Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/64/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. G. XX proti manželovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. XX, toho času Ústav na výkon väzby Nitra, Nitra, Cintorínska 3, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom B. na čas po rozvode: B., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom C. D., E. F. G. XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, IČO: 30 794 536, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., F. A., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 27.08.2022 I. H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hurbanovo, vo zväzku 6, ročník 2022, na strane 222, pod poradovým číslom 27, r o z v á d z a.

II. Súd maloleté deti: B. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. vo výške 180 eur mesačne, na výživu maloletého A. vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej A. vo výške 130 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

IV. Styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode súd n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2025 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti by boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec by bol povinný prispievať na ich výživu sumou po 150 eur na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť na každý poslednú sobotu v mesiaci v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. Návrh odôvodňovala tým, že ich manželstvo nebolo nikdy harmonické. Manžel bol takmer od začiatku ich vzťahu agresívny a stále sa to zhoršovalo. Manžel ju neustále napádal, prenasledoval a vyhrážal sa i zabitím. Dohodli sa, že ukončia ich vzťah aj napriek tomu, že s tým súhlasil jej vyvolával a vyhrážal sa jej. V podnájme, kde bývali rozbil skrine, televízor, pokazil práčku. Neustále ju obviňoval z nevery. Nedávala mu na to žiadny dôvod. Dňa 10.03.2025 mu nezdvíhala telefón a keď prišiel na byt bála sa otvoriť mu dvere a volala políciu. Podala na neho trestné oznámenie. Potom, ako prišiel na byt napadol ju a udrel ju päsťou. Deti to už psychicky nezvládajú a sú stále v strese. Podľa jej názoru ich vzťah už vôbec nefunguje a jej city voči manželovi úplne ochladli. Vzťahy sú vážne narušené.

2. Súd pojednával v neprítomnosti manžela podľa , ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 06.06.2025. Vo svojom vyjadrení zo dňa 17.07.2025 č.l. 59 oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Je znalý a vedomý postupu súdov v uvedených prípadoch a preto by bolo zbytočné, aby bol predvedený pred súd. Pozná záverečný verdikt, že deti búdu pridelené matke a nie otcovi, ktorý je momentálne väzobne stíhaný. Čo sa týka výživného momentálne žiadny príjem nemá a nie je zamestnaný. Je ochotný uhrádzať výšku výživného v rámci jeho možností a príjmov. Výšku príjmov nepozná, kým ho nezaradia do pracovného pomeru.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.08.2022. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese Nové Zámky, Podzámska 40, kde bývali v podnájme. Rodičia majú tri maloleté deti B. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé.

3.2 Rozpis mesačných výdavkov na maloleté deti, ako aj matky (na č.l. 38 a nasl.), celková suma výdavkov 1515 eur.

3.3 Potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o vyplatení nemocenských dávok matke za obdobie od 05/2024 do 01/2025 vo výške 1302,10 eur.

3.3.1 Potvrdenie o výške príjmu matky za obdobie od januára 2024 do apríla 2025 vo výške 6178,89 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 386 eur.

3.3.2 Mzdový list matky za rok 2024, mzdový list matky za rok 2025.

3.3.3 Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne za posledné dva roky mal súd preukázané, že matka bola zamestnaná u zamestnávateľa TomBi s.r.o. Nové Zámky, Ernestova bašta 2 od 04.10.2023 do 29.01.2025. Aktuálne je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa od 13.03.2025.

3.4 Odpoveď z na výkon väzby vo vzťahu k otcovi zo dňa 05.06.2025, z ktorej mal súd potvrdené, že otec maloletých detí nie je zaradený momentálne do práce.

3.4.1 Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne za posledné dva roky na otca maloletých detí mal súd preukázané, že je evidovaný ako SZČ od 01.07.2022 s vymeriavacím základom v minimálnej výške v súlade so zákonom. V období od 07/2024 do 12/2024 vo výške 652 eur a v období od 01/2025 do 06/2025 vo výške 715 eur. Od 3/2024 do 2/2025, t.j. posledných 12 mesiacov, bol evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa MARTUS s.r.o. Nové Zámky, Považská 67 s vymeriavacím základom vo výške 18417 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 1535 eur.

3.5 Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. -10 zo dňa 20.03.2025, z ktorého mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 19.03.2025 sa žalobkyňa, t.j. navrhovateľka v tomto konaní domáhala nariadenia neodkladného opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na menej ako 50 metrov a tiež mu zakázal žalobkyňu kontaktovať akýmkoľvek spôsobom. Návrh odôvodňovala tým, že manželstvo uzavreli v roku 2022, manžel je agresívny bez príčin, kričí na deti a na ňu. Napáda ju, prenasleduje, vyhráža a obviňuje z nevery. 10.03.2025 volala políciu a podala na neho trestné oznámenie, pretože prišiel na byt a udrel ju päsťou. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3.6 Zo správy o priebehu spolupráce s rodinou od mája do júna 2025 zo dňa 04.07.2025 mal súd preukázané, že cieľom práce bolo poskytnutie krízovej intervencie pre maloleté deti. Poradenstvo sa uskutočnilo v dňoch: 23.05.2025, 26.05.2025, 12.06.2025 a 16.06.2025. Spočiatku sa rodine nevedeli dovolať. Bolo to v čase 16.05.2025 do 23.05.2025. Kontaktovala ich na základe upovedomenia orgánu SPODaSK matka maloletých detí, pretože si dala zablokovať čísla, keďže jej volal otec detí. Následne sa spolupráca rozvíjala. Stretnutia prebiehali v poradni. Najprv bolo vykonané stretnutie s matkou a následne aj s dvoma maloletými deťmi. Účastníkom bol poskytnutý priestor na vyjadrenie emócii a myšlienok. Deti majú vytvorený blízky dôverný vzťah s matkou, ako aj medzi sebou súrodencami navzájom. Zamerali sa u detí na vzťah voči otcovi a to z dôvodu, jeho nevhodného správania voči

matke aj k deťom v poslednom období. U maloletej Boglárky vnímali vytesňovanie osoby otca, nechcela o ňom ani hovoriť, ani ho nespomenula pri aktivitách o rodine. Maloletý A. uviedol, že mu otec chýba ale ešte z tých čias, keď bol „ normálny“ teda nekričal s nimi a neútočil na matku. Na ďalších sedeniach bude cieľom podporiť u nich spracovávanie súčasnej situácie v rodine. S matkou detí viedli ventilačné rozhovory, podporili jej zvládacie nástroje a v rámci výchovného poradenstva prebrali spôsoby komunikácie s maloletými deťmi o ich otcovi. Matka sa radila ohľadne situácie akým spôsobom má vychovávať deti vo vzťahu k otcovi a zároveň či majú rozprávať o súčasnej situáciu.

4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia pre výrazne zmenené správanie manžela. Ich spolužitie nebolo dobré, manžel ju bil. Od februára 2025 každý deň, pretože zistila, že drogoval. Bol agresívny a kričal na ňu i na deti. Je pravdou, že deti nikdy nezbil. Od februára 2025 ju zbil asi 5-6 krát. Podala na neho trestné oznámenie vzhľadom na udalosti zo dňa 10.03.2025 a potom sa ešte raz stalo, že ráno, keď chcela ísť do práce taxíkom čakal ju manžel pred bytom a povedal jej, že ju odvezie. Zobral ju do Hurbanova na časť Konkoly, kde sa jej vyhrážal, že ju zabije. Išli späť do jeho garsónky kde býval na adrese Nové Zámky, Nábrežná 67, kde ju znásilnil. Nechcel ju pustiť, pretože sa obával, že sa k nemu nevráti pre jeho správanie. Chcel ju pustiť len pod podmienkou, že budú spolu. Na základe tejto udalosti je manžel vo väzbe. Sú to tri mesiace, ona ho nekontaktovala, ani neprejavila o to žiadny záujem. Manžel sa snažil jej telefonovať, avšak zablokovala ho. Uznala, že jej písal list kde sa jej ospravedlňoval za jeho správanie a tvrdil, že ju má rád. Momentálne jej pomohlo mesto vyriešiť bytovú otázku a s deťmi býva v C. D. na adrese E. G. XX. Mesto uhrádza sumu 468 eur. Z príjmu, ktorý má vo výške 900 eur spolu s daňovým bonusom a rodinné prídavky vo výške 180 eur, uhrádza výdavky na nájomné a elektrinu sú vo výške 350 eur. Okrem toho platí wifi a telefón vo výške 150 eur. Spláca pôžičku, ktorú si zobral jej otec vo výške 5000 eur, ktorú použili na kúpu nábytku, keď spolu bývali. Okrem toho má exekúciu v zdravotnej poisťovni vo výške 90 eur mesačne. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Má bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Maloleté dieťa B. bude navštevovať v šk. roku 2025/2026 druhý ročník Strednej školy automechanik. Výdavky: strava 100 eur, hygienické potreby 10 eur, ošatenie a obuv 25 eur, vreckové 15 eur, kredit na mobil 10 eur. Školské potreby 5 eur, ZRPŠ ročne 10 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Maloleté dieťa A. bude navštevovať v šk. roku2025/2026 siedmy ročník Základnej školy v Hurbanove. Výdavky: strava 100 eur, hygienické potreby 10 eur, ošatenie a obuv 25 eur, vreckové 10 eur. Školské potreby 5 eur, ZRPŠ ročne 10 eur. Dieťa je evidované v očnej ambulancii od júna 2024, ktorú navštevujú každé tri mesiace. Poplatok za vyšetrenie 12 eur. Dieťa má už tretie okuliare a každé stáli okolo 150 eur. Dieťa má cestovné zdarma, pretože má preukaz. Maloleté dieťa Boglárka bude navštevovať v šk. roku2025/2026 piaty ročník Základnej školy v Hurbanove. Výdavky: strava 100 eur, hygienické potreby 10 eur, ošatenie a obuv 25 eur, vreckové 10 eur. Školské potreby 5 eur, ZRPŠ ročne 10 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Manžel jej počas spolužitia dával peniaze mesačne vo výške 1500 eur. Maloleté deti otca vo väzbe nenavštívili, sú kľudnejšie a spokojné. Matka zdôraznila, že dvom mladším maloletým deťom bola nariadená odborná pomoc v CDR TENENET za účelom psychologickej intervencie. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu vyhovieť, manželstvo rozviesť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 150 eur na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi momentálne upraviť nežiadala, avšak zdôraznila, že nebude mať výhrady voči tomu, keď bude otec neprepustený, aby sa s deťmi stýkal.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí pre prípad rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 150 eur na každé dieťa vzhľadom na súčasnú situáciu styk otca s maloletými deťmi neupraviť. Kolízny opatrovník upresnil, že s maloletými deťmi bol vykonávaný pohovor a vzhľadom na vniknutú situáciu, ktorú veľmi citlivo prežívajú dva mladšie maloleté deti bola u maloletých detí nariadená odborná pomoc, ktorá je vykonávaná v CDR TENENET.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

11. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko vážne a trvale narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Navrhovateľka vo svojom návrhu, ako aj výpovedi jednoznačne uviedla, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s manželom, pre výraznú zmenu jeho správania voči nej aj maloletým deťom od februára 2025. Jeho správanie bolo neúnosné, čoho dôkazom boli i podané trestné oznámenia zo strany navrhovateľky, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po viacnásobnom nevhodnom správaní manžela. Lustráciou v registri súdu mal súd preukázané, že Uznesením -16 zo dňa 25.04.2025 v spojení s Rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k. -44 zo dňa 14.05.2025 bol manžel navrhovateľky – obvinený vzatý do väzby, ktorú bude vykonávať v na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Nitra a lehota začala plynúť o 16:10 hod. dňa 22.04.2025. Z odôvodnenia uznesenia mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky od novembra 2024, kedy mu zomrel brat, sa začal opakovane agresívne správať voči manželke a ich trom spoločným deťom. Navrhovateľka podala návrh na rozvod, s čím sa manžel - obvinený nevedel vysporiadať a táto skutočnosť ho zasiahla. Manžel – obvinený tvrdenia navrhovateľky popieral. Podľa jeho názoru je navrhovateľka manipulovateľná, ovláda ho od začiatku vzťahu. Krajský súd v Nitre, v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby postupoval v súlade s príslušnými ustanovenia , dodržal všetky zákonné lehoty a správane zistil splnenie všetkých formálnych, ako aj materiálnych podmienok pre vzatie obvineného do väzby, odôvodnených existenciou konkrétnych skutočností, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení uznesenia. Rovnako, ako súd prvého stupňa, aj nadriadený súd poukázal na stúpajúcu tendenciu agresívneho správania sa obvineného, ktoré je nevyspytateľné predovšetkým pod vplyvom drog, ktorých užívanie samotný obvinený priznal. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný, pretože manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií stanovených v zákone o rodine. Manželia spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária. Zo strany navrhovateľky pre nevhodné správanie manžela došlo k úplnému citovému odcudzeniu s tým, že zistené príčiny rozvratu manželstva nie sú len prechodného charakteru, čo mal súd preukázané z nemenného stanoviska navrhovateľky zotrvať na rozvode. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva bližšie nevyjadril a nepopieral ani skutočnosti uvádzané v návrhu navrhovateľky.

12. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13.1 Podľa 3. vydania komentára k Zákonu o rodine, A. J. strana 111 je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej osoby než rodiča vylúčené v rámci konania o rozvod. Vylučuje to vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Uvedené ustanovenie ráta len s možnosťou zverenia dieťaťa do niektorej z formy osobnej starostlivosti rodiča,

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

27. V zmysle SR a Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, v akej miere sa stará každý z obidvoch rodičov o svoje dieťa, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by mal byť vždy zohľadnený pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa.

28. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona si súd osvojil právny záver rezonujúci aktuálnou judikatúrou (obsiahnutý napr. aj v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV.ÚS1181/07 zo dňa 06.02.2008), v zmysle ktorého, ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa SR i Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorého by sa rodič úmyselnou trestnou činnosťou a následným výkonom väzby, či trestu odňatia slobody po právoplatnom odsúdení „zbavil“ , resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti

voči svojmu mal. dieťaťu. Dieťa by nemalo byť postihnuté následkami chýb vlastných rodičov, i keď v mnohých prípadoch tomu nie je možné celkom zabrániť. Podľa názoru súdu skutočnosť, že rodič nedokáže zvládnuť rolu zodpovedného rodiča, ktorý by sa aspoň platením výživného (keď už ničím iným) podieľal na starostlivosti o dieťa, pričom do tejto situácie sa dostal svojim vlastným pričinením, nemôže znamenať vylúčenie tohto rodiča z výkonu všetkých jeho rodičovských povinností, ktoré mu v súvislosti s narodením vlastného dieťaťa vznikli. Bolo by v rozpore s princípmi morálky i spravodlivosti, keby rodič, ktorý vyvíja všetko svoje úsilie, aby zabezpečil starostlivosť o svoje dieťa a pracuje napr. i v ťažších pracovných podmienkach za minimálnu mzdu, bol v nevýhodnejšej pozícii ako rodič, ktorý sa dopúšťa protiprávnej činnosti, o to viac ak ide o úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru. Inými slovami spoločnosť by nemala dopustiť, aby niekto zo svojho protiprávneho konania profitoval v tom zmysle, že sa zbaví povinnosti, ktorá nemá len morálny rozmer ale je inkorporovaná expressis verbis v zákone.

29. Z manželstva pochádzajú 3 maloleté deti a preto s rozvodom je spojené konanie i ohľadne úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá im poskytuje starostlivosť od narodenia a neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že si je vedomý záverečného verdiktu súdu, že deti budú zverené matke a nie otcovi, ktorý je momentálne väzobne stíhaný. Súd zdôrazňuje, že vzniknutá situácia medzi manželmi s dôrazom na agresívne správanie otca má negatívny vplyv na maloleté deti, ktoré sa so vzniknutou situáciou ťažko vyrovnávajú a je im poskytovaná pomoc v CDR TENENET, ktorej účelom je psychologická intervencia. O spoluprácu sa intenzívne zaujíma i matka, aby v súlade so vzniknutou situáciou mohla adekvátne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a vychovávať ich i vo vzťahu k otcovi. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, pretože neboli preukázané zákonné dôvody pre iné rozhodnutie.

30. Matka maloletých detí sa domáhala určenia výživného vo výške 150 eur na každé dieťa. Návrh upresnila vyčíslením výdavkov na maloleté deti tak, že výdavky na maloletého B. pozostávajú z nákladov na stravu vo výške 100 eur, hygienické potreby 10 eur, ošatenie a obuv 25 eur, vreckové 15 eur, kredit na mobil 10 eur, školské potreby 5 eur, rozpočítané školské výdavky ZRPŠ 1 euro, alikvotná časť nákladov na bývanie predstavuje sumu 88 eur (350 /4). Celkové uznané výdavky na maloletého B. predstavujú sumu 254 eur. Výdavky na maloletého A. matka vyčíslila v rovnakej výške ako u Leonarda s tým, že maloleté dieťa od júna 2024 navštevuje očnú ambulanciu každé 3 mesiace a poplatok za vyšetrenie je 12 eur. Dieťa má už tretie okuliare a každé stáli 150 eur. Na základe týchto skutočností súd uznal za preukázané výdavky na maloletého A. vo výške 270 eur, kde pripočítal výdavky za vyšetrenia u očného lekára a výdavky na okuliare (4 eurá + 12 eur). Výdavky na maloletú Boglárku podľa udania matky, s pripočítaním alikvotnej časti nákladov na bývanie rovnako predstavujú sumu 254 eur.

30.1 Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na svoje finančné možnosti nie je schopný prispievať na výživu detí tak, ako to žiada matka. Keď sa jeho finančná situácia zmení je ochotný uhrádzať výšku výživného v rámci jeho možností. K vyjadreniu otca súd uvádza, že pri určení výživného súd vychádzal hlavne z toho, že situáciu, v ktorej sa momentálne otec nachádza si spôsobil sám. V žiadnom prípade sa súd nemohol stotožniť s tým, že otec v čase rozhodovania súdu žiadny príjem nemá a preto by sa nemal podieľať na vyživovacej povinnosti detí, prípadne, že jeho vyživovacia povinnosť by mala byť len v minimálnej výške podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je momentálne vo výške 38,92 eur. Súd mal jednoznačne preukázané, že pred nástupom do väzby, bol otec maloletých detí riadne zamestnaný od 01.01.2024 do 20.03.2025 u zamestnávateľa MARTUS s.r.o. Nové Zámky, Považská 67 a jeho vymeriavací základ za obdobie od 03/2024 do 02/2025 v zmysle odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni bol vo výške 18 417 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 1535 eur. Otec maloletých detí v rámci trestného konania uviedol, že pracovný pomer ukončil i preto, že sa nevedel vysporiadať s danou situáciou podaného návrhu na rozvod a vzhľadom na to, je možné konštatovať, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu tak, ako to vyplýva z § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Na základe týchto skutočností možno ustáliť, že minimálny príjem otca od zamestnávateľa za prechádzajúce obdobie bol vo výške 1200 eur. Uvedené skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi i matka. Z takto ustáleného príjmu otca by výživné pri zohľadnení troch vyživovacích povinností, s poukazom na vek detí, maloletého B. malo predstavovať 15% z príjmu a na maloletého A. a Boglárku 13% z príjmu, kde súd poukazuje na tabuľky Ministerstva spravodlivosti ohľadne určenia výživného. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že otec maloletých detí za rovnaké obdobie bol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako SZČ s vymeriavacím

základom v minimálnej výške v súlade so zákonom. Súd určil výživné na maloleté deti po zohľadnení ich uznaných nevyhnutných výdavkov, s poukazom na preukázateľný príjem otca. Ak by otec nebol vo väzbe a nevzdal sa bezdôvodne zamestnania, z ktorého mal príjem bol by schopný si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a preto súd určil výživné vo výške 180 eur na maloletého B., vo výške 150 eur na maloletého A. a vo výške 130 eur na maloletú A.. Pri určení výšky výživného súd zohľadňoval hlavne vek maloletých detí a ich potreby. Takto určené výživné s poukazom na príjem otca minimálne vo výške 1200 eur predstavuje u maloletého Leonarda 15%, u maloletého Brendona 12,5% a u maloletej Boglárky 10%. Celková suma určeného výživného predstavuje výšku žiadaného výživného matkou. Po ustálení nevyhnutných mesačných výdavkov na maloleté deti tak, ako je vyššie uvedené, t.j. vo výške 254 eur a 270 eur a zaplatení určeného výživného, k čomu je potrebné pripočítať i rodinné prídavky vo výške 60 eur na každé dieťa, bude matka schopná pokryť všetky nevyhnutné, pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky na maloleté deti.

30.1.1 Súd poznamenáva, že v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť a stotožniť sa s návrhom otca, s poukazom na jeho vyjadrenie a obranu, že momentálne žiadny príjem nemá, pretože nie je zaradený do pracovného pomeru a že vyživovaciu povinnosť si bude voči maloletým deťom plniť po tom, ak sa jeho situácia zmení, zamestná sa a výška výživného bude závisieť od jeho príjmu. Otec maloletých detí sa svojim nevhodným správaním, v rozpore so zákonom dostal do situácie, kedy žiadny príjem nemá, pretože je vo väzbe. Táto situácia nemôže byť na úkor detí, ktorým by nebola poskytovaná vyživovacia povinnosť, prípadne, že by vyživovacia povinnosť rodiča vyplývajúca mu z § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine odpadla, pre jeho správanie sa v rozpore so zákonom.

30.2 Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom má i matka. Pri určení výživného na strane matky súd zohľadňoval jej každodennú osobnú starostlivosť. S poukazom na preukázaný čistý mesačný príjem matky, ktorý bol za obdobie od 01/2024 do 04/2025 vo výške 6178 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 386 eur a za rovnaké obdobie vyplatené nemocenské dávky a ošetrovné spolu vo výške 1302 eur, čo v priemere mesačne predstavovalo sumu 217 eur bol príjem matky vo výške len minimálnej mzdy. Matka uznala, podľa vlastného vyhlásenia, že momentálne jej čistý mesačný príjem je vo výške 900 eur spolu s daňovým bonusom. Ak matka z uvedeného príjmu prispeje na výživu maloletých detí vo vzťahu k B. vo výške 80 eur, vo vzťahu k maloletému A. vo výške 60 eur a vo vzťahu k maloletej A. vo výške 50 eur, čo v podstate predstavuje približne 50% určeného výživného otcovi, bude matka schopná pokryť všetky preukázateľné opakujúce sa a uznané výdavky na maloleté deti. Je potrebné si uvedomiť, že náklady na stravu a ošatenie sú pohyblivé položky vzhľadom na vek, pohlavie a ročné obdobia maloletých detí. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že ak by matke Mesto Nové Zámky neuhrádzalo časť nákladov na bývanie tak, ako to uvádzala vo výške 468 eur, matka by zo svojho príjmu nebola schopná v čase rozhodovania súdu zabezpečiť ani základné potreby detí, t.j. vyriešiť bytovú otázku úhradou nájomného.

31. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, po vykonanom dokazovaní súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, pretože mal jednoznačne preukázané, že matka nemá výhrady voči styku otca s maloletými deťmi. Otec maloletých detí je momentálne vo väzbe, maloleté deti potrebujú psychologickú intervenciu, na základe čoho navštevujú CDR TENENET, a preto nie je v záujme maloletých detí, aby bol styk akokoľvek upravený. Súd poznamenáva, že v návrhu sa matka domáhala úpravy styku, ku ktorému sa otec nijakým spôsobom nevyjadril, avšak po vykonanom dokazovaní jednoznačne uviedla, že nemá výhrady voči styku otca s maloletými deťmi uvedomujúc si jeho dôležitosť a postavenie vo vzťahu k maloletým deťom s tým, že sama sa snaží danú situáciu aktívne riešiť i spoluprácou v CDR TENENET.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).