Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-69-2024.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/69/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovaným 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D., 2. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX D., 3. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D. a 4. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu žalobcu a žalovaných 1) až 4) k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. obce D., okres D., K. L. XX M. X. N. bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na KNC parc.č. XXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX M. spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve a vyporiadava ho tak, že nariaďuje predaj vyššie uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja týchto nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov a to tak, že žalobcovi a žalovaným 1) až 4) každému pripadne podiel zodpovedajúci jednej pätiny výťažku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným 1) až 4) náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.11.2024 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor pre obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva č. XXXX ako - byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na KNC parc.č. XXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve, ktorých vlastníkmi sú žalobca a žalovaní 1/ až 4/ každý v podiele 1/5 a žiadal ho vyporiadať tak, že súd tieto nehnuteľnosti v celku prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ s povinnosťou žalovaného 1/ vyplatiť ostatným spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícky podiel vo výške 17.000 eur vychádzajúc z celkovej hodnoty nehnuteľností v sume 85.000 eur. Ako dôkazy predložil výpis z LV č. XXXX, k.ú. D., Výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 13.8.2024, inzertné ponuky na predaj obdobných nehnuteľností z portálu nehnuteľnosti.sk. 2. Žalovaným bola žaloba s prílohami riadne doručená, k žalobe sa písomne nevyjadrili. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom sporových strán, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. mal súd za preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na KNC parc.č.
XXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 67/1387 na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve sú žalobca a žalovaní 1/ až 4/ každý v podiele 1/5.
5. Výzvou zo dňa 13.8.2024 žalobca vyzval žalovaných na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu resp. iný spôsob vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. 6. Žalobca svoju žalobu odôvodnil skutočnosťami, že nehnuteľnosť dlhodobo neužíva, býva v Liptovskom Hrádku. So žalovanými mal nejakú dohodu, bol aj návrh, že mu budú platiť 100 eur mesačne ale nestalo sa tak. Posielal im listy ale k dohode nedošlo. ako najlepšie riešenie považuje predaj bytu, pričom každý by dostal férovú čiastku. 7. Žalovaný 1/ so žalobou súhlasil. Uviedol, že v nehnuteľnosti býva, nedoplatky nemá, chcel by zrušiť podielové spoluvlastníctvo ale momentálne nemá peniaze na vyplatenie. Snaží sa získať úver v banke, ale kvôli dlhu na Sociálnej poisťovni je vedený ako neplatiť, čiže v dohľadnej dobe úver ani nedostane. Je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, žije sám, vyživovacie povinnosti nemá. Súhlasil s výškou vyrovnacieho podielu 17.000 eur a tiež s hodnotou nehnuteľnosti 85.000 eur. K možnosti rozdelenia podielu žalobcu na ostatných spoluvlastníkov uviedol, že ani v takom prípade nemá toľko peňazí. Vie si zabezpečiť bývanie aj inde, keby došlo k predaju bytu. Pracuje ako sanitár s mesačným čistým príjmom 900-950 eur. 8. Žalovaný 2/ vo výpovedi uviedol, že má momentálne súdne konanie ohľadom vyživovacej povinnosti, má 14 ročné dieťa, súdi sa s bývalou družkou. Nevie či mu schvália úver, lebo pracuje na dobru určitú a má už skoro 50 rokov. Zarába okolo 800-1200 eur. Býva v podnájme s priateľkou, platí 500 eur. Bude platiť 250 eur na výživné pre dieťa. Neprichádza do úvahy, že by vedel zabezpečiť sumu 17.000 eur. Čo sa týka sumy 4.250 eur, to by sa pokúsil, keby mi schválila banka avšak najskôr až v septembri 2025 keď by mu mali ponúknuť zmluvu na dobu neurčitú. Voči určenej hodnote bytu nemal žiadne námietky. 9. Žalovaná 3/ vo výpovedi uviedla, že jej príjem je 350-400 eur plus 180 eur zo sociálky. Býva s manželom a synom. Nie je z jej strany možné zabezpečiť sumu ani 4.250 eur na vyplatenie žalobcu. Navrhla predať celý byt a vyplatiť cenu každému. Čo sa týka ceny bytu nemala žiadne námietky. 10. Žalovaná 4/ vo výpovedi uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ktorý je invalidný dôchodca. Je nezamestnaná od roku 2015. Jej mesačný príjem je 87 eur. Druh poberá invalidný dôchodok asi 420 eur mesačne. Bývajú v podnájme za ktorý platia 150 eur. V danej situácii nemá finančné prostriedky na prípadné vyplatenie žalobcu a to ani v prípade že by došlo k vytvoreniu podielového spoluvlastníctva ostatných štyroch žalovaných. Bývanie zabezpečené má, nepotrebuje túto nehnuteľnosť, vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery je takmer nulová šanca, že by jej bol poskytnutý úver bankou na vyplatenie žalobcu. Súhlasila s prípadným predajom uvedeného bytu a rozdelením výťažku medzi všetky strany sporu. 11. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý so spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké ma jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
13. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
14. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
15. Podľa § 142 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Súd mal za preukázané a nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to každý v podiele 1/5. Nesporným tvrdením tiež bola hodnota nehnuteľnosti 85.000 eur
že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaných 1/ až 4/ k dohode o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.
17. Vyššie uvedené ustanovenia sú vyjadrením zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Zákon pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody spoluvlastníkov a jednak na základe rozhodnutia súdu. V prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi spoluvlastníkmi nie je možné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, napriek opakovaným snahám žalobcu. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Podmienkou reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vecí vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povaha a spoločenskému poslaniu (záujmu). S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, charakter vyporiadavanej nehnuteľnosti možno konštatovať, že rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je účelné ani možné.
18. Zákon stanovuje tri spôsoby možného vyporiadania a zároveň záväzné poradie, v ktorom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby použité. Na prvom mieste je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, ako najprirodzenejší spôsob vyporiadania, ktorého uplatnenie v danom prípade však súd vylúčil. V danom prípade prichádza potom do úvahy ďalší spôsob vyporiadania a to prikázaním tohto podielu jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
19. Žalobca v žalobe navrhoval, aby súd spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/, ktorý nehnuteľnosť aj užíva a s týmto prikázaním aj súhlasil, súhlasil aj s výškou náhrady za vyrovnací podiel, avšak vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery nie je v jeho možnostiach vyplatiť primeranú náhradu za podiely ostatných spoluvlastníkov a to ani v prípade vytvorenia podielového spoluvlastníctva medzi žalovanými. Žalobca a žalovaný 2/ až 3/ neprejavili záujem nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko všetci majú už zabezpečené bývanie, nehnuteľnosť nepotrebujú. 20. V prípade prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel stráca. Primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci, teda cene, ktorá je v danom mieste obvyklá a je určená zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Výška primeranej náhrady nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom však na vyjadrenia strán sporu, kedy okrem žalovaného 1/ nikto nemal záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti výlučného vlastníctva a žalovaný nemá možnosť uhradiť primeranú náhradu za ostatné spoluvlastnícke podiely, ani druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva – prikázaním do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov s vyplatením primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, neprichádza do úvahy. 21. Posledným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj veci a rozdelenie výťažku, pričom nehnuteľnosť zostáva až do jej predaja v spoluvlastníctve. Predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa rozhodnutia súdu, ktoré je najspravodlivejším rozhodnutím vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, pretože z výťažku predaja dostane každý z podielových spoluvlastníkov hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam je potrebné zrušiť a vyporiadať a dôvody na zamietnutie návrhu podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka neexistujú. 22. Podmienkou na nariadenie predaja a rozdelenie výťažku veci pri zrušení a spoluvlastníctva súdom podľa § 142 ods. 1 OZ je, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Predpokladom toho, že „žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce“ je naplnený, ak jeden alebo viacerí spoluvlastníci síce prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní zostávajúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu, čo bolo aj v tomto prípade kedy súd vychádzal z vyjadrení žalovaných. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného predajom veci a naopak, bráni tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade invsolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výhradným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to nie vždy úspešne. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností, kým nedôjde k predaju nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Predaj nehnuteľností sa môže uskutočniť
iba spôsobom podľa § 134a nasl. Exekučného poriadku. Výťažok z dražobného predaja nehnuteľnosti vyplatí exekútor bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. 23. Po preskúmaní všetkých zákonných možností zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak súd konštatuje, že žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je dôvodná a žalobe vyhovel s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach, a to žalobcovi a žalovaným 1/ až 4/ každému v podiele 1/5. 24. Občiansky zákonník pripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa tiež nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Uvedená možnosť prichádza do úvahy iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ. Súd preto po vyhodnotení osobitostí konkrétneho prípadu dospel k záveru, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých posúdenie súdna prax ponecháva na úvahe súdu. Za takéto dôvody považuje predovšetkým dotknutým spoluvlastníkom prezentované závažné dôvody. V danom prípade však strany sporu žiadne tieto dôvody netvrdili, ani súd žiadne dôvody v danom prípade nevzhliadol. 25. Súd zdôrazňuje, že v prípade žalôb o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, ale zákon dáva súdu smernice ako si má počínať pri vyporiadaní, pričom určuje prioritné spôsoby vyporiadania. 26. Podlˇa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak su´d ulozˇil v rozsudku povinnostˇ plnitˇ, rozsudok je vykonatelˇny´ ma´rnym uplynuti´m lehoty na plnenie, ak nie je ustanovene´ inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od pra´voplatnosti rozsudku. Su´d mo^zˇe v odo^vodneny´ch pri´padoch urcˇitˇ dlhsˇiu lehotu.
27. Podlˇa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´ vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.
28. Podlˇa § 255 ods. 1 a 2 CSP, su´d prizna´ strane na´hradu trov konania podlˇa pomeru jej u´spechu vo veci. Ak mala strana vo veci u´spech len cˇiastocˇny´, su´d na´hradu trov konania pomerne rozdeli´, pri´padne vyslovi´, zˇe zˇiadna zo stra´n nema´ na na´hradu trov konania pra´vo.
29. Podlˇa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o na´roku na na´hradu trov konania rozhodne aj bez na´vrhu su´d v rozhodnuti´, ktory´m sa konanie koncˇi´. O vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su ´dny u´radni´k.
30. Podlˇa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne ´ osobitne´ho zretelˇa. 31. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle § 255 CSP, pričom zohľadnil súdnu prax týkajúcu sa náhrady trov konania (rozsudok NS SSR sp. zn. 2Cz 4/71, R 31/1972, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 5. apríla 2022, sp. zn.: IV.ÚS 404/22). Súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním iudicium duplex, t.j. nemá víťaza ani porazeného. Pre prípad priznania trov konania žalobcovi je nutné, aby žalobca žalovanému pred podaním žaloby navrhol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci sa žalobca v predsúdnej výzve domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou žalovaného vyplatiť mu primeranú náhradu resp. dal možnosť žalovaným navrhnúť spôsob vyporiadania. Žalovaní na výzvu nereagovali. Žalovaní sa nevyjadrili ani k podanej žalobe na výzvu súdu a až po ich výpovediach v konaní pred súdom bolo zrejmé, že jediným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva je predaj nehnuteľnosti, čo potom navrhol aj samotný žalobca. Súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľnosti, a tak konštatuje, že návrh žalobcu je totožný so samotným rozhodnutím súdu, a tak súd s ohľadom na charakter sporu (iudicium duplex), postoj sporových strán v konaní a pred podaním žaloby a s ohľadom na rozhodnutie súdu, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresnom su´de Rožňava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 pi´sm. m) CSP).
V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´, kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na ´vrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su ´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1, ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinny´ dobrovolˇne nesplni´, cˇo mu uklada´ vykonatelˇne´ su´dne rozhodnutie, opra´vneny´ mo^zˇe podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. 233/1995 Z.z.).