Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-64Csp-84-2022.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-64Csp/84/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: R. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom U. XXXXX/XN, F., o zaplatenie sumy 7 647,42 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8 578,73 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 792,15 EUR a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 605,92 EUR od 18.09.2021 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.05.2022 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému a L. T. (ďalej aj ako „žalovaní“) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 647,42 EUR spolu s úrokom v sume 931,31 EUR, úrokom z omeškania v sume 792,15 EUR, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 605,92 EUR od 18.09.2021 do zaplatenia a poplatkov v sume 41,50 EUR.
2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaní uzatvorili dňa 23.06.2016 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Napriek opakovaným výzvam sa žalovaní dostali so splácaním úveru do omeškania po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, na základe čoho veriteľ dňa 16.09.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Následne veriteľ postúpil pohľadávku žalobcovi, pričom tá pozostávala z dlžnej sumy 9 370,88 EUR tvorenej z istiny úveru v sume 7 605,92 EUR, úroku v sume 931,31 EUR, úroku z omeškania v sume 792,15 EUR a poplatkov v sume 41,50 EUR.
3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: prehľad splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2021, pokusy o zmier zo dňa 26.04.2022, poštové podacie hárky, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, žiadosť o flexipôžičku zo dňa 23.06.2016, zmluvu o flexipôžičke zo dňa 23.06.2016, európske informácie o spotrebiteľskom úvere, údaje o hodnote RPMN a priemernej RPMN, výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.09.2019 s poštovou obálkou a doručenkou, všeobecné obchodné podmienky, upomienku zo dňa 26.07.2019.
4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p.. Vo vzťahu k L. T. nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť.
II.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 09.03.2023.
III.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu pre právne posúdenie veci.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný a L. T. ako fyzické osoby - nepodnikatelia, uzatvorili dňa 23.06.2016 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému a L. T. peňažné prostriedky a záväzok žalovaného a L. T. ako dlžníkov tieto peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami.
8. Zo zmluvy vyplývalo, že:
- výška úveru bola 12 600,- EUR;
- lehota splatnosti predstavovala 96 mesiacov, pričom prvá mesačná splátka v sume 158,15 EUR bola splatná dňa 15.07.2016 a posledná dňa 15.06.2024;
- RPMN predstavovala hodnotu 5,44 %;
- priemerná RPMN predstavovala 9,59 %;
- celkové náklady dlžníkov predstavovali sumu 2 834,40 EUR, z toho poplatok za poistenie úveru bol 252,- EUR;
- celková čiastka zaplatená dlžníkmi predstavovala sumu 15 434,40 EUR;
- poplatok za 1. upomienku predstavoval sumu 1,50 EUR a za ďalšie upomienky sumu 4,- EUR;
- reklamáciu alebo sťažnosti mohli dlžníci podať osobne v ktorejkoľvek pobočke veriteľa;
- veriteľ nahliadol do príslušných registrov za účelom posúdenia schopnosti dlžníkov splácať úver.
9. Zo žiadosti o flexipôžičku vyplývali údaje o zamestnávateľoch oboch dlžníkov, dĺžke ich pracovných pomerov, čistom mesačnom príjme, výške iných záväzkov s tým, že zároveň udelili súhlasy, aby mohol veriteľ nahliadnuť do príslušných registrov za účelom posúdenia ich schopnosti splácať úveru.
10. Z prehľadu splátok a úhradu žalovaného vyplývalo, že ten sa dostal do omeškania so splátkami splatnými v mesiacoch 07/18, 10/18 a 5/19, na základe čoho veriteľ upomienkou zo dňa 26.07.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 420,60 EUR z čoho istina úveru predstavovala sumu 271,21 EUR, úroky sumu 105,23 EUR, úroky z omeškania sumu 2,66 EUR a poplatky sumu 41,50 EUR, pričom ho zároveň poučil aj o možnosti zosplatniť celý úver. Následne veriteľ dňa 16.09.2019 vyzval žalovaného na jedorazové splatenie úveru a zaplatenie sumy 8 778,85 EUR, z čoho istina úveru predstavovala sumu 8 555,92 EUR, úroky sumu 181,43 EUR a poplatky v sume 41,50 EUR. Následne dňa 09.09.2021 veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi, ktorý pokusom o zmier zo dňa 26.04.2022 vyzval žalovaného na úhradu istiny v sume 7 605,92 EUR, úroku v sume 931,31 EUR, úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 792,15 EUR, poplatkov v sume 41,50 EUR a úroku z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 239,64 EUR.
IV.
11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 517), postúpenie pohľadávky (§ 524), splnenie dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 23.06.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
12. V danom prípade mala žalobcom uplatnená pohľadávka svoj právny základ v mimoriadne zosplatnenom spotrebiteľskom úvere podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý veriteľ poskytol žalovanému na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 23.06.2016. Na to, aby mohol veriteľ využiť svoje oprávnenie na jednorazové zosplatnenie poskytnutého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, a to (1) splnenie povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a (2) omeškanie spotrebiteľa s úhradou splátky po dobu troch mesiacov vrátane povinnosti veriteľa upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úver.
13. Prvá podmienka súvisí s povinnosťou veriteľa, ešte v rámci predzmluvného vzťahu, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nesplnenie tejto povinnosti má totiž za následok nemožnosť veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z.). Z uvedeného teda vyplýva ex offo povinnosť súdu skúmať, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Totižto ako vyplýva z rozsudku SD EÚ zo dňa 05.03.2020 vo veci C-679/18, články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku.
14. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že veriteľ už v rámci žiadosti žalovaného (a L. T.) zisťoval príjem žalovaného, jeho zamestnávateľa, dĺžku trvania pracovného pomeru, iné záväzky žalovaného a zároveň nahliadol aj do príslušných registrov za účelom overenia schopnosti žalovaného (ako aj L. T.) splácať ním poskytnutý úver, na základe čoho súd dospel k záveru, že veriteľ si splnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného (ako aj L. T.) splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
15. Zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že veriteľ si svoj záväzok zo zmluvy spočívajúci v poskytnutí peňažných prostriedkov v prospech žalovaného v sume 12 600,- EUR podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnil riadne a včas, na základe čoho vznikol na druhej strane žalovanému (ako aj L. T.) záväzok podľa § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom a inými plneniami vyplývajúcimi zo zmluvy formou splátok, pričom so splátkami splatnými v mesiacoch 07/18, 10/18 a 5/19 sa žalovaný dostal do omeškania po dobu viac ako tri mesiace (čím bola zároveň splnená podmienka podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. oprávňujúca veriteľa na postúpenie jeho pohľadávky žalobcovi - t.j. žalobcovi svedčala aktívna vecná legitimácia v tomto súdnom spore) s tým, že tieto neuhradil ani napriek výzve veriteľa zo dňa 26.07.2019, kedy veriteľ žalovaného upozornil aj na jeho právo zosplatniť celý úver.
16. Na základe uvedeného mal súd za to, že podmienky pre zosplatnenie veriteľom poskytnutého spotrebiteľského úveru boli podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 54 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnené, čím počnúc dňom 16.09.2019 vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo splatiť úver jednorazovo.
17. Súd sa však v tejto súvislosti taktiež musel zaoberať aj tým, či veriteľom poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Totižto úverová zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musela mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona, správne určenú RPMN, úver nesmel byť poskytnutý v hotovosti, RPMN nesmela prekračovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že v zmluve museli byť uvedené všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia úveru alebo s ním súvisia, pričom pred poskytnutím úveru nesmel veriteľ hrubým spôsobom porušiť svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v skúmaná schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver, t.j. bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. To znamenalo, že nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až l), s), z) a aa), v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa, poskytnutie úveru v hotovosti, neuvedenia akéhokoľvek plnenia vyplývajúceho alebo súvisiaceho s poskytnutým úverom, prekročenie najvyššej prípustnej odplaty alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., malo podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musel považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
18. Z vykonaného však nevyplývalo, že by bol daný akýkoľvek dôvod, pre ktorý by sa musel veriteľom poskytnutý úver žalovanému (a L. T.) považovať za bezúročný alebo bez poplatkov, keďže zmluva mala všetky náležitosti zmluvy o úvere, taktiež aj náležitosti podľa § podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z.z., mala písomnú formu, boli v nej uvedené všetky plnenia súvisiace s úverom, RPMN bola určená správne a nie v neprospech žalovaného, pričom neprekračovala ani najvyššie prípustnú výšku odplaty podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a úver bol poskytnutý bezhotovostne. Zároveň veriteľ ani neporušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. hrubým spôsobom.
19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8 578,73 EUR z čoho suma 7 605,92 EUR predstavovala dlžnú istinu úveru, suma 931,31 EUR dlžné úroky (vypočítané ku dňu postúpenia pohľadávky) a suma 41,50 EUR poplatky.
20. Nakoľko si žalovaný súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
22. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej istiny úveru v sume 7 605,92 EUR vo výške 5 %, a to odo dňa 18.09.2021 až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi, ako aj úroky z omeškania v sume 792,15 EUR (kapitalizované do postúpenia pohľadávky).
23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.