Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-17-2023.pdf
PDF · 115.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XX, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Et. F. G., advokátom so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaPO-72011/14292/2023-76261/2023 zo dňa 03.07.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Dňa 21.06.2023 bola Centru právnej pomoci, kancelárii Prešov (ďalej aj „žalovaný“) v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu doručená žiadosť žalobcu ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ktorou žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/7/2023-190 (ďalej len ,,žiadosť), vo veci o zaplatenie 3.200,30 Eur. V ten istý deň bol žalovanému doručený formulár žiadosti žalobcu ako žiadateľa aj v listinnej podobe. Žiadateľ v žiadosti uviedol, že predmetné rozhodnutie krajského súdu mu bolo doručené dňa 15.05.2023.
2. Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov rozhodnutím č. KaPO-72011/14292/2023-76261/2023 zo dňa 03.07.2023 podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci.
3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z dokladov predložených žiadateľom vyplýva, že uznesením, č. k. 1CoCsp/7/2023-190 zo dňa 11.04.2023 odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 14Csp/142/2020-131 zo dňa 21.10.2022, a to tak, že návrh žalobcu (v uvedenom konaní) na prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že uznesením okresného súdu došlo k prerušeniu konania do právoplatného skončenia iného konania vedeného na Okresnom súde Prešov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ (žalobca v tomto konaní, v právnom postavení žalovaného v konaní pred Okresným súdom Prešov) odvolanie, na základe ktorého odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. O tom, že žalobca nesúhlasil s prerušením konania svedčí bod 5. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj samotný fakt,
že sa proti uzneseniu o prerušení konania odvolal. Teda podaním odvolania došlo k zmene situácie po rozhodnutí odvolacieho súdu v prospech žalobcu A. C.. Táto skutočnosť podľa názoru žalovaného vylučuje úspešnosť žalobcu v prípade podania dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Inými slovami, úspešnosti prípadného dovolania bráni tá skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré zamýšľa napadnúť dovolaním, bolo vydané v prospech žalobcu.
4. Žalovaný zároveň uviedol, že úspešnosti podaného dovolania bráni aj fakt, že proti uvedenému rozhodnutiu – procesného charakteru dovolanie nie je prípustné v zmysle Civilného sporového poriadku. Žalovaný preto vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu podmienok na podanie dovolania, a to z dôvodov uvedených vyššie. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok, a to, že spor nie je zrejme bezúspešný, žalovaný sa ďalej nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci žalobcovi. Žalovaný zároveň nerozhodoval o poskytnutí predbežnej právnej pomoci žalobcovi, pretože o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci rozhodol v lehote na poskytnutie predbežnej právnej pomoci.
II.
Správna žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 18.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 25.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KaPO-72011/14292/2023-76261/2023 zo dňa 03.07.2023. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
6. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného a trval na tom, že žalovaný nerozhodol správne a zákonne. Žalobca v rámci správnej žaloby zhrnul doterajší skutkový stav, poukázal na rozhodnutia okresného a krajského súdu a zároveň uviedol, že okresný a krajský súd ignorovali odvolanie žalobcu a nevysporiadali sa s dôkazmi žalobcu. Žalobca sa argumentačne venoval predovšetkým otázke zákonnosti/nezákonnosti dražby, teda veci samej vedenej v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14Csp/142/2020, a nie otázke prerušenia konania, vo vzťahu ku ktorej zamýšľal podať dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/254/2008 Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 296/2011. Žalobca má za to, že splnil všetky podmienky žalovaného, a preto požaduje pridelenie advokáta na celé konanie. Záverom preto žalobca žiada správny súd, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval doterajší skutkový stav veci a zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žalobca zjavne nepochopil podstatu žalovaného rozhodnutia, neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval správnosť záveru žalovaného a správna žaloba žalobcu podľa názoru žalovaného neobsahuje ani žalobné dôvody. Žalovaný má zároveň za to, že správna žaloba žalobcu má zjavne šikanózny charakter, je bez odôvodnenia, a preto ju navrhuje zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že podľa jeho názoru je žaloba podaná oneskorene, pretože žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 10.07.2023 a správnu žalobu podal na správny súd až dňa 3.8.2023, čím nie je dodržaná 15 dňová lehota na podanie správnej žaloby. Preto žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu žalobcu odmietol ako oneskorene podanú, resp. ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Replika žalobcu
8. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.
V.
Relevantná právna úprava
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 19 veta prvá SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
15. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
16. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
17. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
20. Podľa § 427 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
21. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
VI.
Konanie pred správnym súdom
22. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
23. Správny súd v predmetnej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní dňa 24.07.2025, ktoré sa konalo na základe žiadosti žalobcu uvedenej v správnej žalobe, a pojednávanie správny súd vykonal a na ňom rozhodol v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu, ktorý zároveň predložil súdu plnú moc na zastupovanie žalobcu obmedzenú len na tento jeden úkon právnej služby – zastupovanie žalobcu na pojednávaní. Žalobca zároveň žiadal o doručenie rozsudku priamo jemu do jeho PO Boxu.
24. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním zo dňa 03.06.2025, ktoré bolo súdu doručené 06.06.2025 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. O odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
VII.
Právny názor správneho súdu
25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KaPO-72011/14292/2023-76261/2023 zo dňa 03.07.2023, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
26. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t. j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
27. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP).
28. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Žalobca v preskúmavanej veci v správnej žalobe opisoval skutkový stav, prezentoval svoje názory na postup a závery žalovaného, pričom takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutie žalovaného a vyvodiť záver o jeho nezákonnosti. Z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí, a takto formulované žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.
29. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých je napadnuté rozhodnutie žalovaného založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná).
30. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať.
31. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
32. Zákonodarca v Zákone o poskytovaní právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd má za to, že cieľom zákonodarcu bolo zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej na akomkoľvek dôvode. Zákonodarca ale zároveň ustanovil kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa tak predišlo jej zneužívaniu. V Zákone o poskytovaní právnej pomoci sú obsiahnuté základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci. Je v ňom tiež zakotvený postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. V ustanovení § 1 Zákona o poskytovaní právnej pomoci je obsiahnutý účel tohto zákona, ktorým je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na slovné spojenie „v rozsahu ustanovenom týmto zákonom“, čo len potvrdzuje vyššie uvedené.
33. Primárnou úlohou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdiť, či žalovaný pre potreby priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi správne vyhodnotil, že v danom prípade nebola splnená podmienka, že sa nejedná o zrejme bezúspešný spor, teda či žalovaný správnym spôsobom aplikoval ustanovenie § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci na ním prejednávanú právnu vec. V ustanovení § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci sú príkladmo (viď konštrukcia zákonného textu s použitím častice „najmä“, na základe čoho sú prípustné ďalšie varianty) upravené situácie, na ktoré je žalovaný povinný prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Ide napr. o zánik práva uplynutím času, premlčanie práva a podobne. Zo znenia ustanovenia § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci má správny súd za to, že zákon na tomto mieste umožňuje žalovanému právne posúdiť budúci úspech, či neúspech žiadateľa v spore, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci, a tak do istej miery aj prejudikovať rozhodnutie súdu. Avšak vždy len pre potreby rozhodovania o poskytnutí právnej pomoci. Rozhodnutím žalovaného žiadateľovi nezanikajú práva vyplývajúce mu z iných právnych predpisov, napr. právo podať žalobu a podobne. Negatívne rozhodnutie žalovaného z dôvodu konštatovania zrejmej bezúspešnosti sporu však môže byť pre žiadateľa určitým signálom, aby prehodnotil svoje rozhodnutie, napr. iniciovať súdne konanie. Na základe uvedeného je žalovaný oprávnený prihliadať nielen na už zmienené premlčanie, ale nepochybne napr. aj na neprípustnosť podania opravného prostriedku alebo mimoriadneho opravného prostriedku, ktorej dôsledkom je odmietnutie odvolania či dovolania. Správny súd tak nepovažoval za nezákonný postup žalovaného, ktorý pre vyhodnotenie zrejmej bezúspešnosti sporu v predmetnej veci zohľadňoval prípustnosť dovolania.
34. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na zistení, že v danom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, a to z dôvodu, že proti uzneseniu, proti ktorému žalobca mienil podať dovolanie, nie je dovolanie prípustné ako aj z dôvodu, že žalobca zamýšľa podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý rozhodol v jeho prospech, čo je v rozpore s ustanovením § 424 CSP.
35. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadal o pridelenie advokáta na spísanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1CoCsp/7/2023-190 zo dňa 11.04.2023, ktorým krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14Csp/142/2020-131 zo dňa 21.10.2022, a to tak, že návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/51/2022 zamietol. Krajský súd zmenil rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to na základe odvolania žalobcu (A. C., ktorý bol v právnom postavení žalovaného v konaní pred okresným súdom a odvolacím súdom). Zo samotnej skutočnosti, že žalobca nesúhlasil s prerušením konania, o ktorom rozhodol Okresný súd Prešov, a z uvedeného dôvodu podal odvolanie proti uzneseniu sp. zn. 14Csp/142/2020-131, ktorému následne bolo vyhovené uznesením krajského súdu sp. zn. 1CoCsp/7/2023-190, jednoznačne vyplýva, že rozhodnutím krajského súdu proti ktorému zamýšľal podať žalobca dovolanie, z ktorého dôvodu žiadal žalobca žalovaného o poskytnutie právnej pomoci a pridelenie advokáta, bolo rozhodnuté v prospech žalobcu a uvedená skutočnosť preto spôsobuje bez ďalšieho bezúspešnosť prípadného sporu, nakoľko v súlade s ustanovením § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
36. Úmyslom žalobcu bolo pravdepodobne napadnúť opravným prostriedkom (prípadne mimoriadnym opravným prostriedkom) rozhodnutie vo veci samej, avšak o merite veci ešte v čase rozhodovania okresného súdu a krajského súdu nebolo rozhodnuté, predmetnými uzneseniami súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd rozhodovali len uzneseniami, ktoré majú procesný charakter, a ktoré sa týkali výlučne otázky prerušenia konania. Z vyššie uvedeného dôvodu je možné žiadosť podanú žalobcom o poskytnutie právnej pomoci považovať za predčasnú a nedôvodnú.
37. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca podal správnu žalobu po zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 veta tretia zákona č. 327/2005 Z. z., túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle citovaného ustanovenia zákona proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
38. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok), ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
39. Žalobca si vyhradil doručovanie písomností do poštovej priehradky P. O. BOX. Žalovaný odoslal rozhodnutie poštovou prepravou dňa 04.07.2023, dňa 07.07.2023 bola zásielka uložená do P.O. BOXU na pošte a k doručeniu - oznámeniu rozhodnutia žalovaného uložením zásielky do P.O. BOXU došlo dňa 10.07.2023 (čo ma súd za preukázané priloženou doručenkou v administratívnom spise). Zákonná 15-dňová lehota na podanie správnej žaloby by teda žalobcovi uplynula až dňa 25.07.2023. Správna žaloba na preskúmanie rozhodnutia žalovaného bola žalobcom podaná na správny súd prostredníctvom elektronickej pošty dňa 25.07.2023 (listinne doplnená dňa 03.08.2023), teda v posledný deň zákonom stanovenej lehoty, bola preto podaná včas.
40. Záverom správny súd uvádza, že žalobca v rámci správnej žaloby ešte navrhol v predmetnom konaní vykonať dôkazy, a to vypočuť JUDr. Jaroslava Macka a vykonať dokazovanie v súvislosti so súdnym spisom vedeným na Krajskom súde v Prešove. Správny súd avšak týmto návrhom žalobcu nevyhovel, a to z dôvodu, že správny súd nie je súdom skutkovým a v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia. Hoci Správny súdny poriadok túto možnosť umožňuje, primárnou úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. V danom prípade správny súd ani vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nevidel relevantný dôvod na vypočutie vyššie uvedených osôb, či vykonanie ďalších žalobcom navrhnutých dôkazov, na základe čoho nevyužil možnosť, ktorú mu poskytuje Správny súdny poriadok v ust. § 119 a § 120 ods. a) a žalobcom navrhované dôkazy nevykonal.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.
43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.