Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/91/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a členov senátu JUDr. Lucie Baňackej PhD. a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: MILEO, s. r. o., so sídlom Slavkovská 2422/51B, 060 01 Kežmarok, IČO: 45 678 596, právne zastúpený: AK Berčo s. r. o., J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanému: EW3M s. r. o., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 47 539 127, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s. r. o., Tajovského 17, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 20.350,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -102 zo dňa 6. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -102 zo dňa 6. februára 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20.350,59 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7.843,61 eur od 16.7.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 7.380,50 eur od 21.12.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.126,48 eur od 27.6.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 120,00 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s prísl., za situácie, keď žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo č. 200114, na základe ktorej žalobca realizoval stavebné práce pre žalovaného na stavebnom objekte: Okresný úrad Stará Ľubovňa. Žalobca na základe zrealizovaných stavebných prác na stavebnom objekte pre žalovaného, vystavil faktúry: - č. 202239, vystavená dňa 19.6.2022, splatná dňa 26.6.2022, na sumu 5.126,48 eura, - č. 202242, vystavená dňa 08.7.2022, splatná dňa 15.7.2022, na sumu 7.843,61 eura - č. 202297, vystavená dňa 13.12.2022, splatná dňa 20.12.2022, na sumu 7.380,50 eura. Žalobca poukázal na to, že zaslal žalovanému faktúru 1 poštou, ako aj e-mailom zo dňa 19.6.2022 spolu s podpísaným súpisom vykonaných prác žalovaným. Žalobca zaslal žalovanému faktúru 2 poštou, ako aj e-mailom zo dňa 08.07.2022 spolu s podpísaným súpisom vykonaných prác žalovaným. Nakoľko žalovaný faktúru 1 a faktúru 2 neuhradil v lehote splatnosti, žalobca zaslal žalovanému upomienku zo dňa 8.12.2022 k úhrade týchto faktúr s tým, že mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie v trvaní 10 dní. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil a faktúry neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojej

povinnosti. Žalobca si voči nemu uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Proti platobnému rozkazu, ktorý vydal upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica, podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku uplatnenú žalobcom neuznáva. Uviedol, že dňa 30.3.2022 uzatvoril žalovaný v právnom postavení objednávateľa so žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa Zmluvu o dielo č. 200114, na základe ktorej žalobca vykonával stavebné práce na stavbe. Podľa zmluvy bol žalobca povinný dokončiť dielo do 30.5.2022. Podľa preberacieho protokolu bolo dielo odovzdané investorovi dňa 11.11.2022. Práve tento deň považuje žalovaný za splnenie záväzku žalobcu vykonať a odovzdať dielo. Na základe uvedeného sa žalobca dostal do omeškania po dobu 226 dní. Žalovaný si voči žalobcovi titulom omeškania žalobcu uplatnil zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 8.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy a zverejnených na stránke entita.as. Podľa zmluvy bola cena diela dohodnutá na sumu 38.159,82 eura bez DPH. Suma dennej zmluvnej pokuty (0,1 % z ceny za dielo) tak predstavuje sumu 38,16 eura/deň. Výšku zmluvnej pokuty za omeškanie vyčíslil na sumu (226 x 38,16 eur) 8.624,16 eura. Zároveň, podľa článku 5 ods. 5.16 Všeobecných obchodných podmienok žalovaný uviedol, že si uplatnil nárok na náklady na koordináciu vo výške 0,5 % z ceny diela s DPH. Podľa zmluvy bola cena diela dohodnutá na sumu 45.791,78 eura s DPH. Náklady na koordináciu tak predstavujú sumu 228,96 eura. Žalovaný ďalej uviedol, že vykonané stavebné práce nedosahovali požadovanú kvalitu. Žalovaný vyčíslil výšku škody na sumu v celkovej výške 14.790,00 eur. Žalovaný evidoval proti žalobcovi pohľadávku spolu vo výške 23.643,12 eura (8.624,16 + 228,96 + 14.790,00). Žalovaný uviedol, že eviduje len dve faktúry vystavené žalobcom, konkrétne: č. 202239 na sumu 5.126,48 eura a č. 202242 na sumu 7.843,61 eura, spolu: 12.970,09 eura. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.1.2023 výzvu na náhradu škody spôsobenej zanedbaním povinností na diele „Stará Ľubovňa OÚ“, kde žalobcu upozornil na vytýkané nedostatky diela a vyzval na zaplatenie vzniknutej škody, zmluvnej pokuty za omeškanie ako aj nákladov na koordináciu, spolu vo výške 23 643,12 eura, a to so splatnosťou v deň doručenia tejto výzvy, pod hrozbou započítania vzájomných pohľadávok a uplatnenia rozdielu. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 31.1.2023, a teda doručením sa táto stala splatnou. Žalovaný zároveň uviedol, že eviduje faktúru č. 202239 a faktúru č. 202242, avšak tieto boli žalovanému zaslané bez súpisov prác, či preberacích protokolov podpísaných, prípadne potvrdených majstrom.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že doručenie faktúr č. 202239 a 202242 sporné nie je a priložil podací lístok o odoslaní faktúry č. 202297 vystavenej dňa 13.12.2022, z ktorého vyplýva, že v rovnaký deň žalobca odoslal žalovanému doporučenú listovú zásielku a tiež správu zo sledovania zásielok, z ktorej vyplýva, že túto zásielku žalovaný prevzal dňa 14.12.2022. Nárok žalobcu žalovaný spochybnil iba tak, že mu údajne nebola doručená faktúra č. 202297 na sumu 7.380,50 eura, inak ho nespochybnil a dokonca o ňom uvádza, že ho eviduje vo svojom účtovníctve a uplatnil si ich ako nákladové položky.

4.1. K nároku na zmluvnú pokutu žalobca uviedol, že nie je jasné, ako žalovaný dospel k tomu, že žalobca meškal s dodaním diela 226 dní. Pokiaľ lehotu počítal od 30.5.2022 do 11.11.2022, tak v tomto období uplynulo 163 dní a nie 226 dní. Namieta akýkoľvek nárok žalovaného na zmluvnú pokutu. Žalovaný svoj nárok odvodzuje od Všeobecných obchodných podmienok uverejnených na webovom sídle tretej osoby, na ktoré uviedol formulárový odkaz v zmluve o dielo. Žalobca tieto obchodné podmienky pri uzatvorení zmluvy na danej webovej stránke nenašiel a nemá o ich obsahu vedomosť. Nemal tak ani vedomosť o nároku na zmluvnú pokutu. V zmluve o dielo bol dátum začatia prác uvedený dátum 4.4.2022 a dátum ukončenia diela dňa 30.05.2022. Žalobca zmluvu podpísal až dňa 6.5.2022. Poukázal na to, že je zjavné, že dielo sa realizovalo nie na základe tejto písomnej zmluvy o dielo, ale na základe skoršej ústnej dohody. V tomto ohľade uviedol, že je potrebné nazerať aj na použitie odkazu na všeobecné obchodné podmienky žalovaného, o ktorých žalobca v čase pred začatím realizácie diela dňa 4.4.2022 nemohol mať a ani nemal žiadnu vedomosť. Medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že dielo nebude dodané v lehote do 30.5.2022, ako to žalovaný uviedol do znenia zmluvy, a to vzhľadom aj na rozsah prác, ktoré bolo potrebné vykonať. Žalovaný ako dátum ukončenia diela uvádzal dátum, kedy dielo údajne žalovaný odovzdal investorovi (11.11.2022), teda nejde o dátum, kedy žalobca dielo zrealizoval, ale o dátum, kedy žalovaný odovzdal celé dielo (teda nielen časť, ktorú realizoval žalobca) investorovi. V žiadnom prípade tak nemožno na ťarchu žalobcu ho sankcionovať zmluvnou pokutou za nezhotovenie diela včas spôsobom, ako to uplatňuje žalovaný. Žalobca nenesie zodpovednosť za to, že žalovaný prípadne s odovzdaním diela investorovi meškal. Žalovaný nikdy nevyzýval žalobcu k odovzdaniu diela alebo k

tomu, aby žalobca s dodaním diela meškal. Posledný zápis v stavebnom denníku je zo dňa 31.8.2022, potvrdený stavbyvedúcim žalovaného A. B.. Ďalšie žalovaným uplatnené položky za práce, ktoré on sám uvádza, považoval za nedôvodné a absolútne nepreukázané.

5. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že vystavené faktúry eviduje, upozornil, že predmetné faktúry boli doručené bez súpisov prác a preberacích protokolov podpísaných alebo potvrdených majstrom, z toho dôvodu ich odmietol uhradiť, keďže boli vystavené v rozpore s Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, ktoré tvoria časť obsahu zmluvy o dielo a to v súlade s článkom 5 ods. 5.5 až 5.8 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré citoval.

5.1. Žalovaný poukázal na s tým, že podľa článku 5 ods. 5.1. zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným: „Táto zmluva spolu s prílohami a so Všeobecnými obchodnými podmienkami Objednávateľa uverejnenými na webovej stránke objednávateľa C., tvoria zmluvu o dielo...“ Tvrdil, že žalobcovi boli všeobecné obchodné podmienky žalovaného známe, na znak čoho zmluvu o dielo vlastnoručne podpísal a otlačil pečiatku obchodnej spoločnosti. Za nepreukázané považoval tiež tvrdenie, že existovala ústna dohoda medzi zmluvnými stranami, že práce podľa zmluvy o dielo nie je potrebné dokončiť a odovzdať do dňa 30.5.2022, keďže písomná zmluva o dielo podpísaná oboma zmluvnými stranami, platne a účinne uzatvorená stanovuje tento termín pre odovzdanie diela. Poprel, ústne dohody ohľadom zmeny obsahu zmluvy o dielo. Počet dní, počas ktorých bol žalobca v omeškaní, uvedený v podanom odpore ako aj vo výzve na náhradu škody odôvodňoval (226 dní) zrejmou chybou v písaní. Správne má byť 165 dní, čo mení len výšku zmluvnej pokuty spôsobilej na započítanie z 8.624,16 eura na 6.296,40 eura, čo spolu v súhrne s ostatnou škodou aj tak presahuje pohľadávky žalobcu vyplývajúce z faktúr č. 202239 a č. 202242.

5.2. Žalovaný poukázal na to, že si započítava svoje pohľadávky len do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú s uplatnenými a preukázanými pohľadávkami žalobcu, t.j. s pohľadávkami podľa faktúr č. 202239 a č. 202242 a neuplatňuje si vzájomnú žalobu podľa , mal zato, že vyššie uvedená chyba v písaní nemá pre samotné právne posúdenie žiaden relevantný význam.

5.3. Žalovaný listom zo dňa 9.2.2023 jednostranne započítal vzájomné pohľadávky, čím vznikol stav, že žalovaný má neuhradenú pohľadávku proti žalobcovi v rozsahu 8.345,27 (namiesto pôvodne vyčíslenej sumy 10.673,03 eur). Ďalej žalovaný uviedol, že väčšina vzniknutých škôd, nevznikla vo forme vád samotného diela, ale ako poškodenie iných súčastí a príslušenstva stavby pri zhotovovaní diela (znečistenie okien, rámov okien stavebnými materiálmi), znečistenie služobného dvora (zámkovej dlažby, zatrávňovaniach tvárnic), znečistenie kamenej časti SOKEL od stavebných materiálov (lepidlo, omietka vo farbe) tlakovou vodou, kartáčovaním - úhrada poplatku za odpady a iné.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, predmetom posúdenia bol vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Jednalo sa o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa , ktorý vznikol uzatvorením pomenovanej zmluvy – zmluvy o dielo upravenej v ustanovení a nasl. . Predmetom zmluvy o dielo boli stavebné práce.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané uzatvorenie písomnej Zmluvy o dielo č. 200114 zo dňa 6.5.2022. Ak žalobca tvrdil, že tejto predchádzalo uzatvorenie ústnej zmluvy súd prvej inštancie poukázal na to, že pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi a skutkovú otázku vyhodnotil ako nepreukázanú, nakoľko aj pokiaľ ide o ústne uzatvorenú zmluvu o dielo aj tá musí obsahovať podstatné náležitosti, a to riadne označenie strán, dohodu o predmete diela, dohodu o cene a záväzok ju zaplatiť.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o dielo článku 4 bod 4.4 vyplýva, že zaplatenie ceny diela bolo dohodnuté v rozsahu zhotoviteľom skutočne vykonaných výkonov a prác a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý si uplatnil žalobou, a to s poukazom na prvá veta - zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Zároveň v zmysle citovaného ustanovenia je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

9. Uviedol, že obrana žalovaného spočívala v kompenzačnej námietke a v nasledujúcom vyjadrení bola doplnená o tvrdenie, že bolo medzi stranami vo všeobecných obchodných podmienkach dohodnuté, že zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny za dielo po zhotovení jednotlivých častí diela a ich protokolárnom zhotovení. V danom prípade žalovaný len všeobecne rozporoval fakturované práce a jednotlivé položky, ktoré žalobca preukázal pripojenou kalkuláciou skutočne vykonaných prác a materiálov. Svoju obranu žalovaný zameral na kompenzačnú námietku s poukazom, že podľa zmluvy bol žalovaný povinný dokončiť dielo do 30.5.2022 s tým, že dielo bolo odovzdané investorovi až dňa 11.11.2022.

9.1. Spornou skutočnosťou bola podľa zhodnotenia súdu prvej inštancie aplikovateľnosť dojednania všeobecných obchodných podmienok medzi stranami sporu, z ktorých mal vyplývať nárok na zmluvnú pokutu pre omeškanie žalobcu s odovzdaním diela. K Obchodným podmienkam súd prvej inštancie konštatoval, že sú považované za tzv. nepriame zmluvné dojednania, pretože v zásade nie sú výsledkom negociácie zmluvných strán, ale sa odkazom preberajú do obsahu zmluvy. Úprava všeobecných obchodných podmienok sa v nachádza v ustanovení . Pričom jeho ods.1 je kogentným ustanovením, čo znamená, že ho zmluvné strany nemôžu vylúčiť a nemôžu sa od neho odchýliť. rozlišuje tri druhy Obchodných podmienok: 1.) všeobecné, 2.) známe zmluvným stranám, 3.) priložené k návrhu zmluvy. K jednotlivým druhom Obchodných podmienok sa súd prvej inštancie v rozsudku vyjadril. Na prejednávaný prípad aplikoval tretí druh všeobecných obchodných podmienok, a to všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť priložené k návrhu zmluvy. Stotožnil sa s názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp.zn. zo dňa 06.09.2018, že na to, aby sa Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, stali súčasťou zmluvy, nepostačuje len odkaz v zmluve, ale aj naplnenie hmotnoprávnych predpokladov možnosti uplatniť v zmluve takýto odkaz na všeobecné obchodné podmienky. Týmito hmotnoprávnymi predpokladmi je skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú zmluvným stranám známe alebo už k návrhu zmluvy (teda nie až k zmluve, ale už jej návrhu predkladanom druhej zmluvnej strane) priložené. Ak tieto hmotnoprávne podmienky neboli splnené, súčasťou zmluvy sa všeobecné obchodné podmienky, napriek tomu, že zmluva bude odkaz na ne obsahovať, nestanú. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade odkaz na internetovú stránku so všeobecnými obchodnými podmienkami pred uzatvorením zmluvy nestačí na to, aby sa stali súčasťou zmluvy. Tvrdenie o tom, že všeobecné obchodné podmienky boli žalobcovi známe bolo v konaní sporné (žalobca poprel, že by zmluvné podmienky mu boli známe pri uzatváraní zmluvy). Bolo teda na žalovanom, aby preukázal splnenie tejto podmienky. Žalovaný si vo svojej obrane vystačil len so skutkovým tvrdením o tom, že všeobecné obchodné podmienky boli žalobcovi známe, avšak bez toho, aby pravdivosť svojho tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi. Neuniesol bremeno dôkazu a súd prvej inštancie túto spornú skutkovú otázku vyhodnotil ako nepreukázanú.

10. Súd prvej inštancie na všeobecné obchodné podmienky neprihliadal a otázky, ktoré neboli upravené v zmluve posudzoval podľa ustanovení resp. . Pre platné dojednanie zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo súd nemal preukázané, preto na túto kompezančnú námietku žalovaného titulom zmluvnej pokuty neprihliadol. Súd prvej inštancie nemal preukázaný ani nárok na náklady za koordináciu uplatňovaný vo výške 0,5 % kompenzačnej námietke žalovaného, taktiež s odkazom na všeobecné obchodné podmienky.

11. K náhrade škody, či nároku z vád diela súd prvej inštancie uviedol, že žalobca takúto pohľadávku žalovaného na náhradu škody či vady diela spochybňoval, preto sa zaoberal jej existenciou a opodstatnenosťou. Žalovaný uviedol, že niektoré resp. väčšina vzniknutých škôd nevznikla vo forme vád samotného diela, ale ako poškodenie iných súčastí a príslušenstva stavby pri zhotovovaní diela. Žalovaný ako objednávateľ do konania žiaden dôkaz o tom, že dielo bolo vykonané vadne nepredložil. Vady diela je objednávateľ povinný oznámiť bez zbytočného odkladu. Žalobca nebol vyzvaný na opravu žiadnych vád. Nebola preukázaná žiadna notifikácia písomná dokonca ani ústna.

12. Za účelom preukázania existencie škody a toho, že žalovaný vyzýval žalobcu na opravu vzniknutých vád navrhol vykonanie dokazovania svedkami, avšak v tomto smere obsah svedeckých výpovedí nepreukázal tvrdenia žalovaného, svedkovia uviedli, že boli zistené „nejaké nedorobky“, ktoré boli priebežne odstránené, taktiež uviedli len veľmi všeobecne a nekonkrétne, aké škody mali vzniknúť, dokonca, že tieto boli spôsobené pracovníkmi iných firiem, ktorí sa nachádzali na mieste realizácie diela.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §, 537, 554 ods.1, , , , (ďalej ako „“ alebo ), ustanovení upravujúce zmluvnú pokutu a ustanovení až 4, až 3, a a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a CSP tak, že žalobcovi, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov podľa d prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nespravodlivé.

16. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný zaslal žalobcovi prehľadovú tabuľku vzniknutej škody ako prílohu výzvy na náhradu škody zo dňa 26.1.2023. Za účelom vyvrátenia tvrdení žalobcu a preukázanie toho, že žalovaný so žalobcom aktívne konzultoval nedostatky diela a žalobcu vyzýval na opravu vzniknutých vád navrhol vykonať výsluch svedkov okrem iných: D. E., pracujúci na pozícii manažér stavby, ktorý dohliadal na kvalitu vykonaných prác na predmetnej stavbe. Súd prvej inštancie svedka nepredvolal a nepripustil jeho výsluch, pričom skutočnosti, ktoré by vyplývali zo svedeckej výpovede D. E. považoval za kľúčové pre preukázanie vzniku škody a jej kauzality s konaním žalobcu. Žalovaný uviedol, že D. E. už nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným a ich vzájomná spolupráca bola ukončená a nemá k dispozícii žiadne prostriedky na zabezpečenie účasti tohto svedka na pojednávaní, na rozdiel od konajúceho súdu.

17. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď zmluvná pokuta, ako aj náhrada škody spolu s nákladmi na koordináciu boli riadne uplatnené v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného listom zo dňa 26.1.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.1.2023, kedy sa táto výzva stala splatnou. Následne žalovaný listom zo dňa 9.2.2023 jednostranne započítal vzájomné pohľadávky a žalovaný má neuhradenú pohľadávku proti žalobcovi v rozsahu 10.673,03 eura. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nezaoberal dôvodnosťou nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, iba ustálil, že odkaz na webovú stránku obsahujúcu Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj len „VOP“) žalovaného nie je postačujúci, považujúc za dostatočne preukázané tvrdenie žalobcu, že o predmetných VOP nemal vedomosť a ani sa s nimi nemal možnosť oboznámiť. V zmluve o dielo je jasne definovaný odkaz na VOP, uvedenú zmluvu žalobca vlastnoručne podpísal. Predmetné VOP v znení podľa odkazu priložil žalovaný k odvolaniu. Žalobca mal reálnu možnosť s VOP sa oboznámiť a iba účelovo tvrdil, že o nich nemal vedomosť.

18. Žalovaný namietal tiež, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že výpoveď svedka A. B. nie je možné považovať za hodnovernú, keďže prebieha súdne konanie vedené na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn.: medzi žalovaným a A. B. o náhradu škody vzniknutej na základe zanedbania svojich povinností v pozícii stavbyvedúceho. Žalovaný spochybňuje súpisy prác žalobcu podpísané práve A. B.. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný bol z dôvodu omeškania žalobcu so zhotovením diela sankcionovaný Ministerstvom vnútra SR – objednávateľom celého diela. Dielo nebolo dokončené a nielen protokolárne odovzdané, ale žiadnym spôsobom odovzdané. Súpis prác podpísaný A. B. nemožno považovať za hodnoverný a tieto rozpory mali byť odstránené vypočutím svedka D. E.. Vyčítal súdu prvej inštancie, že považoval nárok žalobcu na uhradenie faktúry za preukázaný priložením kalkulácie skutočne vykonaných prác a materiálov, avšak vznik nároku žalovaného na náhradu škody za preukázaný priložením kalkulácie skutočne vzniknutých škôd, vád a nedorobkov nepovažoval, pričom nepristúpil k vykonaniu dôkazu – výsluchu svedka D. E..

19. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý je presvedčivý, riadne odôvodnený a vecne správny. Dodal, že súd prvej inštancie správne na základe predložených dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

20.1. Uviedol, že s ohľadom na obsah odvolania žalovaného nevzhliadol žiaden odvolací dôvod. Vyjadril sa k námietke nevykonania dôkazu, a to nevykonania výpovede svedka D. E., ktorého žalovaný navrhoval vypočuť a k tvrdeniu o nesprávnych skutkových záveroch a nesprávnemu právnemu posúdeniu.

21. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní a doplnil, že výsluchom svedka by boli preukázané skutočnosti kľúčové pre popretie nároku žalobcu, resp. že jeho nárok zanikol jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného. Výsluchom svedka by bol taktiež preukázaný vznik škody, t. j. potvrdený zoznam nedorobkov a výšky vzniknutej škody podľa jednotlivých nedorobkov. Svedok ako stavbyvedúci na stavbe, kde žalobca vykonával dielo mal najviac vedomostí a informácií o danej stavbe, zhotoviteľoch a nedorobkoch na danej stavbe.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal:

24.1. na nevykonanie navrhovaného dokazovania, vypočutím svedka D. E.,

24.2. na to, že sa súd prvej inštancie nezaoberal dôvodnosťou nároku na zmluvnú pokutu dojednanú vo VOP, ktoré priložil žalovaný k odvolaniu,

24.3. na to, že rozhodnutie je nesprávne, keď nebolo prihliadnuté na kompenzačnú námietku,

24.4. na to, že sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o zaujatosti svedka A. B. a jej hodnovernosťou,

24.5. na to, že dielo nebolo dokončené a odovzdané a súpis vykonaných prác podpísaný A. B. nemožno považovať za hodnoverný.

25. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa písmeno e), f) a h) . Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, nie sú naplnené.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

27. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

28. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

29. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nespravodlivom rozsudku, ktorý sa prieči platnému právnemu poriadku, logickým a právnym záverom, ktoré vyplynuli z dokazovania.

30. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie ako uplatnenie si pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o dielo a vysporiadal sa aj s kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorú posúdil ako nepreukázanú a nedôvodnú. Vysvetlil, aké právne normy na vec aplikoval a konštatoval, ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa týmito kritériami súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený nárok. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s , pričom nejaví prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.

31. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie.

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (/ ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom, konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací dôvod podľa . V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

34. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť ďalšie pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

35. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý bol navrhnutý stranou sporu alebo ako

tvrdil právny zástupca žalovaného v odvolaní, pričom súd prvej inštancie prihliadol na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

36. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe, kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z , podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

37. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

39.1. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, zistil zo súdneho spisu, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.7.2023, navrhol svedka vypočuť, s tým, že účasť tohto svedka na pojednávaní zabezpečí sám žalovaný. O zabezpečenie účasti ďalších svedkov F. D. a G. H. I., požiadal súd, aby ich účasť na pojednávaní zabezpečil. Súd prvej inštancie tak učinil a zabezpečil účasť svedkov D. a I. na pojednávaní dňa 7.11.2023, pričom v predvolaní na toto pojednávanie uložil právnemu zástupcovi žalovaného zabezpečiť účasť svedka D. E. na pojednávaní 7.11.2023 (čl. 80). Právny zástupca žalovaného deň pred konaním pojednávania navrhol ospravedlniť neúčasť svedka D. E. na pojednávaní dňa 7.11.2023 a pojednávanie navrhol odročiť a uviedol, že jeho účasť nemohol zabezpečiť „z objektívnych dôvodov“, čo súd prvej inštancie akceptoval aj keď vo veci pojednával, keď pojednávania sa zúčastnili súdom predvolaní svedkovia o čom bol žalovaný informovaný a teda, že pojednávanie odročovať nebude. Za účelom výsluchu svedka D. E. následne súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 6.2.2024, pričom právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní sa zaviazal a zobral na vedomie, že na toto ďalšie pojednávanie zabezpečí účasť žalovaným navrhovaného svedka D. E.. V odročujúcom uznesení súd zároveň umožnil stranám pre prípad, že majú záujem realizovať ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, aby tak učinili do 15.1.2024. Na pojednávanie dňa 6.2.2024 žalovaný nezabezpečil účasť svedka a až na samotnom pojednávaní jeho právny zástupca uviedol, že sa zmenili vzťahy medzi žalovaným a svedkom a preto neboli schopní zabezpečiť jeho účasť ani na pojednávanie 6.2.2024. Žalovaný nesplnil to, čo mu ukladá , žalovaný nezabezpečil účasť svedka, ktorého sám navrhol a ktorú účasť sa zaviazal zabezpečiť a oznámil to až na pojednávaní, na ktorom mal byť svedok už prítomný. Odvolací súd udáva, že žalovaný dostatočne dlhý čas pred konaním pojednávania vedel, že nezabezpečí účasť svedka a nepostupoval podľa a nepožiadal súd o predvolanie svedka v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním, tak aby nemuselo byť odročené. Súd prvej inštancie dôvodne návrh na výsluch tohto svedka zamietol potom, čo mal žalovaný dve možnosti jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť. Zmena vzťahu medzi žalovaným a svedkom (svedok už nebol zamestnanec) nie je dôvodom na to, aby ho nezabezpečil. Žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že svedka D. E. nepredvolal a nevypočul

akcentujúc to, že nepostupoval žalovaný podľa a v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

42. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu / preukazoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že žalovaný nemá nárok na zmluvnú pokutu ako aj tým, že rozhodnutie je nesprávne, keď nebolo prihliadnuté na kompenzačnú námietku.

43. Odvolací súd tiež konštatuje, že žiadne nesprávne právne posúdenie nemožno konštatovať. Pokiaľ sa odvolával žalovaný v odvolaní, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ako aj ustanovenia o zmluvnej pokute a náhrade škody či vadách diela, uvedené tvrdenia žalovaného v kontexte zisteného skutkového stavu neobstoja.

44. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že kompenzačná námietka predstavovala požiadavku žalovaného, započítať nárok žalobcu, ktorý paradoxne neuznával a bol ním spochybnený, s nárokom na zmluvnú pokutu a prípadné vady a náhradu škody. Žalovaný uviedol, že si započítava svoje pohľadávky len do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú s uplatnenými a preukázanými pohľadávkami žalobcu, t.j. s pohľadávkami podľa faktúr č. 202239 a č. 202242 a neuplatňuje si vzájomnú žalobu podľa . Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie sa s týmito námietkami, ktoré tvorili aj súčasť obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie dostatočne vysporiadal v napadnutom rozsudku.

44.1. Uplatnenú kompenzačnú námietku žalovaným, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako pohľadávku spornú a nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôvodnosťou pohľadávky žalovaného, keď započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Súd prvej inštancie ju posúdil podľa predpisov hmotného práva. Táto kompenzačná námietka sa považuje za hmotnoprávnu námietku podľa , ktorá sa zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany a súd prvej inštancie ju vyhodnocoval z hľadiska hmotnoprávnej prípustnosti. Posudzoval ju ako predbežnú otázku a vysporiadal sa s ňou v odôvodnení.

45. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prác porušil VOP žalovaného, keď nedokončil dielo do 30.5.2022 a práce neboli odborne vykonané a bola spôsobená aj škoda. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 8.1 písm. a), VOP zverejnených na stránke entita.sk., na zaplatenie ktorej žalobcu vyzval. Podľa článku 5 ods. 5.16 Všeobecných obchodných podmienok žalovaný uviedol, že si uplatnil nárok na náklady na koordináciu vo výške 0,5 % z ceny diela s DPH vo výške 228,96 eura.

Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi voči nemu vznikla titulom ceny diela, ktoré pre neho žalobca vykonal.

46. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že zmluva o dielo, odkazovala aj na VOP, ktoré tvorili jej súčasť a ktorých súčasťou je dohoda o zmluvnej pokute.

47. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomnej zmluvy o dielo došlo medzi nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme. Zmluva o dielo síce odkazuje na VOP žalovaného dostupné na C., ktoré mali tvoriť spolu so zmluvou a jej prílohami zmluvu o dielo. VOP samotné neboli osobitne sporovými stranami podpísané.

48. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

49. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby ( ).

50. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

51. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.

52. Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

53. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na VOP v zmluve odkážu. nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne ( ). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli opatrené podpisom konajúcej osoby ( ). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.

54. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaným vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute.

55. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu (platí čo je uvedené vyššie) a nároku na náklady na koordináciu a nepriznaniu týchto nárokov, odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v odseku 77. až 80. napadnutého rozsudku.

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné VOP žalovaný doložil až k odvolaniu (hoci boli spomínané pred súdom prvej inštancie) a udáva, že ide o novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v , keďže skutočnosti tvrdené v odvolaní žalovaného ako nové skutkové tvrdenie mohlo byť predložené už v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom žalovaný nepreukázal, že bez svojej viny nemohol predmetné skutkové tvrdenie uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pod novotami rozumieme skutočnosti alebo dôkazy resp. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli použité v doterajšom priebehu konania. Pre posúdenie skutočnosti alebo dôkazu ako novoty je irelevantný čas ich vzniku, ide len o to, kedy ich sporová strana použije. Plné právo novôt sa uplatňuje v prípade, ak odvolateľ dôvodí, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo sa vyskytla vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa nie novými skutočnosťami alebo dôkazmi z povahy veci neprichádza do úvahy. Obmedzené právo novôt sa týka snahy odvolateľa „dotvoriť“ zistený skutkový stav. Ak strana neunesie dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti, odvolací súd na novoty nemôže prihliadnuť.

57. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne posúdil kompenzačnú námietku a zdôrazňuje, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Žalovaný túto sumu číselne vyjadril avšak správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody a neuniesol dôkazné bremeno a to ani vo vzťahu k prípadným vadám diela (odvolací súd odkazuje na odôvodnenie v odseku 83-85 napadnutého rozsudku).

58. Odvolací súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu žalovaného o tom, že faktúry trpeli vadami, spočívajúcimi v absencii krycieho listu odsúhlaseného zástupcom žalovaného. Navyše, na doplnenie k tomu odvolací súd uvádza, že neobsahuje ustanovenia o fakturácii, a preto je vecou dohody zmluvných strán, aby si náležitosti, prípadne vyžadované niektorou z nich nad rámec zákonom ( o dani z pridanej hodnoty) ustanovených náležitostí faktúry dohodli. V tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu k faktúram, ktoré žalovanému doručené boli udáva, že zo žalovaným produkovaných dôkazov, ale ani z jeho skutkových tvrdení nevyplýva, že by žalovaný dotknuté faktúry vrátil žalobcovi na doplnenie. Zároveň, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že faktúra predstavuje iba účtovný doklad, nie je právnym úkonom v zmysle ani v zmysle , a teda nezakladá práva a povinnosti. Z tohto dôvodu nie je podľa názoru odvolacieho súdu na mieste tvrdenie žalovaného o „neperfektnosti“ či „perfektnosti“ faktúr, ktorá vlastnosť je príznačná pre právne úkony. Vznik samotného nároku a jemu zodpovedajúcej povinnosti zaplatiť odplatu (v danom prípade cenu za dielo) nie sú podmienené vystavením daňového dokladu. pojem faktúra ani nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie. S ohľadom na uvedené je potom prípadný nedostatok faktúry ako daňového dokladu bez právneho významu pre vznik nároku na cenu diela.

59. Ak žalovaný vytýkal žalobcovi nedokončenie diela a jeho neodovzdanie, tu odvolací súd udáva, že žalovaný si odporuje vo svojich tvrdeniach. V odpore tvrdil, že žalobca bol povinný dokončiť dielo do 30.5.2022 (pozn. možno súhlasiť, že do tohto dátumu dielo ukončené nebolo). Podľa preberacieho protokolu bolo dielo odovzdané investorovi dňa 11.11.2022 a tento deň považoval žalovaný za splnenie záväzku žalobcu vykonať a odovzdať dielo. V odvolaní tvrdil, že dielo nebolo dokončené a odovzdané. Odvolací súd udáva, že zmluva o dielo v čl. 4 4.4 uvádzala, že objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu diela v rozsahu zhotoviteľom skutočne vykonaných prác a dodaných dielov a materiálov, najviac v cene 38.159,82 eura bez DPH. Nebolo dohodnuté protokolárne odovzdanie prác, ktoré vykonával žalovaný v rámci subdodávky. V stavebnom denníku bol posledný záznam k 22.8.2022 (podľa tvrdenia žalobcu k 31.8.2022, pozn. odv. súdu v spise sa nenachádza záznam z 31.8.2022). Ak 11.11.2022 odovzdával žalovaný svojmu objednávateľovi (investorovi) dielo, nejde o dátum kedy dielo ukončil žalobca ale kedy žalovaný odovzdal celé dielo.

60. K namietaniu výpovede svedka A. B. odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že strany majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať, to platí pre obe procesné strany. V praxi súdy častokrát posudzujú vec, v ktorej jediné nazhromaždené dôkazy tvoria tvrdenia strán alebo svedkov, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Ak má popierajúca strana ambíciu účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany musí výslovne poprieť skutkové tvrdenia a zároveň uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V civilnom sporovom konaní neuvádzajú tvrdenia len strany sporu, ale aj svedkovia. Tí nemajú povinnosť dôkazu, preto svoje tvrdenia nedokazujú, no ich samotné tvrdenie (výpoveď) sa považuje za dôkaz. Súd môže vychádzať len zo slov strán a svedkov, pričom títo môžu klamať, preto súd musí starostlivo posúdiť, či svedkovia, ktorí svojimi výpoveďami podporujú tvrdenie strany, sú dôveryhodnými svedkami. V danom spore o dôveryhodnosti svedka súd prvej inštancie pochybnosti nemal. Žalovaný k tvrdeniu, že spochybňuje súpisy prác žalobcu podpísané svedkom nepredložil žiaden argument, aby súd prvej inštancie mohol a vedel posúdiť, vyhodnotiť z tohto pohľadu výpoveď svedka. K dôveryhodnosti svedka žalovaný namietal len v tej súvislosti, že vedú medzi sebou súdny spor, čo svedok nepoprel ale žalovaný nepredložil či neponúkol žiaden argument, aby súd neprihliadal na jeho výpoveď a prečo by ju mal vyhodnotiť za nepravdivú.

61. Odvolací súd konštatuje, že v spore bola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi predloženými v spore nárok preukázal. Žalovaný svoj nárok uplatnený kompenzačnou námietkou, nepreukázal len tvrdil a preto nebolo možné mu vyhovieť.

62. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške 20.350,59 eura s prísl. na základe zmluvy o dielo a faktúr vystavených zo strany žalobcu v zmysle dojednaní zmluvy a zároveň súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku.

63. Odvolací súd preto podľa , potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní.

64. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).