Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-56-2025.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/56/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD., sudcov JUDr. Petry Pavlisovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 24. júla 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.05.2025 sp. zn. 6T/35/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 6T/35/2025 zo dňa 14.05.2025 obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX C., C., toho času v ÚVTOS, Košice uznal vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 17.11.2024 v čase okolo 01:00 hod. v priestoroch herne X G., ul. H. B. XXX/X E. I. C. D. E., okres C. D. E. pristúpil k zamestnankyni herne J. B. počas toho, ako čistila hrací automat a po slovách "dnes ma policajti zavrú, ju chytil zboku oboma rukami okolo krku, následkom čoho spadli na zem, kde začali zápasiť, kričal na ňu, aby roztiahla nohy, ťahal ju tiež za vlasy, stiahol jej nohavice spolu so spodným prádlom na úroveň kolien a rukou sa snažil dostať k jej vagíne kričiac, aby roztiahla nohy, pričom ju poškriabal na pravej slabine pri vagíne, svojimi kolenami sa snažil roztiahnuť jej nohy, čo sa mu pre jej aktívnu obranu nepodarilo, následne si na ňu sadol, aby jej znemožnil brániť sa, snažil sa ju bozkávať, dvíhal jej mikinu a chytal za prsia so slovami "ukáž sa" a po jej prosbách, aby ju nechal na pokoji ju po chvíli postavil na zem, vyzliekol jej mikinu a tielko, ktoré mala oblečené a oboma rukami jej strhol podprsenku, čo poškodená využila, vymanila si nohu z nohavíc a nahá vybehla vonku z herne do oproti stojacej čerpacej stanice OMV, odkiaľ privolala políciu, pričom obvinený takýmto svojím konaním spôsobil poškodenej ľahké zranenia, a to odreninu na čele, odreninu nad ohryzkom v prednej časti krku, odreninu na chrbte nad pravou lopatkou, začervenanie kože na ľavej vonkajšej strane prsníka s primeranou dobou liečenia 3-5 dní, ktoré si nevyžadujú práceneschopnosť.
Za to mu súd uložil podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona, § 36 písm. k), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú J. B., nar. X.X.XXXX bytom I. XX/XX, I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol v písomných dôvodoch odvolania nasledovné.
Rozsudok prvostupňového súdu napáda pre nesprávnosť výroku treste a výroku o náhrade škody,
Zároveň napáda týmto odvolaním aj samotné konanie, ktoré tomuto napádanému rozsudku predchádzalo.
Obhajoba je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti ktoré nastali počas skutku a skutočnosti, ktoré nastali aj po uplynutí skutku je dôvodné, aby obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, pretože sú tú mimoriadne okolnosti na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. A to jednak z dôvodu toho, že učinil vyhlásenie o vine, oľutoval spáchanie skutku, taktiež je dôležité poznamenať, že u poškodenej nedošlo k vzniku ujmy, ktorá by mala za následok nejakým spôsobom poškodenie v obvyklom spôsobe života a taktiež aby nejakým spôsobom nemohla viesť normálny sexuálny život. Zároveň poukazujeme aj na to, že hmotnú škodu uhradil obžalovaný v plnom rozsahu tak ako bola uplatňovaná a v konečnom dôsledku obžalovaný aj svojim správaním jednak aj vo väzbe, ale aj v súčasnosti dáva vysoký predpoklad toho, že bude viesť riadny život a nebude sa dopúšťať žiadnej trestnej činnosti. Súd pochybil, ak mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, nakoľko je zrejmé z jeho odpisu z registra trestov a výpisu priestupkov, že sa nedopúšťal protiprávnej činnosti a že by u neho náprava nebola možná. Veď aj samotné znalecké skúmanie potvrdilo, že nie je nebezpečný pre spoločnosť, a že sa dokáže socializovať. Preto nepodmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, a to s poukazom na následok trestného činu (že nedošlo k takému poškodeniu poškodenej, ktoré by mali na ňu trvalé následky, prípadne iné následky v živote, ktorý doposiaľ viedla. Prvostupňový súd bez akýchkoľvek tvrdení, či dôkazov pripustil, že by poškodená mohla v budúcnosti prežívať negatívne pocity v súvislosti so skutkom, ktorý sa stal, ktorý veľmi ľutuje a v živote už nič také nespraví.
Podotýka, že aj samotná družka obžalovaného nijakým spôsobom túto vec nezobrala tak, žeby sa nejakým spôsobom nechcela ďalej s ním baviť, stretávať a podobne. V konečnom dôsledku družka chce viesť ďalej život s ním ako svojím druhom a chce svoju rodinu ďalej plnohodnotným spôsobom vychovávať a venovať sa jej.
To je vysoký predpoklad toho, že bude viesť zdravý sexuálny život so svojou družkou a nijakým spôsobom nebude si od tohto odbiehať. Poukazuje aj na to, že v zmysle znaleckých posudkov nie je nebezpečný pre spoločnosť, je vysoké percento, že sa vie resocializovať a plniť si svoje povinnosti, a že dohľad probačného a mediačného úradníka počas podmienečného odsúdenia by mal svoj zmysel a účel plnil.
Od počiatku v tomto konaní poukázal na to, že sa jednoducho vie priznať, vie oľutovať spáchanie trestného činu a postaviť sa k problému ako chlap. Nebolo to z jeho strany účelové a v konečnom dôsledku sa postavil k tomuto tak ako sa má postaviť, to znamená, že si priznať a oľutovať chybu, ktorú spravil a urobiť maximum pre nápravu veci.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd zmenil výrok trestu a odsúdil ho za tento trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu a aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 3 rokov, pretože je toho názoru, že tú sú mimoriadne okolností podľa § 39 ktoré súd oprávňujú k zníženiu trestu viac ako len pod 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby, čiže zníženie o 1/3 z piatich rokov, a ešte ten zvyšok by sa dal znížiť na tie 3 roky tak, aby mohol byť uložený tento podmienečný trest s probačným dohľadom a to s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 5 Tr. zákona.
Popri odôvodnení odvolania obhajcom bolo doručené súdu aj obžalovaným vlastnoručne napísané odôvodnenie jeho odvolania zo dňa 2.6.2025, v ktorom obžalovaný namieta rovnako neprimeranú prísnosť uloženého trestu, ktorý bol uložený v hornej časti trestnej sadzby, napriek tomu, že mu boli priznané dve poľahčujúce okolnosti. Zároveň namieta, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. napriek tom, že sa dobrovoľne priznal, čím napomáhal OČTK v prípravnom konaní a pred súdom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.. Na podporu uvedeného poukázal a citoval zo stanoviska kolégia NS SR Tpj 44/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť v zmysle analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schvaľovaní dohody o vine a treste.
Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste možnosť mimoriadne znížiť trest, je ešte dôvodnejšia.
Vzhľadom na jeho priznanie a oľutovanie skutku, za existencie dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l, k) Tr. zák. a aj bez ďalšej poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. n) Tr. zák. sa uložený javí obžalovanému ako neprimerane prísny, a preto žiada krajský súd, aby napadnutý rozsudok zrušil sám vyhovel jeho odvolaniu.
Na podklade odvolania obžalovaného, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Vina obžalovaného bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle § 258 ods. 7 Tr. por. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste. Samotným odvolaním obžalovaný napadol len výrok o treste.
Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, okresný súd uložil obžalovanému trest, ktorý bol napadnutý odvolaním zo strany obžalovaného.
Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal zákonné dokazovanie v náležitom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto úplne správne právne vyhodnotil a uložil zákonný trest.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu vo vzťahu ku uloženému trestu.
Pokiaľ ide o ukladaný trest je nutné dodať, že tento bol ukladaný podľa správneho zákonného ustanovenia. Okresný súd nepochybil ani pokiaľ ide o ustálenie poľahčujúcich okolností a mimoriadne znižovanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák.. Okresný súd náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil aj nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody a rovnako správne bolo aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky, v prvom rade je nutné uviesť, že pokiaľ obžalovaný poukazuje na možnosť súdu aplikovať uvádzané stanovisko najvyššieho súdu v súvislosti s mimoriadnym znižovaním trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v dôsledku prijatia jeho vyhlásenia o vine, toto stanovisko okresný súd uplatnil v predmetnom prípade obžalovaného a napriek tomu, že nejde o povinnosť súdu, ako to správne uviedol aj obžalovaný, ale len o možnosť, okresný súd na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mimoriadne znižoval trest v súlade s § 39 ods. 5 Tr. zák. a správne určil výmeru najnižšiu možnú výmeru. Teda nemožno súhlasiť s odvolateľom, že trest bol ukladaný v hornej časti trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. – napomáhanie objasneniu veci, práve v uvedenom stanovisku najvyšší súd ustálil správne posudzovanie tejto okolnosti keď judikoval, že vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je samo o sebe automaticky naplnením tejto poľahčujúcej okolnosti, ale toto vyhlásenie o vine sa má zohľadniť práve možnosťou postupu mimoriadneho znižovania trestu, ako pri dohode o vine a treste, teda v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák., čo okresný súd v danej veci aj učinil. Ako ďalej uviedol najvyšší súd, na priznanie tejto poľahčujúcej okolností sa vyžaduje uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu), čo v skutočnosti nie je prípad obžalovaného.
Obhajoba argumentuje, že priznanie obžalovaného, jeho úprimná ľútosť, vyhlásenie o vine, náhrada škody, doposiaľ vedený spôsob života obžalovaného a jeho správanie počas výkonu väzby, ako aj nespôsobenie nejakých závažných a trvalých následkov na poškodenej odôvodňovali nielen
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale aj podmienečný odklad jeho výkonu s probačným dohľadom. V prvom rade je nutné uviesť, že všetky uvedené skutočnosti boli okresným súdom riadne zohľadnené pri ukladaní druhu a výmery trestu.
Nepriznanie poľahčujúcej okolností v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. vyhodnotil odvolací súd ako vecne správne, nakoľko aj keď obžalovaný doposiaľ nebol trestne odsúdený, predsa len v jeho priestupkovej minulosti sa objavili dva záznamy, konkrétne za priestupok krádeže zo dňa 28.1.2017 a za porušenie zákazu fajčenia zo dňa 27.7.2020. Ide síce o priestupky druhovo za inú protiprávnu činnosť, než je stíhaný skutok a sú síce staršieho dáta, avšak pokiaľ prvostupňový súd pripísal týmto priestupkovým odsúdeniam taký význam, že nepriznal obžalovanému okolnosť vedenia riadneho života, odvolací súd rešpektuje tento názor okresného súdu, pretože v súdnej praxi bolo otázka vedenia riadneho života rôzne prísne posudzovaná, teda aj tak, ako to učinil okresný súd a navyše, pokiaľ by sme aj uvažovali nad alternatívnou, že by súd I. stupňa priznal túto poľahčujúcu okolnosť, v konečnom dôsledku by táto nemala žiadny pozitívnejší dopad pre obžalovaného pri ukladaní trestu odňatia slobody.
To, čo najvýraznejšie ovplyvnilo zmiernenie trestu obžalovanému, bola aplikácia § 39 ods. 5 Tr. zák. a ani priznanie tejto poľahčujúcej okolností, by neovplyvnilo úvahy o ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody a nijako by neprispelo k ukladaniu, pre obžalovaného, priaznivejšieho trestu. Všetky skutočnosti, na ktoré obhajoba poukázala , a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, nespochybňujú tie dôvody, pre ktoré bol ukladaný nepodmienečný trest. Iste spolužitie s družkou, záver znaleckého posudku o tom, že obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť svedčia v prospech pozitívnej prognózy obžalovaného do budúcna, pokiaľ ide o riziko recidívy, avšak trest popri ochrannej funkcii spoločnosti a individuálnej prevencii musí zohľadňovať aj závažnosť činu a spĺňať aj generálnu prevenciu.
V tomto smere okresný súd správne poukázal na konanie obžalovaného, ktoré je popísané v skutkovej vete rozsudku, a ktoré možno charakterizovať ako brachiálne fyzické násilie obžalovaného, ktorému sa poškodená musela brániť veľmi aktívnou obranou, poškodená zápasila s obžalovaným, tento jej strhával oblečenie a nereagoval na jej prosby a je len šťastím, že poškodenej sa podarilo vymaniť nohu z nohavíc, čo jej umožnilo utiecť z miesta činu, pričom nahá musela utekať na čerpaciu stanicu, čo len prispelo k poníženiu jej ľudskej dôstojnosti. To, že poškodená nemá následky v oblasti svojej sexuality, nie je ničím podložené, pretože skutočne posttraumatický syndróm po prežití takéhoto negatívneho zážitku sa zvykne objavovať aj s odstupom 6 a viac mesiacov a pokiaľ aj by aj nemala poškodená žiadny takýto následok na svojej psychike, v ničom to neznižuje závažnosť skutku a nevedie k možnosti ukladania podmienečného trestu.
Obžalovanému bolo poskytnuté za jeho zodpovedný a kritický postoj ku spáchanému skutku dobrodenie v podobe mimoriadneho zníženia trestu na minimálnu možnú výmeru, avšak generálna prevencia a spôsob spáchania skutku si vyžadujú, aby štát dal všetkým potencionálnym páchateľom jasne najavo, že takéto skutky budú prísne postihované, aby ženy všeobecne a hlavne ženy pracujúce v nočných prevádzkach boli chránené a vedeli, že štát si riadne splní svoju ochranu funkciu voči ním.
Na základe týchto úvah sa súd nestotožnil s odvolaním obžalovaného a odvolaciu argumentáciu vyhodnotil za nedôvodnú v celom rozsahu.
To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.