých rodičov aj tým, že by bývala na adrese jej trvalého pobytu s matkou a mladším bratom. Poukázal na to, že priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky je v priemere o 60 % mesačne vyšší ako je jeho príjem. Jeho pracovná pozícia u aktuálneho zamestnávateľa je síce evidovaná ako špecialista verejného obstarávania, avšak od prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní v roku 2015, ktorá priniesla nové postupy a podmienky vo verejnom obstarávaní, nemá potrebné vzdelanie ani prax, aby mohol vykonávať prácu na samostatnej pozícií a následne po zmene vedenia u jeho zamestnávateľa je pracovnou náplňou jeho pracovnej pozícii už len príprava podkladov pre verejné obstarávanie a vykonávanie pomocných prác pri verejnom obstarávaní. Poukázal na to, že má 59 rokov a pre nového zamestnávateľa je neperspektívnym zamestnancom, pričom vyvíjal snahu o riešenie nepriaznivej finančnej situácie formou brigádnickej práce nielen manuálnej, ale aj administratívnej. Návrh naďalej považuje za neopodstatnený a má za to, že s doteraz získaným vzdelaním je navrhovateľka schopná sama sa živiť.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 až 5 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 02. mája 2019 súd zistil, že manželstvo odporcu a F. W. bolo rozvedené, súd na čas po rozvode zveril maloletého M. (v tom čase 15 rokov) do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 260 eur mesačne. Súd rozsudok odôvodnil tým, že maloletý M. navštevuje 9. ročník základnej školy, nestravuje sa v školskej jedálni, je vedený v alergologickej ambulancii a povinný platiť výživné je zamestnaný ako špecialista, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 950 eur, okrem toho pracuje brigádnicky ako pomocník cez pracovnú agentúru kde má jednorázový príjem za 12 hodinovú smenu 48 eur a za ľahšiu zmenu 38 eur. Matka má príjem 1.200 -1.300 eur mesačne.
14. Zo zmluvy o krátkodobom nájme časti bytu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporca hradí mesačnú platbu za prenájom časti bytu sumu 116,65 eur mesačne.
15. Ž. M. M. potvrdila, že čistý príjem žalovaného za obdobie od októbra 2020 do marca 2021 predstavuje sumu 983,55 eur.
16. Odporca namietal, že navrhovateľka je schopná sa sama živiť, čo je dôvod na zamietnutie návrhu.
17. Doba trvania vyživovacej povinnosti je upravená v ustanovení § 62 ods. 1 zákona o rodine. A je daná stavom odkázanosti na výživu detí od svojich rodičov. Zákon definuje, že trvá tak dlho, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Pričom schopnosť samostatne sa živiť je súdnou praxou interpretovaná ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky potreby, hmotné i kultúrne, vrátane bytovej. Vyživovacia povinnosť by mohla relatívne zaniknúť v čase keď dieťa dokončí strednú školu a nie je prijaté na vysokú školu, nastúpi do zamestnania a je schopné sa samostatne živiť. Avšak, ak neskôr opäť začne riadne študovať, pripravovať sa na budúce povolanie, stratí schopnosť uspokojovať samostatne svoje potreby, vyživovacia povinnosť rodičov sa obnoví. V tomto prípade sa navrhovateľka po návrate z pobytu v F., kde sa zdokonalila v cudzom jazyku a počas pobytu si si dokázala ja privyrobiť, rozhodla pokračovať v príprave na budúce povolanie, zvolila si štúdium psychológie a navštevuje dennú formu štúdia. Aj podľa judikatúry možno považovať za prípravu na budúce povolanie také ďalšie štúdium, ktorého ukončenie umožní absolventovi nájsť si zamestnanie aj v inom odbore než, na ktorý bola príprava doteraz zameraná (R 11/1993). Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť teda nie je definitívna, je nutné ju posudzovať v širších súvislostiach, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa dennou formu štúdia pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná sa sama živiť. Vyživovacia povinnosť odporcu preto trvá.
18. Hoci pojem výživné nie je v zákone exaktne definovaný, literatúra aj súdna prax pod ním chápu zabezpečenie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu a to nielen zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb, kultúrnych potrieb, všetkých životných potrieb pre všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej.
19. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodnenými potrebami oprávneného.
Navrhovateľka súdu preukázala, že je študentkou dennej formy štúdia na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte B.. Súd nepovažoval zaplatené školné za neodôvodnené výdaje. Navrhovateľka ďalej preukázala zakúpenie notebooku Asus za 399,35 eur, poplatok do Univerzitnej knižnice, náplne do tlačiarne. Ani príspevok na bývanie u starých rodičov súd nepovažoval za neodôvodnený výdavok. Pre porovnanie aj pri ubytovaní na internáte by výdaje predstavovali najmenej 70-90 eur mesačne. Odôvodnené potreby navrhovateľky závisia od jej veku, navrhovateľka má 24 rokov, nebolo preukázané, že by mala nepriaznivý zdravotný stav, na povolanie sa pripravuje formou celodenného štúdia, žije u starých rodičov, pričom na jej výživu prispieva aj jej matka formou poskytovania stravy, uhrádzania jej všetkých výdavkov a poskytuje jej aj vreckové.
20. Čo sa týka vlastných príjmov navrhovateľky, v návrhu uvádzala, že pracuje ako B. R., avšak vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu z tejto zmluvy nedosahuje príjem, z ktorého by si dokázala uspokojovať svoje potreby.
21. Súd zohľadnil aj vek odporcu, nie je vo veku starobného dôchodku, jeho dobrý zdravotný stav, dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, pracovné skúsenosti. Navyše odporca býva, pracuje v hlavnom meste, kde sú výrazne vyššie príležitosti získať zamestnanie, prípadne privyrobiť si popri zamestnaní. Okolnosť, ktorú súd pri stanovovaní výšky výživného zohľadnil, bola skutočnosť, že tunajší súd stanovil vyživovaciu povinnosť voči bratovi navrhovateľky, M. W. rozsudkom zo dňa 02.05.2019, vo výške 260 eur mesačne, pričom odporca bol s výškou výživného uzrozumený, vzdal sa odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Odporca si musí byť vedomý, že okrem tejto vyživovacej povinnosti má ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná sa sama živiť. V kontexte tohto rozhodnutia, súd považuje výživné v sume 200 eur mesačne za primerané možnostiam a schopnostiam odporcu a odôvodneným potrebám navrhovateľky.
22. Súd priznal navrhovateľke výživné od podania návrhu a zaviazal povinného ku zaplateniu aj zameškaného výživné za obdobie od 02.11.2020 do 08.07.2021, vo výške 1.600 eur, zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.