Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-128-2024.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/128/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, proti žalovanej: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XXXX/ X, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Čadca, Sládkovičova 1700, o zaplatenie 18.633,33 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 12C/9/2024-85 zo dňa 30. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý vo výroku I. o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania a vo výroku II., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 13.975,- eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.975,- eur od 4.12.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 379,51 eur.
Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.658,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.658,33 eur od 4.12.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,56 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (výrok I.). Následne – výrok II. - žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.975,- eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.975,- eur od 4.12.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 379,51 eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok III.).
2. Uplatnený nárok okresný súd posúdil podľa § 460 a § 579 Obč. zák. (ustanovenia citované v napadnutom rozsudku). Uviedol, že z dedičských rozhodnutí mal preukázané, že žalovaná nadobudla okrem iného dedičstvo po svojom otcovi A. B. v kat. úz. C. vedené na LV XXXX pod B1 v 1, pod B2 v 1
- rodinný dom č. XXX na parc. CKN 2749 v dohodnutej cene 9.959,- eur, pričom to bol jej otec, ktorý sa zaviazal práve v dedičskom rozhodnutí č. k. 5D/381/2009-27 vyplatiť ustupujúcich spoludedičov pre prípad odpredaja zdedených nehnuteľností, a to z kúpnej ceny, ktorá bude predmetom budúcej kúpnej zmluvy. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že je daný základ nároku, pretože dojednaný záväzok otca žalovanej viažuci sa pre prípad scudzenia – prevodu nehnuteľností - nebol osobnej povahy, ktorý by sa viazal výlučne na poručiteľa žalovanej. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/96/2000, ktoré bolo zverejnené v Rozhodnutiach a stanoviskách vo veciach občiansko-právnych a obchodno-právnych v zbierke č. 5/2005 pod č. 45, z ktorého vyplýva obdobná právna situácia, ktoré rozhodnutie v danej veci okresný súd aplikoval i na tento spor. Podporne poukázal i na rozhodnutie R (ČR) 38/2012. Na podklade záväzku otca žalovanej, ktorý podľa názoru okresného súdu na žalovanú prešiel ako na dedičku, mala vyplatiť nielen starej matke, ale aj žalobcovi a sestre žalobcu každému na jeho podiel 1, čo pri prepočte predstavuje sumu 13.975,- eur.
4. Okresný súd ďalej nepriznal žalobcovi nárok na príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. z titulu zaslania predžalobnej výzvy právnym zástupcom žalobcu žalovanej v rozsahu sumy 614,51 eur, a to s prihliadnutím na to, že táto výzva smerovala nielen od žalobcu, ale i od ďalšieho dediča (sestry žalobcu), ktorých zastupoval jeden právny zástupca. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok len na pomernú časť, a to vo výške 379,51 eur. Vo zvyšnom rozsahu okresný súd dotknutý nárok zamietol.
5. Žalobca si v spore uplatnil nárok na zaplatenie okrem svojho podielu aj nárok na zaplatenie podielu 1/3 z podielu, ktorý pripadol jeho matke F. B., zomr. XX.XX.XXXX, ktorá predmetné nehnuteľnosti taktiež dedila v rovnakom podiele spoločne so svojimi deťmi, pretože podľa dedičského rozhodnutia uvedeného nehnuteľnosti nepatrili do BSM. 6. Okresný súd tu uviedol, že nárok matky žalobcu bol v rovnakej výške 13.975,- eur, pričom žalobca si uplatnil v tomto spore podiel 4.658,- eur ako jeden z dedičov podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. 4D/188/2021 (13.975 : 3 dedičia). V rámci tohto dedičského rozhodnutia však uvedená pohľadávka nebola a ani nemohla byť, keďže k predaju došlo až po smrti syna A. B. ml. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že pokiaľ je daná pohľadávka preukázaná, nič nebránilo žalobcovi, aby ju dal ako oprávnený dedič prejednať v dedičskom konaní, resp. v prípade spornosti žaloba mala smerovať na určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva po zomr. F. B., pričom o konkrétnom podiele a o tom, kto nadobudne túto pohľadávku, má právo rozhodnúť iba poverený notár, a nie súd v danom spore.
7. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1, § 262 a nasl. CSP a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, ktorý predstavuje žalobcov čistý úspech.
8. Proti tomuto rozsudku, jeho výrokom III. a IV., podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu 18.633,33 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.633,33 eur od 4.12.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 439,27 eur. 9. Namietal, že neexistuje žiaden dôvod na prejednanie pohľadávky v dedičskom konaní, resp. na určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva po zomr. F. B.. Okresný súd podľa názoru žalobcu mohol priamo nárok na celé plnenie priznať tak, ako ho žalobca v žalobe uplatnil. Uvedené podporil súdnymi rozhodnutiami, a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/109/2018 z 8.8.2019, ako i rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/96/2000 (R 45/2005). Za zrejmé preto považoval, že súd sa má sám vysporiadať s výškou plnenia na základe podielov zodpovedajúcich dedičstvu. 10. Taktiež sa odvolateľ nestotožnil s tým, že nárok predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. z hodnoty sporu 13.975,- eur + režijný paušál 12,52 eur + 20 % DPH. Nárok bol žalobou uplatnený v sume 18.633,33 eur s príslušenstvom, preto po zohľadnení argumentov uvádzaných v odvolaní mal za to, že má nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 439,27 eur.
11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý vo výrokoch I. a II., a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutom výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
13. Určujúci právny záver súdu prvej inštancie – t. j., že dojednaný záväzok otca (A. B. st., zomr. XX.X.XXXX) žalovanej viažuci sa na prípad scudzenia/prevodu nehnuteľností, nebol osobnej povahy, a teda sa neviazal výlučne na poručiteľa, ale prešiel na žalovanú ako dedičku – nebol spochybnený.
14. Právoplatne tak/teda už bola vyslovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi na neho prislúchajúci podiel (1) z predaja dedených/dotknutých nehnuteľností (za celkovú cenu 55.900 eur na základe kúpnej zmluvy z 6.11.2023), čo predstavuje (priznanú) sumu 13.975,- eur.
15. Spornou následne ostala okresným súdom neakceptovaná povinnosť žalovanej (na identickom východiskovom základe) zaplatiť žalobcovi (okrem vyššie priznanej čiastky) aj podiel po F. B., zomrelej v čase (v r. XXXX) po úmrtí A. B. st. (a po skončení dedičského konania po ňom). Odvolací súd pre prehľadnosť pripomína, že menovaná bola jedným zo 4 (spolu so žalobcom) dedičov po A. B. st., t. j. mala taktiež ako žalobca nárok voči žalovanej na 1-ový (teda opäť suma 13.975 eur) podiel (z predaja nehnuteľností). Po jej úmrtí prebehlo dedičské konanie vedené pod sp. zn. 4D/188/2021, Dnot 22/2022, pričom dedičmi boli deti poručiteľky A. B. (žalobca), A. B. a F. D.. A práve týmto titulom si žalobca ako jeden z 3 dedičov nárokoval sumu 4.658.30 eur ako jednu tretinu (keďže boli 3 dedičia) z celkového podielu (13.975 eur), ktorý zomrelá/menovaná mala (ako jeden zo 4 dedičov) titulom dedenia po A. B. st. 16. Predmetný nárok súd prvej inštancie posúdil nesprávne, keď dospel k záveru, že o konkrétnom podiele a o tom, kto nadobudne túto pohľadávku, má právo rozhodnúť iba notár v dedičskom konaní. Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/109/2018 z 8.8.2019, z ktorého je zrejmé, že „ak v súdnom konaní zo zmluvy (dedičskej dohody), ktorá zakladá majetkové právo ustupujúcich dedičov, resp. ich právnych nástupcov na vyplatenie dohodnutej náhrady pre prípady predaja (scudzenia) nehnuteľností, ktorá v dedičskom konaní pripadla iba jednému z dedičov, vystupuje niekoľko povinných osôb (ako právni nástupcovia dediča, ktorému pripadlo dedičstvo) alebo oprávnených osôb (ustupujúci dedičia, príp. ich právni nástupcovia), každá z nich koná sama za seba - § 76 CSP (každá z nich má samostatné majetkové právo). Navyše nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr, po smrti ustupujúcich dedičov, predmetom dedičského konania po nich, nakoľko dedič môže žalovať dlžníka poručiteľa priamo žalobou na plnenie a nie je pre tento prípad potrebné, aby bola pohľadávka najprv „prededená“ (k tomu pozri § 212 ods. 1 CMP, resp. 175y ods. 1 OSP účinného do 30. júna 2016). Dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa, pričom osvedčenie o dedičstve má iba deklaratórny charakter.“ 17. Ide teda o úplne identickú skutkovú situáciu ako v súdenej veci, pričom z citovanej právnej úvahy Najvyššieho súdu vyplýva, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie i doposiaľ nezdedenej pohľadávky (t. j. nároku aj po neb. F. B. – taktiež ustupujúcej dedičky). Možno dodať, že základom právnej úpravy dedenia je univerzálna sukcesia, ktorej dôsledkom je, že dedičia vstupujú okamihom smrti poručiteľa do všetkých práv a povinností poručiteľa, okrem tých, ktoré smrťou poručiteľa zanikajú. Na základe univerzálnej sukcesie sa teda žalobca (ako jeden z dedičov) stal ako právny nástupca po poručiteľke (svojej matke) dedičom/vlastníkom zodpovedajúceho podielu majetku poručiteľky a jej majetkových práv, t. j. spornej pohľadávky. 18. Inými slovami, žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde žalobou i v časti pohľadávky, ktorá do dedičstva doposiaľ nevstúpila. Potom ako okresný súd ustálil dôvodnosť žaloby v časti nároku, ktorý pripadol žalobcovi, teda nebol dôvod, aby rovnaký postoj nezaujal i v prípade zodpovedajúceho podielu neb. F. B.. Navyše, z opísanej chronológie je evidentné, že k predaju nehnuteľností došlo kúpnou zmluvou zo dňa 6.11.2023, z čoho vyplýva, že v čase dedičského konania po neb. F. B. (sp. zn. 4D/188/2021, Dnot 22/2022) ani neexistovala pohľadávka majúca sa (podľa okresného súdu v dedičskom konaní) prejednať, nakoľko jej vznik bol viazaný na scudzenie nehnuteľností. 19. Konštatované viedlo pri nezmenenom skutkovom stave ku (čiastočnej) zmene napadnutého rozsudku v meritórnom výroku a to tak, že krajský súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi (aj) sumu 4.658,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.658,33 eur od 4.12.2023 do zaplatenia.
20. Naopak, nedôvodná je odvolacia námietka ohľadne nepriznania celého (okresný súd priznal 379,51 eur z požadovaných 614,51 eur) príslušenstva pohľadávky (bod 4 tohto odôvodnenia). 21. Náležite v tejto súvislosti okresný súd ustálil, že predžalobná výzva (č. l. 24 spisu) z 15.11.2023 sa týkala nároku 2 osôb - žalobcu a spoludedičky F. D., a to každého po 14.000 eur. 22. Predmetom tejto žaloby je však len nárok žalobcu, dôvodným je preto krátenie hodnoty dotknutého úkonu právnej služby v zmysle relevantnej úpravy (§ 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. – základná sadzby tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní 2 alebo viacerých osôb) regulujúcej zastupovanie viacerých osôb (advokátom). 23. Vychádzajúc potom z hodnoty uplatnenej v predmetnej predžalobnej výzve – 14.000 eur - predstavuje redukovaný nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1, § 13 ods.
2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení, čiastku 189,73 eur. 24. Nakoľko však odvolanie podal (len) žalobca, odvolací súd nemohol okresným súdom priznanú čiastku podrobiť odvolaciemu prieskumu (a teda ju znížiť). Nepriznanie rozdielu (614,51 – 379,51) požadovaného príslušenstva žalobcovi v sume 235 eur tak predstavuje čiastočné zamietnutie žaloby (v tejto časti žaloby ide fakticky o potvrdenie zamietajúceho výroku rozsudku okresného súdu, zamietajúci výrok odvolacieho súdu bol zvolený pre prehľadnosť výrokovej časti).
25. Z titulu (čiastočnej) zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na výšku žalobcom uplatňovanej istiny - 19.247,84 eur (13.975 + 4.658,33 + 614,51) a istiny v konečnom dôsledku žalobcovi súdom priznanej - 19.012,84 eur (13.975 + 4.658,33 + 379,51), bol žalobca v súdenej veci úspešný v rozsahu 98,78 %, zároveň bol tak v rozsahu 1,22 % neúspešný. Nadväzne jeho čistý úspech činí 97,56 % (98,78 - 1,22), v ktorom rozsahu má žalobca voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O konečnej/konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).