Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-105-2025.pdf
PDF · 122.91 KB
Case nature
Subarea
41Cob/105/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX E., XXX XX B. F. G., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: CleverCD.info, s.r.o., so sídlom Dubská cesta 1288, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 44 320 833, právne zastúpenému: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/36/2025 - 52 zo dňa 29. apríla 2025 takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/36/2025 - 52 zo dňa 29. apríla 2025 v prvej výrokovej vete m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.04.2025 z a m i e t a .
II. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/36/2025 - 52 zo dňa 29. apríla 2025 v druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni nahliadnuť do dokladov žalovaného, a to do nájomných zmlúv a podnájomných zmlúv, prípadne ich platných dodatkov, ktoré sa týkajú nájomných vzťahov k nebytovým priestorom v stavbe súp. č. 549, postavenej na parcele C-KN č. 161/3, k. ú. Kysucké Nové Mesto a v stavbe súp. č. 1356 postavenej na parcele C-KN č. 138/10 a C-KN č. 138/3 a umožniť žalobkyni vyhotoviť si kópie týchto dokladov žalovaného, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhou výrokovou vetou rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania o vydanie neodkladného opatrenia, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.04.2025 odôvodnila tým, že je menšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného a súčasne je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa v okrese Kysucké Nové Mesto, obec Kysucké Nové Mesto, k. ú. Kysucké Nové Mesto, zapísanej na LV č. XXXX pod B1 v podiele 1/3, a to polyfunkčnej budovy so súp. č. 549 postavenej na pozemku parcele C-KN č. 161/3 a stavby
so súp. č.1356 postavenej na parcele C-KN č. 138/10 a C-KN č. 138/3. V polyfunkčnej budove sa nachádza viacero obchodných prevádzok, ktorým žalobkyňa písala listy o vydanie nájomných zmlúv (konkrétne prevádzky: 101 drogérie - obchodník Emil Krajčík s.r.o., IČO: 36 246 204, Lenka Karclová – KARCOL.com, IČO: 47 587 768, OPTIKA - Magdaléna Furdeková, IČO: 14 240 947, Lekáreň Na rohu, Vaša Lekáreň, IČO: 36 361 631 a Ing. Martina Worek, IČO: 41 175 328). Rovnako žalobkyňa poslala žalovanému, ako aj konateľovi žalovaného žiadosť o vydanie nájomných zmlúv, ktoré vydané neboli a žalobkyňa nemá inú možnosť, ako domáhať sa svojich práv a informovanosti o vedení obchodnej spoločnosti návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa poukázala na § 122 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), v zmysle ktorého spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Napriek listu označenému ako „Žiadosť spoločníka o informácie“, prostredníctvom ktorého si žalobkyňa uplatnila u žalovaného jej právo spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ, kde žiadala vydanie listín na nahliadnutie a vyhotovenie fotokópií týchto listín, žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval. Žiadosť bola zaslaná aj konateľovi žalovaného Bc. Michalovi Kubíkovi dňa 26.03.2025, pričom dňa 16.04.2025 sa predmetná zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie listín na nahliadnutie a urobenie si fotokópií listín o tom, že žalovaný má uzatvorené podnájomné zmluvy s vyššie uvádzanými prevádzkami, ktoré fungujú a poskytujú služby v polyfunkčnej budove č. 549 v Kysuckom Novom Meste, pretože na mimosúdnu výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa nemá vedomosť o všetkých podnájomných zmluvách ani o výške platenia nájomného, ktoré od svojich podnájomcov poberá žalovaný. Má však vedomosť o tom, že žalovaný poberá za prevádzku drogérie v budove č. 1356 nájomné 1.726,- Eur mesačne a za prevádzku lekárne nájomné 1.000,- Eur mesačne. Pokiaľ ide prevádzky optiky, kaderníctva, papiernictva, fitness centra v budove č. 549, žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o výške nájomného a nemá informáciu o tom, či jej známe sumy nájomného sú stále aktuálne. Žalobkyňa uviedla, že z uvedených príjmov nemá žiaden podiel na zisku, ktorý jej prináleží.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa má dôvodnú obavu z toho, že žalovaný si môže vyplácať nájmy na súkromné číslo účtu svojho konateľa Bc. Michala Kubíka. Konateľom spoločnosti jej nie sú poskytované relevantné informácie, na ktoré má v zmysle Obchodného zákonníka právo, a to konkrétne informácie o nájomných zmluvách a výške vyplácaného nájomného, príp. o spôsobe vyplácania nájomného (bezhotovostne, v hotovosti). Právo spoločníka na informácie je dôležité z hľadiska prijímania správnych rozhodnutí spoločníkom a pri presadzovaní a ochrane jeho záujmov ako spoločníka. Žalobkyňa potrebu sprístupnenia uvedených informácií zakladá na kontrole spoločnosti, ktorá je postupom žalovaného znemožnená, právom podieľať sa na zisku spoločnosti a mať o predpokladanom zisku z uzatvorených zmlúv aj prehľad. Žalobkyňa tak chráni svoje právo a nároky vyplývajúce z jej postavenia spoločníka. Nemá vedomosť, v prospech koho sú poukazované platby nájomného, a teda či v prospech žalovaného, obchodnej spoločnosti alebo v prospech konateľa spoločnosti Bc. Michala Kubíka, s čím by súviseli ďalšie nároky žalobkyne ako spoločníčky žalovaného. Uvedenými skutočnosťami žalobkyňa odôvodňuje potrebu sprístupnenia informácií, ktorých sa domáha a z ktorých odvodzuje potrebu a naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami formou neodkladného opatrenia.
4. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 336 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že žalobkyňa s návrhom predložila listiny osvedčujúce existenciu svojho práva voči žalovanému, t. j. listiny osvedčujúce jej postavenie ako spoločníka žalovaného a snahu o sprístupnenie ňou požadovaných informácií, ktoré sú potrebné pre ochranu jej práv ako spoločníka obchodnej spoločnosti, pre kontrolu činnosti spoločnosti a pre realizáciu svojho práva podieľať sa na zisku spoločnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila existenciu svojho práva na informácie, ktoré jej postupom žalovaného nie sú sprístupnené. Žalobkyňa pre pomery rozhodovania o neodkladnom opatrení splnila podmienku osvedčenia právneho vzťahu medzi stranami a nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.
5. Súd prvej inštancie tiež vyhodnocoval, či žalobkyňou opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobkyňou a rovnako posudzoval otázku, či miera ohrozenia alebo porušenia práva žalobkyne vyžaduje navrhovaný zásah
do právnych vzťahov strán sporu. Konštatoval, že naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyňa opiera o tvrdený zásah do práv spoločníka obchodnej spoločnosti, keď postupom žalovaného je žalobkyňa zbavená možnosti kontrolovať činnosť spoločnosti, podieľať sa na zisku, byť informovaná o stave spoločnosti v súlade s ustanovením § 122 ObZ. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný porušuje povinnosť sprístupňovať žalobkyňou požadované informácie, nepochybne ide o porušenie jej práv v zmysle § 122 ods. 2 ObZ, preto súd prvej inštancie ďalej posudzoval, do akej miery žalobkyňa osvedčila potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska tvrdenej naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z tvrdení žalobkyne a z predložených listinných dôkazov mal dostatočne osvedčené, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, že na nariadení neodkladného opatrenia je na strane žalobkyne daný právny záujem, keď pre porušovanie jej práv ako spoločníka sa žalobkyňa domáha súdnej ochrany. Z návrhu neodkladného opatrenia vyplýva, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán žalobkyňa viaže na porušenie práva na prístup k informáciám a z toho vyplývajúceho práva podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, na pochybnostiach, či žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v súlade so záujmami všetkých spoločníkov s dopadom na porušenie majetkových práv žalobkyne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že rešpektujúc skutočnosť, že stav subjektívnej obavy nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže tak nahrádzať základné sporové konanie, v ktorom sú uplatňované všetky základné princípy sporového konania podľa čl. 1 - 18 Civilného sporového poriadku, navrhované neodkladné opatrenie súd prvej inštancie podrobil testu primeranosti, efektívnosti a proporcionality.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že konaním o návrhu neodkladného opatrenia zásadne nemožno nahrádzať konanie vo veci samej, a to s prihliadnutím na mieru a možnosti uplatňovania základných princípov sporového konania. Na druhej strane uložením žalobkyňou navrhovanej povinnosti žalovanému možno dosiahnuť definitívnu ochranu práv žalobkyne, ktorej sa žalobkyňa domáha. Uložením navrhovanej povinnosti žalovanému nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, keďže žalobkyňou navrhovanej povinnosti korešponduje zákonné právo žalobkyne na poskytnutie informácií o hospodárení obchodnej spoločnosti, ktorej je žalobkyňa členom. Zdôraznil, že hoci navrhované neodkladné opatrenie nemá len dočasný charakter, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej, jeho nariadením nedochádza k nezvratnému (nenapraviteľnému) stavu. Zásah do postavenia žalovaného je primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov a zodpovedá miere danej zákonom a požiadavke proporcionálneho zásahu. V záujme rýchlej a efektívnej ochrany práv žalobkyne súd prvej inštancie navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel.
8. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že rozhodovanie súdu o predmetnom neodkladnom opatrení má povahu rozhodovania súdu vo veci samej, na ktoré nebude nadväzovať ďalšie konanie, preto súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, kde o výške týchto trov súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
9. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že žalobkyňa sa už v minulosti domáhala, aby súd za takýchto okolností nariadil neodkladné opatrenie, o ktorom rozhodol Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 04.02.2025 tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenia § 161 ods. 1, 2 CSP, § 230 CSP, § 329 ods. 3 CSP s tým, že podľa jeho názoru uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej. Žalobkyňa v novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oznámila ako novú okolnosť to, že adresovala konateľovi žalovaného výzvu označenú ako žiadosť spoločníka o informácie. Podľa názoru žalovaného uvedenou zmenou skutkových okolností nebola odstránená prekážka rozsúdenej veci. Účelom nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť odstránenie dôvodov, pre ktoré bol zamietnutý skorší návrh vo veci sp. zn. XXXX/X/XXXX. Nový návrh by tak de facto plnil úlohu ďalšieho opravného prostriedku, čo nie je prípustné. Žalovaný bol toho názoru, že po vydaní predchádzajúceho právoplatného uznesenia k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie nedošlo, a toto uznesenie v danom prípade zakladá prekážku rozhodnutej veci, tvoriacu neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, preto mal súd prvej inštancie podľa § 161 ods. 2 CSP konanie o novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť.
10. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že dôvody uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj v odôvodnení napadnutého uznesenia sú všeobecné, nekonkrétne a z tohto pohľadu nepreskúmateľné. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, aká škoda alebo aké ohrozenie práv a oprávnených záujmov hrozí žalobkyni v prípade nevydania neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalobkyne, že sa snažila riešiť a dosiahnuť jej právo spoločníka na informácie mimosúdnou cestou, je nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný uviedol, že v roku 2024 začala žalobkyňa dopytovať a vyzývať majiteľov prevádzok, ktoré sa nachádzajú v budovách so súp. č. 549 a súp. č. 1356, aby jej ako spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností platili nájom k jej rukám. Konateľ žalovaného ako jeden zo spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností sa tento problém snažil so žalobkyňou riešiť. Žalobkyňa však do tohto problému začala zaťahovať aj žalovaného, preto uvedené konateľ žalovaného chcel vyriešiť aj prostredníctvom zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného a listom zo dňa 17.01.2025 zaslal žalobkyni pozvánku na valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa malo konať dňa 13.03.2025. Keďže si žalobkyňa predmetný list neprevzala, opätovne jej zaslal pozvánku na valné zhromaždenie listom zo dňa 14.02.2025. Dňa 13.03.2025 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, kde jedným z bodov programu bolo aj riešenie vzniknutej situácie ohľadne vyzývania nájomníkov na predloženie nájomných zmlúv a platenie nájomného. Žalobkyňa sa nezúčastnila valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 13.03.2025, na ktorom mali byť prerokovávané aj doklady žalovaného, do ktorých chce nahliadnuť. Nie je preto pravda, že by postupom žalovaného bolo odopreté právo žalobkyne na informácie v zmysle § 122 ods. 2 ObZ. Práve naopak, žalobkyni nič nebránilo zúčastniť sa valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom mohla a mala žiadať o nahliadnutie do dokumentov žalovaného, ktoré nároky si uplatnila v tomto konaní. Z tohto dôvodu žalovaný považuje žalobkyňou podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia za šikanózny, zneužívajúci výkon práva a účelový, v snahe spôsobiť žalovanému škodu v podobe trov konania. Žalovaný k odvolaniu ako dôkaz pripojil list (pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného) zo dňa 17.01.2025 a zo dňa 14.02.2025 spolu s fotokópiou vrátenej zásielky a informáciou o doručovaní, ako aj Zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 13.03.2025.
11. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa nijakým spôsobom neozrejmila, z čoho vyplýva potreba a naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami práve formou inštitútu neodkladného opatrenia. Žalobkyňa výlučne vyjadrila domnienku, že žalovaný má prenajímať, resp. dávať do podnájmu za odplatu špecifikované nehnuteľnosti s tým, že z príjmov z tohto nájmu žalobkyňa nemá žiaden podiel na zisku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podiel na zisku žalobkyne ako spoločníčky spoločnosti s ručením obmedzeným sa nevyčísľuje z každého príjmu obchodnej spoločnosti jednotlivo, ale na konci účtovného obdobia v závislosti od celkových výsledkov hospodárenia spoločnosti a rozhodnutia spoločníkov o prípadnom vyplatení podielu na zisku. Zo schválenej účtovnej závierky žalovaného za rok 2024 však vyplýva, že žalovaný v roku 2024 dosiahol stratu a preto jej ani žiadny zisk nemôže byť vyplatený. Keby sa žalobkyňa zúčastnila valného zhromaždenia dňa 13.03.2025, táto skutočnosť by jej bola ozrejmená a nemusela by podávať na takéto návrhy. Žalobkyňa k podanému návrhu pripojila dve zmluvy o prenájme nebytových priestorov, z ktorých vyplýva, že žalovaný s účinnosťou od 01.03.2023 dal v postavení nájomcu tam špecifikované priestory do podnájmu za účelom prevádzkovania kaderníctva a papiernictva. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že ku dňu 31.12.2024 boli tieto podnájomné vzťahy skončené, na preukázanie čoho predložil uzavreté dodatky k týmto zmluvám. Uviedol, že žalovaný v súčasnosti nemá žiaden podnájomný vzťah, a preto nevie, ako by mal povinnosť uloženú napadnutým uznesením splniť. Mal za to, že v tomto prípade nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov ani dôvodnosť a predovšetkým trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný porušenie práva na spravodlivý proces videl tiež v tom, že súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 CSP v napadnutom uznesení nepoučil stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 03.07.2025, pričom uviedla, že tvrdenia uvedené v odvolaní žalovaného sa nezakladajú na pravde, pretože zo spisového
materiálu je zrejmé, že z jej strany bola splnená notifikačná povinnosť, keď sa snažila o mimosúdne vyriešenie veci a listom zo dňa 25.03.2025 formulovala „Žiadosť spoločníka na informácie“, ktorú adresovala H. G. B. ako majoritnému spoluvlastníkovi spoločnosti žalovaného. Pokiaľ sa opakovane obracala na nájomcov s požiadavkou o poskytnutie informácie týkajúcich sa nájomných zmlúv, túto žiadosť rovnako adresovala aj žalovanému a konateľovi žalovaného Bc. Michalovi Kubíkovi. Informácie jej poskytnuté neboli. K tvrdeniam žalovaného, že uvedenú situáciu chcel žalovaný riešiť na zvolanom valnom zhromaždení, žalobkyňa uviedla, že riešenie takýchto skutočností nepatrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Jedná sa len o účelový úskok zo strany žalovaného. Okrem toho žalobkyňa ako menšinová spoločníčka, by bola na akomkoľvek valnom zhromaždení spoločnosti systematicky prehlasovaná. Väčšinový spoločník H. G. B. môže de facto akékoľvek rozhodnutie prijať bez ohľadu na jej vôľu, či nesúhlas. Valné zhromaždenie je preto len formálnym prostriedkom, ktorý žalobkyni neposkytuje žiadny reálny nástroj na obranu jej práv a presadenie požiadaviek. Zo strany žalovaného tak nie je preukázaná žiadna reálna snaha splniť si svoju zákonnú povinnosť. Poukázala na to, že žalovaný nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje, a to aj napriek začatiu exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Bohumila Kubáta so sídlom v Martine pod sp. zn. XXXXXXXX/XX, na preukázanie čoho k vyjadreniu predložila Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. XXXXXXXX/XX zo dňa 27.06.2025. Žalobkyňa taktiež spochybňovala tvrdenie žalovaného, že v súčasnosti nemá uzatvorené žiadne zmluvy, pretože uvedené nehnuteľnosti sú kompletne vyťažené, čo je nesporne viditeľné voľným okom, kde nebytové priestory ako papiernictvo a ostatné prevádzky fungujú. Vyslovila názor, že ak má byť tvrdenie žalovaného pravdivé, potom žalovaný podniká na čierno, bez náležitého zmluvného vzťahu a náležitých účtovných dokladov.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalované je dôvodné.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia i argumenty strán uvádzané v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a zároveň, či sú dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému v rozsahu, v akom sa domáhala žalobkyňa, t. j. umožniť žalobkyni nahliadnuť do dokladov žalovaného, a to do nájomných zmlúv a podnájomných zmlúv, prípadne ich platných dodatkov, ktoré sa týkajú nájomných vzťahov k nebytovým priestorom nachádzajúcich sa v popísaných nehnuteľnostiach a umožniť žalobkyni vyhotoviť si kópie týchto dokladov žalovaného, pričom pre odvolací súd je v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z dôvodu prehľadnosti o skutkovom stave odvolací súd zhrnul skutočnosti zistené z obsahu spisového materiálu a tvrdenia žalobkyne z návrhu, ktorými odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa je menšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného a súčasne je podielovou spoluvlastníčkou vyššie popísanej polyfunkčnej budovy so súp. č. 549 a stavby so súp. č. 1356 v Kysuckom Novom Meste, vo veľkosti podielu 1/3, v ktorých sa nachádza viacero obchodných prevádzok. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností dňa 14.11.2024 adresovala žalovanému a rovnako aj konateľovi žalovaného list označený ako „Žiadosť o vydanie nájomnej zmluvy“. Zároveň sa listom zo dňa 14.11.2024 obrátila so žiadosťou o vydanie nájomnej, resp. podnájomnej zmluvy na obchodnú spoločnosť Emil Krajčík s.r.o., prevádzku podnikateľa Lenka Karcolová – KARCOL com., prevádzku podnikateľa Magdaléna Furdeková – OPTIKA a prevádzku Lekáreň Na rohu. Následne žalobkyňa podala dňa 10.01.2025 na Okresný súd Žilina návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému s totožným znením petitu neodkladného opatrenie, ako bol navrhovaný aj v prejednávanej veci. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. XXXX/X/XXXX – XX zo dňa 04.02.2025 návrh žalobkyne zamietol, okrem iného aj z dôvodu, že zo žalobkyňou uvádzaných skutočností v spojení s obsahom ňou predložených listinných dôkazných prostriedkov nevyplývalo, že by žalovaný nerešpektoval právo žalobkyne ako spoločníčky byť informovaná o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, keďže žalobkyňa podľa predložených listinných dôkazov si takéto právo v postavení spoločníčky voči žalovanému ani neuplatnila. Žalobkyňa následne dňa 25.03.2025 adresovala konateľovi žalovaného Bc. Michalovi Kubíkovi list označený ako „Žiadosť spoločníka na informácie“, ktorý bol odoslaný na doručenie prostredníctvom poštovej prepravy dňa 26.03.2025 a poštová zásielka sa vrátila žalobkyni adresátom neprevzatá dňa 16.04.2025.
16. Z obsahu spisového materiálu a listinných dôkazných prostriedkov pripojených žalovaným k odvolaniu odvolací súd zistil, že konateľ žalovaného Bc. Michal Kubík (ešte pred odoslaním listu žalobkyne zo dňa 25.03.2025) adresoval žalobkyni dva doporučené listy, kde podľa tvrdenia žalovaného išlo o pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti na deň 13.03.2025, a to v poštovej zásielke podanej na doručenie žalobkyni prostredníctvom poštovej prepravy dňa 17.01.2025, ktorá sa odosielateľovi vrátila adresátom neprevzatá dňa 10.02.2025 a v poštovej zásielke podanej na doručenie žalobkyni prostredníctvom poštovej prepravy dňa 14.02.2025, ktorá sa odosielateľovi vrátila adresátom neprevzatá dňa 11.03.2025.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
24. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou splnenia procesných podmienok konania na prejednanie veci, pričom s poukazom na § 329 ods. 3 CSP dospel k záveru, že po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/X/XXXX, došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, keď žalobkyňa po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia žalovanému dňa 25.03.2025 adresovala list označený ako „Žiadosť spoločníka na informácie“. Skutkové okolnosti, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, preto nie sú totožné so skutkovým stavom v skôr skončenej veci a skoršie právoplatné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nevytvára pre toto konania prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, konštatujúc splnenie procesným podmienok konania, nevzhliadol dôvod na zastavenie konania a pristúpil k vykonaniu odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia z hľadiska obsahu podaného odvolania.
25. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
26. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
27. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha ochrany preto, že sa domnieva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným. Takémuto návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak návrh obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov sporových strán v uvedenom rozsahu a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti.
28. Práve naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je v zmysle § 325 ods. 1 CSP jedným z obligatórnych zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo preto nevyhnutné, aby žalobkyňa v návrhu osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť z návrhu zrejmé, že konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu práv žalobkyne takého charakteru a v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
29. Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v danom prípade preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným formou požadovaného procesného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá je zákonnou podmienkou pre uplatnenie tohto inštitútu. V tomto smere odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že žalovaná v podanom návrhu dostatočne neozrejmila, z čoho vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov sporových strán práve prostredníctvom neodkladného opatrenia.
30. Odvolací súd bez toho, aby akokoľvek popieral zákonné právo žalobkyne ako spoločníčky žalovaného upravené v § 122 ods. 2 ObZ požadovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti, ako aj jej právo nahliadať do dokladov spoločnosti, súhlasí s tvrdením žalovaného, že podiel na zisku žalobkyne ako spoločníčky s ručením obmedzeným sa nevyčísľuje z každého príjmu obchodnej spoločnosti jednotlivo, ale na konci účtovného obdobia v závislosti od celkových výsledkov hospodárenia spoločnosti a rozhodnutia spoločníkov o prípadnom vyplatení podielu zo zisku. Pokiaľ teda žalobkyňa odôvodnila potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu tým, že postupom žalovaného je ako spoločníčka žalovaného zbavená možnosti podieľať sa na zisku z prenájmu týchto nehnuteľností, odvolací súd v tejto súvislosti nepovažuje za osvedčenú neodkladnú potrebu upravovať pomery medzi stranami sporu práve uložením povinnosť žalovanému umožniť žalobkyni nahliadnuť a vyhotoviť si kópie dokladov žalovaného týkajúcich sa prípadných nájomných a podnájomných vzťahov žalovaného k popísaným nebytovým priestorom, keď pre uplatnenie uvedeného práva žalobkyne podieľať sa na zisku spoločnosti v tomto prípade nahliadnutie do požadovaných dokladov spoločnosti neposkytne žalobkyni dostatočný prehľad o celkových výsledkoch hospodárenia spoločnosti.
31. Žalobkyňa bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu v návrhu ďalej odôvodnila všeobecným tvrdením o hrozbe rozširovania jej ujmy, pretože v dôsledku konania žalovaného nemá možnosť vykonávať kontrolu nad činnsťou spoločnosti, prijímať rozhodnutia na ochranu svojich záujmov ako spoločníčky a nemá prehľad o predpokladanom zisku, ani v koho prospech sú poukazované platby nájomného (či v prospech žalovaného alebo v prospech konateľa spoločnosti Bc. Michala Kubíka), s čím by súviseli ďalšie nároky žalobkyne ako spoločníčky. Žalobkyňa však zmienené nároky bližšie nekonkretizovala, keď v návrhu neuviedla, či a čoho sa mieni domáhať vo veci samej, a teda neuviedla a neosvedčila vzťah medzi požadovaným obsahom ochrany poskytovanej neodkladným opatrením a prípadným výrokom rozsudku vo veci samej.
32. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobkyne uvedeným v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že nemá inú možnosť, ako domáhať sa svojich práv a informovanosti o vedení obchodnej spoločnosti návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zastáva názor, že neodkladné opatrenie nie je jediným možným a dostupným prostriedkom, ktoré jej umožní realizáciu jej práva nahliadnuť do dokumentov týkajúcich sa nájomných vzťahov k uvedeným nebytovým priestorom medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi. Existuje totiž aj iný, a to základný prostriedok súdnej
ochrany práva, a tým je rozsudok vo veci samej, ktorý spravidla nasleduje po vykonanom dokazovaní. Žalobkyňa však žalobu, ktorou by sa domáhala uloženia takejto povinnosti žalovanému rozsudkom, nepodala.
33. Odvolací súd posudzoval napadnutého rozhodnutie z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd rozhodujúci stav, existujúci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Znamená to, že nielen súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, ale aj súd odvolací. Je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, na ktoré prihliadať nemôže (preto neprihliadal na začatie exekučného opatrenia súvisiaceho s touto vecou), avšak to neznamená, že by nemohol posudzovať splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, aj keď súdu prvej inštancie neboli ešte známe, ak by ich existencia mohla mať podstatný vplyv na výsledok súdneho konania. Odvolací súd vzhľadom na uvedené prihliadol pri rozhodovaní aj na tie skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania napadnutého rozhodnutia a žalovaný ich uviedol až v podanom odvolaní, kedy mu ako sporovej strane bolo po prvýkrát umožnené sa k prejednávanej veci vyjadriť. Odvolací súd pri rozhodovaní vzal preto do úvahy tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa ako spoločníčka spoločnosti žalovaného nevyužila svoje právo zúčastniť sa na zvolanom zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti, a zásielky, ktoré jej adresoval konateľ žalovaného dňa 17.01.2025 a dňa 14.02.2025, v odbernej lehote neprevzala.
34. Na základe uvedeného je zrejmé, že existencia naliehavej potreby žalobkyne nahliadnuť do požadovaných dokladov spoločnosti a realizovať tak svoje právo spoločníčky upravené v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ nie je v tomto prípade osvedčená, keď žalobkyňa napriek tvrdeniu, že predmetnou záležitosťou sa zaoberá už od jesene roku 2024, bez relevantného vysvetlenia poštové zásielky adresované jej zo strany konateľa žalovaného neprevzala a zasadnutia valného zhromaždenia dňa 13.03.2025, na ktorom mala možnosť komunikovať s druhým spoločníkom a zároveň aj konateľom spoločnosti, sa nezúčastnila. Odvolací súd dospel k záveru, že jej tvrdená snaha o mimosúdne vyriešenie veci, bola týmto spochybnená do tej miery, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalobkyne o nevyhnutej potrebe upraviť pomery strán sporu zásahom súdu formou vydania navrhovaného neodkladného opatrenia.
35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že z predložených dôkazov a z tvrdení žalobkyne nezistil existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, nezistil dôvody, pre ktoré by sa nemohla žalobkyňa domáhať splnenia požadovanej povinnosti formou rozsudku vo veci samej, ktorému by predchádzalo dôslednejšie vykonané dokazovanie a komplexné právne posúdenie širšie zisteného skutkového stavu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci. Úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nebolo odvolacím súdom zistené.
36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v danej veci nebola preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť vydania požadovaného neodkladného opatrenia a nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
37. Z dôvodu, že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhej výrokovej vety, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, odvolací súd vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia, v dôsledku ktorej má žalovaný v konaní plný úspech, zmenil podľa § 388 CSP aj druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalovanému ako strane úspešnej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
38. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.
39. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).