Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-53-2020.pdf
PDF · 84.95 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu U. C., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX/XX, U. O., zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš proti žalovanému F. C., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom D.L. W.. V.. Z. XXXX/XX, U. O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa vo vchode Č.. XX, D. XX. poschodí obytného domu Z.. Č.. XXXX, ktorý stojí na pozemku registra „C parc. č. 3317/29, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 455 m2 a k prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v rozsahu 5636/408391, ktorý byt a spoluvlastnícky podiel sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U. O., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na pozemku registra „C“ parc. č. 3317/29, o výmere 455 m2, zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavený uvedený bytový dom, v rozsahu 11272/816782, ktorý spoluvlastnícky podiel je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U. O., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva predstavuje podiel žalobcu 1 a podiel žalovaného 3, a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že nariaďuje predaj uvedených majetkových hodnôt s tým, že výťažok z tohto predaja bude medzi strany sporu rozdelený tým spôsobom, že žalobcovi pripadne 1 tohto výťažku a žalovanému 3 tohto výťažku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným, uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo 17. 12. 2020, doručenou na tunajší súd 17. 12. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielového spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k majetkovým hodnotám uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetné majetkové hodnoty prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobca si pritom uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi majetkových hodnôt uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to, pokiaľ ide o byt č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1 a veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalovaného 3. K spoločným nehnuteľnostiam patrí aj spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, kde veľkosť podielu žalobcu predstavuje 2818/816782 a veľkosť podielu žalovaného 5636/816782. Žalovaný byt užíva sám, žalobca nemá do predmetného bytu prístup a nemá od neho ani kľúče. Žalovaný neuhrádza pravidelné mesačné platby spojené s užívaním tohto bytu, t.j. inkaso, na byte tak vzniká dlh, ktorý správca bytového
domu bude vymáhať súdnou cestou. Žalobca nemá za týchto okolností záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, a preto vyzval žalovaného na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, načo však žalovaný doteraz nijako nereagoval. Celková hodnota spoločných nehnuteľností je 60.000 eur. Do dnešného dňa k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami nedošlo.
2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe písomne nijako nevyjadril.
3. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 8. 7. 2021 žalobca poukázal na žalobu a doplnil skutkové tvrdenie, že spoločné majetkové hodnoty, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva sú reálne nedeliteľné, teda nedeliteľné na reálne časti zodpovedajúce rozsahu spoluvlastníckych podielov strán sporu, a tiež vyhlásil, že opravuje, resp. dopĺňa svoje skutkové tvrdenia zo žaloby, keď uviedol, že spoluvlastnícky podiel žalovaného na spoluvlastníckom podiele k zastavanému pozemku nie je iba v rozsahu 5636/816782 (ako uviedol v žalobe), ale že má pod B76 evidovaný aj ďalší podiel v rozsahu 2818/816782. Na tomto pojednávaní žalobca tiež zmenil žalobný petit, čo do spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď po predbežnom právnom posúdení súdom, navrhol aby spoločné nehnuteľnosti boli predané a výťažok bol rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Súd túto zmenu žalobného petitu (vzhľadom na druh tohto konania) podľa § 140 ods. 3 CSP nepovažoval za zmenu žaloby (podľa § 140 ods. 1, resp. ods. 2 CSP), a preto o nej ani nerozhodoval (podľa § 142 CSP.)
4. Žalovaný sa pojednávania z 8. 7. 2021 nezúčastnil, pričom svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie pritom bolo žalovanému doručené na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, t.j. dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu z adresy trvalého pobytu žalovaného.
5. Za nesporné (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 Civilného sporového poriadku) možno považovať všetky relevantné skutkové tvrdenia žalobcu vyplývajúce zo žaloby a z jeho ústneho prednesu na pojednávaní konanom 8. 7. 2021, t.j. skutkové tvrdenia, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi majetkových hodnôt uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1 a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 3. Stranám sporu sa nepodarilo uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Rozdelenie spoločných majetkových hodnôt na reálne časti, ktorých veľkosť by korešpondovala rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaného nebolo v danom prípade dobre možné. Celková hodnota spoločných majetkových hodnôt patriacich do podielového spoluvlastníctva je 60.000 eur. Žalobca nemal záujem o prikázanie týchto majetkových hodnôt do svojho výlučného vlastníctva. Tieto nesporné skutkové tvrdenia sa v súlade so zásadou hospodárnosti vyplývajúcou z čl. 17 CSP nedokazovali a súd si ich bol povinný osvojiť ako zistený skutkový stav.
6. Zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenie.
7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným majetkovým hodnotám (nezáleží na tom z akého dôvodu), obrátil sa žalobca legitímne (v súlade s § 142 ods. 1 OZ) na tunajší súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva . Súd je síce v rámci tohto konania viazaný návrhom (žalobou), avšak nie aj čo do spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to ani v prípade, ak by išlo o zhodný návrh všetkých strán sporu. Súd musí rešpektovať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúcich z ust. § 142 ods. 1 OZ. Keďže z nesporných skutkových tvrdení vyplynulo, že reálna deľba spoločných nehnuteľností medzi spoluvlastníkov na reálne časti, ktoré by svojou veľkosťou korešpondovali rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, t.j. v pomere 1 ku 3, nebolo dobre možné, pričom súčasne ani jedna zo strán sporu nepredložila ako dôkaz geometrický plán, resp. znalecký posudok, ktorý by reálnu deliteľnosť spoločných majetkových
hodnôt preukazoval (a súd v civilnom konaní podľa § 185 CSP nemôže vykonávať dokazovanie ex offo) musel súd dospieť k záveru, že v poradí prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (reálna deľba pozemku), v danom prípade neprichádza do úvahy. Následne súd pristúpil k zvažovaniu v poradí druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (prikázania spoločných vecí do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za povinnosti vyplatiť primeranú peňažnú náhradu odstupujúcemu spoluvlastníkovi), avšak vzhľadom na to, že žiadna zo strán neprejavila vôľu nadobudnúť spoločné majetkové hodnoty do svojho výlučného vlastníctva, nemohol súd uplatniť ani tento v poradí druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podmienkou pre takýto spôsob vyporiadania je totiž žiadosť (vôľa), resp. aspoň uzrozumenie s prikázaním celej spoločnej veci do výlučného vlastníctva takého spoluvlastníka (viď aj Stanovisko k rozhodovaniu súdov o podielovom spoluvlastníctve - Cpj 8/1972 R 54/1973 (NS SR)) a v podstate to vyplýva aj zo zákonného znenia ust. § 142 ods. 1, poslednej vety OZ, kde sa ako podmienka pre zvažovanie v poradí tretieho spôsobu vyporiadania uvádza : „ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce“. Bez súhlasu, resp. proti vôli spoluvlastníka mu totiž nemôže súd prikázať celú spoločnú vec, teda prikázať vlastníctvo nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný sa pritom v priebehu konania (napriek výzve súdu) nevyjadril k otázke spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a teda ani nevyjadril vôľu, resp. aspoň uzrozumenie s tým, aby spoločné majetkové hodnoty boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, a preto súd nemohol mať na jeho strane za preukázaný nevyhnutný predpoklad existencie vôle, resp. aspoň uzrozumenia s prikázaním spoločných vecí do jeho výlučného vlastníctva. Preto v tomto prípade prichádzal do úvahy len posledný, tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja spoločných nehnuteľností a rozdelenie jeho výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. V súvislosti s týmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd upozorňuje na to, že k jeho vyporiadaniu dochádza až predajom spoločných majetkových hodnôt, teda nie už právoplatnosťou tohto rozsudku (ako v prípade prvého a druhého spôsobu vyporiadania.) Na záver súd dodáva, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 3 OZ (k zriadeniu vecného bremena) nebolo možné pristúpiť, nakoľko tento spôsob (ako to aj vyplýva z výslovného znenia tohto ustanovenia) prichádza do úvahy len pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, kedy súd môže zriadiť vecné bremeno len k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti v dôsledku rozdelenia spoločných vecí.
9. Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, resp. § 274 CSP z dôvodu, že predpokladom pre vyhlásenie takého rozsudku je existencia žaloby podľa § 137 písm. a) CSP, avšak v danom prípade ide o žalobu podľa § 137 písm. b) CSP.
10. Vzhľadom na to, že týmto rozsudkom došlo k vyhoveniu návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v znení prednesenom v rámci jeho záverečnej reči na pojednávaní z 8. 7. 2021 (kde sa už žalobca domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom a rozdelením výťažku) možno tak mať žalobcu za plne úspešného v konaní, a keďže si výslovne uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že súčasne podľa § 262 ods. 1 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.