Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-86-2025.pdf
PDF · 71.24 KB
Case nature
Subarea
11P/86/2025
Uznesenie
Okresný súd Michalovce vo veci starostlivosti súdu o maloletú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, t.č. bytom F. A., právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Čerevková s.r.o., so sídlom Okružná 114, Michalovce, IČO: 47 257 385, za účasti navrhovaného kolízneho opatrovníka: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX, v konaní o ustanovenie kolízneho opatrovníka, takto
r o z h o d o l :
I. Okresný súd Michalovce v y h l a s u j e nedostatok právomoci na konanie vo veci ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd dňa 10.07.2025 návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, za účelom jej zastupovania pri úkonoch predaja nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva maloletej a jej otca. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v Obci Suché.
2. Z obsahu podaného návrhu súd zistil, že matka maloletej dňa XX.XX.XXXX zomrela. Otec a maloletá toho času žijú vo Švajčiarsku, kde maloletá dcéra študuje, na Slovensko chodia párkrát do roka.
3. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že predmetom tohto konania je rodinnoprávna vec s cudzím prvkom. Vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tunajší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu prednosti medzinárodného práva pred vnútroštátnou právnou úpravou. Poukazujúc na skutočnosť, že Švajčiarska konfederácia nie je súčasťou Európskej únie, súd na svoje rozhodnutie aplikoval Haagsky dohovor z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a ochrany detí, ktorý bol ratifikovaný Európskym spoločenstvom prostredníctvom Rozhodnutia Rady 2008/431/ES z 5. júna 2008.
4. Haagsky dohovor v Článku 1, bode 1 uvádza, že cieľom dohovoru je:
a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.
5. Podľa č.l. 3 Haagskeho dohovoru, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä:
g) správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
6. Podľa čl. 5 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
7. Existencia právomoci súdu je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania. V prípade jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť. Postúpenie veci príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie je následkom takéhoto zastavenia konania iba v prípade, keď na konanie a rozhodnutie je príslušný iný orgán Slovenskej republiky. V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie.
8. Súd konštatuje, že určujúcim kritériom pre určenie právomoci, t.j. súd ktorého štátu má v danej veci konať a rozhodnúť, je hľadisko obvyklého pobytu dieťaťa, pričom obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať s evidenčným (trvalým) pobytom dieťaťa.
9. Aj napriek skutočnosti, že citovaný Haagsky dohovor neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu, súd v tejto časti poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej je obvyklým pobytom miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD).
10. Vzhľadom k tomu, že maloletá žije aj s otcom na území Švajčiarskej konfederácie, kde maloletá študuje, pričom na Slovensko sa vracajú len pár krát do roka, je zrejmé, že maloletá ani jej otec nemajú na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. Matka maloletej nežije.
11. Súd ďalej poukazuje na to, že podľa vyššie citovaného Dohovoru sa právomoc „stráca“ zmenou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, navyše tunajší súd nebol dožiadaný prevziať právomoc od orgánu, ktorý má právomoc, taktiež nejde o vec, v ktorej by bolo potrebné prijať opatrenie dočasnej povahy na ochranu majetku dieťaťa.
12. Z uvedených dôvodov preto súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v uvedenej veci.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákonne ustanovuje inak.
14. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
15. Nakoľko vec nepatrí do právomoci tunajšieho súdu a vec nie je možné postúpiť inému orgánu Slovenskej republiky, súd konanie zastavil.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách tohto konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého zákonného ustanovenia v mimosporovom konaní v zásade nemá právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom zákon pre konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého výnimku z tejto právnej úpravy neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce, písomne vo dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)