Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-70-2024.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Subarea
32C/70/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO: 30 795 541, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 15 000,- Eur, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na budúcom práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovanej vedených na účte notára H. I. I., so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava, vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.731,07 Eur, ktoré budú pohľadávkou žalovanej voči notárovi, H. I. I., v prípade splnenia podmienky, že žalovaná odovzdá nehnuteľnosti žalobcovi, pričom záložné právo sa zriaďuje za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 15.000,- Eur.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 24.06.2025, domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky proti žalovanej vo výške 15.000,- Eur záložné právo na budúcom práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovanej vedených na účte notára JUDr. Tomáš Trella, so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava, vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.731,07 Eur, ktoré budú pohľadávkou žalovanej voči notárovi, H. I. I., v prípade splnenia podmienky, že žalovaná odovzdá nehnuteľnosti žalobcovi.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v právnej veci žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 15.000,- Eur s prísl. vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 32C/70/2024 dňa 13.03.2025 vydal Okresný súd Žilina Rozsudok, sp. zn. 32C/70/2024 – 79, ktorým rozhodol nasledovne: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 000,- Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 111,51 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 15.000,- Eur od 01.02.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“ (ďalej len „Rozsudok“). Žalovaná podala voči Rozsudku Odvolanie, a teda Rozsudok nenadobudol ešte právoplatnosť. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojho Návrhu na vydanie platobného rozsahu zo dňa 20.05.2024, v zmysle ktorého dňa 24.11.2023 bola medzi Žalobcom ako veriteľom a Žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke (ďalej len „Zmluva“). Podľa čl. I. Zmluvy Žalobca poskytol Žalovanej peňažnú pôžičku vo výške 15.000,- Eur (ďalej len „Pôžička“) a podľa čl. IV. Zmluvy sa Žalovaná zaviazala vrátiť Žalobcovi pôžičku najneskôr do 31.01.2024. Podľa čl. III. Zmluvy si strany sporu ako zmluvné strany dojednali aj úrok vo výške 4 % p.a. z dlžnej sumy. Žalovaná však Pôžičku Žalobcovi
v lehote splatnosti do 31.01.2024 nevrátila ani z časti, v dôsledku čoho Žalobca vyzval Žalovanú za vrátenie Pôžičky na základe Predžalobnej výzvy zo dňa 06.02.2024, a to v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Predžalobná výzva bola Žalovanej doručená dňa 09.02.2024. Na Predžalobnú výzvu reagovala Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 21.02.2024, v ktorom pohľadávku Žalobcu nijako nespochybnila, avšak vo vzťahu k nevráteniu Pôžičky sa nijako nevyjadrila a Pôžičku nezaplatila Žalobcovi ani z časti. Po iniciovaní tohto súdneho konania Žalobcom sa Žalovaná od počiatku náležite nebránila a uskutočnila len účelové kroky k zmareniu tohto súdneho konania. Žalobca voči Žalovanej vykonal záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v jej výlučnom vlastníctve, zapísané na LV č. XX, katastrálne územie K. E., formou dobrovoľnej dražby, k čomu predkladá Notársku zápisnicu spísanú dňa 10.03.2025 notárom H. I. I., so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava, sp. zn. N 389/2025, Nz 9528/2025, NCRls 9720/2025 (ďalej len „Dražba“). Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia ďalšej pohľadávky, ktorú Žalobca evidoval voči Žalovanej. Žalovaná aj počas celej Dražby marila jej priebeh tým, že bola nekontaktná a nesúčinná, neodpovedala na telefonické kontaktovanie, pri osobnej obhliadke predmetu dražby – Nehnuteľnosti, tieto nesprístupnila, účelovo uplatnila námietky voči prvému znaleckému posudku vyhotovenému za účelom ohodnotenia Nehnuteľností, účelovo si vymyslela a uplatnila vecné bremeno k predmetu dražby, ktoré ani nevzniklo, lebo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, následne po úspešnom priebehu dražby, kedy až v treťom kole sa podarilo predmet dražby vydražiť, aj to z dôvodu, že vydražiteľom bol samotný Žalobca ako navrhovateľ dražby, Žalovaná odmietla odovzdať predmet dražby Žalobcovi, k čomu žalobca predkladá ako dôkaz Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 28.04.2025. V dôsledku toho, že Žalovaná odmietla odovzdať predmet dražby Žalobcovi, zvyšná suma vo výške 10.847,32 Eur, ktorá z Dražby prevýšila a mala byť po odovzdaní predmetu dražby vyplatená Žalovanej zo strany dražobnej spoločnosti bola dňa 13.06.2025 vo výške 10.731,07 Eur (po odpočítaní poplatku za notársku úschovu vo výške 116,25 Eur) zložená do notárskej úschovy notára JUDr. Tomáš Trella, so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava, o čom bola spísaná Notárska zápisnica sp. zn. N 853/2025, U 79/2025 s Opravnou doložkou zo dňa 16.06.2025. V zmysle predmetnej notárskej zápisnice je notár povinný vydať Žalovanej sumu 10.731,07 Eur z notárskej úschovy do 7 pracovných dní na jej účet po splnení podmienky, a tou je predloženie čestného vyhlásenia Žalovanej, že Nehnuteľnosti boli odovzdané v súlade s § 29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách a predloženie čestného vyhlásenia Žalobcu, že Nehnuteľnosti boli odovzdané v súlade s § 29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách alebo predloženie zápisnice o odovzdaní Nehnuteľností podpísanej Žalobcom, Žalovanou a dražobníkom, pričom podpisy na všetkých dokumentoch musia byť zo strany Žalobcu a Žalovaného úradne osvedčené. Žalobca z dôvodu úmyselného konania Žalovanej, ktorým sa snaží neustále vyhýbať úhrade svojich dlhov, odovzdaniu vydražených Nehnuteľností, musí voči Žalovanej iniciovať aj ďalšie súdne konanie za účelom vypratania vydražených nehnuteľností. Až po úspešnom vyprataní Nehnuteľností, resp. ich dobrovoľnému odovzdaniu zo strany Žalovanej, bude suma vo výške 10.731,07 Eur z notárskej úschovy vyplatená Žalovanej. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Žalovaná sa úmyselne vyhýbala tomuto súdnemu konaniu a pokiaľ sa snažila aj „brániť“, jej obrana sa zakladala len na nepravdivých skutočnostiach nepodloženými žiadnymi dôkazmi, ktoré však nijako nepopierali nárok Žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v tomto konaní, následne sa už ani k Vyjadreniu Žalobcu zo dňa 07.08.2024 nevyjadrila, pojednávania sa snažila úmyselne odročovať a nakoniec sa na pojednávanie ani nedostavila a dokonca podala voči Rozsudku nedôvodné odvolanie. Rovnako vyhýbavo a účelovo postupovala aj pri vykonaní Dražby. Vzhľadom na konanie Žalovanej má Žalobca dôvodnú obavu, že exekúcia na vymoženie súdom priznanej pohľadávky podľa Rozsudku je ohrozená, a pokiaľ by medzičasom, kým odvolací súd rozhodne o odvolaní a Rozsudok nadobudne právoplatnosť, došlo zo strany Žalovanej k odovzdaniu Nehnuteľností (či už dobrovoľne alebo po úspešnom súdnom konaní o vypratanie nehnuteľností), sumu vo výške 10.731,07 Eur by musel notár poukázať z notárskej úschovy Žalovanej, pričom Žalovaná by určite tieto peniaze nepoužila na úhradu pohľadávky Žalobcu priznanú Rozsudkom, preto je nevyhnutné a dôvodné zriadiť k týmto peňažným prostriedkom, pokiaľ sú ešte v notárskej úschove, sudcovské záložné právo v prospech Žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky Žalobcu voči Žalovanej vo výške istiny 15.000,- Eur. Pri zriadení požadovaného záložného práva na sumu 10.731,07 Eur je nepochybne dodržaná aj zásada proporcionality, nakoľko zabezpečená pohľadávka ešte presahuje výšku sumy, ktorá je predmetom zabezpečenia. Z vyššie uvedeného právneho stavu vyplýva, že sú splnené všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil listiny – Notárska zápisnica N 389/2025 zo dňa 10.03.2025, Zoznam účastníkov dražby zo dňa 10.03.2025, Oznámenie o druhej opakovanej dražbe zo dňa 13.02.2025, Zmluva o pôžičke zo dňa 07.04.2020, dodatok č. 1 k Zmluve
o pôžičke zo dňa 07.04.2020, Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2020, Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 21.12.2020, Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2021, Zmluva o pôžičke zo dňa 20.10.2022, Stanovisko k žiadosti o predčasnú splatnosť účelového splátkového úveru zo dňa 23.09.2022, Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 28.04.2025, Zápisnica o úschove peňazí N 853/2025, Opravná doložka N 853/2025, Potvrdenie o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 16.06.2025.
4. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 343 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
11. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
12. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
13. V danom prípade bol naplnený prvý predpoklad, a to podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom. Pokiaľ ide o preukázanie existencie spôsobilého predmetu záložného práva, žalobca založil do spisu doklady (Zápisnica o úschove peňazí N 853/2025, Potvrdenie o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 16.06.2025), ktorými preukázal existenciu pohľadávky žalovanej na vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške 10.731,07 Eur v prípade splnenia stanovených podmienok. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, čiže aj v poradí tretí
predpoklad je splnený, keďže žalobca má voči žalovanej pohľadávku titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2023 vo výške 15.000,- Eur. Rovnako je naplnený aj posledný predpoklad pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia, a to obava z budúceho zmarenia exekúcie, keď vzhľadom na doterajšie konanie žalovanej (vyhýbanie sa plneniu záväzkov, obštrukcie v súdnom konaní či v konaní o dobrovoľnej dražbe) nemožno vylúčiť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať relevantné aktíva, postihnutím ktorých oprávnený svoj nárok bude môcť uspokojiť a teda žalobca nemusí byť v budúcnosti schopný účinne svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej vymôcť. „Hrozba zmarenia exekúcie nemusí vyplývať len z aktuálnej vyvíjanej aktivity dlžníka, ale aj z iných okolností, z ktorých vyplýva reálna hrozba zbavenia sa majetku v budúcnosti. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je preto potrebné vnímať v širšom kontexte. ... Súd takisto musí zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality), čo znamená, že zásah do majetkových pomerov dlžníka musí byť vyvážený s ochranou veriteľa. Treba pamätať, že ochrana priznaná zabezpečovacím opatrením môže byť účinná iba v prípade jej včasného nariadenia. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude bez pochýb zjavné, že žalovaný sa už začal zbavovať majetku, a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. ... Civilný sporový poriadok v tomto smere nedáva súdom jednoznačnú odpoveď na otázku, či pod pojmom obava z ohrozenia exekúcie sa má na mysli to, že len aktuálne dochádza ku krokom, ktoré ohrozujú exekúciu, alebo to, že k týmto krokom môže dôjsť v budúcnosti, alebo či pod pojem obava z ohrozenia exekúcie možno zahrnúť aj to, že dlžník jednoducho dlhodobo svoj splatný dlh neuhradil, či to, že má aj iných veriteľov, ktorým dlhy neuhrádza, príp. iné okolnosti. Posúdenie splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto otázkou interpretácie súdu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 5. 2025, sp. zn. III. ÚS 101/2025). Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazoval na správanie žalovanej, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie je v jej záujme uspokojiť záväzok, ktorý má voči žalobcovi. Predovšetkým poukázal na obštrukcie žalovanej v konaní vo veci samej, ako aj na jej správanie v rámci výkonu dobrovoľnej dražby, keď neodovzdala predmet dražby vydražiteľovi, ktorým bol žalobca. Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom smere, že z viacerých úkonov žalovanej vyplýva jej snaha vyhnúť sa plateniu záväzku v danej veci. Uvedené je preukázané nielen značným omeškaním s plnením splatnej pohľadávky žalobcu, ale aj jej úkonmi smerujúcimi k popretiu samotnej dlžnej sumy. Uvedené nesporne vyplýva z odôvodnenia rozsudku č.k. 32C/70/2024-79 zo dňa 13.03.2025 v tomto konaní vo veci samej. Zároveň súd poukazuje aj na správanie sa žalovanej vo vyššie uvedenom konaní dobrovoľnej dražby, v ktorom žalovaná nevydala predmet dobrovoľnej dražby. Taktiež bola v konaní preukázaná aj existencia ďalších záväzkov žalovanej voči žalobcovi, ktoré žalovaná neuhradila a žalobca tak musel pristúpiť k výkonu dobrovoľnej dražby. Na základe uvedeného súd považuje za dostatočne osvedčené, že obava, že exekúcia bude ohrozená, tu je. Pokiaľ ide o hľadisko primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovanej navrhnutým zabezpečovacím opatrením k výške pohľadávky žalobcu, súd zastáva názor, že vzhľadom na hodnotu pohľadávky žalobcu vo výške 15.000,- Eur, je navrhnuté zabezpečovacie opatrenie primerané a zriadeným záložným právom nebude výrazným spôsobom zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovanej. Súd tiež zdôrazňuje, že na strane žalobcu sa zabráni možnej škode alebo inej ujme a zároveň na strane žalovanej nenastáva nenávratný stav a prípadný výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom priznaní nároku uplatneného predmetnou žalobou. Nariadené zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimeraným spôsobom do práv žalovanej a neobmedzí ju nad nevyhnutnú mieru, keďže v právnom vzťahu medzi stranami sporu nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale ide o úpravu predbežnú (dočasnú).
14. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných náležitostí (osvedčil peňažnú pohľadávku voči žalovanej a skutočnosť, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, pričom bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality) na nariadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.