Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-15-2025.pdf
PDF · 114.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/15/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci manžela: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, D., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Vavríkom, so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava, a manželky: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., zastúpená advokátska kancelária AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o. so sídlom Sliačska 1/A, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: H. B., nar. XX.X.XXXX a B. B., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manželky/matky voči rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 5P/53/2023-93 zo dňa 1.10.2024 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III a v nadväzujúcom výroku IV z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5P/53/2023-93 zo dňa 1.10.2024 vo výroku I. rozviedol manželstvo A. B., nar. XX.X.XXXX a E. B., F. I., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 4.10.2008 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku 20, ročník 2008, na strane 251, pod poradovým číslom 54. II. Schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý H., nar. XX.X.XXXX a maloletý B., nar. X.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého H. sumou 250 eur mesačne a na maloletého B. sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Otca oprávnil stýkať sa s maloletými deťmi každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatku v čase od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. , prvý júlový týždeň a prvý augustový týždeň, vždy od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., v každom párnom roku počas zimných prázdnin od 29.12. od 18.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod., v čase jarných prázdnin v každom párnom roku od prvého dňa jarných prázdnin od 08.00 hod. do nedele týždňa, v ktorom trvajú jarné prázdniny, do 18.00 hod., v čase jesenných prázdnin v každom nepárnom roku od prvého dňa jesenných prázdnin od 08.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť a v stanovenom dni a hodine odovzdať otcovi v bydlisku matky. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7, 8, čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel.
Prihliadol na preukázané skutočnosti, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, neplní svoj účel, manželia nebývajú v spoločnej domácnosti a od podania návrhu na rozvod manželstva spolužitie neobnovili. Z uvedených dôvodov návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Pri rozhodovaní o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vzal do úvahy a schválil čiastočnú dohodu rodičov zo dňa 1.10.2024, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na výživu maloletého H. sumou 250 eur a maloletého B. sumou 200 eur mesačne. Pri rozhodovaní o spornej otázke styku otca s maloletými deťmi, keď matka nesúhlasila s prespávaním detí u otca, prihliadol na zistenie zo spisu tamojšieho súdu vedenom pod sp. zn. 5P 90/2024, že rodičia sa v rámci informatívneho výsluchu dohodli na styku otca s maloletými na každú stredu od 16.00 hod do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. pričom matka rozhodnutie nerešpektovala. Zohľadnil vyjadrenia rodičov v rámci výsluchov, z ktorých vyplynulo, že matka s otcom nekomunikuje, bráni mu v styku s deťmi, neinformuje ho o maloletých, nenechá mu vziať si maloletého B. na ruky a pod.. Maloletý H. sa stretával s otcom, avšak otca odmieta, pretože matka sa o ňom vyjadrovala pred deťmi hanlivo. Z výpovede matky zistil, že otec sa stretával s maloletým H., nie však podľa dohody, maloletý B. sa s otcom nestretával, nakoľko mal len 10 mesiacov, je stále kojený, nebolo to v záujme maloletého. Konštatoval, že uznesením č.k. 5P 90/2024 -13 z 23.7.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu v týždni kalendárneho roka v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod.. Zhodne ako s odôvodnením citovaného uznesenia poukázal na rodičovské práva a povinnosti, na rovnoprávne postavenia otca a matky pri ich výkone, na záujem maloletých detí na pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi a právo na zachovanie rodinných väzieb. Poukázal na právo rodiča budovať si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove, čo možno docieliť len pri realizovaní styku. Apeloval na matku, že nesmie podceňovať význam proaktívneho pôsobenia na maloleté deti v snahe približovať význam výchovy aj druhého rodiča. Pasivita zo strany matky a jej tvrdenia, že nebráni v styku, pretože nič nepodniká proti druhému rodičovi a že "maloletý nechce" neznamená, že v styku nebráni. Uviedol, že submisívny postoj k realizácii styku otca s maloletými, ktorý matka ponecháva výlučne na názore maloletého, vnáša pochybnosti o jej rodičovskej spôsobilosti. Názor maloletého je dôležitý, avšak maloletý toho času nie je rovnocenným partnerom rodičov a nie je možné ponechať ho v rozhodovaní na úplnej svojvôli. Otcom navrhovaný rozsah styku považoval za adekvátny, nenarušujúci stabilitu, či režim výchovného prostredia maloletých detí, keďže ide skôr o zabezpečenie nevyhnutného kontaktu otca s maloletými a styk v každú stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. počas bežného roka, vrátane individuálnej úpravy styku počas prázdnin považoval za splniteľný zo strany matky a neohrozujúci maloletých. Tvrdenia matky o tom, že maloleté deti nie sú s otcom v bezpečí vyhodnotil ako nepreukázané. K argumentom matky, že neverí otcovi, že sa vie o maloletého B. postarať poukázal na rovnocenné postavenie rodičov pri výchove maloletých detí, právo otca vychovávať maloletého aj v útlom veku, zažívať a podieľať sa na jeho starostlivosti, učiť sa. Uzavrel, že nie je v záujme maloletého pre jeho vek úplne odstaviť otca a vylúčiť ho zo starostlivosti a výchovy, nakoľko uvedené bude mať opačný efekt a dôsledkom bude úplné odcudzenie sa otca od maloletého. Upravený styk, vrátane prespávania u otca a prázdninového režimu považoval za súladný so záujmom maloletých. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
3. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhujúc rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/ a e/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že styk upravený rozhodnutím súdov na každú stredu a každý nepárny víkend bez uvedenia, že ide o styk počas školského roka mimo prázdnin a sviatkov, je možné rozhodnutie vykladať ako právo otca na styk celoročne bez ohľadu na sviatky a prázdniny. Nesúhlasila s úpravou styku počas vianočných sviatkov, pretože by mohlo dôjsť k situáciám, že matka by nemala možnosť tieto sviatky tráviť s maloletými ucelene, kým otec by mal možnosť, napr. v roku 2026 tráviť s maloletými vianočné sviatky ucelene. Uvedené sa týka aj ostatnej úpravy, napr. jarných prázdnin. Namietala, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje vyhodnotenie výsluchu maloletého, naviac ak podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 38 ods. 1 a 2 CMP názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Hoci maloletý bol vypočutý súdom, v rozhodnutí nie je uvedené, aký názor vyslovil. Nie je tak možné zistiť, či a v akom
rozsahu súd na jeho názor prihliadal. Podľa jej mienky je polemické, či je vôbec možné považovať dôkaz za vykonaný. Mala za to, že týmto spôsobom súd porušil právo maloletého prihliadať na jeho názor, ako aj povinnosť vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Nesúhlasila s názorom, že ňou vyslovené obavy o bezpečie maloletých detí neboli v konaní preukázané a s apelovaním súdu na ňu, aby proaktívne pracovala s maloletým, aby mal záujem o styk s otcom. Súd má možnosť preveriť pomery na strane otca kolíznym opatrovník návštevou domácnosti, v ktorej sa maloletí počas pobytu u otca budú nachádzať. Rovnako môže preveriť prítomnosť prípadných ďalších osôb v jeho domácnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či má otec vytvorené podmienky na pravidelné prespávanie maloletých detí u neho. Takýmto postupom mohol súd zistiť, či sú jej obavy dôvodné, avšak jej námietkami sa nezaoberal a bezdôvodne neúplne zistil skutočný stav veci. Zotrvala na vyslovených obavách o starostlivosť o maloletých v čase pobytu u otca, predovšetkým o postoj otca k maloletým. Uviedla, že maloletý H. sa odmieta stretávať s otcom, hoci s ním pracovala. Pokiaľ sa maloletý rozhodol prijať ponuku otca na výlet na lego výstavu, následne ju informoval, že otca žiadal, aby čas trávili sami, avšak otec trval na prítomnosti jeho aktuálnej partnerky. Maloletý H. prítomnosť partnerky odmietol, otec výlet odmietol a syna jej odovzdal, čím sa vzdal času stráveného s ním. V tejto situácii autoritatívne rozhodnutie súdu bez ohľadu na jej obavy, na názor maloletého, bez prieskumu vhodnosti prostredia, bez psychologického poradenstva nemôže priniesť pozitívny výsledok. Za vhodnejší považovala pomalší proces s účasťou rodičov a maloletého H. poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Namietala, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie v predmetnom konaní nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci..
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok vo výroku III. potvrdiť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnou z vytýkaných vád, je zákonné s osobitným akcentom na najlepší záujem maloletých detí. Nesúhlasil s argumentami matky vo vzťahu k rozdeleniu si prázdnin považujúc rozhodnutie v tejto časti za adekvátne, nenarúšajúce stabilitu alebo režim výchovného prostredia maloletých. Podľa jeho názoru rozhodnutie reflektuje na zabezpečenie aspoň nevyhnutného kontaktu otca s maloletými deťmi, je splniteľné, deti neohrozuje, pričom matka si nemôže uzurpovať právo obmedzovať jeho styk s maloletými. Poukázal na nariadené neodkladné opatrenie o styku otca s maloletými v priebehu konania, ktoré matka neplnila a neplní, zamedzuje mu v styku s deťmi, čo svedčí o nutnosti ingerencie súdov. Tvrdenia matky, že deti nie sú v bezpečí, považoval za nepreukázané. Ak matka uvedené tvrdí z dôvodu, že nechce, aby deti strávili s otcom ani trochu času, jej argument je v príkrom rozpore so zákonom a záujmom maloletých. V konaní boli maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorý sa vyjadril, že obaja rodičia sú zodpovední za vytvorenie vhodných podmienok pre deti, obaja majú právo na styk s deťmi a nevidel problém ani s prespávaním maloletých u otca. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazné prostriedky za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. Za nepravdivé považoval tvrdenia matky, že nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletých u neho doma, resp. na adrese jeho trvalého pobytu, pričom maloletý H. u neho prespal, bol spokojný a šťastný, že mohol byť s otcom. Stotožnil sa s názorom súdu, že nie je v záujme maloletého pre jeho vek úplne odstaviť od otca a odlúčiť ho zo starostlivosti a výchovy, čo môže mať opačný efekt a spôsobiť odcudzenie otca od maloletého. Pokiaľ matka poukazuje na potrebu psychologického poradenstva dal do pozornosti, že konanie prebieha viac ako rok, počas tejto doby sa rodičia zúčastnili informatívneho výsluchu realizovaného v rámci Cohemskej praxe a za účasti psychológa dospeli k dohode na určitom modeli stretávaní, avšak tento sa neplnil z dôvodu nespolupráce matky. V rámci informatívneho výsluchu sa zúčastnil psychologického poradenstva realizovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak z dôvodu niekoľkých absencií na strane matky sa psychologička rozhodla dňa 23.08.2024 ukončiť poradenstvo. Za účelom možnej dohody sa zúčastnil dňa 17.07.2024 mediačného konania, ktoré malo pokračovať dňa 13.09.2024, matka toto konanie ukončila dňa 9.9.2024 s odôvodnením, že sa s otcom dohodla. Poukázal na predloženú mailovú správu zo dňa 23.8.2024 od J. C. I. a záverečnú správu z mediácie zo dňa 22.09.2024. Situáciu sa snažil vyriešiť zmierlivo, využil všetky dostupné služby zo strany úradu práce, avšak z dôvodu nespolupráce matky nie je dohoda možná. Autoritatívne rozhodnutie súdu v danom prípade považoval za nevyhnutné. Mal za to, že súd postupoval správne, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a upravený rozsah styku je súladný so záujmom maloletých.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím vo výroku III považujúc ho za správne a v záujme maloletých detí. Uviedol, že rodičom opakovane poskytoval rozsiahle odborné poradenstvo zamerané na postavenie otca a matky pri výkone rodičovských práv a povinností s dôrazom na styk maloletých s oboma rodičmi. Uviedol, že obom rodičom bolo ponúknuté psychologické poradenstvo, ktoré spolu s mediáciou bolo predčasne ukončené zo strany matky. Hoci súd uznesením nariadil neodkladné opatrenia o styku otca s maloletými, otec dňa 07.11.2024 sa dostavil na úrad a verbalizoval problémy v styku s deťmi, nedodržiavanie rozhodnutia matkou a uviedol, že deti sú v jeho prítomnosti spokojné a jeho priateľku tolerujú. Otec vyjadril obavy z možnej manipulácie detí voči jeho osobe a obavy zo správania matky, ktorá nevie pripustiť, že on má iný vzťah. Bolo mu poskytnuté poradenstvo s dôrazom na záujmy maloletých detí a úrad navrhol riešiť rodičovský konflikt medzi rodičmi spoluprácou s centrom pre deti a rodiny, s čím otec súhlasil. Dňa 14.11.2024 SPODaSK predvolal na pohovor na úrad matku maloletých z dôvodu aktuálnej realizácie styku maloletých s otcom, pričom matka sa vyjadrila, že otcovi neverí a vyslovila obavy o maloleté deti v domácnosti otca. Matke bolo tiež poskytnuté odborné poradenstvo a navrhnuté riešiť rodičovský konflikt na základe odporúčania spolupráce rodičov a centra pre deti a rodiny, matka však nemala o spoluprácu záujem. Úradu neboli hlásené žiadne nedostatky v zmysle nestarostlivosti o maloleté deti, preto nebolo indikované šetrenie v domácnosti rodičov. Stotožnil sa s názorom súdu, že obavy matky o bezpečnosť detí neboli v konaní ničím preukázané, pričom rodičia majú pri výchove maloletých rovnocenné postavenie, rovnaké práva deti vychovávať a podieľať sa na ich výchove.
6. V podaní zo dňa 09.12.2024 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na svojich tvrdeniach. Poukázala na to, že otec v rámci vyjadrenia nepredniesol žiadne argumenty, ktoré by vyvrátili v odvolaní uvedené nedostatky rozhodnutia. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matka mu zamedzuje styk s maloletými dala do pozornosti, že otec sa nevenuje budovaniu vzťahu s deťmi, tento čas venuje tomu, aby maloletí nadviazali vzťah s jeho novou partnerkou. Hoci maloletého H. presvedčila, aby u otca prespal, po návrate od neho sa odmietol pripravovať do školy, odmietal hygienu. Otec počas ich stretnutia nenaplnil plány, ktoré H. sľúbil a počas pobytu maloletého v jeho domácnosti mu neumožnil telefonický kontakt s matkou a B. sa z pobytu u otca vrátil hladný.
7. V podaní zo dňa 18.12.2024 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyslovil súhlas so stanoviskom kolízneho opatrovníka. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie reflektuje na zabezpečenie aspoň nevyhnutného kontaktu otca s maloletými deťmi. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.
8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 CMP s tým, že rozsahom a odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dospejúc k záveru, že odvolanie matky voči výroku III napadnutého rozsudku je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku zrušiť.
9. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
10. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj keď návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi v konaní neboli produkované, súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť vhodnosť rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi.
16. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o rozvode manželstva rodičov, schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o výživnom, oboch rodičov oprávnil a uložil im povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a autoritatívne rozhodol o styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. 5P/90/2024 -13 zo dňa 23.7.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu v kalendárnom
týždni kalendárneho roka od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu kalendárneho týždňa kalendárneho roka od 10.00 hod. do 16.00 hod..
18. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletých a zisťovať všetky podstatné a významné skutočnosti pre vyriešenie otázky styku rodiča s deťmi, ktorý nie je preferenčným rodičom, teda maloletí nie sú zverení do jeho starostlivosti. V každej rodinnej veci je nevyhnutne potrebné pristupovať k nej individuálne, vyhodnocovať vzťah rodiča s deťmi, či má rodič, ktorý bude realizovať styk s deťmi vhodné prostredie pre deti a prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré z výpovedí účastníkov a vykonaného dokazovania vyplynuli.
19. V konaní bolo preukázané, že v danom prípade je potrebné autoritatívne rozhodnutie, ktoré určí styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť nevykonanie dostatočného dokazovania na ustálenie záveru o vhodnom rozsahu styku maloletých s otcom. Vychádzajúc z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o styku na každú stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a súčasne upravil styk otca s maloletými na čas letných prázdnin (týždeň v mesiaci júl a týždeň v mesiaci august), na čas vianočných prázdnin, jarných a jesenných prázdnin. V prvom rade konštatuje, že námietka matky, že súd ponechal výrok o bežnej úprave v platnosti aj počas prázdnin a sviatkov, je dôvodná. Výhrada matky, že pri styku počas prázdnin môže dôjsť k narušeniu harmonogramu stretnutí je dôvodná, pretože takéto rozhodnutie, ktoré neurčuje výnimku pre styk v čase prázdnin a sviatkov je zmätočné a môže spôsobiť konflikty medzi rodičmi vyplývajúce z výkladu daného rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia ukončili spolužitie v júni 2023, odkedy otec žije s novou partnerkou. Nemožno opomenúť, že v tom čase bol maloletý H. vo veku 6 rokov a B. vo veku takmer 10 mesiacov. Je nesporné, že obaja rodičia potvrdili, že styk otca s maloletým B. sa nerealizoval z dôvodov na strane matky, ktorá nerešpektovala dočasné rozhodnutie o styku a k stretnutiam otca s maloletým H. dochádzalo nepravidelne, mimo súdom určeného rámca styku. Tieto okolnosti boli dôvodom pre širšie dokazovanie so zameraním sa na osobu otca, či má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku s maloletými deťmi aj s prespaním, ale najmä so zameraním sa na vek maloletého B., ktorý s otcom nebol v kontakte od jeho 10 mesiacov, nie je zvyknutý na jeho prítomnosť, pričom nie je zrejmé, či nastavený rozsah styku na každý druhý víkend od piatku do nedele, počas prázdnin v rozsahu celého týždňa nebude pre neho zaťažujúci, vzhľadom na jeho vývinové obdobie, matkou tvrdené kojenie maloletého, jeho pravidelný režim a potreby, ktoré si dieťa v tomto veku vyžaduje. Odvolací súd nespochybňuje práva detí a práva rodičov na pravidelný spoločný styk a zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj zo strany otca, avšak v danom prípade pri určení rozsahu styku je nevyhnutné zohľadniť okolnosti týkajúce sa veku oboch detí, najmä však maloletého B. a jeho potrieb. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa dôslednejšie zaoberať touto skutkovou okolnosťou, situáciou na strane maloletých detí a na strane otca. Za dôvodné vyhodnotil odvolací súd aj námietky matky o nepreskúmateľnosti rozsudku v jeho napadnutej časti, keď súd prvej inštancie podstatnú časť odôvodnenia sa venoval všeobecným otázkam týkajúcim sa práva dieťaťa a rodiča na styk a rozvíjanie vzájomných väzieb a záujmu maloletého dieťaťa, avšak z daného rozhodnutia nie je zrejmé ako posúdil práve záujem najmä maloletého B., ktorý sa s otcom dlhodobo nestretával, keď otec odišiel zo spoločnej domácnosti v čase, kedy mal len 10 mesiacov. Pokiaľ súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie o styku otca s maloletými deťmi, ktorý upravil v rozsahu dvoch hodín každú stredu a šiestich hodín každú nepárnu sobotu, ktorý styk sa ani v tomto rozsahu nerealizoval, resp. u maloletého B. sa neuskutočňoval vôbec, je otázne ako sa súd vysporiadal s otázkou prenocovania maloletých detí u otca počas styku vo vzťahu k maloletým. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vyhodnocovať aj doposiaľ realizovaný styk otca s maloletými (na základe nariadeného neodkladného opatrenia), pričom nepostačujú úvahy o tom, že matka stretnutia otcovi neumožnila, ale bolo potrebné sa zaoberať aj vyššie uvedenými skutočnosťami. Odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie, že spis neobsahuje kompletnú zápisnicu z pojednávania konaného dňa 1.10.2024, v rámci ktorého matka poukazovala na to, že u otca neboli prešetrené pomery, že maloletý B. je kojený a mala výhrady voči styku s prenocovaním, keďže kontakt maloletého s otcom bol prerušený. Nakoľko zvukový záznam z pojednávania nie je zrozumiteľný, pretože počas celého pojednávania sú prednesy účastníkov prerušované hlukom a nie je možné identifikovať ich vyjadrenia, nebolo v možnostiach odvolacieho súdu ani zistiť komplexne ako sa rodičia vyjadrili vo vzťahu k doposiaľ realizovanému styku otca s maloletými deťmi. Námietky matky v súvislosti so zisťovaním názoru maloletého H. a výhradami, že maloletý
odmieta styk s otcom, odvolací súd akceptoval, nakoľko z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva ako sa maloletý vyjadril a ani posúdenie a vyhodnotenie tohto vyjadrenia, keď súd opäť toto vyhodnotil len všeobecne.
20. Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o styku a po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním uzavrel, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a neobsahuje ani právne posúdenie, t.j. ktoré ustanovenie zákona súd pri rozhodovaní aplikoval.
21. V dôsledku vyššie uvedeného, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal vo veci náležité a dostatočné dokazovanie a aj tohto dôvodu ani napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku III nepovažoval za dostatočne odôvodnený.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude zopakovať a doplniť dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených pochybení vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi, komplexným posúdením situácie v rodine, a to aj v súvislosti s aktuálnym stavom a okolnosťami, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku, zisťovaním vhodnosti podmienok zo strany otca pre realizáciu styku s maloletými deťmi, prípadne aj s prespaním (šetrenie pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti otca), posúdením vhodnosti rozsahu styku s maloletými, vzhľadom na ich vek a potreby, zisťovaním v akom rozsahu s tým ktorým dieťaťom sa doposiaľ realizoval styk, či bolo zo strany obidvoch rodičov rešpektované uznesenie súdu o neodkladnom opatrení o styku, zisťovaním či boli problémy pri realizácii styku s maloletými deťmi a akého charakteru, či už došlo k prespaniu oboch maloletých (príp. len maloletého H.) v domácnosti otca a ako styk prebiehal, a v prípade, ak sa styk nerealizoval, zistí dôvody, tieto vyhodnotí. Tiež posúdi a vyhodnotí priebeh a spoluprácu rodičov a v prípade zistenia negatívnych výsledkov tieto vyhodnotí aj vo vzťahu k rodičovským kompetenciám každého z rodičov. Dokazovanie vykoná a doplní v naznačenom smere a vo veci rozhodne (s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP) po zistení skutočného stavu veci v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP, súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). V novom rozhodnutí sa bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o styku otca s maloletými deťmi s ohľadom na prvoradý a najlepší záujem maloletých. Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, uvedie z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri hodnotení predmetu konania vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 CSP).
23. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd za danej situácie uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o styku a v nadväzujúcom výroku IV o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).