Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-26-2024.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/26/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 12 960,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku č. k. 7Csp/12/2024-156 z 24.05.2024 Okresného súdu Rožňava
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 12 960,64 eur spolu s úrokom v sume 1 109,64 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 12 960,64 eur od 08.07.2022 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 130,00 eur, splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stáva sa splatným celý dlh (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 12960,64 eur spolu s úrokom v sume 1 109,64 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 12 960,64 eur od 08.07.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovanej. 2.2.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli 23.01.2020 úverovú zmluvu č. 1001030740 (ďalej aj „Zmluva“), neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Na jej základe bol žalovanej poskytnutý účelový úver, ktorého časť slúži na úhradu záväzkov, s celkovou výškou 15 000,00 eur. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca pristúpil (po výzve z 17.05.2022) k 22.06.2022 k predčasnému zosplatneniu úveru (možnosť zosplatnenia si zmluvné strany dohodli v Zmluve aj úverových zmluvných podmienkach). Obe písomnosti boli žalovanej doručené. 2.3.Súd citoval znenie § 37, § 39, § 101, § 103, § 52 ods.1-4, § 53 ods. 6, 9, § 54a, § 565 OZ, § 1 ods.2 prvá veta, § 2 písm. d), § 7 ods.1, 2, 4, 16, 17, 27, § 9 ods.2, § 11 ods.1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ) a konštatoval, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. 2.4.Predmetný zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, pričom uviedol, že Zmluva je formulárovou, s dopisovaním konkrétnych údajov o žalovanej a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ. Konštatoval, že medzi stranami bola spornou platnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru a otázka skúmania bonity žalovanej zo strany žalobcu. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 2.5.Súd mal preukázané skúmanie bonity žalovanej s náležitou odbornou starostlivosťou, keď žalobca vychádzal jednak z údajov poskytnutých žalovanou (osobné a majetkové pomery), ďalej z výpisov bankového účtu žalovanej (preukazujúcich príjem žalovanej), dopytom v úverových registroch, z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že žalobca nemal dôvod si overovať
príjem žalovanej priamo u zamestnávateľa, pokiaľ mu samotná žalovaná predložila výpisy z účtu posledné 3 mesiace, pričom mal v registri overený od MV SR výšku jej výsluhového dôchodku. 2.6.Súd prvej inštancie považoval aj predčasné zosplatnenie úveru za platné, konštatujúc, že žalobca dodržal postup predpokladaný § 53 ods.9 a § 565 OZ, pričom žalovaným namietaná absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza je nedôvodná, nakoľko táto povinnosť ako predpoklad platného zosplatnenia zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva. 2.7.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP.
3.1.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.2.Namieta, že súd dospel k viacerým nesprávnym právnym záverom a opomenul sa zaoberať podstatnými otázkami nastolenými v konaní. Zároveň v bode 45. odôvodnenia (posúdenie súdu ohľadom skúmania bonity žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) iba preberá a zhŕňa tvrdenia žalobcu, ale prakticky neuvádza, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, čím porušil právo žalovanej na spravodlivý proces – konkrétne na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 3.3.Opakovane namieta nedostatočné skúmanie bonity žalovanej, keď vytýka, že žalobca neučinil žiadne ďalšie úkony smerujúce k overeniu informácií o zamestnaní žalovanej. Bolo pritom pre žalobcu nutné dôsledne sa zaoberať príjmom žalovanej, keď aj po uzatvorení zmluvy malo úverové zaťaženie žalovanej predstavovať 1 052,15 eur mesačne. Žalobcom predložené Posúdenie schopnosti klienta splácať úver považuje za neurčitý a neodôvodnený, keď z použitých skratiek nie je zrejmé, čo je obsahom jednotlivých údajov. Má za to, že žalobca minimálne nepreukázal odbornú starostlivosť pri posudzovaní bonity, resp. hrubo porušil túto svoju zákonnú povinnosť. 3.4.Namieta tiež neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru, keď opakovane vytýka jeho neurčitosť, majúcu v zmysle § 37 ods.1 OZ za následok jeho absolútnu neplatnosť. Poukázala na obdobné právne závery formulované Súdnym dvorom EÚ (napr. Rozsudok SD EÚ C-92/11 z 21.03.2013, C-359/11 a C-400/11) hoci týkajúce sa inej oblasti ochrany spotrebiteľa. 3.5.Dôsledkom neplatného zosplatnenia je premlčanie všetkých splátok splatných viac ako 3 roky pred podaním žaloby a predčasnosť žaloby ohľadom splátok splatných v budúcnosti.
4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odkázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý v obdobných skutkových a právnych veciach rozhodol v zhode s napadnutým rozhodnutím (sp. zn. 9CoCsp/31/2022, 2CoCsp/63/2021, 9Co/81/2022, 2CoCsp/49/2022 – ohľadom skúmania bonity, sp. zn. 2CoCsp/49/2022 – ohľadne platnosti zosplatnenia). Uviedol, že k zmene poplatku a úroku v zmluvnom vzťahu (žalovanou odkazované rozsudky SD EÚ) nedošlo, a preto považuje odvolanie žalovanej v tejto časti za neurčité.
5.Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na odvolacích dôvodoch, pričom ohľadom neplatnosti zosplatnenia poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023), v zmysle ktorých je pre platné zosplatnenie nevyhnutné, aby veriteľ špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú k nemu pristupuje.
6.Žalobca v odvolacej duplike opätovne zopakoval svoje presvedčenie o správnosti napadnutého rozhodnutia, poukazujúc na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/37/2024, 8CoCsp/9/2024, 2CoCsp/6/2024, 5CoCsp/44/2023, 2CoCsp/49/2022.
7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
8.Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9.V podanom odvolaní namieta v prvom rade nesprávne právne posúdenie súdu – keď žalovaná má za to, že absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza, má za následok neplatnosť tohto úkonu. V druhom rade žalovaná namieta zistenia a závery súdu o splnení si povinnosti žalobcu náležite a s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovanej splácať predmetný úver. Zároveň má odvolateľka za to, že súd si len nekriticky osvojil tvrdenia žalobcu v tejto časti.
10.Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka ohľadom nesprávneho právneho posúdenia platnosti zosplatnenia je dôvodná.
11.Žalovaná v priebehu konania namietala absolútnu neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru pre rozpor s § 37 ods.1 OZ, opierajúc svoje tvrdenia o ustáleniu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.
12.Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017).
13.Otázku, či neuvedenie konkrétnej splátky (pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristupuje k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru) spôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu v dôsledku porušenia § 37 ods.1 OZ opakovane zodpovedal Najvyšší súd SR, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023 a to s jednoznačným záverom, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s § 565 a § 53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.
14.Súd prvej inštancie náležite a aplikáciou správnych zákonných ustanovení skúmal podmienky, za ktorých môže veriteľ (žalobca) pristúpiť k predčasnému zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri svojom rozhodnutí sa však odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe vyjadrenej vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, kde Najvyšší súd opakovane vyjadruje názor, že absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza (čo nebolo v konaní sporným) má za následok jeho neplatnosť.
15.Nesprávne zistenia o platnom zosplatnení úveru malo za následok nesprávny záver o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Predovšetkým, dôsledkom neplatného predčasného zosplatnenia úveru je skutočnosť, že jednotlivé splátky úveru sa stávajú splatnými priebežne, a to až do termínu konečnej splatnosti úveru (alebo do prípadného ďalšieho mimoriadneho zosplatnenia úveru). Tým boli naplnené odvolateľkou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16.Úlohou súdu prvej inštancie bude preto, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, opätovne (s ohľadom na dôsledky vyplývajúce z „nezosplatnenia“ úveru) a následne posúdiť vznesenú námietku premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvne dojednaná konečná splatnosť úveru ešte nenastala, neopomenie § 217 ods.1 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania.
17.Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd preskúmal aj odvolateľkou namietané nesprávne posúdenie splnenia povinnosti veriteľa skúmať pred poskytnutím úveru schopnosti žalovanej predmetný úver splácať a konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná.
18.1.Správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca ako dodávateľ postupoval plne v súlade s § 7 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z., a teda s odbornou starostlivosťou posúdil pred uzavretím zmluvného vzťahu so žalovanou jej schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, s prihliadnutím na hľadiská stanovené zákonom.
18.2.Žalobca neporušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. 18.3.Podľa § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa §7 ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 19.1.Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. upravovalo v čase uzavretia zmluvy, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 19.2.V zmysle § 7 ods. 16, 17 citovaného zákona vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom banka posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia pričom veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
20.1.V predmetnom spore bolo tak obsahom zmluvy ako aj šetrením údajov o osobe žalovanej z veriteľských registrov o úverovej histórii žalobcu, výpisom z účtu, ako aj rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho úradu sociálneho zabezpečenia preukázané, že žalobca vynaložil aktívne úsilie posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od žalovanej a jednak získaných vlastnou činnosťou. Na základe týchto údajov o príjmovej a výdavkovej stránke domácnosti žalovanej, s prihliadnutím na jej rodinný stav, platobnú históriu a úverové zaťaženie žalovanej bol úver schválený v rozsahu, v ktorom existovali u žalovanej predpoklady jeho splatenia. 20.2.Odvolací súd dodáva, že ak žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom skúmania bonity mal súd preukázané, automaticky to neznamená, že by si tieto tvrdenia súd nekriticky len osvojil. Súd sa s uvedeným náležite (v bode 45. odôvodnenia) vyporiadal, pričom tieto závery sú dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadrené a odvolací súd sa s nimi stotožňuje a tieto odkazuje. 20.3.Navyše, odvolací súd považuje obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že žalobca mal učiniť ďalšie úkony pri overovaní toho, či je žalovaná zamestnaná v spoločnosti Kooperativa Poisťovňa, a. s. za nelogickú. Žalovaná sama uviedla, že v uvedenej spoločnosti pracuje (od roku 2007) a zároveň ako kontaktný e-mail uviedla B. (evidentne sa jedná o emailovú adresu prideľovanú zamestnávateľom žalovanej). Za absurdné považuje odvolací súd úvahy odvolateľky o tom, že sumy prichádzajúce každý mesiac v rovnakom čase na účet žalovanej od spoločnosti, ktorú označila v žiadosti o úver ako svojho zamestnávateľa, nemožno považovať za príjem žalovanej – súčasne v kontexte vyššie uvedených skutočností svedčiacich o zamestnávateľskom vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou Kooperativa Poisťovňa, a.s.. Správny je teda záver súdu prvej inštancie o splnení povinnosti žalobcu náležite skúmať schopnosť žalovanej splácať predmetný spotrebiteľský úver.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.