Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47258713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava proti žalovanému S. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX H., o zaplatenie 1.521,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3. decembra 2020 č.k. -81

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 539,11 € s úrokom z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 17.11.2007 do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodoval o záväzku žalovaného zo „Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, vydaní kreditnej karty, rámcovej zmluvy o poskytnutí platobných služieb“ (ďalej „zmluva“), uzavretej dňa 20.8.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu Cetelem Slovensko, a.s. a žalovaným. K obsahu zmluvy súd konštatoval, že jej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky schváleného úverového rámca, keď výška úverového rámca bola v hodnote 5.000 €, aktuálna výška úverového rámca 1.400 €, suma mesačnej splátky „minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €“, splatnosť splátky k 10. dňu v mesiaci, cena tovaru, na ktorý bol úver poskytnutý 1.114,44 €, výška prvého čerpania 1.002,44 €, úroková sadzba 30% ročne, RPMN 34,49% ročne, poplatok za poistenie 4,99%, priama platba predajcovi 110 €. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu nespochybnených žalovaným, že pre porušenie povinnosti žalovaného na riadnu a včasnú úhradu dohodnutých splátok, veriteľ vyhlásil mimoriadna splatnosť úveru k 16.11.2017, pričom dlh žalovaného pozostával z úverovej istiny 1.368,14 €, z dlžných úrokov z úveru 32,15 € a neuhradeného poistného úveru 20,96 €. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1.521,25 € s úrokmi z omeškania 5% ročne od 17.11.2017 do zaplatenia a úrokmi 30% ročne zo sumy 1.368,14 € od 17.11.2017 do zaplatenia.

3. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca sa stal na základe zlúčenia obchodných spoločností univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa Cetelem Slovensko, a.s.. Pri posudzovaní nároku žalobcu aplikoval ustanovenia , , o spotrebiteľských úveroch, iných

úveroch a pôžičkách majúc za nesporné, že záväzok žalovaného vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zohľadňujúc zákonom vyžadované náležitosti zmluvy vymedzené v konštatoval absenciu údaja o výške spotrebiteľského úveru podľa cit.zákona, pretože výška revolvingového spotrebiteľského úveru bola v zmluve uvedená rôznymi sumami v rozsahu 5.000 € aj 1.400 €, keď z ustanovení zmluvy nemožno ustáliť, ktorá suma úveru je v skutočnosti predmetom zmluvy, teda do akej výšky bol žalovaný oprávnený čerpať úver. Za chýbajúcu považoval informáciu o výške mesačnej splátky dlhu vyžadovanej ako povinnú náležitosť zmluvy v ods. písm. l/ k čomu uviedol, že formulácia dohody o výške splátky „minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €“, nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná, z textu nevyplýva, čo sa považuje za dlžnú čiastku, či ide o istinu úveru alebo aj o úroky, poplatky a poistné. Súd tiež konštatoval porušenie povinnosti veriteľa konať pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou v zmysle . Aj keď z predloženej listiny žalobcu „spracovanie osobných údajov“ mu vyplynulo, že veriteľ vychádzal z vedomosti o tom, že priemerný čistý príjem žalovaného je 900 €, počet vyživovacích povinností 0, mesačné finančné náklady vo výške 150 €, nepovažoval tieto údaje za dostačujúce majúc za to, že veriteľ bol povinný zisťovať údaje o spotrebiteľovi aj z príslušnej databázy dlžníkov, či registra o schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Nakoľko ani na výzvu súdu veriteľ vykonanie šetrenia nepreukázal, súd zastával názor, že boli porušené ustanovenia o povinnosti veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou. Odkazujúc na absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, v súlade s , , vyhodnotil zmluvu uzavretú so žalovaným ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, z ktorej patrí žalobcovi nárok iba na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanému skutočne poskytnuté. Výpisom z úverového účtu mal súd preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v rozsahu 3.507,65 € a veriteľovi vrátil 2.968,54 €. preto žalovanému uložil povinnosť len na zaplatenie zostatku dlhu v sume 539,11 € spolu s úrokmi z omeškania 5% ročne po dni zosplatnenia dlhu tj od 17.11.2017 do zaplatenia, v súlade s , vo výške úrokov podľa nariadenia vlády SR č. , ktorá zodpovedala úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. V prevyšujúcom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa . Prihliadajúc na pomerný úspech strán v konaní konštatoval, že žalovaný bol v konaní procesne úspešnejší, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto nepriznal stranám náhradu trov konania.

4. Proti zamietavému výroku rozsudku a dotknutému výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa a , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolateľ považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné zmluvné ustanovenia o úverovom rámci a sume mesačnej splátky. Uviedol, že pri revolvingovom úvere sa spotrebiteľovi poskytuje určitý úverový rámec, ktorý môže čerpať jednorázovo al alebo priebežne podľa svojho uváženia, rovnako tak mohol splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu, podľa svojho uváženia. Pri uzavretí úverovej zmluvy bola dohodnutá maximálna výška úverového rámca 5 000 € a aktuálna výška 1 400 €. Veriteľ bol v zmysle bodu 13.úverovej zmluvy oprávnený na základe predbežného vyhodnotenia bonity jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac však do výšky úverového rámca dohodnutého v základných zmluvných podmienkach. Výška úverového rámca bola v zmluve dohodnutá v hodnote 5 000 € pričom suma 1 400 € predstavovala len aktuálny úverový rámec poskytnutý na základe predbežného vyhodnotenia bonity pri prvom čerpaní úveru. Pretože veriteľ nevie ovplyvniť vôľu žalovaného ani predpokladať akým spôsobom bude revolvingový úver priebežne splácať, hodnota splátky je vymedzená ako 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 € a jej splatnosť je stanovená k 10. dňu v mesiaci, pričom výšku mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval veriteľ žalovanému aj vo výpise z úverového účtu, teda vždy mal dlžník vedomosť o presnej výške mesačnej splátky. Poukazujúc na uvedené žalobca zastával názor, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované K obsahovým náležitostiam zmluvy týkajúcich sa dohody o splátkach dlhu odkázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , z ktorých vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazu na konkrétny dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a nemožno od dodávateľov žiadať ani to, aby v zmluve uvádzali presný rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky. Žalobca tiež nesúhlasil s

konštatovaním súdu, že neoveroval riadne bonitu spotrebiteľa - žalovaného. Ako vyplynulo z listiny „súhlas so spracovaním osobných údajov“ veriteľ preveroval schopnosť žalovaného splácať úver, keďže obsahom tohto potvrdenia sú údaje o zamestnávateľovi žalovaného, jeho mesačnom príjme, ako aj výdavkoch, ktoré informácie boli vyhodnocované automatizovaným systémom posúdenia žiadosti o úver. Súčasne odvolateľ zdôraznil, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch absencia preverovania bonity má za následok, že úver je bez úrokov a bez poplatkov len v prípade, ak veriteľ posudzoval schopnosť splácať úver spotrebiteľa bez akýchkoľvek údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave, teda išlo by o hrubé porušenie povinnosti pri preverovaní bonity. Takéto podmienky v danom prípade splnené neboli.

6. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

7. Vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou ( až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až 358 ) bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.7.2021 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dopustil nesprávnej interpretácie právnej normy pri hodnotení povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, čo však nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia, keď boli dané ďalšie dôvody pre hodnotenie zmluvy uzavretej so žalovaným ako zmluvy bez úrokov a poplatkov. Ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy upravovalo, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa citovaného zákona, tak stratil právo vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považovalo posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkov a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra, na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V zmysle vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumelo najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozsahu a 5 a súčasne posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Z údajov získaných žalobcom od spotrebiteľa na účely posúdenia jeho schopnosti splácať úver vyplýva, že tieto sa vzťahovali k relevantným informáciám majúcim vplyv na jeho platobnú schopnosť, veriteľ teda neposkytol úver bez akýchkoľvek údajov, ale so zreteľom na informácie o osobnej, životnej a sociálnej

situácii spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy, k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou by došlo v prípade, ak by veriteľ nezistil informácie rozhodné pre overenie finančnej bonity a sociálnych pomerov spotrebiteľa ani z údajov o rodinnej a pracovnej situácii spotrebiteľa, z bilancie jeho príjmov a výdavkov, ani z dostupných databáz a registrov o plnení záväzkov spotrebiteľom. Pokiaľ sa aj odvolací súd nestotožnil s posúdením veci súdom prvej inštancie v časti o hrubom porušení povinnosti odbornej starostlivosti, za správny považuje záver súdu prvej inštancie o nezrozumiteľnosti a neurčitosti údajov o výške úverového rámca a sume mesačnej splátky, ako obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Odvolací súd vzal na zreteľ, že v súlade so zmyslom a účelom upravujúceho náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere a v zhode s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, sa zmluva o spotrebiteľskom úvere resp. úver na jej základe poskytnutý, sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, v prípade absencie takých náležitostí zmluvy, ktoré majú pre spotrebiteľa zásadný význam, čo do určenia rozsahu jeho záväzku a obsahu povinností, ktoré mu zo zmluvy vyplývajú. Takýmito podstatnými zmluvnými podmienkami sú nepochybne výška úverového rámca i určenie sumy splátky, ktorú bude spotrebiteľ ako dlžník povinný na úhradu úveru poskytovať.

14. V predmetnom prípade je rozsah úveru vymedzený dvojakým spôsobom, ako potencionálna hranica 5.000 € a súčasne ako aktuálna hranica 1.400 €, ktorý aktuálny úverový rámec mal zodpovedať aktuálnej bonite spotrebiteľa. Práve k tejto aktuálnej výške úverového rámca sa viažu aj ďalšie podmienky spojené s poskytovaním úveru, na základe ktorých sa tiež stanovovala hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platnej v čase uzavretia zmluvy. Predbežné vyhodnocovanie bonity klienta sa má prejaviť práve v určení maximálne prípustnej hranice úveru, ktorý mu je možné poskytnúť, a ktorého výška bude základom pre určenie ďalších parametrov spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasne aj podstatnou náležitosťou zmluvy podľa , najmä suma nákladov spojených s úverom, ročná úroková sadzba, počet a výška splátok. Len vo vzťahu ku konkrétne určenej výške úveru, môže veriteľ splniť tiež povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Ak sa pre budúcnosť veriteľ a spotrebiteľ dohodnú na vyššom rozsahu úverového rámca, musí tomu predchádzať opätovné overenie bonity spotrebiteľa a dohoda o podmienkach novej zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ zvýši svoju finančnú kredibilitu v dôsledku zvýšenia príjmov, či prejavenia schopnosti riadne a čas uhrádzať svoj záväzok niet dôvodu, aby podmienky čerpania iného (nového) úverového rámca vychádzali zo zmluvy, ktorá bola uzavretá za odlišných okolností na strane spotrebiteľa i veriteľa. Spôsob vymedzenia úverového rámca 1.400 € až 5.000 € predstavuje pre veriteľa výhodné riešenie napr. aj v prípade prekročenia čerpania úverového limitu, avšak nezodpovedá záujmom spotrebiteľa, ktorého núti zotrvať v záväzku s veriteľom, aj keď navýšenie sumy úveru pri nezmenených podmienkach (úročenia, splácania) môže byť nevýhodné. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ je rozsah úverového rámca stanovený rozpätím, nemožno hovoriť o jednoznačne dojednanej výške úveru tak, ako to požaduje , ktorého zmyslom a účelom je presné definovanie podmienok zmluvy vo vzťahu ku konkrétne určenému dlhu spotrebiteľa. Obdobne tak odvolací súd nazerá na spôsob vymedzenia výšky mesačnej splátky dlhu určenej ako „5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €“. Ako to uvádza aj žalobca, revolvingový úver je založený na priebežnom čerpaní a splácaní finančných prostriedkov v rozsahu dohodnutého úverového rámca. Dlžník má právo čerpať finančné prostriedky v maximálnom rozsahu, no nemusí použiť žiadne finančné prostriedky, alebo ich bude čerpať len v malej čiastke. Podľa názoru súdu nie je dostatočne zrozumiteľné, akým spôsobom mala byť výška mesačnej splátky stanovená, pokiaľ by rozsah čerpanej finančnej čiastky predstavoval napr. 200 €, pričom výška mesačnej splátky je 5 %, ale súčasne nie menej ako najbližší vyšší násobok 300 €, čo by znamenalo, že hodnota splátky by mala prevyšovať hodnotu dlhu (najbližší vyšší násobok sumy 300 € tj. 300 x 1je 300 €). Nemožno preto súdu prvej inštancie vytknúť nesprávnosť úvahy, že suma mesačnej splátky nebola dohodnutá jednoznačne, teda nie je možné určiť bez pochybností jej výšku, čo znamená absenciu určitej a zrozumiteľnej dohody o zákonom vyžadovanej náležitosti podľa . Zohľadňujúc vyššie uvedené, správny je právny záver súdu prvej inštancie, že pre nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je úver poskytnutý žalovanému právnym predchodcom žalobcu považovaný podľa za úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi teda patrí nárok len na vrátenie takého finančného plnenia, aké žalovaný zo zmluvy od veriteľa dostal. Zamietavý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení súdu vyvodených z vykonaného dokazovania, na ktorý skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval, preto bolo rozhodnutie v napadnutom rozsahu o zamietnutí žaloby potvrdené. V konaní nebolo sporné, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v rozsahu 3.507,65 € a

veriteľovi vrátil 2.968,54 €, preto je povinný žalobcovi zaplatiť zostatok dlhu v rozsahu 539,11 € s úrokmi z omeškania ako vyplývali z vyhovujúceho výroku rozhodnutia. Zákonu zodpovedajúci je tiež výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade vzniknutých trov, keď procesne úspešnejšiemu žalovanému, ktorému by patrilo právo na náhradu trov konania, žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z v spojení s . Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí právo na náhradu trov konania, žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, z ktorých dôvodov odvolací súd vyhlásil, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).